URANPRES, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 22Cb/162/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209685
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118209685.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: AMAN s.r.o., so
sídlom NPZ 510, 053 21 Markušovce, IČO: 31674968, zastúpeného: JUDr. Peter Gdovin, Advokátska
kancelária, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému: URANPRES, spol. s r.o., so
sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31676855, o zaplatenie 17.054,89 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.634,89 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,02 % denne zo sumy 520,98 € od 06.02.2018 do 16.08.2018, zo sumy 4.336,50 € od 15.02.2018
do 16.08.2018, zo sumy 3.669,96 € od 14.03.2018 do 16.08.2018, zo sumy 1.595,79 € od 14.03.2018
do zaplatenia, zo sumy 411,54 € od 27.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 712,00 € od 27.03.2018 do
zaplatenia, zo sumy 13.915,56 € od 09.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 420,00 € od 31.05.2018 do
19.05.2020, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.054,89 € s príslušenstvom, ako aj náhradu trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávok žalovaného žalobca tomuto dodal tovar, za
ktorý následne vystavil faktúry, a to konkrétne faktúru č. 10180006 zo dňa 22.1.2018 v celkovej sume
520,98 €, faktúru č. 10180021 zo dňa 31.1.2018 v celkovej sume 4.336,50 €, faktúru č. 10180046 zo dňa
27.2.2018 v celkovej sume 5.265,75 €, faktúru č. 10180050 zo dňa 12.3.2018 v celkovej sume 411,54 €,
faktúru č. 10180051 zo dňa 12.3.2018 v celkovej sume 712,00 €, faktúru č. 10180081 zo dňa 24.4.2018
v celkovej sume 13.915,56 €, faktúru č. 10180096 zo dňa 16.5.2018 v celkovej sume 420,00 €. Napriek
výzvam žalobcu na zaplatenie uvedených faktúr žalovaný tieto nezaplatil. V dôsledku toho žalovaný
dňa 12.7.2018 záväzok akceptoval a žiadal žalobcu o schválenie splátkového kalendára, s čím žalobca
súhlasil. Prvú splátku vo výške 8.522,44 € žalovaný uhradil, hoci po dátume splatnosti. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, požadoval žalobca aj úrok z omeškania.

2. Dňa 15.1.2019 súd rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal
odpor. V zmysle podaného odporu žalovaný uviedol, že nespochybňuje žalobcom uplatnenú istinu ani
úroky z omeškania. Žalovaný však spochybnil dátumy splatnosti jednotlivých súm od ktorých žalobca
počíta úroky z omeškania. Žalovaný poukázal na to, že dňa 6.7.2018 uzavreli so žalobcom splátkový
kalendár. Podpísaním splátkového kalendára podľa žalovaného došlo k zmene splatnosti pohľadávok a



teda úroky z omeškania sa mali počítať odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky. V tejto
súvislosti poukázal na § 521 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak dôjde k dohode o tom, že sa
už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania,
musí sa to výslovne dohodnúť. V zmysle tohto ustanovenia podľa žalovaného došlo k zmene splatnosti
dlhu a žalovaný prestal byť v omeškaní.

3. K uvedenej argumentácii žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 20.3.2019, v ktorom uviedol,
že z ust. § 521 Občianskeho zákonníka si v žiadnom prípade nemožno vysvetľovať tak, ako navrhuje
žalovaný. Predmetné ustanovenie upravuje podľa žalobcu len spôsob platenia úrokov z omeškania v
prípade, že medzi veriteľom a dlžníkom neskôr dôjde k dohode o plnení v splátkach. Ak totiž veriteľ chce,
aby formou splátok boli platené aj úroky z omeškania, túto skutočnosť je potrebné výslovne dohodnúť,
čo však podľa žalobcu nie je ani predmetom tohto konania. Žalobca tiež poukázal na absurdnosť výkladu
žalovaného, v zmysle ktorej by jeho výklad viedol k tomu, že sa nezodpovednému dlžníkovi odpustí
časť úrokov z omeškania na úkor dobromyseľného veriteľa, ktorý mu z dobrej vôle dovolil zaplatiť dlh
v splátkach, aby dosiahol aspoň čiastočné plnenie. Žalobca poukázal tiež na to, že splátkový kalendár
navrhol žalovaný a sám ho od samého začiatku nedodržal, keďže aj prvú splátku zaplatil po splatnosti.

4. Dňa 2.3.2020 doručil žalovaný súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobcu vyzval na dodanie
objednávok, za ktoré mali byť vyššie uvedené faktúry vystavené, nakoľko podľa názoru žalovaného
doposiaľ nedošlo k splneniu povinnosti zo strany žalobcu.
5. Na pojednávaní dňa 15.6.2020 žalobca uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 420,00
€ z faktúry č. 10180096 zo dňa 16.5.2018, preto v časti istiny vo výške 420,00€ žiada konanie zastaviť.

6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej.

7. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému v časti istiny vo výške 420,00 € späť, súd konanie
v tejto časti postupom podľa § 145 odsek 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Predmetom konania
preto zostala istina vo výške 16.634,89 € a príslušenstvo.

8. V konaní rozhodoval súd na základe nasledujúcich zákonných ustanovení:

9. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa čl. 10 Civilného sporového poriadku, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a
podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia.
Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

11. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo
nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

13. Podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve,
aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

14. Podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu
neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do
vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a
označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.



15. Podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí
vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril
v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na
neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

16. Podľa § 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo
rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

17. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

18. Podľa § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa
považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane
podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

19. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou..

20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník,
ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto
dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý,
dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník,
ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo
dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení
veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

21. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán konania a zistil nasledovný skutkový
stav:

22. Na základe objednávok žalovaného žalobca v priebehu mesiacov január - máj 2018 dodal
žalovanému objednaný tovar, za ktorého dodanie vystavil faktúry spolu vo výške 25.852,33 €. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný uvedené faktúry nezaplatil, došlo dňa 06.07.2018 k dohode strán na splátkovom
kalendári, v zmysle ktorého bola táto suma rozdelená do troch splátok, z ktorých prvá činila 8.527,44
€. Žalovaný túto prvú splátku zaplatil, ostatné splátky však do podania žaloby neuhradil. Žalobca preto
žalobou uplatnil pohľadávku vo výške 17.054,89 €, ktorú následne v časti 420,00 € vzal späť nakoľko
žalovaný žalovanú sumu v tejto časti uhradil po podaní žaloby.

23. S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok žalobca splnil, avšak žalovaný cenu za dodaný tovar
riadne a včas neuhradil, a preto bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie týchto pohľadávok vyhovieť.

24. V súvislosti s obranou žalovaného a jeho návrhom predneseným na pojednávaní dňa 15.06.2020 na
vypočutie svedka Ing. Miroslava Olejníka súd uvádza, že tento dôkaz nevykonal v súlade s princípom
zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania.

25. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania, tvorí funkčnú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového
konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (č.l. 10 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo



a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak strana nepredložila prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový
poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na
tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

26. Súd má s ohľadom na uvedené za to, že žalovaný prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas, hoci
ich mohol predložiť už skôr ak by konal so zreteľom na rýchlosť konania. Predovšetkým súd poukazuje na
vyjadrenie žalovaného v podanom odpore, tzn. v prvom úkone žalovaného, v ktorom výslovne uviedol, že
nepopiera istinu ani úroky z omeškania iba dátumy splatnosti jednotlivých položiek. To, že žalobca údajne
nedodal tovar tak, ako bolo dohodnuté žalovaný prvýkrát namietal až v podaní doručenom 02.03.2020,
tzn. dva roky po začatí konania. Za účelom vypočutia svedka, ktorého žalovaný navrhol by súd musel
vykonať ďalšie pojednávanie, čo vzhľadom na zistený skutkový stav nie je účelné.

27. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

28. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa § 369a Obchodného zákonníka, dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a
5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.

30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

31. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi nárok
na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

32. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku, nakoľko zastavenie konania
v časti zavinil žalovaný tým, že po podaní žaloby časť istiny zaplatil. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§
362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.