COLAS Slovakia, a.s.


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 33Cb/162/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239314
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2023:1110239314.2

Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne COLAS Slovakia, a.s., so sídlom v Trnave,
Orešianska 3168/7, IČO: 31 651 402, proti žalovanej ARCHITECH GROUP, a.s., so sídlom v Bratislave,
Grösslingová 10, IČO: 36 564 052, o zaplatenie 96.241,24 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd žalobkyni vracia súdny poplatok vo výške 5.774 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
systému: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631
124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej (pôvodná žalobkyňa bola CESTY NITRA, a.s., IČO:
34 128 344, ktorej právnym nástupcom je COLAS Slovakia, a.s.) zaplatenia sumy 96.241,24 eura s
príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/84/2012 zo 16.01.2013 bol na
majetok žalovanej vyhlásený konkurz. Prvá schôdza konkurzných veriteľov sa konala 06.05.2013. Tieto
údaje súd zistil z Obchodného vestníka.

2. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania
namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov,
súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v
lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas,
súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo
prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote
má účinky späťvzatia žaloby.

3. Podľa § 206j veta druhá ZoKR, ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch
vyhlásených pred 1. januárom 2020.

4. Podľa § 256 ods. 1 a 2 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

5. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.



6. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

9. Podľa § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch poplatok, ak bolo konanie zastavené po tom,
ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa
navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil,
sa nevyberajú.

10. Podľa § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť
po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba,
návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť
vzala späť pred prvým pojednávaním.

11. V rámci konania súd ustálil, že v prejednávanej veci došlo podľa § 47 ods. 4 ZoKR k účinkom
späťvzatia žaloby. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo výzvou zo dňa 13.02.2023 vyzval správcu
úpadcu, ako aj samotného úpadcu - dlžníka (žalovanú) postupom podľa § 47 ods. 4 ZoKR (v znení
zákona č. 390/2019 Z.z. účinného od 1.1.2020) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30
dní od doručenia výzvy, ktorá bola správcovi úpadcu doručená dňa 14.02.2023 a úpadcovi (žalovanej)
dňa 02.03.2023, avšak návrh na pokračovanie v konaní nebol v stanovenej lehote podaný ani zo strany
správcu úpadcu a ani zo strany žalovanej ako úpadcu - dlžníka, ktorí na výzvu súdu vôbec nereagovali.
Novelou ZoKR realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu
ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na
pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v
lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd
pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu
priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca ako žalovaný, príp.
jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj
z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou
sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich
prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však



prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby
za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z
majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.

12. V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od
1.1.2020, nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu - dlžníka alebo
dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Teda
zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 4 ZoKR ustanovuje podmienky, za naplnenia ktorých
dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených
procesnoprávnych skutočností. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana
(žalobkyňa) tento zákonný účinok zmariť tým, že by vyjadrila prípadný nesúhlas. Na následky bola
žalobkyňa riadne upozornená výzvou z 13.02.2023, ktorá jej bola doručená 14.02.2023.

13. Nakoľko v danej veci bol na majetok žalovanej ako úpadcu - dlžníka vyhlásený konkurz a na
výzvu súdu dlžník, ako ani jeho správca nepodali návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote,
nastali podľa § 47 ods. 4 vety poslednej ZoKR v znení účinnom od 1.1.2020 v spojení s § 206j vetou
druhou ZoKR účinky späťvzatia žaloby, pričom je bez právneho významu skutočnosť, že úpadca -
dlžník je v procesnom postavení žalovanej (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1Cob/125/2020 z 28.10.2021). Súd preto konanie zastavil.

14. Okrem toho je vyslovený právny názor plne v súlade s R 41/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/82/2021 z 28. 07. 2022), ktorého právna veta znie: „nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia
dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.“. Najvyššia súdna autorita v uvedenom
rozhodnutí uviedla, že „uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá
s účinnosťou od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s
ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz
bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca
je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej
schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené.
Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca
neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. V prípade pasívnych
sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne),
ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť
uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp.
môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Ako vyplýva z citovanej
právnej úpravy, vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh
na pokračovanie v prerušenom konaní, najvyšší súd aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZKR, podľa
ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z
právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZKR nevyplýva, že by mal súd pri
aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca
je v procesnom postavení žalovaného.“. S týmito závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa
konajúci súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. Ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s.
p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C. s. p.). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva



na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Zmyslom
predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán
(ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Na účely moderácie nie je rozhodujúce,
na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy
zastaveného konania.

16. Na účely rozhodovania o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že v prípade späťvzatia žaloby
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na stranu sporu ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C. s.
p. bez priznania náhrady trov konania, pretože nejde o zavinené zastavenia konania, ktoré by malo mať
sankčný vplyv na trovy konania. Z uvedeného dôvodu prichádza do úvahy postup podľa § 257 C. s. p.,
keďže strany sporu procesne nezavinili zastavenie konania - k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia
žaloby (nastali účinky späťvzatia žaloby priamo zo zákona) došlo z dôvodu, že na majetok žalovanej bol
vyhlásený konkurz a oprávnené subjekty nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Pre prebiehajúci spor
je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej objektívnou skutočnosťou, ktorá bránila pokračovaniu v
ňom. Zároveň platí, že rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto
z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nie je nevyhnutné, aby súd za každých okolností
poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 C. s. p., čo platí o to
viac, keď žiadna zo strán sporu nenesie procesnú vinu na zastavení konania.

17. Z uvedených dôvodov súd podľa § 257 C. s. p. v spojení s článkom 17 C. s. p. rozhodol o náhrade trov
konania tak, že stranám sporu jej náhradu nepriznal, pretože sú splnené podmienky podľa § 257 C. s.
p. na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. vyhlásenia konkurzu
na majetok strany sporu (k obdobnému záveru dospel Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn.
1Cob/125/2020 z 28.10.2021 - „o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd
podľa § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania
jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, teda
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty
a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní.“).

18. Žalobkyňa zaplatila 12.10.2010 súdny poplatok v sume 5.774 eur. Z dôvodu, že súd konanie pred
prvým pojednávaním zastavil, pričom konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovanej a nepodania návrhu na pokračovanie v konaní - čo má v zmysle vyššie citovaných ustanovení
zákona účinky späťvzatia žaloby, rozhodol o vrátení súdneho poplatku, ktorý v súlade s bodom 9. tohto
uznesenia nekrátil, po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Suma
vráteného súdneho poplatku je potom 5.774 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.