DÚHA, a.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/27/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200169
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200169.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: DÚHA,
a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava IČO: 31 690 360, zastúpeného Mgr. Martinom Berecom,
advokátom, AK so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102299807/2021 zo dňa 18.11.2021 a rozhodnutia
Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100891910/2021 zo dňa 24.05.2021, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102299807/2021 zo dňa 18.11.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100891910/2021 zo dňa 24.05.2021,
ktorým podľa § 68 ods. 6 cit. zákona správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 40.000 € na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, tým znížil nadmerný odpočet zo sumy
426.640,88 € na sumu 386.640,88 € .

2. Predmetné rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené najmä tým, že kontrolovaný daňový subjekt
vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaného
plnenia sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach, tým sa
nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods.
2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Závery správcu dane vytvárali dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia, preto žalovaný ako odvolací orgán
považoval posúdenie veci správcom dane za správne a plne sa s ním stotožnil. Faktúry a skutočnosť,
že doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom
na preukázanie, že sa dodanie služby uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať uskutočnenie
plnenia hodnovernými a overiteľným dôkazmi a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa
plnenie uskutočnilo. Kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. správcovi dane predložil faktúry za
dodanie služieb bez zákonných náležitostí, a v rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo
reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom GGB, s.r.o. tak, ako bolo uvedené na
faktúrach, z ktorých si potom daňový subjekt DÚHA, a.s. uplatnil odpočítanie dane neoprávnene.
3. Podľa žalovaného správca dane objasnil okolnosti doručovania predvolania svedkyni prostredníctvom
príslušníkov finančnej správy. Správca dane termín výsluchu svedka vopred telefonicky dňa 10.11.2021



so svedkyňou Marietou Sirákovou dohodol (Úradný záznam č. 101910906/2020 zo dňa 10.11.2020).
Doručovanie zásielky prebehlo v zmysle § 31 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm.
a) Daňového poriadku. Správca dane uviedol, že príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy
boli pri doručovaní zásielky v civilnom odeve a len doručili svedkyni zásielku z dôvodu pandemickej
situácie a možného meškania doručovania poštou, čím by mohol byť zmarený daný úkon vypočutia
svedkyne. Žiadnym spôsobom nebola svedkyňa zastrašovaná, ani inak verejne dotknutá. Zároveň
správca dane poukázal, že v priebehu výsluchu svedkyni vysvetlil, že doručenie predvolania na
výsluch prostredníctvom príslušníkom Kriminálneho úradu finančnej správy bolo z dôvodu zabezpečenia
rýchleho doručenia zásielky a prevzatia si uvedenej zásielky, nakoľko pre výkon daňovej kontroly bola A.
K. dôležitým svedkom na objasnenie preverovaných skutočností u kontrolovaného daňového subjektu
DÚHA, a.s.. Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 547989/2020 zo dňa 27.11.2020 spísanú z výsluchu
svedkyne A. K. v závere svedkyňa A. K. bez námietok a návrhov podpísala, čím tiež potvrdila tam
uvedené prehlásenie, že „Svedok potvrdzuje, že vypovedal dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku, či
ovplyvňovania, jeho výpovedi nebránili zdravotné, ani psychické problémy, vypovedal pravdivo a nič
nezamlčal“. Správca dane poukázal, že sama svedkyňa počas výsluchu svedka a ani následne nepodala
námietku, ani iné oznámenie, v ktorom by sa vyjadrila, že sa ako osoba cítila pod nátlakom.

4. Pri preverovaní zdaniteľných plnení boli v zdaňovacom období december 2015 vypočutí len dvaja
svedkovia, a to A. K. a J. P.. So svedkyňou A. K. bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
547989/2020 zo dňa 27.11.2020 a so svedkom J. P. bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101726332/2020 zo dňa 11.11.2020, v ktorej sa k fakturovaným plneniam v súvislosti s podujatím Z.
S. J. P. konkrétne nevyjadril. Svedok J. P. po oboznámení zúčastnených osôb s predmetom ústneho
pojednávania uviedol, že sa k predmetnej veci (podujatie Ples Spišiakov) nebude vyjadrovať, lebo že ide
síce o inú spoločenskú akciu, ale rovnaké zdaniteľné plnenie a organizácia podujatia PLES SPIŠIAKOV
bola rovnaká ako v prípade podujatia „P. C. 2015“. Správca dane na základe vyjadrenia J. P. posudzoval
preverované zdaniteľné plnenie (podujatie Ples Spišiakov v súvislosti s faktúrami za zdaňovacie obdobie
december 2015), tak ako dodanie reklamných služieb v súvislosti s podujatím „Lýdia Eckhardt 2015“.
V protokole (str. 142-143) a v napadnutom rozhodnutí (str. 11-12) správca dane popísal protichodné
odpovede svedkov A. K. a J. P.. Ako je už vyššie uvedené U.. L. A. nebol vypočutý v súvislosti s podujatím
Ples Spišiakov, v preverovanom období december 2015 Ing. L. A. už nebol v predstavenstve spoločnosti
DÚHA, a.s., pretože v zmysle výpisu z obchodného registra jeho funkcia predsedu predstavenstva
spoločnosti DÚHA, a.s. skončila dňa 05.11.2015.

5. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správcovi dane nebolo preukázané žiadnymi
relevantnými dôkazmi dodanie reklamných služieb zo strany spoločnosti GGB, s.r.o. a ani skutočnosť
na základe akých skutočných podkladov, bola faktúra vyhotovená, žiadne podklady preukazujúce
skutočnosti oprávňujúce vyhotoviť faktúru za deklarované zdaniteľné plnenie neboli správcovi dane
predložené. Správca dane podrobne preskúmal predloženú hodnotiacu správu, avšak z uvedeného
materiálu nie je zrejmé, aké konkrétne činnosti zabezpečenia reklamy pre daňový subjekt DÚHA,
a.s. urobila spoločnosť GGB, s.r.o. v súvislosti s organizovaním predmetného podujatia. V Zmluve
o zabezpečení reklamných služieb č. 2015/12/02 zo dňa 03.1 1.2015 v čl. 2 bod 2.2.3 je uvedené:
„Vykonávateľ je povinný v zmysle tejto zmluvy vyhotoviť a odovzdať Objednávateľovi najneskôr do 50.
pracovného dňa po skončení podujatia hodnotiacu správu na CD nosiči /dokumentáciu/ obsahujúcu
materiály dokumentujúc riadne splnenie si všetkých záväzkov a povinností Vykonávateľa týkajúce sa
plnenia reklamnej služby.... “ povinnosti v zmysle Zmluvy o zabezpečení služieb neboli spoločnosťou
GGB, s.r.o. naplnené, nakoľko spoločnosť GGB, s.r.o. podľa predložených dokladov hodnotiacu správu
nevyhotovila. Hodnotiaca správa bola zabezpečená spoločnosťou Štýl-Marieta s.r.o., o čom svedčia
predložené faktúry a doklady od spoločnosti Štýl-Marieta s.r.o.. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď
svedkyne A. K., ktorá na otázku správcu dane kto a akým spôsobom kontroloval, či boli jednotlivé
reklamné služby (plnenia) poskytnuté v dohodnutom rozsahu v súvislosti s podujatím PLES SPIŠIAKOV,
odpovedala, že: „Mediálny výstup je spracovaný tak, že sa dá presne odkontrolovať reklamné plnenie
podujatia. “ Celá výpoveď svedkyne A. K. je uvedená v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 547989/2020
zo dňa 27.11.2020.

6. Správca dane poukázal na hodnotiacu správu, ktorú kontrolovaný daňový subjekt doložil v priebehu
daňovej kontroly ako dôkaz preukazujúci dodanie reklamných služieb spoločnosťou GGB, s.r.o.
Uvedená hodnotiaca správa je dokument obsahujúci rozsah služieb poskytnutých rôznymi mediálne
známymi spoločnosťami. Správca dane sa dôkladne zaoberal jej obsahom a zistil, že v prevažnej



miere obsahuje obchodné aktivity vyplývajúce zo zmlúv medzi spoločnosťou Štýl-Marieta s.r.o. a
jej dodávateľmi. Spoločnosť Štýl-Marieta s.r.o. zabezpečovala reklamnú kampaň v rámci podujatia
PLES SPIŠIAKOV. Predložená hodnotiaca správa, ktorú mala spoločnosť GGB, s.r.o. vypracovať
v zmysle Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, nepreukazuje žiadny súvis so spoločnosťou
GGB, s.r.o., prípadne akým podielom sa spoločnosť GGB, s.r.o. podieľala na zabezpečení reklamných
služieb pre spoločnosť DÚHA, a.s.. Zároveň uvedený materiál sumarizuje poskytnutú reklamu a to
formou prehľadu vysielacích časov reklamných spotov v elektronických médiách, súpis umiestnenia a
fotografie billboardov, fotodokumentácia reklamných nosičov, plagátov, letákov, vstupeniek a zoznam
mediálnych partnerov a spoločností, ktoré sa podieľali na výrobe propagačných materiálov a spotov pre
média. So všetkými dodávateľmi mala uzatvorenú zmluvu práve spoločnosť Štýl-Marieta, s.r.o. Teda z
predloženého dokumentu - hodnotiaca správa, nebola v súvislosti s vystavenými faktúrami preukázaná
žiadna súvislosť medzi spoločnosťou GGB, s.r.o., ako dodávateľom a daňovým subjektom DÚHA, a.s.,
ako odberateľom, v súvislosti s podujatím Ples Spišiakov.

7. Správca dane pritom nespochybnil že daňový subjekt DÚHA, a.s. bol partnerom podujatia PLES
SPIŠIAKOV, ani samotný výkon podnikateľskej činnosti daňového subjektu DÚHA, a.s. ako takej, ale
neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa GGB, s.r.o., pretože sa uskutočnenie
fakturovaných plnení od dodávateľa GGB, s.r.o. nepreukázalo. Dôkazy správca dane hodnotil podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na
všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Daňový subjekt neuviedol skutočnosti, ktoré by vo
vzájomných súvislostiach preukazovali účelové nakladanie správcu dane so zistenými skutočnosťami,
neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať porušenie zásad logického myslenia a
správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Výpovede svedkov sú zaznamenané v plnom
znení v zápisniciach a uvedené aj v protokole a v napadnutom rozhodnutí. Výpovede svedkov boli
správcom dane dôkladne hodnotené vo vzájomných súvislostiach. Kontrolovaný daňový subjekt DÚHA,
a.s. nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dodanie služieb ani v priebehu
daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania. Na uznanie nároku na odpočítanie dane
v zmysle § 49 v nadväznosti na §51 zákona o DPH nie sú rozhodujúce len formálne náležitosti
predloženého a riadne zaúčtovaného daňového dokladu, ale stav faktický, t. j. skutočné prijatie
zdaniteľného plnenia, ktoré uskutočnil iný platiteľ dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie
je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry (ak by aj spĺňala
zákonné náležitosti) a preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou
uvedenou na faktúre.
8. Spoločnosť GGB, s.r.o. deklarovala v Zmluve o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 03.11.2015 v
čl. 3.1, že zdaniteľné plnenie bude špecifikované vo faktúre vyhotovenej vykonávateľom. Z predmetných
faktúr však vôbec nie je zrejmé aký rozsah a množstvo, ani konkretizácia jednotlivých služieb, ktoré mali
byť v zmysle jednotlivých faktúr daňovému subjektu dodané. V predmetných dodávateľských faktúrach
je uvedená len formulácia: Fakturujeme Vám na Základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb
č. 2015/12/02 na podujatí „PLES SPIŠIAKOV“ dohodnutú sumu. Zákon o DPH v § 74 ods. 1 písm.
f) taxatívne stanovuje, že faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. V tomto prípade
však dodávateľské faktúry v predmete odkazujú len na Zmluvu o zabezpečení reklamných služieb a v
uvedenej zmluve je v čl. 1 uvedený predmet zmluvy: „Touto zmluvou sa Vykonávateľ zaväzuje komplexne
zabezpečiť reklamnú službu pre Objednávateľa v súvislosti s podujatím, ktoré sa pod názvom PLES
SPIŠIAKOV uskutoční dňa 16. januára 2016 v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi. “ Zo Zmluvy
o zabezpečení reklamných služieb teda nie je zrejmé, aké konkrétne služby a v akom rozsahu boli
platiteľovi DÚHA, a.s. fakturujúcou spoločnosťou GGB, s.r.o. poskytnuté. V zmysle zmluvy bolo tiež
priamo dohodnuté, že v prípade, ak faktúra nespĺňala obsahové a formálne náležitosti požadované
podľa zákona a tejto zmluvy, alebo neboli splnené predchádzajúce podmienky k vystaveniu a úhrade
faktúr, bol objednávateľ (DÚHA, a.s.) teda oprávnený vrátiť faktúru a písomne požiadať vykonávateľa o
odstránenie nedostatkov a v tomto prípade mala byť objednávateľovi doručená nová faktúra.

9. V tomto prípade teda predložené dodávateľské faktúry, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt
uplatnil odpočítanie dane, neobsahujú špecifikáciu zdaniteľného plnenia ani priamo vo faktúre, ani v
odkazovanej zmluve. Tým neboli naplnené podmienky dohodnuté v zmluve a hlavne neboli splnené
ani podmienky zákona o DPH, kladené na zákonný obsah (náležitosti) dodávateľských faktúr, z ktorých
si kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. uplatňoval odpočítanie dane. Podľa § 51 ods. 1 písm. a)



zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (nasl.) a podľa § 74 ods.
1 písm. f) zákona o DPH faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. Uvedené nedostatky
nie je možné odpustiť ani z dôvodu že rozsah poskytnutej reklamy dodávateľom GGB, s.r.o., hol
rozsiahly. Správca dane sa dôkladne zaoberal jej obsahom a je to dokument obsahujúci rozsah služieb
poskytnutých rôznymi mediálne známymi spoločnosťami, v prevažnej miere obsahuje obchodné aktivity
vyplývajúce zo zmlúv medzi spoločnosťou Štýl-Marieta s.r.o. a jej dodávateľmi. Hodnotiaca správa ani
nebola žiadnym spôsobom súčasťou predkladaných faktúr. Dôkazné bremeno kontrolovaným daňovým
subjektom DÚHA, a.s. nebolo vyčerpané, nakoľko daňový subjekt nedisponuje od preverovaného
dodávateľa GGB, s.r.o. existenciou materiálneho plnenia, ani faktúrou (resp. zmluvou) obsahujúcou
podrobný položkovitý opis druhu a ceny fakturovaných služieb.

10. Za účelom komplexného posúdenia preverovaných obchodov a správania sa obchodných partnerov
daňového subjektu DÚHA, a.s., správca dane využil ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku,
podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, ako svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a o obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. V súvislosti s preverením úhrad za kontrolované
faktúry si správca dane vyžiadal z banky, v ktorej mala dodávateľská spoločnosť GGB, s.r.o. vedený účet,
výpis z bankového účtu za preverované obdobie, na ktorý mali byť platby od daňového subjektu DÚHA,
a.s. pripísané. Správca dane po podrobnom preskúmaní daného bankového výpisu zistil, že daňový
subjekt DÚHA, a.s. uhradil spoločnosti GGB, s.r.o. fakturované sumy. Správca dane ďalej zistil, že suma
240.000 €, ktorá bola na účet spoločnosti GGB, s.r.o. od daňového subjektu DÚHA, a.s. pripísaná, bola
v priebehu nasledujúcich pár dní po jej pripísaní na účet vyberaná v hotovosti v sumách po 10.000 €.
Správca dane, ako preukazuje administratívny spis, tiež podrobne preskúmal daňové priznania podané
spoločnosťou GGB, s.r.o. za zdaňovacie obdobia 1., 2., 3. a 4. štvrťrok 2015 a zistil, že daňový subjekt
GGB, s.r.o. v každom uvedenom zdaňovacom období vykazoval pri vysokom obrate nízku daňovú
povinnosť. Vlastnú daňovú povinnosť vykazoval v sume niekoľko sto eur, maximálne v 3. štvrťroku 2015
v sume 632,34 €.
11. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane vyzýval kontrolovaný daňový subjekt na
predloženie všetkých dokladov vrátane všetkých dôkazov preukazujúcich poskytnutie reklamných
služieb poskytovateľom - spoločnosťou GGB, s.r.o. poskytovaných na základe Zmluvy o zabezpečení
reklamných služieb. Kontrolovaný daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry (bez zákonných
náležitosti), zmluvu (bez podrobného opisu dodaných služieb), výpisy z bankového účtu a hodnotiacu
správcu, z ktorej ako je vyššie uvedené nebolo zrejmé, či služby poskytla a zabezpečovala spoločnosť
GGB, s.r.o.. Kontrolovaný daňový subjekt ani v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil správcovi
dane žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamná služba mu bola dodaná spoločnosťou
GGB, s.r.o.. V danom prípade nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby
boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie
DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. nepreukázal
dodanie reklamných služieb spoločnosťou GGB, s.r.o.. Spoločnosť Štýl-Marieta, s.r.o. a teda Marieta
K. nespolupracovala priamo s kontrolovaným daňovým subjektom DÚHA, a.s., aj keď medzi ňou a
platiteľom už existovali partnerské väzby. Podľa výpovede A. K. sa v oblasti reklamy a usporadúvania
spoločenských akcií pohybovala už vyše 20 rokov, mala skúsenosti, vybudované dlhoročné kontakty s
mediálnymi partnermi akcií a z toho vyplývajúce priaznivejšie ceny so svojimi obchodnými partnermi. S
predstaviteľmi kontrolovaného daňového subjektu DÚHA, a.s. sa na spoločenských akciách stretávala
pravidelne už v uplynulom období. Napriek uvedenému sa kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s.
rozhodol spolupracovať s konateľom spoločnosti GGB, s.r.o. J. P., ktorý sa stal novým konateľom tejto
spoločnosti len pár mesiacov pred dohodnutým obchodom, v oblasti poskytovania reklamných služieb
bol neznámy a počas svojej svedeckej výpovede nevedel uviesť žiadnych svojich subdodávateľov, ktorí
mali vykonávať zabezpečenie reklamných služieb okrem „pani Mariety Štýl“, ozrejmiť okolnosti obchodu.
Svedok J. P. zároveň tvrdil, že reklamné služby prostredníctvom billboardov nezabezpečila spoločnosť
Štýl-Marieta, s.r.o., ale „iný subdodávateľ“, na ktorého si svedok nespomínal.

12. Podľa výpisu z obchodného registra SR spoločnosť GGB, s.r.o. bola dňa 31.08.2016 vymazaná
ex offo a zanikla z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou KENOBI, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom {právny
nástupca viacerých zaniknutých spoločností}, ktorá rovnako zanikla z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou



DcaLaser s.r.o., Trenčín {právny nástupca viacerých zaniknutých spoločností}, ktorá bola 09.11.2016
vymazaná ex offo. Správca dane použil ako dôkaz pre správne určenie dane aj protokol z daňovej
kontroly u daňového subjektu DÚHA, a.s. za zdaňovacie obdobia roku 2014, na základe ktorého zistil,
že Tomáš P. v roku 2014 zabezpečoval obdobné reklamné služby pre daňový subjekt DÚHA, a.s. ako
konateľ prostredníctvom spoločnosti BBC Group, s.r.o. ktorá bola v zmysle obchodného registra tiež
zrušená dňa 12.01.2015. J. P. zabezpečoval obdobné reklamné služby pre daňový subjekt DÚHA,
a.s. ako konateľ prostredníctvom spoločnosti GGL, s.r.o. ktorá bola v zmysle obchodného registra tiež
zrušená dňa 17.05.2016 z dôvodu zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JUING OIL
s.r.o., ktorej právnym nástupcom sa stala {rovnako ako pri spoločnosti GGB, s.r.o.) spoločnosť DcaLaser
s. r. o., Trenčín {právny nástupca viacerých zaniknutých spoločností}, ktorá bola 09.11.2016 vymazaná
ex offo. Podľa obchodného registra SR správca dane zistil, že Tomáš P. pri svojich obchodných aktivitách
v súvislosti s poskytnutím reklamných služieb pre kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. v priebehu
roku 2014 a 2015 nadobudol vždy už existujúcu spoločnosť, táto spoločnosť deklarovala zabezpečenie
reklamných služieb pre daňový subjekt DÚHA, a.s. v súvislosti s jedným konkrétnym podujatím a
následne bola spoločnosť dobrovoľne vymazaná (GGB, s.r.o., GGL, s.r.o, BBC Group, s.r.o.).

13. Z preverovaných skutočností správcom dane vyplynulo, že reklamné služby neboli dodané
dodávateľom GGB, s.r.o.. Keďže dodávateľovi GGB, s.r.o. pri deklarovaných reklamných službách pre
daňový subjekt DÚHA, a.s. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, nevzniklo ani
kontrolovanému daňovému subjektu DÚHA, a.s. právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o
DPH vo výške 40.000 €, pretože v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Právo na
odpočítanie dane vo výške 40.000 € z dodávateľských faktúr č. 150100147, č.l50100151, č. 150100153,
č. 150100154 u kontrolovaného daňového subjektu DÚHA, a.s. sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
len z dôvodu, že ju dodávateľ GGB, s.r.o. uviedol na faktúre. Dodávateľovi nevznikla povinnosť platiť daň
v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu
v tuzemsku, je povinný platiť daň. Ale dodávateľovi GGB, s.r.o. vznikla povinnosť zaplatiť daň na základe
ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom
doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Správca dane počas daňovej kontroly nevykonal iba
formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného
plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká
platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov, aj to s
predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú
skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný
preverovaný platiteľ nesplnil.

14. Napriek tomu, že platiteľ predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej
hodnoty uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak
boli takéto doklady vyhotovené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol platiteľ
povinný preukázať. Pri vyhodnotení vykonaného dokazovania správca dane zistil, že kontrolovaný
daňový subjekt neposkytol počas kontroly a následne vo vyrubovacom konaní žiadne dôkazy, ktoré
by jednoznačne splnenie zákonných podmienok na uplatnené odpočítanie preukazovali. Správca dane
na základe uvedeného vyhodnotil, že z predložených dokladov v priebehu daňovej kontroly a ani
z predložených dôkazov spoločnosťou Štýl-Marieta, s.r.o. nevyplýva, že sa spoločnosť GGB, s.r.o.
zúčastňovala na zabezpečení reklamných služieb v súvislosti s podujatím PLES SPIŠIAKOV pre
odberateľa DÚHA, a.s.. Z ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku ako aj z ustálenej judikatúry NS
SR (napr. 2SŽF/28/2010 z 18.05.2011) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože
ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou treba chápať
presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.
Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné
bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo zistení u svojho obchodného
partnera. Z kontrolných zistení, ako aj dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom počas
daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, nebolo hodnoverne preukázané uskutočnenie fakturovaných
služieb spoločnosťou GGB, s.r.o..

15. V tomto prípade správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1
Daňového poriadku a vytvoril mu priestor aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie
dane a skutočností, ktoré uviedol v podanom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za kontrolované



zdaňovacie obdobie. Správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich
sa kontroly dane z pridanej hodnoty a zároveň ho vyzýval predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia a podať potrebné vysvetlenia k preverovaným plneniam, na ktoré bol správcom dane vyzvaný.
Daňový subjekt DÚHA, a.s. na výzvy správcu dane nepredložil relevantné overiteľné dôkazy, ktorými
by preukázal reálne uskutočnenie preverovaných plnení od deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje právo na odpočítanie dane z dokladu, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, služby reálne dodané, a to práve platiteľom DPH uvedeným na doklade. Správca
dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane, čo
je uvedené aj v Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/61 /2016 zo dňa 30.05.2017. Uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

16. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si
svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii (napr. aj keď obchodný
partner zanikne, resp. nemá doklady) mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu,
resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt musí vedieť preukázať
uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach.
Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno v daňovom konaní
znáša daňový subjekt v zmysle § 24 Daňového poriadku a je povinnosťou daňového subjektu
preukázať, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si uplatňuje odôvodnene a v zmysle
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daňový subjekt DÚHA, a.s. nepredložil
správcovi dane relevantné overiteľné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali, že ním deklarované
skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti
o tom, či bol tovar alebo služby dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je povinný dokazovať
jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia a to
deklarovaným dodávateľom, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Ak daňovník neunesie v
tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane. V danom
prípade daňový subjekt DÚHA, a.s. neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by
potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní za kontrolované
zdaňovacie obdobie.

II. žaloba a námietky

17. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú
nepreskúmateľné, správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a skutkový stav veci, ktorý
správne orgány vzali za základ žalobou napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi
a nakoniec napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca dane
pri výkone daňových kontrol postupoval svojvoľne, účelovo a nerešpektoval základné zásady daňového
konania. Správca dane vyhodnotil všetky výsluchy svedkov k preverovanému zdaniteľnému plneniu
v neprospech kontrolovaného subjektu a jednostranným povrchným spôsobom selektoval jednotlivé
odpovede svedkov na otázky, ktoré nehodnotil vo vzájomnej súvislosti a v kontexte odpovedí. S
uvedenými skutkovými závermi a právnym posúdením veci sa Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací
správny orgán v plnej miere stotožnilo a ku odvolacím námietkam žalobcu sa vyjadrilo len všeobecne
a to tak, že tieto sú neopodstatnené. Žiadnou z námietok sa odvolací správny orgán v konkrétnosti
nezaoberal a neposkytol úvahu smerujúcu k vysvetleniu ním tvrdenej neopodstatnenosti námietok
vznesených žalobcom. Odvolací správny orgán bol podľa žalobcu povinný vysporiadať sa s konkrétnymi
námietkami uplatnenými v konaní, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Z rozhodnutia
správcu dane nie sú však zrejmé dôvody jeho rozhodnutia, čo svedčí o ľubovôli pri rozhodovaní, pričom
zásady právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánu verejnej moci priamo zakazujú. Týmto svojim
postupom založil správny orgán nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

18. Z obsahu rozhodnutia je pri určitej dávke zovšeobecnenia a snahy po nájdení dôvodov rozhodnutia,
možné identifikovať, že záver o nedodaní reklamných služieb spoločnosťou GGB, s.r.o., stojí na
skutočnosti, že správcovi dane nebolo z vykonaného dokazovania zrejmé, aký podiel na organizovaní
podujatia PLES SPIŠIAKOV mala spoločnosť GGB, s.r.o.. Ďalej na zistení, že konateľ spoločnosti



GGB, s.r.o. (p. Ložan) síce potvrdil uskutočnenie fakturovaných plnení, ale žiadne konkrétne skutočnosti
o realizácii fakturovaných plnení neuviedol. Za základ pre tvrdenie o nedodaní reklamných služieb
vo faktúrach deklarovanou spoločnosťou GGB, s.r.o. zobral správca dane skutočnosť, že konateľ
spoločnosti GGB, s.r.o. sa v rámci svojho výsluchu vyjadril, že v predmetnej veci sa nebude vyjadrovať,
nakoľko sa jednalo o identické plnenie ako pri zabezpečovaní reklamných služieb akcie Módna
tour LÝDIE ECKHARDT, keďže jeho vyjadrenie by bolo duplicitné. Správca dane konštatoval rozpor
tvrdení svedka Tomáša P. v rámci jeho svedeckej výpovede. Z obsahu samotnej zápisnice o výsluchu
svedka, ako aj z priebehu analogických daňových kontrol vykonávaných rovnakými kontrolórmi správcu
dane v iných zdaniteľných obdobiach je zrejmé, že jednak otázky, ich podstata a obsah, kladené
kontrolórmi správcu dane jednotlivým svedkom, ako aj priebeh samotných výsluchov mali za cieľ vytvoriť
spochybňovania svedkov samotných a to na základe toho, že si s odstupom času jednotliví svedkovia
presne nepamätali na detaily, na ktoré sa ich správca dane dotazoval. Z priebehu týchto výsluchov je
tiež zrejmé buď zámerné alebo nevedomé nepochopenie skúmanej problematiky zo strany kontrolórov
správcu dane. E. je možné v tejto súvislosti vylúčiť, že správca dane pri výsluchu svedkov mal za cieľ
využiť aktuálne mentálne nastavenie svedkov kladením zavádzajúcich a nepresných otázok, čo je v
rozpore s postupmi jemu stanovenými v zmysle Daňového poriadku.

19. Žalobca správcovi dane v priebehu daňovej kontroly dostatočným spôsobom objasnil štruktúru
obchodných vzťahov medzi spoločnosťou Štýl - Marieta, s.r.o., spoločnosťou GGB, s.r.o. a ním.
Spoločnosť Štýl - Marieta, s.r.o., vystupovala v postavení hlavného organizátora podujatia so
všetkými reklamnými právami, ktoré bola oprávnená zobchodovať svojim dodávateľom prípadne
subdodávateľom, ktorí ich poskytovali ďalším záujemcom o reklamné služby. Nakoniec realizáciu
podujatí potvrdzuje aj obsah hodnotiacej správy predložený žalobcom a v ňom obsiahnutý prehľad
poskytnutej reklamy podľa jej druhu, času a formy, ktorý je naviac zdokumentovaný aj prostredníctvom
fotodokumentácie, ďalej na elektronických nosičoch, prípadne plagátoch, letákoch a vstupenkách.
Konateľka spoločnosti Štýl - Marieta potvrdila, že v rámci podujatia bola propagovaná spoločnosť DÚHA,
a.s. a uviedla aj niektoré formy realizovanej propagácie. Tak z výpovede p. Širákovej ako aj z prehľadu
a dokumentácie o poskytnutej reklame a propagácii je potrebné vyvodiť zistenie, že podujatie (PLES
SPIŠIAKOV), v rámci ktorého mala spoločnosť GGB, s.r.o. zabezpečiť propagáciu žalobcu, sa riadne
uskutočnilo, a to v mesiaci január 2016 tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve a žalobca bol priamo na
podujatí ako aj v súvislosti s týmto podujatím masívne propagovaný. Z hľadiska dosiahnutého efektu
pre žalobcu verejne známeho a dostupného (reklama bola viditeľná a počuteľná na celom území SR) je
jasné, že plnenie, ktoré si žalobca od dodávateľa GGB, s.r.o. objednal bolo riadne dodané.

20. Spoločnosť GGB, s.r.o. si v plnom rozsahu splnila svoj záväzok zo zmluvy, pretože zabezpečila
komplexné reklamné služby v súvislosti s dohodnutým podujatím PLES SPIŠIAKOV a v dohodnutom
čase. Skutočnosť, že sa v súvislosti s podujatím realizovala propagácia a reklama žalobcu, je naisto
preukázaná obsahom vyjadrení p. Širákovej, konateľky spoločnosti, ktorá bola hlavným organizátorom
podujatia, faktúrami spoločnosti GGB, s.r.o., obsahom hodnotiacej správy ohľadom realizovanej
propagácie a reklamy, ako aj zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a GGB, s.r.o. V smere nedodania
zazmluvnených výkonov žalobcovi správca dane svoju argumentáciu ani neviedol. Správca dane totiž
nerozporoval skutočnosť, že sa propagácia a reklama žalobcu v súvislosti s podujatím PLES SPIŠIAKOV
zrealizovala. Správca dane sa zameral na argumentáciu, podľa ktorej neposkytla žalobcovi reklamné
služby spoločnosť GGB, s.r.o. ale odlišný subjekt, teda v terminológii správcu dane zabezpečenie
reklamných služieb žalobca neprijal od spoločnosti GGB, s.r.o. Reklamné služby mu zabezpečila
spoločnosť GGB, s.r.o., na preukázanie ktorej skutočnosti predložil zmluvu o zabezpečení reklamných
služieb č. 2015/12/02. Z označenia zmluvných strán a vymedzenia predmetu zmluvy je bez pochybnosti
identifikovateľný subjekt, ktorý zabezpečoval pre žalobcu reklamné služby. Žiadnu inú zmluvu alebo
dohodu v akejkoľvek inej forme, predmetom ktorej by bolo zabezpečenie komplexnej reklamnej služby
v súvislosti s konkretizovaným podujatím žalobca neuzavrel. Pritom propagácia a reklama žalobcu boli
zjavne na podujatí zrealizované, čo žalobca preukázal predložením komplexného hodnotenia a nakoniec
túto skutočnosť nespochybňuje ani správca dane. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemôže žalobca
preukázať, že inú zmluvu ,predmetom ktorej by bolo zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s
uvedeným podujatím, neuzavrel. Nie je totiž možné preukázať, že sa niečo nestalo alebo niekto niečo
neurobil. Dôkazné bremeno sa v tomto prípade presúva na toho, kto podáva negatívne tvrdenia. V
tomto prípade sa teda dôkazné bremeno presúva na správcu dane, ktorý napriek existencii písomnej
zmluvy, ktorej uzatvorenie potvrdil pri výsluchu konateľ spoločnosti GGB, s.r.o., ako aj potvrdil vystavenie
príslušných faktúr a napriek preukázaniu reálnej propagácie a reklamy žalobcu na dohodnutom podujatí



tvrdí, že dohodnuté komplexné reklamné služby žalobcovi nezabezpečila spoločnosť GGB, s.r.o. Ak
to teda nebola spoločnosť GGB, s.r.o. je otázkou, kto zabezpečil pre žalobcu dohodnuté komplexné
reklamné služby. Žiadne zistenia alebo tvrdenia správca dane v naznačenom smere neformuluje.

21. Žalobca správcovi dane dostatočným spôsobom preukázal a objasnil štruktúru obchodných
vzťahov a realizáciu zabezpečenia reklamy prostredníctvom spoločnosti GGB, s.r.o.. Správca dane
sa nevysporiadal so skutočnosťou, že spoločnosť GGB, s.r.o. zabezpečila reklamné služby podľa
zmluvy o poskytovaní reklamných služieb uzatvorenej so žalobcom prostredníctvom subdodávateľa,
ktorého výsluch správca dane aj napriek navrhnutiu žalobcom nevykonal. Žalobca navrhoval správcovi
dane výsluchy viacerých svedkov, a to výsluch svedka Ing. A. X. - člena dozornej rady žalobcu a
zamestnancov žalobcu, ktorých správca dane bezdôvodne odmietol. Správca dane nevzal do úvahy
hospodársky prospech, ktorý zabezpečenie poskytnutej reklamy predstavovalo v protipóle obratov
žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane viacero dôkazov týkajúcich sa
dodania reklamnej služby od dodávateľa GGB, s.r.o. a jednoznačne svoje tvrdenia podložil materiálnymi
dôkazmi, čím vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. V priebehu daňovej kontroly predložil faktúry,
potvrdenia o úhrade, zmluvu a iné listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou uceleného logicky previazaného
obchodného reťazca s ucelenou štruktúrou, ktoré nevykazujú známky logického alebo skutkového
pochybenia, keďže vykonaným dokazovaním bola overená identita odberateľa a dodávateľa, vecná a
časová súvislosť dodania služby a pri správnom hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravosti a hodnovernosti. Správca dane svojim neodborným postupom pri
hodnotení predložených dôkazov dospel v rozhodnutí k mylnému záveru o nedodaní reklamných služieb
spoločnosťou GGB, s.r.o..

22. Správca dane pri svojom rozhodovaní tiež vychádzal z nesprávneho výkladu zmluvy o zabezpečení
reklamných služieb č. 2015/12/02, keď zmluvu vykladá v rozpore s prípustnými metódami výkladu
zmluvy. Predmetom zmluvy totiž nebol záväzok spoločnosti GGB, s.r.o. dodať žalobcovi komplexné
reklamné služby, ale záväzok zabezpečiť pre žalobcu komplexné reklamné služby, čo sú kvalitatívne
odlišné záväzky. Záväzok zabezpečiť komplexné reklamné služby predstavuje záväzok, ktorý je splnený
nielen tým, že GGB, s.r.o. vykoná reklamu alebo priamo uzatvorí s dodávateľmi jednotlivých reklamných
služieb zmluvy s relevantným obsahom ale aj tým, že GGB, s.r.o. uzatvorí zmluvy s tretími subjektami
a až tie následne zazmluvnia dodania jednotlivých reklamných služieb v prospech žalobcu s ich
konkrétnymi poskytovateľmi. Takýto výklad zmluvy je odôvodnený aj obsahom článku 3 zmluvy, podľa
ktorého bol vykonávateľ oprávnený využiť subdodávateľov na plnenie predmetu zmluvy. Jednotlivé
ustanovenia zmluvy je potrebné vždy vykladať vo vzájomnej súvislosti a nie izolovane. V tomto prípade
si spoločnosť GGB, s.r.o. splnila svoju povinnosť podľa zmluvy tým, že zabezpečila (a je irelevantné či
sa tak stalo aj prostredníctvom tretích alebo ďalších subjektov) pre žalobcu reklamné služby v rámci
dohodnutého podujatia v dohodnutom čase, pretože jej záväzok spočíval vo výsledku (propagácia a
reklama žalobcu na podujatí) a cesta, ktorá viedla ku tomuto výsledku bola pre žalobcu bez významu,
čo jasne vyplýva zo zmluvy.
23. Žalobca ako bežný podnikateľský subjekt nedisponuje, na rozdiel od správcu dane, inými právnymi
možnosťami, ako si činnosť subjektu, s ktorým uzatvára zmluvu overiť. Nakoniec konateľ spoločnosti
GGB, s.r.o. v obsahu svojej výpovede ako aj v obsahu čestného prehlásenia potvrdil uzatvorenie zmluvy
ako aj dodanie služby zabezpečenia reklamy žalobcovi a následné vystavenie a doručenie faktúr.
Samotná písomná zmluva o zabezpečení reklamných služieb č. 2015/12/02 preukazuje dodanie služby,
spočívajúcej v zabezpečení komplexnej reklamy žalobcu na dohodnutom podujatí, práve spoločnosťou
GGB, s.r.o. a správcovi dane sa tento skutkový záver nepodarilo žiadnym spôsobom spochybniť.
Dodanie služby spočívajúcej v zabezpečení reklamy žalobcu na podujatí spoločnosťou GGB, s.r.o. je
podľa žalobcu preukázané, keď tento preukázal, že reklama a propagácia žalobcu bola na uvedenom
podujatí zrealizovaná a súčasne preukázal, že na zabezpečenie tejto reklamy a propagácie uzatvoril
písomne zmluvu so spoločnosťou GGB, s.r.o. Absenciu vedomosti správcu dane o tom, prostredníctvom
ktorých subjektov realizovala spoločnosť GGB, s.r.o. svoj záväzok zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom,
nie je možné zamieňať resp. stotožňovať s inštitútom nepreukázania identity subjektu, ktorý dodal
žalobcovi službu spočívajúcu v zabezpečení reklamy a propagácie žalobcu na dohodnutom podujatí
tak, ako to robí počas celého daňového konania správca dane. Ak správca dane uvedenú skutočnosť
neskúmal, zrejme mal za to, že reklamné služby mohla a mala poskytnúť žalobcovi len a výhradne
spoločnosť organizátora podujatia - Štýl - Marieta, s.r.o. a žiaden iný subjekt.



24. Žiaden zákon však poskytovanie reklamných služieb poddodávateľským spôsobom nezakazuje
a teda aj tento spôsob dodania je jednoznačne možný. Ak tomu tak nie je, žalobca mal za to, že
zákonodarca mal zákonom takúto formu dodania jednoznačne obmedziť tým, že táto forma poskytovanie
služieb by bola vylúčená spomedzi zdaniteľných nákladov, či plnení, u ktorých by vznikal nárok na
odpočet dane podľa príslušného zákona. Pokiaľ sa tak nestalo, žalobca z tohto titulu mal právo na
odpočet dane za súčasného splnenia všetkých ostatných podmienok podľa príslušného zákona, ktoré,
podľa názoru žalobcu splnil. Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra
2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53. Správca dane nemôže od daňového subjektu vyžadovať preukázanie
skutočností , ktoré nie sú pre rozhodnutie relevantné, a to ad absurdum. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane preukazuje len
skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane a nie akékoľvek skutočnosti. Žalobca ako daňový
subjekt okrem iného nedisponuje takým penzom zákonných oprávnení ako nimi disponuje správca
dane, prípadne polícia, prokuratúra alebo súd. Žalobca sa odvolal na ustanovenie § 24 ods. 1 a 2
Daňového poriadku, podľa ktorého za úplnosť dokazovania je výlučne zodpovedný správca dane, ktorý
dokazovanie vykonáva. Zároveň žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015.
25. Žalobca zotrvával na svojej námietke, že skutkové zistenia správcu dane a jeho právne závery
v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služby fakturovanej dodávateľom, z ktorej faktúry si
žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Napriek tomu z opatrnosti uvádzal, že ak správca dane považoval pre správne určenie dane za
relevantné v daňovom konaní zistenia o subjektoch v subdodávateľskom reťazci bolo povinnosťou
správcu dane zistiť presne a úplne skutočný stav veci. V tomto prípade tak správca dane nepostupoval,
keď nezisťoval vzťahy medzi spoločnosťou GGB, s.r.o. a jeho subdodávateľmi týkajúce sa zabezpečenia
reklamných služieb súvisiacich s predmetným podujatím. Ústavný súd konštantne judikuje, že zásada
zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci
tvoriacej predmet konania. Na tento účel má správca dane využiť prostriedky, ktorými možno objasniť
okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Objasnenie všetkých otázok, okolností,
či vyvrátenie pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Správca
dane sa postupom judikovaným už skôr ústavným súdom v daňovom konaní neriadil.
26. Správca dane tvrdil rozpor vo výpovedi svedka J. P. a výsluchu svedkyne A. K.. Správca dane
však neuvádzal v čom tento rozpor vzhliadol. Správca dane neuviedol ktoré skutočnosti z výpovede
svedka a v čom by si mali navzájom odporovať. Naopak žalobca žiaden rozpor medzi obsahom
výpovede svedkov nevzhliadol. Pre absenciu konkrétneho odôvodnenia rozhodnutí správcu dane však
nemôže konfrontovať svoje úvahy s úvahami a hodnotením vykonaným správcom dane. Správca
dane nezdôvodnil prečo niektoré návrhy na dokazovanie nevykonal. Návrhmi žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov sa správca dane vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberal.
Rozhodnutiam správcu dane chýba dostatok zrozumiteľných dôvodov, čo podľa názoru žalobcu zakladá
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V prípade, ak správny orgán nedostatočne vysvetlil v odôvodnení
svoju správnu úvahu ohľadne určitej okolnosti, ktorú prezentuje, ide o neodstrániteľnú chybu konania a
spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia (Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 z 26. 04. 2018). V prípadoch
keď právny predpis oprávňuje orgán verejnej moci k uváženiu, rozsah a modality výkonu takéhoto
uváženia musia byť definované s dostatočnou jasnosťou s ohľadom na daný legitímny cieľ a poskytované
jednotlivcovi ochranu proti ľubovôli alebo svojvôli (ESĽP napr. Kruslin proti Francúzsku, 1990). Za
nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje
skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané. Ide aj o taký stav, keď
správny orgán svoje úvahy obsiahnuté v rozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa
jeho závery javia ako podložené viac úvahami ako dostatočnými dôkazmi (rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžf/108/2009).

27. Správca dane nesprávne právne vec posúdil, keď síce použil správny právny predpis, ale aplikované
ustanovenie § 49 zákona o DPH nesprávne interpretoval. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je
daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je hmotnoprávnou podmienkou pre
odpočítane dane identifikácia dodávateľa služby. K záveru o potrebnej identifikácii dodávateľa služby
pre uplatnenie si odpočtu dane nie je možné dospieť výkladom citovaného § 49 ods. 2 písm. a) zákona o
DPH, pretože platiteľ si môže odpočítať daň voči nemu uplatnenú iným platiteľom, ktorá podmienka bola



splnená vystavením faktúr spoločnosťou GGB, s.r.o. a ich doručením žalobcovi a ďalšou kumulatívnou
podmienkou je dodanie služby, ktorá podmienka v tomto prípade bola tiež splnená, keď ani správca
dane nespochybňoval realizáciu reklamy a propagácie žalobcu na danom podujatí.

28. Záverom žalobca uvádzal, že aj v prípade, ak nie je možné určiť subjekt, ktorý daňovému subjektu
zdaniteľné plnenie skutočne poskytol, nie je možné daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočet
DPH, ak nie je zároveň preukázané, že predmetné plnenie bolo súčasťou podvodu na dani, o ktorom
žalobca ako osoba uplatňujúca si nárok na odpočet dane vedela alebo musela vedieť. Tento názor
opieral žalobca o rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veciach Maks Pen (rozsudok SDEU C-118/18 zo
dňa 13. Február 2014 Maks Pen EOOD v. Direktor na Direktsia 'Obzhalvane i danachno-osiguritelna
praktika' Sofia, ECLI:EU:C:2014:69, body 31 a 32 ) a Signum Alfa (rozsudok SDEU C-446/15 zo
dňa 10.11. 2016, Signum Alfa Sped Kft. v. Nemzeti Adó - és Vámhivatal Kiemelt Adó - és Vám
Foigazgatóság, ECLI:EU:C:2016:869, bod 45 ), v ktorých rozsudkoch Súdny dvor EU rozhodol, že
priznaniu nároku na odpočet dane nebráni skutočnosť, že zdaniteľné plnenie zrejme nemohol poskytnúť
deklarovaný dodávateľ. K takejto skutočnosti musí podľa citovaných rozhodnutí pristupovať to, že
správca dane preukáže, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na transakcii zaťaženej
daňovým podvodom. Správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdil, že nezákonnosť transakcie zo strany
spoločnosti GGB, s.r.o. nikdy netvrdil a v tomto nezakladal dôvod zamietnutia uplatnenia si odpočtu
dane žalobcom. Podľa žalobcu právne posúdenie veci správcom dane je v tomto prípade v rozpore s
aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EU ohľadom splnenia povinnosti preukázať identitu dodávateľa
služby ako hmotnoprávnej podmienky pre vznik nároku na odpočet. Vo vzťahu k uvedenej judikatúre,
v tomto prípade podľa žalobcu nielenže neprišlo k preukázaniu ale ani k posudzovaniu podmienky
vedomosti žalobcu o tom, že sa podieľa na transakcii zaťaženej daňovým podvodom.

III. vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že spoločnosť GGB, s.r.o. deklarovala v
predloženej Zmluve o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 03.11.2015 , na ktorú poukazuje aj
žalobca, že v čl. 3.1, že zdaniteľné plnenie bude špecifikované vo faktúre vyhotovenej vykonávateľom.
Z predmetných faktúr však vôbec nie je zrejmé aký rozsah a množstvo, ani konkretizácia jednotlivých
služieb, ktoré mali byť v zmysle jednotlivých faktúr žalobcovi dodané. V predmetných dodávateľských
faktúrach je uvedená len formulácia: Fakturujeme Vám na Základe Zmluvy o zabezpečení reklamných
služieb č. 2015/12/02 na podujatí „PLES SPIŠIAKOV“ dohodnutú sumu. Zákon o DPH v § 74 ods.
1 písm. f) taxatívne stanovuje, že faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. V tomto
prípade však dodávateľské faktúry v predmete odkazujú len na Zmluvu o zabezpečení reklamných
služieb a v uvedenej zmluve je v čl. 1 uvedený predmet zmluvy: „ Touto zmluvou sa Vykonávateľ
zaväzuje komplexne zabezpečiť reklamnú službu pre objednávateľa v súvislosti s podujatím, ktoré sa
pod názvom PLES SPIŠIAKOV uskutoční dňa 16. januára 2016 v Spišskom divadle v Spišskej Novej
Vsi.“ Zo Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb teda nie je zrejmé, aké konkrétne služby a v akom
rozsahu boli žalobcovi fakturujúcou spoločnosťou GGB, s.r.o. poskytnuté. V zmysle zmluvy bolo tiež
priamo dohodnuté, že v prípade, ak faktúra nespĺňala obsahové a formálne náležitosti požadované podľa
zákona a tejto zmluvy, alebo neboli splnené predchádzajúce podmienky k vystaveniu a úhrade faktúr, bol
objednávateľ (žalobca) teda oprávnený vrátiť faktúru a písomne požiadať vykonávateľa o odstránenie
nedostatkov a v tomto prípade mala byť objednávateľovi doručená nová faktúra.

30. V tomto prípade teda predložené dodávateľské faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane,
neobsahujú špecifikáciu zdaniteľného plnenia ani priamo vo faktúre, ani v odkazovanej zmluve. Tým
neboli naplnené podmienky dohodnuté v zmluve a neboli splnené ani podmienky zákona o DPH kladené
na zákonný obsah (náležitosti) dodávateľských faktúr, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie dane.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (nasl.)
a podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby.
Uvedené nedostatky nie je možné odpustiť ani z dôvodu že rozsah poskytnutej reklamy dodávateľom
GGB, s.r.o., bol rozsiahly, ako tvrdil žalobca v odvolaní. Z uvedenej zmluvy teda dodanie fakturovaných
služieb dodávateľom GGB s.r.o. nijako nevyplýva. Správca dane sa dôkladne zaoberal jej obsahom
a je to dokument obsahujúci rozsah služieb poskytnutých rôznymi mediálne známymi spoločnosťami,
v prevažnej miere obsahuje obchodné aktivity vyplývajúce zo zmlúv medzi spoločnosťou Štýl-Marieta



s.r.o. a jej dodávateľmi. Pritom Hodnotiaca správa nebola žiadnym spôsobom súčasťou predkladaných
faktúr.

31. Svedok J. P., v rozhodnom období konateľ dodávateľskej spoločnosti GGB, s.r.o., do Zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 101726332/2020 dňa 11.11.2020, po oboznámení zúčastnených osôb s
predmetom ústneho pojednávania uviedol, „že sa k predmetnej veci nebude vyjadrovať, že ide síce o inú
spoločenskú akciu, ale rovnaké zdaniteľné plnenie ako v prípade podujatia Lýdia Eckhardt 2015“. Teda J.
P., v rozhodnom období jediný konateľ dodávateľskej spoločnosti GGB, s.r.o., k fakturovaným plneniam
na dodávateľských faktúrach č.150100147, č.150100151, č.150100153, č.150100154 vystavených pre
žalobcu na základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb - podujatie „Ples Spišiakov“, nepredložil
žiadne overiteľné dôkazy, ani sa ku konkrétnym fakturovaným plneniam z dodávateľských faktúr
č.150100147, č.150100151, č.150100153, č.150100154 vystavených v súvislosti s podujatím „Ples
Spišiakov“ vôbec nevyjadril. Svedok len všeobecne odkázal na svoju výpoveď v súvislosti s podujatím
„Lýdia Eckhardt 2015“ (Pozn. iné podujatie, iné zdaňovacie obdobie ), ktorú správca dane následne
preskúmal a vychádzal primerane z tejto svedeckej výpovede J., ktorú poskytol v súvislosti s dodaním
reklamných služieb v súvislosti s podujatím „Lýdia Eckhardt 2015“, z ktorej bola spísaná Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 101726068/2020 dňa 11.11.2020 (za kontrolované obdobie september 2015,
ktorého predmetom bolo podujatie „Lýdia Eckhardt“), ako správca dane vo svojom rozhodnutí vyhodnotil
aj v súvislosti s výpoveďou A. K.. Teda výpoveď svedka J. P. za spoločnosť GGB s.r.o. dodanie
fakturovaných služieb v súvislosti s podujatím PLES SPIŠIAKOV hodnoverne nepreukázala.

32. Ako dôkaz preukazujúci dodanie reklamných služieb spoločnosťou GGB, s.r.o. žalobca označil
Hodnotiacu správu k podujatiu PLES SPIŠIAKOV. Predložená Hodnotiaca správa je dokument
obsahujúci rozsah služieb poskytnutých rôznymi mediálne známymi spoločnosťami. Správca dane
sa dôkladne zaoberal jej obsahom a zistil, že z uvedenej Hodnotiacej správy nebola preukázaná
žiadna súvislosť medzi spoločnosťou GGB, s.r.o., ako dodávateľom a žalobcom DÚHA, a.s. , ako
odberateľom, v súvislosti s podujatím PLES SPIŠIAKOV. Žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal
žiadnym relevantným a overiteľným dôkazom, že zabezpečenie reklamných služieb bolo reálne
prijaté od spoločnosti GGB, s.r.o., a ani vlastným preverovaním správcu dane sa tvrdenie žalobcu
nepotvrdilo. Uskutočnenie fakturovaných plnení deklarovaným dodávateľom GGB, s.r.o. pre žalobcu
sa nepreukázalo. Správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že reklamné
služby , z dodania ktorých si žalobca v zdaňovacom období december 2015 uplatnil odpočítanie dane na
základe dodávateľských faktúr od dodávateľa GGB, s.r.o. , neboli žalobcovi dodané osobou uvedenou na
predmetných faktúrach tak, ako bolo na týchto faktúrach deklarované. Na základe uvedeného považuje
žalovaný žalobnú námietku za neopodstatnenú. primárnou povinnosťou toho, kto požaduje od štátu
vrátenie nadmerného odpočtu, resp. odpočítanie dane, je preukázať, že na jeho vrátenie má právny
nárok. Ak je platiteľ v pozícii dodávateľa, tak preukazuje, že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak, ako
bolo deklarované na daňových dokladoch a keď je platiteľ, ako v danom prípade žalobca , v pozícii
odberateľa, rovnako musí preukázať, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované
na dokladoch. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo
uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru (resp.
zmluvu). V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a služby dodávateľom na faktúre uvedeným a z toho
titulu ku vzniku daňovej povinnosti.

33. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je to práve žalobca kto
musí v tomto prípade znášať dôkazné bremeno pri preukazovaní opodstatnenosti ním uplatneného
nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa GGB, s.r.o. a preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené. Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom
dokazovaní uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo
zistení u svojho obchodného partnera. Na základe uvedeného žalovaný považoval tvrdenie žalobcu
v žalobe, že dôkazné bremeno prešlo na správcu dane za neopodstatnené. Zákon o DPH stanovuje
striktné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane. Doklady predložené
ku kontrole - faktúry a zmluvy, aj keď by formálne spĺňali právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie,
že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt pokiaľ
si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať uskutočnenie



obchodu čo do priebehu a obsahu, a to osobou uvedenou v predloženej faktúre. Aby k odpočítaniu dane
mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, resp. zmluvu. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a
služby dodávateľom na faktúre uvedeným a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Správca dane
dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie
dane verifikuje. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu.

34. Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť
dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo zistení u svojho
obchodného partnera. Dôkazné bremeno zaťažuje kontrolovaný daňový subjekt, ktorý si odpočítanie
dane uplatňuje a ktorý si v čase realizácie obchodu má zabezpečiť dostatok dôkazov, aby v
prípade daňovej kontroly uplatňovaný nárok vedel správcovi dane hodnoverne preukázať. Takéto
dôkazy žalobca správcovi dane nepredložil. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Správca dane daňovou kontrolou verifikuje dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie
splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane. Správca dane nie je povinný dokazovať
uskutočnenie obchodu. Svedok Tomáš P., v rozhodnom období konateľ dodávateľskej spoločnosti
GGB, s.r.o., do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101726332/2020 dňa 11.11.2020 správcovi dane
ku konkrétnym preverovaným plneniam za zdaňovacie obdobie december 2015 uviedol, „že sa k
predmetnej veci nebude vyjadrovať.“ Teda správca dane zisťoval skutočnosti ohľadne reálneho dodania
fakturovaných plnení ( čo do obsahu a priebehu ) aj u deklarovaného dodávateľa GGB, s.r.o., ale
tento sa ku konkrétnym plneniam z dodávateľských faktúr č. 150100147, č.150100151, č.150100153,
č.150100154 vystavených deklarovaným dodávateľom GGB, s.r.o. v súvislosti s podujatím PLES
SPIŠIAKOV pre žalobcu vôbec nevyjadril a nepredložil žiadne overiteľné dôkazy. Svedok Tomáš P.
v tejto súvislosti len všeobecne odkázal na svoju výpoveď v súvislosti s podujatím „Lýdia Eckhardt
2015“, z ktorej bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101726068/2020 dňa 11.11.2020 („za
kontrolované obdobie september 2015, ktorého predmetom bolo podujatie „Lýdia Eckhardt“ ), ktorú
správca dane vo svojom rozhodnutí vyhodnotil aj v súvislosti s výpoveďou A.
35. Správca dane poukázal na správne ustanovenie zákona o DPH, a to na § 49 ods. 1 v súvislosti
s ustanovením § 19 ods. 2, a správca dane uvedené ustanovenia zákona o DPH zároveň správne
interpretoval, ako je uvedené predposledný a posledný odsek na strane 13 (aj na str. 24, 27),
rozhodnutia správcu dane. Čo sa týka dôkazného bremena nakoľko neboli naplnené skutočnosti pre
presun dôkazného bremena na správcu dane, správca dane preverované obchodné transakcie medzi
dodávateľom a odberateľom nevyhodnotil ako účasť platiteľa na podvodnom konaní a nezamietol
platiteľovi právo na odpočítanie dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. V predmetnej daňovej
kontrole bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová
povinnosť a nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Správca dane na
základe zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa ustanovení §
49 zákona o DPH. Vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní nebola zo strany správcu
dane preukazovaná, pretože bol spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni zdaniteľného obchodu,
medzi deklarovaným dodávateľom GGB, s.r.o. a žalobcom, pričom správca dane oprávnene nadobudol
a taktiež vyjadril dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného
dodávateľa GGB, s.r.o. a právo na odpočítanie dane nepriznal z dôvodu, že nebolo hodnoverne
preukázané, že fakturované zdaniteľné obchody boli dodané dodávateľom GGB, s.r.o. uvedeným na
sporných faktúrach. Podmienka na odpočítanie dane bola kontrolovaným daňovým subjektom splnená
iba formálne, keďže reálnosť plnení deklarovaných dodávateľom GGB, s.r.o. nebola potvrdená.

IV. verejné vyhlásenie rozhodnutia

36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.11.2022, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods.
4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že
ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy



37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

38. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

39. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

40. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

41. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane.

42. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

43. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm.
a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej
kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k
nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného
daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom
(písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k
softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).

44. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných



na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s
ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

45. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je
daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému
daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej
doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a
označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie
daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

46. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.
a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

47. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je
povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

48. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

49. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

51. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k
priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

52. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).



53. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

56. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť
zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102299807/2021 zo dňa 18.11.2021, ktorým podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100891910/2021
zo dňa 24.05.2021, v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 6 cit. zákona správca dane určil žalobcovi rozdiel v
sume 40.000 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, tým znížil nadmerný
odpočet zo sumy 426.640,88 € na sumu 386.640,88 €.

57. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú
hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou
je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j.
uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre
nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov
na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení,
či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať,
od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal,
pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli
dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje
aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014,
8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Ďalej správny súd uvádza, že obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi
odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov
(statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti ďalej
prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií.



Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

58. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena,
v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového
subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v
podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.
Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov
uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.
1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/
alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

59. V zmysle judikatúry subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich
požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o
podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto
plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v
spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod
33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65
a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod
25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je
súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na
odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci
samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér
Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad



riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu
pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu
dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods.
6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa
23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).

60. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou
participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj
vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby
preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne
požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom
bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce
súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie.
Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o
existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho
zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne
orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu
(svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp.
odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov
rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní
deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný
tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil.

61. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonal
u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobia máj, august, september, október a
december 2015. Daňová kontrola bola začatá dňa 05.02.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole
č. 100093679/2020 zo dňa 09.01.2020. O jej výsledku bol správcom dane vyhotovený protokol č.
100051961/2021 zo dňa 13.01.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 15.01.2021.

62. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia
citované vyššie). Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými
odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za
nevierohodné predložené doklady daňovým subjektom. Predovšetkým podľa správneho súdu z
listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise vyplývajú odôvodnené závery správcu dane
a žalovaného o deklarovaných zdaniteľných obchodov bez materiálneho obsahu. Z dokazovania vyvstal
formálne deklarovaný obchodný vzťah dodávateľa GGB, s.r.o., Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO:
46679600 so žalobcom a to na základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb č. 2015/12/02 zo dňa
03.11.2015 s tým, že predmetom dodania v zmysle uvedených dodávateľských faktúr bolo zabezpečenie
reklamných služieb pre žalobcu od dodávateľa GGB, s.r.o. v súvislosti s podujatím, ktoré sa pod názvom
PLES SPIŠIAKOV uskutočnilo dňa 16.01.2016 v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Správca dane
po vykonanom rozsiahlom dokazovaní dôvodne spochybnil materiálny obsah deklarovanej dodávky
služieb pre žalobcu od spoločnosti GGB, s.r.o. Závery správcu dane pritom neboli svojvoľné a vychádzali
z vykonaného dokazovania: predovšetkým ani konateľ dodávateľa žalobcu p. Tomáš Ložan nevedel
potvrdiť uskutočnenie deklarovanej obchodnej transakcie a odmietol sa vyjadriť k plneniam na základe
dodávateľských faktúrach č. 150100147, č. 150100151, č. 150100153, č. 150100154 vystavených pre
žalobcu. Zároveň konateľ dodávateľa nevedel predložiť žiadne dôkazy a odkázal len na výpoveď v
súvislosti s podujatím „Lýdia Eckhardt 2015“. Žalobca síce predložil správcovi dane tzv. Hodnotiacu
správu uvedenú v bode 2.2.3 zmluvy o zabezpečení reklamných služieb uzatvorenej so spoločnosťou
GGB, s.r.o. zo dňa 03.11.2015 a táto aj preukazovala dodanie reklamných služieb, no na druhej strane



tento dokument nemal spôsobilosť preukázať participáciu dodávateľa GGB, s.r.o. na deklarovanom
obchode. Z predložených dokladov ďalej vyplývalo, že spoločnosť Štýl-Marieta, s.r.o. za poskytnutie
reklamného priestoru v súvislosti s podujatím PLES SPIŠIAKOV 2016 a Lýdia Eckhardt 2015 fakturovala
spoločnosti GGB, s.r.o., celkovú sumu 13.000 € bez DPH a spoločnosť GGB, s.r.o. fakturovala za
spropagovanie loga spoločnosti DÚHA, a.s. na podujatí PLES SPIŠIAKOV 2016, kde bol poskytnutý
reklamný priestor od spoločnosti Štýl-Marieta, s.r.o., celkovú sumu 200.000 € bez DPH. Faktúra č.
151100039 (v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 28.10.2015 medzi spoločnosťou
Štýl-Marieta, s.r.o. a GGB, s.r.o.) zo dňa 02.12.2015 bola uhradená bezhotovostným prevodom.

63. Správny súd zdôrazňuje aj absenciu špecifikácie dodaných služieb na formálnych dokladoch.
Uvedené sa týka Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb č. 2015/12/02 zo dňa 03.11.2015
uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou GGB, s.r.o., ako aj na absenciu špecifikácie plnenia na
faktúrach vystavených spoločnosťou GGB, s.r.o., kedy zákon o DPH v ustanovení § 74 ods. l písm.
f) stanovuje, že faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. V danom prípade faktúra
nešpecifikovala obsah zdaniteľného plnenia, kedy žalobca mohol na základe Zmluvy žiadať dodávateľa
o nápravu uvedeného nedostatku. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynul podstatný záver, že
činnosť pri dodávaní reklamných služieb vykonala spoločnosť Štýl-Marieta, s.r.o. a konateľka Marieta
Širáková tiež potvrdila, že pre partnerov zabezpečila hodnotiacu správu podľa bodu 2.2.3. Zmluvy o
zabezpečení reklamných služieb č. 2015/12/02 zo dňa 03.11.2020 medzi spoločnosťou GGB s.r.o. a
DÚHA, a.s. Z ďalšieho dokazovania vyplývali podstatné rozdiely vo výpovediach konateľky spoločnosti
Štýl-Marieta, s.r.o. a bývalého konateľa spoločnosti GGB, s.r.o. a tieto sa týkali realizácie dodávok
reklamných služieb. Správca dane pritom vychádzal z výpovede p. Ložana v súvislosti s podujatím
„Lýdia Eckhardt 2015“. Z obsahu a dôkazov založených v administratívnom spise vyplýva dôvodný
záver správcu dane, že žalobca vierohodne nepreukázal a ani sa počas daňovej kontroly nepreukázalo,
že dodanie fakturovaného plnenia sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo a malo byť deklarované na
dodávateľských faktúrach, tým sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle
ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Aj podľa názoru
správneho súdu takéto obchody, o ktorých svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje
reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na
zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými
zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Daňový subjekt je tiež povinný za týmto účelom viesť
spoľahlivú obchodnú evidenciu, ako aj riadne preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby v pri
uplatnení nároku na DPH dostatočné podklady na riadne preukázanie svojich nárokov.

63. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd
poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia
správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených
na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok
bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového
subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť
uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie
daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže
vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie,
či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady
so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva
odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako
je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať
v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V
danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti
žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane
umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení
pochybnosti nemožno hovoriť. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania,
daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav
veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené.



Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu,
podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na
vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).