EUROVIA SK, a.s.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/116/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6017200597.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu
JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ LOMY SV, s.r.o.,
so sídlom Pčolinská 4552, 069 01 Snina, IČO: 36 798 819, zastúpený: verita, s.r.o., Miletičova 58,
Bratislava, 2/ Obec Okružná, Okružná 15, 082 12 Kapušany, zastúpený: JUDr. Vieroslava Vočková,
advokát s.r.o., Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: Hlavný banský úrad Banská Štiavnica, so sídlom
Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) A. B., C. XX,XXX
XX D., 2) E. F. G., H. XX, XXX XX D., 3) I. A., H. XX, XXX XX D., 4) E. J. A., H. XX, XXX XX D., 5) I.
G., C. X, XXX XX D., 6) I. I. K., F. X,XXX XX L. - M. H., zastúpený: JUDr. Vieroslava Vočková, advokát
s.r.o., so sídlom Slovenská 69, Prešov, 7) I. K., D. XX, XXX XX K., X) I. K., F. XXX, XXX XX N. O. P., 9)
J. K., M. X, XXX XX A., 10) E. F. K., Q. D. XXXX/X, XXX XX B., 11) R. S., G. XXXXX/XX, XXX XX A.,
12) A. J., T. XXXX/X, XXX XX A., 13) I. L., P. XX, XXX XX A., 14) F. G., I. X, XXX XX A., 15) F. L., B.
XX, XXX XX A., 16) F. G., N. XXX/XXX, XXX XX J., 17) S. B., D. XXXX/XX, XXX XX A., XX) G. M., G.
X, XXX XX A., 19) C. B., H. XXXXX/X, XXX XX A., 20) U. H., R.. K. B. XXXX/XX, XXX XX A., 21) J. B.,
B. XXXX/XX, XXX XX A., 22) N. N., H. O. XXXX/XX, XXX XX A., 23) N. B., A. E. 2, XXX XX Prešov, 24)
F. H., L. X, XXX XX A., 25) K. F., N. XX, XXX XX A., 26) E. H., V. T. X, XXX XX B., 27) F. Q., C. X, XXX
XX D., 28) F. G., P. X, XXX XX D., 29) F. T., P. XX, XXX XX D., 30) R. T., P. X, XXX XX D., 31) R. W.,
P. XX, XXX XX D., 32) F. W., P. XX, XXX XX D., 33) R. A., T. A. XX, XXX XX D., 34) E. F. A., X. B. XX,
XXX XX K., 35) F. N., J. XXX/XX, XXX XX J., 36) J. H., I. L. XXXX/XX, XXX XX A., 37) E. I. L., P. XX,
XXX XX D., 38) I. B., H. XXX, XXX XX D., 39) L. F., M. XXXX/X, XXX XX A., 40) C. F., P. XX, P., XX)
F. T., P. XX, P., 42) R. B., H. XXX, H., 43) F. F. D., G. XXXX/X, A., 44) I. N., Y. XXXX/X, A., 45) E. I. F.,
I. XXXX/XX, A., 46) R. D., C. XXX, C., zastúpených spoločným zástupcom ďalších účastníkov konania
v 1. až 46. rade: I. I. K., F. X, L. M. H., 47) EUROVIA SK, a.s., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice 040
17, IČO: 31 651 518, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ján Šály, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov
66, Košice, 48) EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o., Osloboditeľov 66, Košice - Barca 040 17, IČO: 36 574
988, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ján Šály, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice, 49)
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica 975 66, zastúpený: JUDr.
Marek Morochovič, advokát, Krížna 56, Bratislava, 50) Obec Lipníky, Lipníky 100, 082 12 Kapušany, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 606-1310/2017 zo dňa 01. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Hlavného banského úradu č. 606-1310/2017 zo dňa 01.08.2017,
ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Obvodného banského úradu v Košiciach č.
88-519/2017 zo dňa 09.03.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania v 6. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.



o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou správnou žalobou zo dňa 29.09.2017 domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 606-1310/2017 zo dňa 01.08.2017, ako aj rozhodnutie Obvodného banského úradu
Košice č. 88-519/2017 zo dňa 09.03.2017 o predĺžení platnosti povolenia banskej činnosti v dobývacom
priestore C. – L. pre organizáciu EUROVIA SK, a.s., Košice. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Namietali, že žalovaný rozhodnutie potvrdil bez dohody odstránených stretov záujmov s vlastníkmi
pozemku parcely č. XXX, XXX/X, XXX, XXX/X zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. C. a parcely č. XXX/
X zapísanej na LV č. XXX kat. úz. C., a to v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 písm. d), § 33 ods. 1 a
nasl. zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej aj „ banský zákon“, resp.
„BZ“), v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2, § 18 ods. 4 a § 18b ods. 1 písm. b), zák. č. 51/1988 Zb. o
banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č.
51/1988 Zb.“) a najmä v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. p), ustanovením § 9 ods. 4, § 11 ods. 3
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 229/1991 Zb.“). Ďalej uviedli, že reštitučný správny orgán
Pozemkový úrad Prešov rozhodnutím sp. zn. 118/91-Tar. 207/1996 dňa 14.11.1996 rozhodol tak, že štát
lesný pozemok teraz vedený na parc. č. XXX. XXX/X, XXX, XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. C.
a parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX kat. úz. C. nelegálne okupoval na ťažbu bez relevantnej listiny
a štát, i organizácia, odmietli pristúpiť k dohode s vlastníkom podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č.
229/1991 Zb.. Mali za to, že Pozemkový úrad v Prešove neuznal námietku obchodnej spoločnosti, teraz
EUROVIA SK a.s., Košice so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31 651 518, že pozemky
sú v dobývacom priestore určené na ťažbu nerastov a nemožno ich vydať podľa ustanovenia § 11
ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. a preto správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.11.1996 chybne vedené
vlastníctvo pre účely dobývacieho priestoru zrušil ex lege.

3. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, považovali za
nezákonné, nakoľko podľa ich názoru vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu veci a
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s banským zákonom,
zákonom o banskej činnosti a ignoruje najmä rozhodnutie Pozemkového úradu v Prešove v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 5S/12/1996 zo dňa 17.04.1996, potvrdené rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/1/1997 zo dňa 15.12.1997, ako aj skutočnosť, že spôsob využitia
pozemkov v evidencii katastra nehnuteľností Obce Okružná nie je určený na ťažbu nerastov.

4. Ďalej dôvodili, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s územným plánom obce Okružná č. 3/5,
Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2008 zo dňa 20.08.2008, ktorý na pozemku parc. č. XXX/X
ťažbu nepovolil z dôvodu chráneného vtáčieho územia NATURA 2000 a ťažbu obmedzil i na ostatných
dotknutých pozemkoch. V tejto súvislosti dodali, že záväzná časť územného plánu obce vyhlásená VZN
č. 2/2008 jasne definuje regulatívy funkčného využitia územia.

5. Konštatovali, že je preukázané, že pri určení dobývacieho priestoru sa štát dopustil závažných
pochybení. Ako základná „premisa“ v právnom štáte v takejto situácii musí platiť, že pochybenia orgánu
verejnej moci nemôžu ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca, ani jeho právny predchodca, pochybenia štátu
nijako nevyvolal, ani sa na nich nepodieľal, v ich dôsledku mu však bolo znemožnené, aby v riadnom
zákonnom konaní obhajoval svoje práva. Dobývací priestor je rozhodnutím, ktoré malo byť vydané v
písomnej forme, so všetkými obsahovými a formálnymi náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), musí byť založené na takých podkladoch, aby bol
presne a úplne zistený skutkový stav veci § 46 Správneho poriadku. Pritom nemožno odhliadnuc od
všeobecne uznávaných princípov administratívneho konania, ako je právo vlastníka byť vypočutý, právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
právo oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu.

6. V závere žaloby uviedli, že rozhodnutie žalovaného považujú za nezákonné v rozpore s ustanovením
§ 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 a nasl., § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ustanovenia § 46, § 47 , §
59 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko o odvolaní žalobcu nebolo ani zákonným postupom
rozhodnuté a výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu nie je vecne, ani výrokovo, správny, lebo



nebolo rozhodnuté, čo vo zvyšnej časti odvolaniu vyhovuje a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu ruší alebo odvolanie zamieta a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdzuje. Podľa ich názoru
žalovaný nerešpektoval záväzné rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov č. 118/91 Tar. 207/96 zo
dňa 14.11.1996, rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5S/12/1996 zo dna 17.04.1996, rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/1/1997 zo dňa 15.12.1997 a rozhodol tak napriek tomu, že v konaní
mu bráni prekážka súdom rozhodnutej veci /res iudicatae/.

7. Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012 ako miestne
príslušný správny orgán podľa § 1 písm. c) vyhlášky MH SR č. 333/1996 Z. z., ktorou sa ustanovujú
obvody pôsobnosti obvodných banských úradov a vecne príslušný správny orgán podľa § 41 ods. 2
písm. b) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v
znení neskorších predpisov vo veci otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk na základe žiadosti
organizácie EUROVIA SK, a.s. č. 2252/2009 zo dňa 18.08.2009, dokumentácie, predložených dokladov
a rozhodnutia o proteste prokurátora č. 203-1776/2011 z 19.09.2011 vydaného Hlavným banským
úradom v Banskej Štiavnici, doručeného na úrad 19.10.2011, ktorým bolo vyhovené v plnom rozsahu
protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zn. Kd 48/10-15 zo 16.8.2011 a ktorým
bolo zároveň nahradené napadnuté rozhodnutie Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici č. 279-
382/2010 z 11.02.2010, zrušené rozhodnutie úradu č. 1109-2877/2009 z 19.10.2009 o povolení banskej
činnosti v dobývacom priestore „C. – L.“ organizácii EUROVIA-Cesty, a.s. (v súčasnosti organizácia s
obchodným menom „EUROVIA SK, a.s.“ a vec bola vrátená úradu na nové prejednanie a rozhodnutie,
povolil podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. žiadateľovi EUROVIA SK, a.s, so sídlom 040 17
Košice, Osloboditeľov 66, s identifikačným číslom: 31 651 518, banskú činnosť: otvárku, prípravu a
dobývanie výhradného ložiska nevyhradeného nerastu - andezitov v dobývacom priestore „C. – L.“ podľa
overeného plánu priloženého k predchádzajúcej žiadosti na pozemku parc. č. 493/3 (podľa registra „C“)
nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. s identifikačným číslom XXX XXX v okrese Prešov s kódom
okresu XXX, v Košickom kraji s kódom X, so zodpovedným vedúcim E. U. M., s miestom trvalého pobytu
044 11 D., L. XX, držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného Obvodným banským úradom
v Košiciach pod č.1684/2003 z 11.09.2003 na vykonávanie funkcie „vedúci lomu“ zodpovedného podľa
§ 6 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov za odborné a bezpečné riadenie
banskej činnosti pri povrchovom dobývaní nerastov s ročnou ťažbou vyššou ako 500 000 ton s výnimkou
ťažby uhlia, soli a prírodných uhľovodíkov, s platnosťou povolenia: do 31.03.2017.

8. Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 88-519/2017 z 09.03.2017 vo veci predĺženia doby
platnosti povolenia banskej činnosti na základe žiadosti organizácie EUROVIA SK, a.s., so sídlom v
Košiciach, Osloboditeľov č. 66, č. 2026/2016 z 15.8.2016 a po doplnení podania listom z 31.10.2016,
predloženej dokumentácie, vyhodnotenia vykonanej banskej činnosti a dokladov, rozhodol podľa § 18b
ods. 2 v spojení s § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. tak, že povolil predĺženie doby platnosti rozhodnutia
úradu č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012.

9. Žalovaný rozhodnutím č. 606-1310/2017 zo dňa 01.08.2017, na základe odvolaní podaných
účastníkmi konania, Obec Okružná, I. I. K., F. X, XXX XX L.- M. H., spoločnosť LOMY SV, s. r. o.,
Pčolinská 2854/47, 069 01 Snina, I. K., D. Z. XX, XXX XX K., I. B., H. Z. XXX, XXX XX D., L. F.,
M. Z. XXXX/X, XXX XX A., proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Košiciach č. 88-519/2017
z 09.03.2017 o predĺžení doby platnosti povolenia banskej činnosti v dobývacom priestore C. - L.
A. C. U. B., a. s., Košice, rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) tak, že zmenil napadnuté
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. 88-519/2017 z 09.03.2017 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) nasledovne: v poslednom odseku čl. I. výroku vypustil vetu: „Toto rozhodnutie nadobúda
účinnosť 01.04.2017.“

10. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že banská činnosť bola organizácii EUROVIA
SK povolená rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012 s platnosťou
31.03.2017. Organizácia EUROVIA SK žiadala predĺžiť dobu platnosti do 31.12.2037. Žiadosť bola
podaná v súlade s § 18c ods. 1 banského zákona, najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti
rozhodnutia o povolení banskej činnosti. V žiadosti organizácia EUROVIA SK uvádza, že vzhľadom na
nulový alebo nepatrný odbyt nebolo možné vydobyť zásoby tak, ako bolo navrhnuté v pláne otvárky,
prípravy a dobývania.



11. V rozhodnutí ďalej uviedol, že listom č. 1052-2457/2016 zo dňa 03.10.2016 prvostupňový orgán
vyzval organizáciu EUROVIA SK cit.: „na podanie žiadosti na príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti
o životné prostredie o vydanie dokladu o vyriešení stretov záujmov ...“ a podľa § 29 ods. 1 Správneho
poriadku prerušil konanie do doby zabezpečenia dokladu. Citovanú časť výzvy považoval žalovaný
za nesprávnu. V prípade nepredloženia dokladov o vyriešení stretov záujmov má podľa jeho názoru
prvostupňový orgán vyzvať organizáciu na ich predloženie a nie na podanie žiadosti o ich vydanie.
Žalovaný sa zaoberal aj otázkou opodstatnenosti predmetnej výzvy, k čomu uviedol, že v rámci
preskúmania vyriešenia stretov záujmov má obvodný banský úrad zistiť, či v priebehu časovej platnosti
rozhodnutia nevznikli ďalšie strety záujmov a ak vznikli, tak či sú vyriešené. K tomu ako ďalšie uviedol,
že doklad o vyriešení stretu záujmu využívať výhradné ložisko v DP C. - L. so záujmom ochrany prírody a
krajiny bol predložený pri povoľovaní banskej činnosti v roku 2012. Teda tento stret záujmu je vyriešený.
Uviedol, že pochybenie prvostupňového orgánu nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

12. K tvrdeniu uvedenom v spoločnom vyjadrení zo dňa 14.11.2016 I. I. K., I. K., I. K., I. G. a L. F.,
žalovaný uviedol, že toto nie je pravdivé, na pozemkoch vo vlastníctve uvedených osôb banská činnosť
nebola povolená a z dôvodu, že povolením ich práva môžu byť len dotknuté, sú účastníkmi konania. Z
plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska andezitu C. - L. (ďalej len „POPD“) a priložených
dokladov vyplýva, že plánovanou banskou činnosťou sú ohrozené len vlastnícke práva k pozemku,
evidovanému ako parcela registra „W.“ p. č. XXX/X v k. ú. C..

13. K námietke účastníkov konania, týkajúcej sa porušovania zákonov ochrany prírody, žalovaný uviedol,
že tvrdenie je fakticky i právne irelevantné, o čom svedčí vyjadrenie príslušného orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny č. OU-PO-OSZP1-2016/042468-002/SJ zo dňa 20.10.2016.

14. K tvrdeniu účastníkov, že je ignorovaný právoplatný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2S1/1997 zo dňa 15.12.1997, žalovaný uviedol, že citovaný rozsudok potvrdzuje rozhodnutie Okresného
úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, uvedené ďalej v bode
5.4 napadnutého rozhodnutia, ktoré priznáva I. I. K., I. K. a I. K. vlastnícke práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX v k. ú. C. p. č. KN XXX, XXX R. XXX/X, ktoré prvostupňový a ani odvolací
orgán nespochybňujú a rešpektujú.

15. K tvrdeniu účastníkov, že rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov sp. č. 118/91-Tar/207/96 zo
14.11.1996, v spojení s opravným rozhodnutím zo 07.03.2016, ktorým zrušil dobývací priestor nesprávne
určený podľa vyvlastňovacích rozhodnutí nespôsobilou listinou Vsl. KNV D. Z. C./XXXX z 15.07.1976,
identifikované v reštitučnom konaní Geometrickým plánom č. 1508/93 z 23.06.1993 k parcele č. XXX,
XXX/X,XXX,XXX/X, žalovaný dôvodil, že rozhodnutie nemôže zrušiť dobývací priestor. Okresný úrad
Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nemá vecnú príslušnosť na
zrušenie dobývacieho priestoru. Dobývací priestor C. - L. nebol určený rozhodnutím Vsl. KNV D. Z. C./
XXXX z 15. 07. 1976, ale rozhodnutím Východoslovenského krajského národného výboru (ďalej „VS
KNV“) v Košiciach č. OD-107/1976 z 27.07.1976 o určení dobývacieho priestoru C. - L., ktoré bolo
overené Slovenským banským úradom v Bratislave z 30.07.1976 pod č. 3325/195-DP/76. DP C. - L.
bol do súhrnnej evidencie dobývacích priestorov zapísaný na základe osvedčenia SBÚ č. 1336/50-
DP/77 z 30.03.1977. Dobývací priestor C. - L. bol zmenený /rozšírený/ rozhodnutím VS KNV v Košiciach
č. OD-68/1982 zo 14.12.1982, ktoré bolo overené Slovenským banským úradom z 12.10.1983 pod
č. 1379/26-DP/83. V súhrnnej evidencii dobývacích priestorov bola zmena zaevidovaná na základe
osvedčenia SBÚ č. 1379/26-DP/1983 z 24.10.1983.

16. Ďalej uviedol, že dobývací priestor C. - L. bol citovanými rozhodnutiami určený, resp. zmenený
podľa vtedy platných predpisov, a to zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský
zákon) a vyhl. UBÚ č. 260/1957 Ú. v., ktorou sa vydávajú podrobnejšie predpisy o dobývacích
priestoroch, o spôsobe ich určenia a o ich evidencii v inom spoločenskom zriadení. Vzhľadom na §
43 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení
neskorších predpisov DP C. - L., určený podľa predpisov platných do 01.07.1988, kedy nadobudol
účinnosť banský zákon, je dobývací priestor podľa tohto zákona. O zákonnosti určenia dobývacieho
priestoru C. – L., teda nie je a nemôže byť žiadna pochybnosť. S určením dobývacieho priestoru
nemajú nič spoločné spomínané vyvlastňovacie rozhodnutia, ktorými boli vyvlastnené pozemky v inom
spoločenskom zriadení v prospech organizácie, ktorá mala ložisko dobývať. Prípadná nezákonnosť
vyvlastňovacích rozhodnutí nemá žiadny vplyv na zákonnosť určenia dobývacieho priestoru. V určenom



dobývacom priestore je oddelené vlastníctvo pozemkov a výhradného ložiska, pričom vlastníkom
výhradného ložiska je Slovenská republika. Pozemky registra „W.“ p. č. XXX, XXX/X, XXX, sú evidované
na LV č. XXX v k. ú. C. v prospech organizácie LOMY SV, s. r. o., Snina a pozemok registra „W.“
p. č. XXX/X je evidovaný na LV č. XXX v k. ú. C. v prospech organizácie EUROVIA - Kameňolomy,
s. r. o., Košice. Z citovaného rozhodnutia Pozemkového úradu Prešov sp. č. 118/91-Tar/207/96 zo
14.11.1996 je zrejmé, že spracovatelia geometrických plánov, ktoré boli podkladom vyvlastňovacích
rozhodnutí pre majetkovoprávne vysporiadanie kameňolomu, v nich chybne uviedli parcelu, ktorá sa v
skutočnosti nachádza mimo areálu kameňolomu a na základe uvedeného došlo k chybnému uzatvoreniu
kúpnopredajnej zmluvy, ako aj vyvlastňovacích rozhodnutí a následne k neoprávnenému založeniu
vlastníckeho vzťahu pre Čsl. štát - Cestné stavby n. p. Košice.

17. K tvrdeniu účastníkov, týkajúcu sa toho, že Pozemkový úrad Prešov v rozhodnutí uviedol, že
„preto, že zakázal banskú činnosť z dôvodu, že obmedzuje vlastníkov vlastníctvo užívať bez ich
súhlasu v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/91 Zb. o
pôde v znení neskorších predpisov,“ žalovaný konštatoval, že z tvrdenia nie je zrejmé, kto zakázal
banskú činnosť, ale ani jeden z vyššie uvedených orgánov, Okresný úrad Prešov, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a ani Krajský súd Prešov takú kompetenciu nemá. Nie je
pravdou, že by povolenou banskou činnosťou niekto užíval vlastníctvo vyššie uvedených osôb, dokonca
bez ich súhlasu, banská činnosť nie je povolená na pozemkoch v ich vlastníctve. Citované ustanovenia
zákona č. 229/1991 Zb. upravujú úplne inú problematiku, teda sa netýkajú povolenej banskej činnosti.

18. K námietke, že štátu, ani inej oprávnenej osobe, doteraz súd právo k pozemkom nepriznal a banský
úrad nový dobývací priestor neurčil a zmenu nevykonal, pozemky pre dobývací priestor nevyvlastnil vo
verejnom záujme, preto je nezákonné predĺžiť banskú činnosť, žalovaný uviedol, že námietka vyplýva
z nesprávneho pochopenia právnej úpravy. Určenie dobývacieho priestoru nič nemení na vlastníckych
vzťahoch k pozemkom v určenom dobývacom priestore. V zmysle § 24 ods. 1 banského zákona má
organizácia, ktorá má určený dobývací priestor právo dobývať výhradné ložisko a právo nakladať s
vydobytým nerastom. V dobývacom priestore Okružná – Borovník má toto právo organizácia EUROVIA
SK. Ako už bolo uvedené, v určenom dobývacom priestore je oddelené vlastníctvo pozemkov a
výhradného ložiska, pričom vlastníkom výhradného ložiska je Slovenská republika. Predpokladom pre
určenie dobývacieho priestoru nie je vyvlastnenie pozemkov. Preto, aby organizácia mohla dobývať
ložisko v určenom dobývacom priestore, musí vyriešiť strety záujmov s vlastníkmi pozemkov, na ktorých
chce dobývať. V tomto prípade ich vyriešila s vlastníkom pozemkov, na ktorých je povolená banská
činnosť, s organizáciou EUROVIA - Kameňolomy, s. r. o., Košice. Žiadny nový dobývací priestor nie je
potrebné určovať, dobývací priestor C. - L. je dobývacím priestorom podľa platného a účinného banského
zákona.

19. Námietku, týkajúcu sa nemožnosti predĺženia banskej činnosti, pretože pozemky nie sú evidované
pre dobývací priestor, čo preukazuje právny a skutočný stav na liste vlastníctva a vykonanou ťažbou
bude poškodené životné prostredie imisiami, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. K tomu uviedol, že
nie je síce jednoznačne zrejmé, čo je myslené pod evidovaním pozemkov pre dobývací priestor, ale ak
tá skutočnosť, že na LV XXX v k. ú. C. je využitie pozemku registra „W.“ p. č. XXX/X s druhom pozemku
ostatná plocha evidované kódom XX - pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha, objekt a
stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, tak tá je pre predĺženie doby platnosti povolenia banskej činnosti
irelevantná. Podstatným je to, že pozemky, na ktorých bola povolená banská činnosť, sú situované
v dobývacom priestore, ktorý sa v zmysle § 43 ods. 4 banského zákona považuje tiež za chránené
ložiskové územie (ďalej aj „CHLU"), ktoré je vyznačené v katastri, o čom svedčí kód 401 pri predmetných
pozemkoch. Podľa § 27 ods. 6 banského zákona cit.: „Rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho
priestoru je rozhodnutím o využití územia 13 v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.“ Teda rozhodnutie
o určení dobývacieho priestoru, ako územné rozhodnutie, určuje spôsob využitia pozemkov na účel
dobývania výhradného ložiska.

20. K tvrdeniu účastníkov konania, že banskú činnosť je nedovolené predĺžiť z dôvodu, že bráni obci v
jej rozvoji podľa ustanovenia §17 ods. 1, 2 banského zákona, je v rozpore s územným plánom obce č.
3/5, Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2008 z 20.08.2008, pretože na parcele č. XXX/X je banská
činnosť zakázaná pre existujúcu prírodnú rezerváciu Chráneného vtáčieho územia „CHVÚ“ Dubová hora
s najvyšším stupňom ochrany uzavretej sústavy NATURA 2000 a Chránená krajinná oblasť - Slanské
vrchy. Žalovaný s poukazom na § 17 banského zákona uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva len



oprávnenie obce podať návrh na zmenu CHLÚ z dôvodu, že doterajší rozsah CHLÚ bráni v ďalšom
rozvoji obce, ale nevyplýva z nich žiadny dôvod, ktorý by bránil predĺženiu doby platnosti povolenia
banskej činnosti. Ak je banská činnosť v rozpore s územným plánom obce a Všeobecne záväzným
nariadením č. 2/2008 z 20.08.2008, ktorým Obec Okružná vyhlásila záväznú časť územného plánu obce,
tak tento rozpor je spôsobený samotnou obcou, ako orgánom územného plánovania. Podľa § 26 ods.
3 banského zákona cit.: „Hranice určeného dobývacieho priestoru vyznačí orgán územného plánovania
v územnoplánovacej dokumentácii.“ Podľa § 27 ods. 6 banského zákona cit.: „Rozhodnutie o určení
a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia l3) v rozsahu jeho vymedzenia na
povrchu.“ Teda Obec Okružná, ako orgán územného plánovania, je povinný pri tvorbe územného plánu
rešpektovať rozhodnutie o učení dobývacieho priestoru, resp. o jeho zmene, ktoré je rozhodnutím o
využití územia na účel dobývania výhradného ložiska.

21. Ďalej uviedol, že stret záujmov so záujmom ochrany prírody a krajiny je vyriešený vyjadrením
príslušného orgánu Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-
OSZP1-2016/042468-002/SJ zo dňa 20.10.2016, v ktorom dotknutý orgán štátnej správy ochrany
prírody a krajiny uvádza, že z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny ide o územie s prvým stupňom
územnej ochrany, pričom pozemky KN-C p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X sú súčasťou chráneného vtáčieho
územia SKCHUV025 Slanské vrchy a že predmetná banská činnosť v dotknutom území nebude mať
významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia. Tvrdenia o zákaze banskej činnosti
v územnom pláne cit.: „pre existujúcu prírodnú rezerváciu Chráneného vtáčieho územia „CHVU Dubová
hora s najvyšším stupňom ochrany uzavretej sústavy NATURA 2000 a Chránená krajinná oblasť-
Slanské vrchy“ sú rozporné s obsahom vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy ochrany prírody
a krajiny.“

22. K tvrdeniu žalobcov, že „územný plán obce i Štátna ochrana prírody SR z dôvodu chránených území
NATURA 2000 potvrdili ťažbu iba na par. č. XXX o výmere 169 m2, na parcele č. XXX/X o výmere
79207 m2 a proti nebol banský úrad ani organizácia a s novým právnym stavom súhlasili.“ Žalovaný
konštatoval, že tvrdenia, svedčia o účelovosti územného plánu, ak z uvádzaného dôvodu banská činnosť
na parcele č. XXX/X je v rozpore s územným plánom, ale dobývanie na susednej parcele č. XXX/X,
predtým vo vlastníctve I. I. K., I. K. a I. K., teraz vo vlastníctve spoločnosti LOMY SV, s.r.o., Snina, je
povolené, pričom obe parcely sú súčasťou chráneného vtáčieho územia SKCHUV025 Slanské vrchy a
DP C. - L.. Tvrdenie o súhlase banského úradu a organizácie sú zavádzajúce a nie sú ničím doložené.

23. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre povolenie banskej činnosti, resp. pre predĺženie doby
platnosti povolenia nie je potrebné preukázať právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Pre povolenie
dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore je potrebné preukázať vyriešenie stretu
záujmov s vlastníkom pozemku, na ktorom bude dobývanie vykonávané, teda ktorého vlastnícke
práva sú banskou činnosťou ohrozené (§ 33 ods. 1 banského zákona), čo organizácia preukázala.
Pritom citované ustanovenia vyhl. SBÚ č. 79/88 Zb. o chránených ložiskových územiach a dobývacích
priestoroch s tým nijako nesúvisia; ustanovujú povinnú náležitosť návrhu na určenie CHLÚ, resp.
rozhodnutia o určení CHLÚ, a to okrem iného aj parcelné čísla pozemkov nachádzajúcich sa v CHLÚ.

24. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci bolo 22.11.2016 uskutočnené ústne pojednávanie, spojené
s miestnou ohliadkou. K zápisnici z ústneho pojednávania je priložené stanovisko F. Q., R. T. a F.
G., že nesúhlasia s predĺžením banskej činnosti na parc. č. XXX/X, podľa dokumentácie územného
plánu obce č. 3/5. Nesúhlas žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnený a poukázal na bod 5.9 a 5.10
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K zápisnici je priložené stanovisko Lesov Slovenskej republiky,
štátny podnik Odštepný závod Prešov, že ako správca dotknutých lesných pozemkov nemá výhrady k
predĺženiu platnosti povolenia a ako vlastník účelovej komunikácie, po ktorej má byť realizovaný odvoz,
uviedli, že pri využívaní tejto komunikácie sú potrebné rokovania s organizáciou. K uvedenému žalovaný
považoval za potrebné poznamenať, že odvoz vydobytého nerastu (teda tovaru) nie je súčasťou
povolenej činnosti, teda sa netýka tohto konania. K zápisnici je priložené vyjadrenie spoločnosti LOMY
SV, s. r. o., Snina, zast. I. I. K. na základe písomného splnomocnenia, v ktorom žiada konanie zastaviť
z dôvodu, že Pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím č. 118/91-Tar/207/96 zo 14.11.1996 nelegálne
určený dobývací priestor C. - L. v prospech štátu zrušil. K zápisnici je priložené aj vyjadrenie Obce
Okružná, v ktorom v súlade s územným plánom obce č. 3/5, Všeobecným záväzným nariadením č.
2/2008 z 20.08.2008 a ostatnými platnými právnymi predpismi predĺženie banskej činnosti na pozemku
p. č. XXX/X odmieta, nesúhlasí pre porušenie zákonnosti a trvá na priloženom stanovisku z 18.11.2016,



v ktorom tvrdí, že podľa zákona o ochrane prírody a krajiny územný plán obce č. 3/5, Všeobecne
záväzné nariadenie č. 2/2008 z 20.08.2008, schválený po predchádzajúcom vyjadrení prvostupňového
orgánu a dotknutých strán zakázal banskú činnosť na parcele č. XXX/X v k. ú. C. pre existujúcu prírodnú
rezerváciu Chránené vtáčie územie s biotopom Európskeho významu a žiadal rešpektovať územný plán
obce č. 3/5, Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2008 z 20.08.2008 a konanie zastaviť. Vo vyjadrení
Obec Okružná ďalej tvrdila, že územný plán povolil vykonávať ťažbu kameňa v dostatočnom rozsahu,
ktorá bude prínosom pre rozvoj obce i zamestnanosť na parcele č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX R. XXX/X. Pritom parcely č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X sú situované mimo dobývacieho
priestoru, teda mimo priestor výhradného ložiska a v dobývacom priestore sú situované len parcely č.
XXX R. XXX/X vo vlastníctve spoločnosti LOMY SV, s.r.o., Snina (predtým vo vlastníctve I. I. K., I. K.
a I. K.). Územný plán nemá právomoc zakázať, resp. povoliť banskú činnosť. Z uvedených skutočností
je podľa názoru žalovaného zrejmá účelovosť územného plánu a tiež to, že nerešpektuje rozhodnutie
o určení dobývacieho priestoru C. - L., ktoré v zmysle § 27 ods. 6 banského zákona je rozhodnutím
o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu a v zmysle § 43 ods. 4 veta prvá banského
zákona podkladom územnoplánovacej dokumentácie.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že Listom č. 1052-3243/2016 z 29.11.2016 dal prvostupňový orgán
účastníkom konania, ktorí sa nezúčastnili ústneho pojednávania, možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Prvostupňovému orgánu bolo 15.12.2016 doručené spoločné vyjadrenie pani F., H. a H. z 12.12.2016,
v ktorom súhlasili s pripomienkami pána K., pani T. a hlavne starostu Obce Lipníky a Okružná a
nesúhlasili s ďalším pokračovaním ťažby, pokiaľ nebudú splnené tieto požiadavky a hlavne dokončené
majetkoprávne vysporiadania. Žalovaný vyhodnotil ich nesúhlas ako neopodstatnený vzhľadom na to,
že podľa jeho názoru nie je potrebné žiadne majetkové vysporiadanie.

26. K odvolaniu obce Okružná žalovaný uviedol, že tvrdený rozpor rozhodnutia s citovanými
ustanoveniami Správneho poriadku je len formálny, žalobca však neuviedol v čom konkrétne boli
porušené citované ustanovenia. Žalovaný skonštatoval, že žiaden rozpor s citovanými ustanoveniami
Správneho poriadku nezistil. Žalovaný ďalej dôvodil, že kód XX je na LV č. XXX v k. ú. C. uvedený
v rozpore so skutočným stavom, keďže ide o pozemok v určenom dobývacom priestore, na ktorom
je vykonávaná banská činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska. Podľa § 27 ods.
6 banského zákona, rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití
územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. Nie je pravdou, že kód XXX je k predmetnej parcele
zaevidovaný bez spôsobilej listiny. S poukazom na § 17 ods. 5 a § 43 ods. 4 prvá a druhá veta banského
zákona uviedol, že na základe citovaných ustanovení je v katastri nehnuteľností, a to v jednak v súbore
geodetických informácii, v katastrálnej mape a tiež v súbore popisných informácií kódom XXX vyznačený
DP C. - L., ktorý sa v zmysle citovaného ustanovenia považuje tiež za CHLU.

27. K tvrdeniu žalobcu v 2. rade, že rozhodnutie je zmätočné, vydané predčasne, pretože nebolo
rozhodnuté o návrhu na vydanie protestu prokurátora o preskúmaní územného rozhodnutia obce a VZN
obce z 20.08.2008, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán mimo tohto konania listom č. 241558/2017
z 23.02.2017 podal podnet na preskúmanie zákonnosti Všeobecného záväzného nariadenia Obce
Okružná č. 2/2008, ktorým sa vyhlásila záväzná časť územného plánu Obce Okružná, v ktorom namietal
rozpor medzi textovou časťou schváleného Územného plánu Obce Okružná v zmysle Všeobecného
záväzného nariadenia Obce Okružná č. 2/2008 v bode „G.3“ s jeho grafickou časťou, v kontexte
rešpektovania vymedzeného DP C. - L. obcou a zároveň jeho rozporu s rozhodnutím VS KNV v
Košiciach, odboru výstavby č. OD-107/1976 z 27.07.1976 v zmene rozhodnutia č. OD-68/1982 zo dňa
14.12.1982, ktoré reflektuje súčasný stav DP C. - L..

28. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania
a s poukázaním na citovanú právnu úpravu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia.

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.02.2018 navrhol žalobu odmietnuť podľa
§ 28 SSP alebo zamietnuť podľa § 190 SSP. Uviedol, že tvrdenie žalobcov, týkajúce sa nelegálneho
zriadenia dobývacieho priestoru C. - L., sa netýka tohto konania, ktorého predmetom nie je súdny
prieskum rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru C. - L., ale rozhodnutia o predĺžení doby platnosti
rozhodnutia o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore C. - L. pre organizáciu EUROVIA



SK. Naviac tieto tvrdenia žalobcov sú nepravdivé. Dobývací priestor C. - L. bol určený rozhodnutím
Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach č. OD-107/1976 z 27.07.1976 o určení
Dobývacieho priestoru C. - L., ktoré bolo overené Slovenským banským úradom v Bratislave 30.07.1976
pod č. 3325/195-DP/76. DP C. - L. bol do súhrnnej evidencie dobývacích priestorov zapísaný na základe
osvedčenia Slovenského banského úradu č. 1336/50-DP/77 z 30.03.1977. DP C. - L. bol zmenený /
rozšírený/ rozhodnutím VS KNV v Košiciach č. C./XXXX zo 14.12.1982, ktoré bolo overené Slovenským
banským úradom 12.10.1983 pod č. 1379/26-DP/83. V súhrnnej evidencii dobývacích priestorov bola
zmena zaevidovaná na základe osvedčenia Slovenského banského úradu č. 1379/26-DP/1983 z
24.10.1983. Vzhľadom na § 43 ods. 4 banského zákona dobývací priestor C. - L., určený podľa predpisov
platných do 01.07.1988, kedy nadobudol účinnosť banský zákon, je dobývacím priestorom podľa tohto
zákona. O zákonnosti určenia dobývacieho priestoru C. - L. teda nie je a nemôže byť žiadna pochybnosť.

30. Pokiaľ banský zákon v § 10, medzi povinnosťami organizácie pri využívaní výhradného ložiska, v
ods. 1 písm. d) upravuje vo všeobecnosti povinnosť riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho
priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom
obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, v § 33 ods. 1, upravuje banský zákon konkrétne,
kedy a s kým je organizácia povinná pri využívaní výhradného ložiska riešiť strety záujmov. S poukazom
na § 33 ods. 1 banského zákona žalovaný uviedol, že pri záujme dobývať výhradné ložisko v určenom
dobývacom priestore je organizácia povinná riešiť strety záujmov okrem iných aj s vlastníkom pozemku,
na ktorom bude dobývanie vykonávané, teda ktorého práva k pozemku sú touto banskou činnosťou
ohrozené. Práva vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni dobývať výhradné
ložisko, sú len dotknuté využitím výhradného ložiska. Preto žiadna dohoda /vyriešenie stretu záujmov/
s vlastníkmi susedných pozemkov k pozemku, na ktorom je plánované dobývanie výhradného ložiska,
nie je potrebná.

31. Z dôvodu, že práva vlastníkov susedných pozemkov sú dotknuté plánovanou banskou činnosťou, sú
účastníkmi konania. Po citácii § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. konštatoval, že jednoznačne vyplýva,
že spolu so žiadosťou o povolenie dobývania výhradného ložiska musí organizácia predložiť obvodnému
banskému úradu doklady o vyriešení stretov záujmu dobývať výhradné ložisko s právom chránenými
objektmi a záujmami, ohrozenými plánovaným využitím výhradného ložiska a medzi nimi aj doklady o
vyriešení stretu záujmov s vlastníkmi pozemkov, ktorých práva k pozemkom sú ohrozené plánovanou
banskou činnosťou.

32. K tvrdeniu žalobcov, týkajúceho sa rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru pozemkového,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sp. č. 118/91-Tar/207/96 zo dňa 14.11.1996 žalovaný mal
za to, že je zrejmé, že spracovatelia geometrických plánov, ktoré boli podkladom vyvlastňovacích
rozhodnutí pre majetkovoprávne vysporiadanie kameňolomu, ktorými boli vyvlastnené pozemky v inom
spoločenskom zriadení v prospech organizácie, ktorá mala ložisko dobývať, v nich chybne uviedli
parcelu, ktorá sa v skutočnosti nachádza mimo areálu kameňolomu a na základe uvedeného došlo
k chybnému uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, ako aj vyvlastňovacích rozhodnutí a následne k
neoprávnenému založeniu vlastníckeho vzťahu pre Čsl. štát - Cestné stavby n. p. Košice. Citovaným
rozhodnutím boli predmetné pozemky vrátené zákonnému vlastníkovi, resp. jeho dedičom. V čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia pozemky evidované ako parcela registra „W.“ p. č. XXX, XXX/
X, XXX a XXX/X boli a aj v súčasnosti sú evidované na LV č. XXX v k. ú. C. v prospech žalobcu 1./
LOMY SV, s. r. o., Snina a pozemok evidovaný ako parcela registra „W.“ p. č. XXX/X je evidovaný na
LV č. XXX v k. ú. C. v prospech fyzických osôb, ktoré boli účastníkmi konania. Ani jeden z uvedených
pozemkov nie je ohrozený povolenou banskou činnosťou, ktorou je ohrozený len pozemok evidovaný
ako parcela registra „W." p. č. XXX/X na LV č. XXX v prospech spoločnosti EUROVIA - Kameňolomy, s.
r. o., Košice, s ktorou organizácia EUROVIA SK doložila vyriešený stret záujmov.

33. K tvrdeniu žalobcov, týkajúceho sa neoprávnene založeného vlastníckeho vzťahu v určenom
dobývacom priestore, žalovaný uviedol, že k slovnému spojeniu „vedené vlastníctvo pre účely
dobývacieho priestoru“, si žalovaný dovoľuje uviesť, že plne vystihuje nesprávne pochopenie inštitútu
„dobývací priestor“ žalobcami. Určenie dobývacieho priestoru nič nemení na vlastníckych vzťahoch k
pozemkom v určenom dobývacom priestore. V zmysle § 24 ods. 1 banského zákona má organizácia,
ktorá má určený dobývací priestor, len právo dobývať výhradné ložisko a právo nakladať s vydobytým
nerastom. V určenom dobývacom priestore je oddelené vlastníctvo pozemkov a vlastníctvo výhradného
ložiska, pričom vlastníkom výhradného ložiska je Slovenská republika. Preto, aby organizácia mohla



dobývať ložisko v určenom dobývacom priestore, musí vyriešiť strety záujmov s vlastníkmi pozemkov,
na ktorých chce dobývať.

34. Ďalej uviedol, že žalobcami tvrdený rozpor žalobou napadnutého rozhodnutia s banským zákonom
a zákonom č. 51/1988 Zb. je len formálny, žalobcovia neuvádzajú, v čom konkrétne vidia rozpor
s uvedenými právnymi predpismi. Ak by žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávne
zisteného skutkového stavu veci, ako tvrdia žalobcovia, potom by bolo nutné súhlasiť so žalobcami, že
je nezákonné, avšak museli by sme sa pohybovať v oblasti trestného alebo priestupkového práva.

35. Napadnuté rozhodnutie je však rozhodnutím vydaným v správnom konaní rešpektujúc jeho
ustanovenia medzi nimi aj § 32 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku, keďže „Správny orgán je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.“
Následné rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Žalovaný tvrdil, že v správnom konaní bol konajúcimi správnymi orgánmi presne a úplne zistený
skutočný stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a preto je
zákonné. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov o ignorovaní rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove
a žalobcami uvedených rozsudkov. Žalovaný nemá vedomosť, čoho sa týka rozsudok Krajského súdu
Košice č. 5S/ 12/1996 zo 17.04.1996, ale z príslušnosti súdov je zrejmé, že rozsudok Krajského
súdu v Prešove nemôže potvrdzovať rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Už v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S 1/1997
z 15.12.1997 potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva č. 118/91- Tar/207/96 zo 14. 11. 1996, ktoré priznáva I. I. K., I. K. a I. K.,
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k. ú. C. p. č. KN XXX, XXX R. XXX/X,
ktoré prvostupňový orgán a ani žalovaný nespochybňujú a rešpektujú. Citované rozhodnutie Okresného
úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa však nijako netýka
konania o predĺženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore C. -
L. pre organizáciu EUROVIA SK. Ani tvrdenia žalobcov o inom spôsobe využitia pozemkov v evidencii
katastra nehnuteľností, ako na ťažbu nerastov, nie sú pravdivé.

36. V čase správneho konania síce bol na LV č. XXX k. ú. C., v rozpore s právnym stavom, spôsob
využívania pozemku, evidovaného ako parcela registra „W.“ p. č. XXX/X s druhom pozemku ostatná
plocha, nesprávne evidovaný kódom XX - pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha,
objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu. Uvedenú skutočnosť posúdil žalovaný ako právne
irelevantnú pre predĺženie doby platnosti povolenia banskej činnosti. Za podstatné žalovaný považoval
to, že pozemok, na ktorom bola povolená banská činnosť, je situovaný v dobývacom priestore, ktorý sa
v zmysle § 43 ods. 4 banského zákona považuje tiež za chránené ložiskové územie (ďalej len „CHLU"),
ktoré bolo vyznačené v katastri, o čom svedčal kód 401 pri predmetnom pozemku. Podľa § 27 ods. 6
banského zákona cit.: „Rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití
územia ,3) v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.“. Teda rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru,
ako územné rozhodnutie, určuje spôsob využitia pozemkov na účel dobývania výhradného ložiska. Na
podnet vlastníka pozemkov evidovaných na LV XXX v k. ú. C., spoločnosti EUROVIA - Kameňolomy, s.
r. o., Košice zo 07.04.2017 Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, vykonal nápravu a v súčasnosti je
už na L V XXX v k. ú. C. pozemok evidovaný ako parcela registra „W.“ p. č. XXX/X s druhom pozemku
ostatná plocha správne evidovaný kódom XX - pozemok, ktorý slúži na ťažbu nerastov a surovín.

37. Konštatoval, že pozemok, evidovaný ako parcela registra „W.“ p. č. XXX/X v k. ú. C., na ktorom je
povolené dobývanie výhradného ložiska nevyhradeného nerastu, je situovaný v dobývacom priestore
C. - L., teda v zmysle vyššie citovaného § 27 ods. 6 banského zákona rozhodnutie o určení dobývacieho
priestoru C. - L., ako územné rozhodnutie, určuje spôsob využitia tohto pozemku na účel dobývania
výhradného ložiska. Mapy uvádzané žalobcami, obsah ktorých žalovanému nie je známy, sú ako dôkaz
právne irelevantné. Vo vzájomnom rozpore v územnom pláne Obce Okružná sú záväzné regulatívy
funkčného a priestorového usporiadania územia s priestorovým vymedzením v grafickej časti, keď
v bode G.3 je uvedené, cit.: „Pre účely ťažby kameňa rešpektovať vymedzený dobývací priestor L..
Nakoľko sa tento priestor nachádza v navrhovanom CHVÚ Slanské vrchy, kameňolom prevádzkovať len
pri dodržaní vhodného režimu stanoveného pri vyhlásení CHVÚ (zákaz trhacích prác počas príchodu
potomstva a pod.)“. V grafickej časti, v nesprávne vyznačenom dobývacom priestore C. – L., sú pritom
plochy pozemku p. č. XXX/X (na ktorom je vraj banská činnosť zakázaná), ale aj prevažná časť pozemku
p. č. XXX/X (na ktorom je vraj banská činnosť povolená) vyznačené značkou, uvedenou v legende ako



„Náletové lesy na TTP, nelesná drevinná vegetácia (NDV), verejná zeleň“. Už v priebehu správneho
konania Obec Okružná vydala stanovisko (priložené k zápisnici z ústneho pojednávania), v ktorom tvrdí,
že územný plán obce č. 3/5, Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2008 z 20.08.2008, zakázal banskú
činnosť na parcele č. XXX/X v k. ú. C., ale povolil vykonávať ťažbu kameňa v dostatočnom rozsahu, ktorá
bude prínosom pre rozvoj obce i zamestnanosť na parcele č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX R.
XXX/X. Teda sama Obec Okružná nerešpektuje svoj vlastný územný plán. Pritom parcely č. XXX, XXX,
XXX/X, XXX/X, XXX/X sú situované mimo dobývacieho priestoru C. - L., teda mimo priestor výhradného
ložiska a v dobývacom priestore C. - L. sú situované len parcely č. XXX R. XXX/X vo vlastníctve žalobcu
1./ LOMY SV, s.r.o., Snina (predtým vo vlastníctve I. I. K., I. K. a I. K.). Žalobca 1./ LOMY SV, s.r.o., Snina
však nemôže dobývať výhradné ložisko na svojich pozemkoch, situovaných v dobývacom priestore C.
- L., pretože nemá oprávnenie na dobývanie tohto výhradného ložiska. Tvrdenia o nepovolení ťažby
z dôvodu chráneného vtáčieho územia NATURA 2000 sú rozporné s obsahom vyjadrenia príslušného
orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-PO-OSZP1-2016/042468-002/SJ z 20.10.2016, v ktorom ako dotknutý orgán štátnej
správy ochrany prírody a krajiny uvádza, že z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny ide o územie
s prvým stupňom územnej ochrany, pričom pozemky KN-C p. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X sú súčasťou
chráneného vtáčieho územia SKCHUV025 Slanské vrchy a že predmetná banská činnosť v dotknutom
území nebude mať významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia.

38. Žalovaný preskúmal odvolaniami napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a zistil vadu,
ktorú bolo možné odstrániť zmenou prvostupňového rozhodnutia. Keďže bol pre to dôvod, žalovaný
prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný mal za to, že zamietnutie odvolania a potvrdenie rozhodnutia prichádza do úvahy len vtedy,
ak nedôjde k naplneniu hypotézy právnej normy, uvedenej pred slovom „inak“. Teda, ak nie sú dôvody
pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, potom odvolací orgán odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

39. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré ho oprávňovali sa domnievať,
že žaloba je šikanózna. Predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie o predĺžení doby platnosti
rozhodnutia o povolení banskej činnosti v DP C. - L. pre organizáciu EUROVIA SK. Proti rozhodnutiu
o povolení banskej činnosti z roku 2012 žalobca 2./ Obec Okružná nepodal ani odvolanie a citované
rozhodnutie nebolo napadnuté ani žalobou. Podnet na preskúmanie rozhodnutia o povolení banskej
činnosti na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica podal žalobca 1./ LOMY SV, s. r. o., Snina s tým
výsledkom, že Krajská prokuratúra Banská Bystrica nezistila žiadny rozpor citovaného rozhodnutia
so zákonom. Podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa len predĺžila doba platnosti rozhodnutia
o povolení banskej činnosti preto žalovaný považuje za šikanózne a zbytočne zaťažujúce správny
súd. Prevažná časť námietok, uvedených v žalobe, sa netýka tohto konania. Ďalšie námietky sú len
formálne a nie je možné na ne reagovať, pretože žalobcovia neuvádzajú, v čom konkrétne vidia rozpor
s uvedenými právnymi predpismi alebo vzhľadom na ich obsah vlastne smerujú proti rozhodnutiu
o povolení banskej činnosti z roku 2012. Jediná námietka, ktorá smeruje priamo proti žalobou
napadnutému rozhodnutiu je námietka o nesprávnosti výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

40. Žalobcovia vo svojej replike, doručenej správnemu súdu dňa 25.05.2018, zotrvali na žalobných
dôvodoch uvedených v správnej žalobe.

41. Ďalší účastník EUROVIA SK, a.s., vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 k obsahu žaloby uviedol,
že spoločnosť EUROVIA SK, a.s. sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom a tvrdeniami žalovaného
uvedenými v stanovisku zo dňa 27.02.2018. Žalovaný podľa názoru spoločnosti EUROVIA SK, a.s.
podrobne a vyčerpávajúco reagoval na všetky tvrdenia a námietky žalobcov. Navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

42. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 18.02.2019 k vyjadreniu a účastníka EUROVIA SK, a.s.
navrhli žalobe vyhovieť tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu, zároveň zotrvali na žalobných dôvodoch
obsiahnutých v podanej žalobe.

43. Ďalší účastník, I. I. K., vo svojom vyjadrení zo dňa 19.02.2019 k obsahu žaloby uviedol, že žaloba zo
strany žalobcov je dôvodná. Žalobcovia sa žalobou zo dna 29.09.2017 právom domáhajú preskúmania
napadnutého rozhodnutia napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nepravdivých dôkazov v



rozpore so zákonom. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný rozhodnutím porušil zákon, nakoľko
potvrdil nezákonné rozhodnutie Obvodného banského úradu Košice zo dňa 09.03.2017 o predĺžení doby
platnosti rozhodnutia č. 421-1953/ 2012 z 12.06.2017 o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore
C. - L. pre EUROVIU SK, a.s. D., C. XX.

44. Mal zato, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúplného, nepravdivého návrhu
na začatie konania a najmä bez rešpektovania skutočného stavu veci a vychádza aj z neodborného
právneho výkladu predsedom Hlavného banského úradu, M. E. A. D., spis č. 659-1158/2009 zo dňa
2.6.2009 citujeme: „rozhodnutia KNV Košice 5. 0D-107/1976 zo dňa 27.7.1976 č. OD-68/1982 zo dňa
14.12.1982 sú zákonné i keby boli vydané v rozpore so zákonom. Nemožno ich zrušiť, zmeniť, lebo
uplynula premlčacia lehota na ich preskúmanie“. V celom rozsahu sa stotožnil s vyjadrením žalobcov zo
dňa 27.02.2018 v zast.: JUDr. Vieroslava Bednárová - advokátka. K vyjadreniu účastníka EUROVIA SK,
a.s. uviedol, že s týmto nesúhlasí, pretože v hranici dobývacieho priestoru parcely č. XXX, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X k.ú. C., sú určené na ťažbu nerastov, je podľa jeho názoru lož, s ktorou
organizácia neuspela pred pozemkovým úradom Prešov, pred Krajským súdom v Košiciach a ani pred
Krajským súdom v Prešove. Konštatoval, že Pozemkový úrad Prešov a súd rozhodol, že štát dobývací
priestor zriadil nelegálne, bez právneho dôvodu, chybným rozhodnutím KNV Košice č. OD-107/1976 zo
dňa 15.07.1976, ťažbu rozšíril rozhodnutím ONV Prešov č. výst. 237/81 zo dňa 19.05.1981.

45. V ostatných podaniach, adresovaných zo strany I. I. K., či už ako ďalšieho účastníka konania, resp.
ako ustanoveného spoločného zástupcu ostatných účastníkov konania, tento zotrval na tom, že správna
žaloba bola podaná dôvodne a napadnuté rozhodnutia žiadal zrušil.

46. Ďalší účastník EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o., vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2019 k obsahu
žaloby uviedol, že spoločnosť EUROVIA SK, a.s. sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom a tvrdeniami
žalovaného uvedenými v stanovisku zo dňa 27.02.2018. Žalovaný podľa názoru spoločnosti EUROVIA
SK, a.s. podrobne a vyčerpávajúco reagoval na všetky tvrdenia a námietky žalobcov. Navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

47. Z Listu vlastníctva č. XXX kat. územie C., s dátumom vyhotovenia 02.02.2017 (č.l. 87 súdneho spisu),
správny súd zistil, že vlastníkom parciel registra W. – č. XXX, druh pozemku lestné pozemky vo výmere
8746 m2, č. XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere
7223 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 9252 m2, č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere
4329 m2, č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 817 m2, č. XXX/X ostatné plochy o výmere
31970 m2 a č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 816 m2, je EUROVIA – Kameňolomy,
s.r.o., Osloboditeľov 66, Košice.

48. Z Listu vlastníctva č. XXX kat. územie C. s dátumom vyhotovenia 20.12.2016 (č.l. 88 súdneho spisu)
správny súd zistil, že vlastníkom parciel registra W. – č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 169
m2, č. XXX/X ostatné plochy o výmere 79207 m2, č. XXX/X ostatné plochy o výmere 1924 m2, č. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 79 m2, č. XXX/X lesné
pozemky o výmere 21626 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 11331 m2 a č. XXX/X lesné pozemky
o výmere 79 m2, je LOMY- SV, s.r.o. A. XXXX/XX, B..

49. Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa
14.11.1996, č. j. 118/91-Tar/207/96 (č.l. 109 súdneho spisu), ako príslušný orgán podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon), v súčinnosti s ustanovením § 13 ods. 1 zákona č. 222/1996 Z. z.
a v zmysle § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci reštitučného nároku oprávnenej osoby
I. K. voči povinnej osobe Cestným stavbám, a.s. Košice, rozhodol vo výroku I., že dediči oprávnenej
osoby podľa uznesenia Okresného súdu v Prešove D 3030/93 sú: I. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
Z. X, L. – M. H., I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. XX a I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. XXX/X,
N., spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. p) zákona.
Výrokom č. 2 - dedičom oprávnenej osoby v zmysle § 9 ods. 4 zákona priznal vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. území C.: par. č. XXX, o výmere 169 m2, kultúra: zast.
plocha, parc. č. 494 o výmere 25 m2, kultúra: zast. plocha a parc. č. XXX/X o výmere 79207 m2, kultúra:
ost. plocha, podľa geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 25.06.1993 v podiele: I. I. K. 1/4 z celku, Ján
Gondžur 1/8 z celku, I. K. 1/8 z celku. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.1998.



50. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2S 1/97-42 zo dňa 15.12.1997 v právnej veci navrhovateľa
Cestné stavby, a.s. Košice proti odporcovi Okresnému úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Prešove zo dňa 14.11.1996, č. j. 118/91-Tar./207/96.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.1998.

51. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1
písm. e/ SSP), na nariadenom pojednávaní dňa 16.02.2023, za splnenia podmienok uvedených v § 107
ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a/ a c/, § 106 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná.

52. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

53. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku, Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

54. Podľa § 15 Správneho poriadku, Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má
spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

55. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

56. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

57. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

58. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

59. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

60. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



61. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku, Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán
a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

62. Podľa § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP), konanie pred správnym súdom je jednou zo
záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

63. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

64. Podľa § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi, so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

65. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

66. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

67. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

68. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

69. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb., otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk povoľuje
obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a
dobývania a predpísanú dokumentáciu.

70. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb., ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty
a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

71. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb., účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú
žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať.

72. Podľa § 18b ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb., Obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti
podľa § 17 preskúma najmä
a) úplnosť plánu a dokumentácie,
b) vyriešenie stretov záujmov,
c) dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania výhradného ložiska,
d) banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca.

73. Podľa § 18c ods. 3 zák. č. 51/1988 Zb., Obvodný banský úrad v konaní o predĺženie doby
platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktoré bolo vydané na dobu určitú, preskúma splnenie
podmienok na predĺženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti, najmä
a) vyriešenie stretov záujmov,
b) prípadnú zmenu účastníkov konania.

74. Podľa § 18c ods. 5 zák. č. 51/1988 Zb., na konanie o predĺžení doby platnosti rozhodnutia o povolení
banskej činnosti sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17, 18 a 18b.

75. Podľa § 33 ods. 1 banského zákona ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a
záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú
organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov,



povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie
výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.

76. Podľa § 33 ods. 2 banského zákona organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do
plánu otvárky, prípravy a dobývania uzavrieť písomnú dohodu s príslušnými orgánmi, fyzickými osobami
a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený
objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Povinnosť uzavrieť písomnú
dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového
územia, dobývacieho priestoru, pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska
v dotknutom území alebo pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu a ak postup pri ich
riešení ustanovujú osobitné predpisy.

77. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy
vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné
postavenie, je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou
súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

78. V danej veci je rovnako dôležité poukázať na tzv. koncentračnú zásadu, ktorou sa riadi konanie
na správnom súde. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej
správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby (§ 182 ods.
1 písm. e/ SSP). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu
platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak
rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby (§ 181 SSP). Po uplynutí tejto lehoty už nie je
možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu,
a to ani v ďalších podaniach, reagujúc na vyjadrenia žalovaného. Je nevyhnutné si v danej právnej
veci uvedomiť, že rozsah žalobných bodov patrí výhradne iba žalobcom, ktorí podali správnu žalobu
a disponujú ňou. Podaním správnej žaloby žalobcovia určili rozsah žalobných námietok, ako aj rozsah
súdneho prieskumu nimi napadnutých rozhodnutí. Dané oprávnenie meniť, resp. rozširovať žalobné
body, aj keď v rámci lehoty podľa § 181 SSP, nepatrí ďalším účastníkom súdneho konania. Preto správny
súd sa v ďalšom konaní zaoberal iba dôvodmi (žalobnými bodmi), pre ktoré mali žalobcovia za to, že
nimi napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

79. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 606-1310/2017 zo dňa 01.08.2017, vydané v odvolacom konaní, po podaní odvolania
niektorými z účastníkov správneho konania voči rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Košiciach č.
88-519/2017 z 09.03.2017 vo veci predĺženia doby platnosti povolenia banskej činnosti, ktorým správny
orgán predĺžil dobu platnosti povolenia banskej činnosti v dobývacom priestore C. – L. pre organizáciu
EUROVIA SK, a.s., Košice.

80. Žiadateľ (EUROVIA SK, a.s.) a účastníci konania sú v súlade s ustanovením § ods. 1 zákona
č. 44/1988 Zb. povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť namietané strety záujmov a navrhnúť postup,
ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov
a záujmov. Orgány štátnej banskej správy sú v zmysle § 18c ods. 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.
povinné preskúmať vyriešenie stretu záujmov a následne, v súlade s § 18b ods. 2 veta prvá zákona
č. 51/1988 Zb. povolia banskú činnosť, ak došlo k vyriešeniu stretov záujmov. Správny súd v danom



prípade dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol dodržaný zákonom stanovený postup a k vyriešeniu
stretov záujmov medzi žiadateľom a ostatnými účastníkmi konania nedošlo.

81. V zmysle ustanovenia § 33 Riešenie stretov záujmov (zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití
nerastného bohatstva) vyplýva, že ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy
chránené podľa osobitných predpisov, objekty fyzických alebo právnických osôb, je potrebné vo
vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup.

82. Správnemu súdu pomerne nejasne a nezrozumiteľne znie vyloženie si „vyriešenia stretu záujmov“
zo strany žalovaného podľa § 33 banského zákona. Žalovaný striktne uvádza, že z jeho strany bolo
potrebné riešiť iba stret záujmov v prípade povolenia dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom
priestore s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorom bude dobývanie vykonávané, teda ktorého vlastnícke
práva sú banskou činnosťou ohrozené, čo podľa neho aj organizácia preukázala, keďže pozemok
registra „W.“ p. č. XXX/X je evidovaný na LV č. XXX v k. ú. C. v prospech organizácie EUROVIA -
Kameňolomy, s. r. o., Košice, ako vlastníka.

83. Rovnako žalovaný tvrdil, že doklad o vyriešení stretu záujmu využívať výhradne ložisko v DP C. -
L. so záujmom ochrany prírody a krajiny bol predložený pri povoľovaní banskej činnosti v roku 2012 a
teda tento stret záujmu je vyriešený.

84. Ďalej žalovaný však tvrdil, že práva vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni
dobývať výhradné ložisko, sú len dotknuté využitím výhradného ložiska a preto z dôvodu, že práva
vlastníkov susedných pozemkov sú dotknuté plánovanou banskou činnosťou, sú „len“ účastníkmi
administratívneho konania.

85. Príslušná právna úprava však možný zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov zahŕňa pod
pojem riešenia stretu záujmov, z ktorého dôvodu sú aj títo susediaci vlastníci pozemkov – účastníkmi
správneho konania v prípade rozhodovania podľa zákona č. 51/1988 Zb., či už podľa § 18 (o povolenie
banskej činnosti) alebo § 18c (o predĺženie doby platnosti rozhodnutia).

86. V zmysle ustanovenia § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. sa na konanie o predĺžení doby platnosti
rozhodnutia o povolení banskej činnosti primerane použijú aj ustanovenia § 17, § 18 a § 18b.

87. V zmysle § 18 ods. 1, v spojení s § 18c ods. 5, zákona č. 51/1988 Zb. účastníkmi konania aj
v prípade predĺženia doby platnosti (teda nielen v prípade povolania banskej činnosti), sú aj fyzické a
právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť týmto rozhodnutím
o predĺžení doby platnosti dotknuté. Teda aj vlastníci susediacich pozemkov, o ktorých žalovaný uvádza,
že sú síce účastníkmi administratívneho konania, ale nemusí s nimi riešiť prípadný stret záujmov.

88. Žalovaný a rovnako aj správny orgán prvého stupňa týchto vlastníkov susedných pozemkov
považoval za účastníkov preskúmavaného administratívneho konania, v ktorom došlo k vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že ide o vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. C..

89. V administratívnom spise správnych orgánov sa však LV č. XXX, k.ú. C. nenachádza. Teda
správnemu súdu nie je zrejmé ako správne orgány ustálili tento okruh účastníkov administratívneho
konania, ktorým následne aj svoje rozhodnutia doručovali.

90. Je rovnako nepochybné, že v prípade postupu podľa § 18c ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. (predĺženie
doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti) sa prihliadne aj na prípadnú zmenu účastníkov
konania.

91. Teda, správne orgány prvého a druhého stupňa, v súlade s § 18c ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. mali
zohľadniť požiadavky nevyhnutné pri rozhodovaní o predĺžení doby platnosti rozhodnutia o povolení
banskej činnosti a teda aj zmenu vlastníckych vzťahov, ktorá mala vplyv na zmenu účastníkov konania,
od posledného rozhodovania, ktorým bolo rozhodnutie zo dňa 12.06.2012.



92. Správny súd poukazuje na to, že nie je možné zo strany žalovaného neprihliadať na rozhodnutie
Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sp. č. 118/91-
Tar/207/96 zo 14.11.1996, v zmysle ktorého došlo k zmene vlastníckych vzťahov, majúcich vplyv
aj na vydanie napadnutého rozhodnutia. Je nepopierateľné, že v dôsledku tohto rozhodnutia došlo
k prinavráteniu vlastníckych vzťahov pôvodným vlastníkom, ktorí následne previedli svoje vlastnícke
právo na spoločnosť LOMY SV, s.r.o., Snina. Je teda bez pochybností, že od pôvodného rozhodnutia
o povolení banskej činnosti z roku 2012 došlo k zmene vlastníckych pomerov, majúcich vplyv na riešenie
stretu záujmov, ktoré musí prvostupňový správny orgán riešiť aj pri predĺžení povolenia.

93. Správny súd má za to, že s poukazom na § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. preto Obvodný banský
úrad, ako prvostupňový správny orgán, nemohol žiadateľovi predĺžiť dobu platnosti povolenia banskej
činnosti, a to práve z dôvodu nevyriešeného stretu záujmov.

94. Navyše sa žalovaný neriadil ani ustanovením § 18c ods. 3 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb.,
keď neprihliadal na zmenu účastníkov administratívneho konania, ktorá sa prejavila už v konaní pred
prvostupňovým správnym orgánom a nedostatok neodstránil. Napokon sa v administratívnom spise
žalovaného ani len nenachádzajú listy vlastníctva, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom ustálil
okruh účastníkov konania, z ktorých už v administratívnom konaní niektorí v dôsledku úmrtia stratili
spôsobilosť na právne úkony, no s ich dedičmi sa ďalej v konaní nekonalo.

95. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti, považovali, či
už žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, za účastníkov administratívneho konania ďalšie
osoby, ktorým následne doručovali nimi vydané rozhodnutia. Dané nemožno zistiť zo žiadnej listiny
nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného. Možno teda iba predpokladať, že išlo
o vlastníkov susediacich pozemkov, ako to načrtol žalovaný. Avšak v administratívnom spise absentujú
listy vlastníctva, z ktorých by bolo možné dané vyvodiť. Teda nie je možné zo strany správneho súdu
ani uzavrieť, či oba správne orgány konali so všetkými účastníkmi konania, s ktorými boli povinné
konať. Dané bolo možné zo strany správneho súdu zistiť iba z okruhu osôb, ktorým doručovali svoje
rozhodnutia.

96. Pritom medzi účastníkmi konania, s ktorými konali, sú rozdiely medzi prvostupňovým správnym
orgánom a žalovaným, ako druhostupňovým správnym orgánom, keďže jeden, ako aj druhý správny
orgán, konali s rozdielnymi účastníkmi konania. Napríklad správny orgán prvého stupňa doručoval svoje
rozhodnutie
- A. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý je v zozname správneho orgánu I. stupňa v 37. rade
a v čase jeho rozhodovania bol už nebohý, teda smrťou stratil spôsobilosť na právne úkony, pričom
žalovaný už vôbec nekonal s touto osobou, ani s jeho dedičmi,
- R. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý je v zozname správneho orgánu I. stupňa v 40. rade
a v čase rozhodovania bol už nebohý, teda smrťou stratil spôsobilosť na právne úkony, jeho dedičmi sú
- C. F., nar. XX.XX.XXXX, F. T., nar. XX.XX.XXXX a R. B., nar. XX.XX.XXXX a s týmito dedičmi však
už žalovaný ani nekonal,
- G. F., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorá je v zozname správneho orgánu I. stupňa v 24. rade
(zásielka sa im vrátila ZOMREL), jej dedičmi sú: F. F. D., nar. X.XX.XXXX, I. N., nar. XX.XX.XXXX, E. I.
F., nar. XX.X.XXXX, F. F., nar. XX.X.XXXX, avšak žalovaný s jej dedičmi vôbec nekonal. Správny orgán
II. stupňa pritom konal s pani A. J., zomr. XXXX, ktorá je v zozname správneho orgánu II. stupňa v 17.
rade a konal aj s J. B. v zozname správneho orgánu II. stupňa v 26. rade a F. N., zomrela r. 2019, ktorá
je v zozname správneho orgánu II. stupňa v 40. rade, avšak s týmito účastníkmi nekonal správny orgán
I. stupňa. Teda správnemu súdu nie je zrejmé, koho treba považovať za účastníkov konania, s ktorými
boli správne orgány povinné konať a prečo žalovaný konal s určitými osobami a správny orgán I. stupňa
nie. Navyše, ako zhora uvedeného vyplýva, niektorí účastníci konania v čase rozhodovania správneho
orgánu I. stupňa už neboli spôsobilými na právne úkony, keďže ich spôsobilosť zanikla smrťou.

97. Vyššie uvedené možno považovať za vadu správneho konania a dôvod na zrušenie napadnutých
rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže v konaní pred správnymi orgánmi
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



98. V ďalšej žalobnej námietke žalobcovia uviedli, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s územným
plánom obce Okružná č. 3/5., Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2008 zo dňa 20.08.2008, ktorý na
pozemku parc. č. XXX/X ťažbu nepovolil z dôvodu chráneného vtáčieho územia NATURA 2000 a ťažbu
obmedzil i na ostatných dotknutých pozemkoch. Danú námietku nemožno považovať za dôvodnú, keďže
obec nie je orgánom s oprávnením pri rozhodovaní o banskej činnosti v zmysle banského zákona, pričom
podľa § 26 ods. 3 BZ obec, ako orgán územného plávania, je povinná hranice určeného dobývacieho
priestoru vyznačiť v územnoplánovacej dokumentácii. Teda obec je povinná rešpektovať rozhodnutia
príslušných orgánov týkajúcich sa určenia hraníc dobývacieho priestoru.

99. Pokiaľ sa týka pochybení žalovaného, uvedených v správnej žalobe, žalobcovia citáciou jednotlivých
ustanovení Správneho poriadku konkrétne uviedli, že o odvolaní žalobcu nebolo ani zákonným
postupom rozhodnuté a výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu nie je vecne, ani výrokovo
správny, lebo nebolo rozhodnuté, či vo zvyšnej časti odvolaniu vyhovuje a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ruší alebo odvolanie zamieta a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdzuje.
Danú námietku nemožno považovať za dôvodnú, keďže z výroku žalovaného, ako odvolacieho orgánu,
vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie nezrušil, ale ponechal ho ako také v platnosti, iba svojim výrokom
prvostupňové rozhodnutie zmenil, a to tak, že v poslednom odseku čl. I. výroku vypustil vetu: „Toto
rozhodnutie nadobúda účinnosť 01.04.2017.“ Dané nemožno považovať za vadu rozhodnutia správneho
orgánu, keďže z neho vyplýva, že samotné rozhodnutie prvostupňového orgánu ponechal v platnosti,
aj keď mohol pre úplnosť a jednoznačnosť uviesť, že v ostatnej časti napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu I. stupňa potvrdzuje.

100. Pokiaľ sa týka ostatných žalobných námietok, správny súd poukazuje na to, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29). Správny súd má zato, že v danej právnej veci, reflektujúc na judikatúru ESĽP, sa vysporiadal
so všetkými námietkami žalobcov, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce.

101. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu, rozhodol v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

102. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobcovia boli v konaní úspešní a preto im patrí v zmysle ustanovenia
§ 167 ods. 1 SSP náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu
samostatným uznesením.

103. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania v 6. rade rozhodol súd podľa § 169 SSP
a priznal účastníkovi v 6. rade voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko tomuto vznikli trovy konania v súvislosti s plnením
povinností, ktorú mu správny súd uložil.

104. Pokiaľ ide o náhradu trov konania ďalších účastníkov konania, okrem vyššie uvedených, správny
súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu trov konania im nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania
nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

105. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,



podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.