URANPRES, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/86/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119218251
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119218251.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
proti žalovanému: URANPRES, spol. s r. o., IČO: 31 676 855, so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov,
o zaplatenie 2.071,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 24Cb/203/2019-73 zo 6. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.942,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.942,- eur
od 22. apríla 2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej
časti a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,46 %, o výške
ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobkyňa ako poisťovateľka a
žalovaný ako poistený uzatvorili 30. apríla 2014 súborovú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva“), v ktorej si dohodli začiatok poistenia na 1. mája 2014,
štvrťročné poistné vo výške 1.942,- eur a splatnosť poistného k 1. máju, 1. augustu, 1. novembru a 1.
februáru. Poistenie zaniklo z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonnej jednomesačnej lehote 1. marca
2018. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala zaplatenia dlžného poistného
za poistné obdobie od 1. novembra 2017 do 1. marca 2018.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a
žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu, v ktorej si dohodli štvrťročné poistné vo výške 1.942,- eur.
2.3 Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.942,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol z dôvodu, že opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na predložené
dôkazy. V súvislosti s tým súd konštatoval, že žalobkyňa súdu na preukázanie svojich tvrdení ohľadom
výšky dlžného poistného predložila ako prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu výpis z inkasného
účtu za obdobie od 1. mája 2014 do 21. novembra 2019 v rozsahu 25 strán a v priebehu konania ďalší
takýto výpis v rozsahu 18 strán, z ktorých nebolo zrejmé, akým výpočtom dospela k sume uplatnenej
žalobou, ak štvrťročné poistné bolo dohodnuté vo výške 1.942,- eur. Keďže žalobkyňa v návrhu na
vydanie platobného rozkazu neodôvodnila, prečo žiada priznať úrok z omeškania od 2. februára 2018,
súd jej priznal nárok na úrok z omeškania odo dňa doručenia tohto návrhu, kedy už bola preukázateľne
v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, t. j. od 22. apríla 2020.



2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 790 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). Úroky z omeškania priznal súd žalobkyni podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala zaplatenia 2.071,64
eur a priznaných jej bolo 1.942,- eur (úspech žalobkyne predstavoval 93,73 %), priznal žalobkyni
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,46 %, o výške ktorej rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.942,- eur s
príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa
týka namietaných nesprávnych skutkových zistení tvrdil, že doteraz nevie ako sa žalobkyňa dopracovala
k žalovanej sume, keďže takéto vysvetlenie nevyplýva z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani z
vyjadrenia žalobkyne. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak neprihliadol na výpis z
inkasného účtu poistnej zmluvy. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
vzhliadol v nesprávnej aplikácii, resp. v neaplikovaní ustanovenia § 11 ods. 11 zákona o PZP, dôsledkom
čoho je priznanie nároku žalobkyni na poistné za celé poistné obdobie napriek tomu, že jej patrí poistné
iba za obdobie reálneho trvania zmluvného vzťahu, a to do zániku zmluvného vzťahu. Zároveň ako
prílohu odvolania predložil súdu predpis poistného na poistné obdobie od 1. februára 2018 do 30. apríla
2020, v ktorom bolo štvrťročné poistné určené vo výške 1.731,23 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť sa
domnieval, že za obdobie od 1. februára 2018 do 28. februára 2018 mal zaplatiť poistné vo výške 544,66
eur. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 544,66 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 544,66 eur od 22. apríla 2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,42 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného
rozkazu nešpecifikovala, z akých súm pozostáva žalovaná suma, resp. ako vypočítala výslednú
žalovanú sumu. Napriek tomu odvolací súd podotýka, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 29. mája
2020 (č. l. 51 spisu) uviedla, že dlžné poistné vo výške 2.071,64 eur vzniklo za poistné obdobie od 1.
novembra 2017 do 1. marca 2018.

10. Za týchto okolností a s ohľadom na skutočnosť, že poistenie zaniklo v zákonnej jednomesačnej
lehote 1. marca 2018 z dôvodu nezaplatenia štvrťročného poistného vo výške 1.942,- eur (za obdobie od
1. novembra 2017 do 31. januára 2018), považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie za správny.

11. K namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 11 ods. 11 zákona o PZP odvolací súd zdôrazňuje,
že súd prvej inštancie síce predmetné ustanovenie v napadnutom rozsudku citoval, avšak podľa tohto
ustanovenia predmet sporu neposúdil a ani posúdiť nemal, pretože toto ustanovenie upravuje nárok
poisťovateľa na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo, za predpokladu,
že poistenie zodpovednosti zanikne pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť
zaplatené poistné. V danej veci však žalovaný nezaplatil poistné za poistné obdobie od 1. novembra
2017 do 31. januára 2018, poistenie zaniklo 1. marca 2018 a žalobkyňa sa domáhala zaplatenia
poistného za obdobie od 1. novembra 2017 do 1. marca 2018.

12. Vzhľadom na poistné obdobie, za ktoré sa žalobkyňa domáhala zaplatenia poistného a na
nepreukázanie zaplatenia štvrťročného poistného za poistné obdobie od 1. novembra 2017 do
31. januára 2018 žalovaným, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný navrhoval zmenu
napadnutého rozsudku spočívajúcu v uložení mu povinnosti zaplatiť žalobkyni poistné za obdobie od 1.
februára 2018 do 28. februára 2018 vo výške 544,66 eur.

13. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobe do sumy 1.942,- eur vyhovel v celom
rozsahu za správny a skutočností namietané žalovaným v odvolaní za nespôsobilé privodiť zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozsudku.

14. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
1.942,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto
jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a



zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).