ASSO, s.r.o.


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 0Er/682/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419200004
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419200004.1

Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného ASSO, s.r.o., IČO: 31 643 540, so sídlom
Sládkovičova 15, 972 01 Bojnice, proti povinnému: neb. K. I., U.. XX.X.XXXX, Q.. XX.X.XXXX, U. R. Ž.
U. T., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom Československej armády 1, 036
01 Martin, pod sp. zn. EX 20547/1998, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a zastavuje ju.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril poverením číslo 5613 * 001724 zo dňa
16.7.1998 vykonaním exekúcie proti povinnému súdneho exekútora Jána Kubinca. Jeho náhradníkom
sa stal súdny exekútor Mgr. Milan Somík, so sídlom Československej armády 1, 063 01 Martin.

2. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

4. Dňa 23.11.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu úmrtia povinného a následného zastavenia dedičského konania z dôvodu nemajetnosti.

5. Pôvodný oprávnený spoločnosť Závod Slovenského národného povstania akciová spoločnosť
postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.6.2002 a zo dňa 28.6.2002 vymáhanú
pohľadávku na spoločnosť ZSNP Ubytovacie služby, s.r.o. skratka ZSNP US, s.r.o., IČO: 31 643 540,
so sídlom Dr. Jánskeho 4, 965 01 Žiar nad Hronom.

6. Z lustrácie v registri obyvateľov a Uznesenia sp. zn. 10D 22/2009 Okresného súdu Žiar nad Hronom
vyplýva, že povinný dňa 12.2.2009 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti
poručiteľa.

7. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania
exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie
pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.



8. V znení exekučného poriadku, ktorý upravuje toto exekučné konanie, nie je samostatne uvedená
nemajetnosť, ako dôvod zastavenia, a preto súd musel vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

11. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

12. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 8.11.1998 oznámil tunajšiemu súdu, že si uplatňovať trovy
exekúcie vo výške 65,24 Eur, pozostávajúce z odmeny v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28
Eur, odmeny v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške
21,17 Eur a DPH vo výške 10,87 Eur.

13. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku definujú, že konania začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončia už podľa novej
právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku,
v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné
ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto
zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na
konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom
2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
14. Z Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a
len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený.
Keďže v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z
dôvodu nemajetnosti povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený.
Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže
uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však
uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie
súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade
oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, keďže povinný zomrel
dňa 12.2.2009 viac ako desať rokov potom, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Za
podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002
má súd za to, že samotná skutočnosť, že povinný zomrel nemajetný, nemôže mať za následok uloženie
povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod
ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky,
za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku,
ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy
exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je
možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa
právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku
vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /
viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41 CoE 340/2011/.
15. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.



16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.