EKOPRIM, s.r.o.


Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Er/120/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203035
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7712203035.2

Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného EKOPRIM, s.r.o., Strojnícka 17, Prešov, IČO:
31 710 115 proti povinnému V. o vymoženie 1.196,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi priznáva trovy exekúcie vo výške 48,59 eur, na ktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá platobný rozkaz sp.zn.
22Rob/323/2011 zo dňa 10.11.2011 vydaný Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce
následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.03.2019 predložil súdny exekútor súdu podnet na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie
lustráciou majetkovej podstaty povinného zistil, že povinný nemá žiadny majetok.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho
osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 7 rokov
výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu nemal
ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne
postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných
vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu



pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

7. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného
počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne
vedená po dobu 7 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek
opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov exekúcie.

8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,



odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura.

14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

17. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v sume 48,59 eur.

18. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1
vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu
exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa
ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných
úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj
bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima
33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie
tejto exekúcie súdom.

19. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 7,30
eur, pozostávajúce z nákladov poštovného vo výške 6,05 eur a z poplatkov vo výške 1,25 eur ( ISEB,
REGOB, banky).

20. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 8,10 eur.

21. Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov
exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 48,59
eur.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.



V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).