EKOPRIM, s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/81/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200710
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200710.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Združenie domových
samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený Tkáč &
Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému Okresný úrad
Prešov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti ďalšieho účastníka konania EKOPRIM, s.r.o., so
sídlom Strojnícka 17, Prešov, IČO: 31710115, zastúpeného AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom Metodova
3331/12, Prešov, IČO: 53494920, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-
PO-OVBP2-2020/042300-002 zo dňa 17. septembra 2020, na základe správnej žaloby, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a.

P r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Mesto Prešov vydalo dňa 09.02.2018 územné rozhodnutie, rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré
bolo oznámené podľa § 42 ods. 2 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov verejnou vyhláškou, navrhovateľovi EKOPRIM
s.r.o., ktorý podal dňa 19.06.2017 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný
komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“. Mesto Prešov vydalo podľa § 39
a § 39a stavebného zákona a vykonávacích vyhlášok rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčný
komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“ na pozemkoch špecifikovaných v tomto
rozhodnutí, katastrálne územie Prešov, ako je zakreslené v koordinačnej situácii, ktorú vypracoval Ing.
arch. JQ., autorizovaný architekt. Pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu boli určené podmienky
špecifikované v tomto rozhodnutí.

2. Dňa 29.05.2020 bol mestu Prešov doručený návrh na predĺženie platnosti rozhodnutia o umiestnení
stavby navrhovateľa EKOPRIM s.r.o., stavby „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a
Vihorlatská v Prešove“, pre ktorú bolo vydané územné rozhodnutie mestom Prešov dňa 09.02.2018 z
dôvodu, že napriek neustálym snahám nemá majetkovoprávne vysporiadané pozemky majetku mesta,
k čomu čiastočne prispela aj pandemická situácia.



3. Mesto Prešov dňa 03.06.2020 verejnou vyhláškou oznámilo začatie konania o predĺžení platnosti
územného rozhodnutia vydaného mestom Prešov pre stavbu „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov,
ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“ a o upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.

4. Dňa 15.06.2020 bolo doručené vyjadrenie žalobcu označené ako ,,vyjadrenie účastníka územného
konania podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona“, v ktorom bolo uvedené, že ako dotknutá verejnosť si
v predmetnom územnom konaní uplatňuje svoje práva za účelom kontroly splnenia verejných záujmov
životného prostredia.

5. Mesto Prešov rozhodnutím číslo SÚ/7249/120330/2020-Ko/174 zo dňa 20.07.2020 nepriznalo
postavenie účastníka konania žalobcovi v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č.
SU/2017/10678-Se, ktorým bola umiestnená stavba „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul.
Magurská a Vihorlatská v Prešove“ vedeného podľa § 32a nasl. stavebného zákona pod číslom spisu
SÚ/7249/108688/2020-Ko/174.

6. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že navrhovateľ predložil k návrhu na územné rozhodnutie aj
rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08.09.2017
o tom, že navrhovaná činnosť „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v
Prešove“, ktorej účelom je vybudovanie štyroch bytových domov s jedno a dvojizbovými bytmi vrátane
89 parkovacích miest sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. V správnom konaní okresného úradu
žalobca neuplatnil postup podľa § 24 ods. 2 zákona EIA. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru
starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08.09.2017 vyplýva, že žalobca neuplatnil svoje právo podľa
§ 24 ods. 2 a nasl. zákona EIA, a teda nemal v tomto konaní postavenie účastníka konania, čiže
nemá postavenie účastníka konania ani v územnom konaní podľa § 34 stavebného zákona vedenom
stavebným úradom.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.09.2020 na základe odvolania žalobcu podľa § 59
ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie
a rozhodnutie mesta Prešov zo dňa 20.07.2020 potvrdil.

8. Mesto Prešov, stavebný úrad dňa 07.10.2020 verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia
o predĺžení platnosti územného rozhodnutia na stavbu: „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul.
Magurská a Vihorlatská v Prešove“. Mesto Prešov, stavebný úrad príslušný podľa § 117 stavebného
zákona na základe žiadosti navrhovateľa EKOPRIM s.r.o. predĺžilo v súlade s ustanovením § 40 ods.
3 stavebného zákona platnosť územného rozhodnutia číslo SU/2017/10678-Se zo dňa 09.02.2018,
ktorým bola umiestnená stavba „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská
v Prešove“ na pozemkoch špecifikovaných v tomto rozhodnutí, katastrálne územie Prešov v termíne
do 31.10.2023 s odôvodnením, že stavebný úrad posúdil dôvod uvedený navrhovateľom a pretože sa
nezmenili predpoklady, za ktorých bolo rozhodnutie o umiestnení stavby vydané, žiadosti navrhovateľa
vyhovel, pričom podmienky stanovené v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 09.02.2018 ostávajú
v platnosti aj naďalej.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad môže predĺžiť platnosť územného
rozhodnutia, ak o to navrhovateľ požiada ešte v čase platnosti územného rozhodnutia. Konanie o
predĺženie platnosti územného rozhodnutia je konaním, ktoré nadväzuje na územné konanie a stavebný
úrad koná s účastníkmi pôvodného územného konania. S poukazom na uvedené je potrebné uviesť, že
rozhodnutím, ktorým sa predlžuje platnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby, môže byť priamo
dotknutý len ten, kto bol účastníkom územného konania o umiestnení stavby a koho právne postavenie
môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred vydaním rozhodnutia. Z predloženého spisového materiálu
je zrejmé, že ZDS nebolo účastníkom územného konania a vzhľadom na vyššie uvedené, neprislúcha
mu postavenie účastníka konania ani v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia.

10. V ostatnom čase niektoré osobitné predpisy najmä na úseku životného prostredia priznávajú
za podmienok ustanovených v osobitnom zákone postavenie účastníka aj občianskemu združeniu,



ktorého cieľom je ochrana životného prostredia. Ide do istej miery o mechanické prevzatie ustanovenia
medzinárodného dohovoru, bez dopracovania ostatných súvislostí. Je nesporné, že nejde o postavenie
účastníka v zmysle „procesnej strany“, u ktorej správny orgán rozhoduje v súlade s hmotnoprávnymi
predpismi o jej právach alebo povinnostiach. Funkciou takéhoto účastníka je prezentovať v správnom
konaní určité verejné záujmy. Je nesporné, že procesné postavenie takéhoto účastníka nemôže
byť obdobné alebo dokonca totožné s účastníkom správneho konania, o ktorého právach alebo
povinnostiach správny orgán rozhoduje. Takáto osoba nemôže vystupovať v akomkoľvek konaní, ale
len v konaní, ktoré upravuje osobitný zákon. Osobitným zákonom v tomto prípade je stavebný zákon,
ktorý má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v správnom poriadku.

11. Okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2. Vzhľadom k tomu,
že stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania,
je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou správneho poriadku vylúčené. Z uvedeného
vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak
by územným rozhodnutím mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo
stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav
značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý.
Tento stav musí byť preukázateľný a musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Ďalšou možnosťou,
ktorú zákon uvádza, sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie účastníka územného konania vyplýva z
osobitného predpisu.

12. Osobitným predpisom v zmysle § 34 ods. 1 Stavebného zákona v tomto prípade je zákon EIA
č. 24/2006 Z. z. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie
účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v
konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Stavebný úrad svoje rozhodnutie o nepriznaní postavenia
účastníka konania odôvodňuje aj zákonom č. 24/2006 Z. z. Poukázal na vyjadrenie Okresného
úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia č. OU-PO-OSZP3-2017/032334-02 zo dňa 08.09.2017, v ktorom je uvedené, že
realizácia plánovanej činnosti „Polyfunkčný objekt Prešov - Sekčov“ nie je predmetom zisťovacieho
konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 zákona EIA č. 24/2006 Z. z.

13. Žalobca svoje právo byť účastníkom konania o predĺženie platnosti rozhodnutia o umiestnení
stavby „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“ odôvodnil
sledovaním environmentálnych práv vyplývajúcich zo zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb., čo
nie je zákonným dôvodom v zmysle stavebného zákona, na priznanie práva byť účastníkom konania o
predĺžení platnosti územného rozhodnutia.

14. ZDS v predmetnom konaní nie je navrhovateľom, nemá vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
ani k susediacim pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplýva ani z osobitného predpisu,
ktorým je zákon EIA č. 24/2006 Z. z., keďže navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu podľa zákona
EIA č. 24/2006 Z. z. a preto ZDS nemá postavenie účastníka konania o predĺžení platnosti územného
rozhodnutia ani podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona. Odvolací orgán preskúmal dôvody,
pre ktoré by ZDS mohlo byť ukrátené na svojich právach a neboli preukázané žiadne skutočnosti,
ktoré by oprávňovali žalobcu, byť účastníkom konania o predĺžení platnosti rozhodnutia o umiestnení
stavby „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“. Vychádzajúc z
uvedeného, odvolací orgán posudzujúc účastníctvo v predmetnom konaní z hľadísk uvedených v § 34
ods. 1 Stavebného zákona zistil, že ZDS postavenie účastníka konania neprislúcha.

15. S poukazom na vyššie uvedené je jednoznačné, že predĺžením platnosti územného rozhodnutia
žalobca, nie je ipso facto priamo dotknutý na svojich právach. Stavbou „Polyfunkčný komplex Prešov
- Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“, nebudú ňou priamo dotknuté práva žalobcu, keďže
nemá vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám,
a ani mu právo byť účastníkom konania o predĺžení platnosti územného rozhodnutia nevyplýva z iného
právneho predpisu. Rozhodnutím, ktorým sa predlžuje platnosť územného rozhodnutia o umiestnení



stavby, môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné,
ako pred vydaním rozhodnutia, čo v predmetnom prípade nebolo žalobcom preukázané.

III.
Zhrnutie argumentov žalobcu

16. Žalobca namietal, že napadnuté opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej.

17. Žalobcovi ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu
a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal z článku 4 Aarhuského
dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únií možno domáhať práva na informácie o životnom
prostredí. Postup domáhania sa práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok povoľovania najmä
určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pri tom
rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA
ako aj následných ostatných povoľovacích konaní. V danom prípade je zjavne jediným hlavným záujmom
konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech
navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Úrad v danom prípade
volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a tým
pádom konal úrad v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia
hmotných práv žalobcu.

18. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mal vychádzať z osobitnej právnej úpravy v zmysle
§ 140c ods. 8 až ods. 10 stavebného zákona, ktorá je zároveň osobitnou úpravou aj k ustanoveniu §
59 stavebného zákona. Preto nie je ani relevantné, či žalobca bol účastníkom konania o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie (EIA), ale podstatnou okolnosťou je, že obsahom odvolania boli námietky
nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Podľa názoru žalobcu
pritom predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Stavebný úrad ako
aj žalovaný tvrdia, že žalobcovi neprináleží právo byť účastníkom konania podľa § 24 a násl. zákona
č. 24/2006 Z. z., pritom sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou, že k predmetnej stavbe
neprebehlo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, avšak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi
relevantnými dôkazmi a preto má znaky svojvôle správneho orgánu.

19. Podporne poukázal aj na v praxi už uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu „účastník
správneho konania“, vychádzajúc aj z výkladu § 14 Správneho poriadku. Pri zisťovaní okruhu účastníkov
správneho konania v tomto prípade preto nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu
osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov
vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu
možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania
zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 Správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z
hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených
v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Tento názor vyslovil tiež Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z
13. januára 2011, č. k. II. ÚS 197/2010-52. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. I. ÚS 223/09-131 z 27. mája 2010. V zmysle tohto záveru ústavného súdu bolo potrebné posudzovať
aj danú vec.

20. Napriek ich nenormatívnej, a teda právne nezáväznej povahe, nemožno opomenúť ani vymedzenie
pojmu „účastník konania“ vyplývajúce z čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004)
20 o súdnom prieskume správnych úkonov, ako ani Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87)
16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb, konkrétne článok I. zásada II.
b/ a zásada VII. odporúčania.



21. Na základe vyššie uvedených záverov je potrebné žalobcu považovať za účastníka správneho
konania a ďalej s ním v tomto konaní ako s účastníkom konať, keďže takéto právo žalobcovi na základe
vyššie uvedených zákonných ustanovení prislúcha (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).

22. Upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné
štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako
vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky či správnu súdnu žalobu. Žalobca teda nemal len právnu
možnosť, ale mal aj právnu povinnosť konať tak ako konal. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Sžp/41/2009.

23. Zo stanov aj z bežnej činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov svojej existencie
si stanovilo ochranu životného prostredia a jeho právnu ochranu ako aj kontrolu verejných záujmov
životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. Relevantným právnym predpisom
Európskej únie v tomto smere je Aarhuský dohovor vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z.z.,
ktorý v dôsledku čl. 7 ods. 2 Ústavy má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, a to konkrétne
čl. 3 tohto dohovoru.

24. Správny orgán je povinný skúmať okruh účastníkov konania v priebehu celého konania. Podaním
odvolania žalobcovi z ustanovenia § 140c ods. 8 a ods. 10 Stavebného zákona vyplýva postavenie
účastníka konania, a to aj v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Správny orgán, ktorý
vydal rozhodnutie (prvostupňový správny orgán), ani žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia túto
skutočnosť však dostatočne neskúmal. Žalovaný bol povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov a
ak aj žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie
účastníka konania a úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného prostredia. Postup
správneho orgánu v tejto veci je zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z.
z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať
verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese.
Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné
práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Na základe
vyššie uvedeného postupu správneho orgánu bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkovi
konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy
Slovenskej republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky.

25. Žalobca navrhol opatrenie žalovaného zo dňa 17.09.2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Prešov
ako stavebného úradu zo dňa 20.07.2020 zrušiť a vec vrátiť Mestu Prešov ako orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že účelom určenia času platnosti územného rozhodnutia
priamo v stavebnom zákone je zabezpečenie efektívneho využívania územia, čo znamená poskytnúť
stavebníkovi dostatočný časový priestor pre vykonanie úkonov potrebných k podaniu žiadosti o stavebné
povolenie a zároveň, neblokovať územie nad nevyhnutnú mieru. Platnosť územného rozhodnutia ostáva
zachovaná, ak stavebník počas jeho platnosti požiada o stavebné povolenie aspoň na jeden stavebný
objekt z umiestňovanej stavby. Ak stavebník nemôže do uplynutia času platnosti územného rozhodnutia
zabezpečiť podklady potrebné k podaniu žiadosti o stavebné povolenie alebo iné opatrenie v území,
napr. usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov, stavebný zákon pripúšťa, aby stavebný úrad na jeho
žiadosť platnosť územného rozhodnutia predĺžil. Predĺženie platnosti územného rozhodnutia musí mať
formu správneho rozhodnutia, ktorým sa v časti, týkajúcej sa času platnosti rozhodnutia, mení v zmysle
§ 41 Stavebného zákona pôvodné územné rozhodnutie. Pravidlá konania o návrhu na zmenu územného
rozhodnutia nie sú v stavebnom zákone osobitne určené; pri konaní sa postupuje obdobne ako pri
riadnom územnom konaní. Vychádza sa zároveň zo základných pravidiel správneho poriadku, podľa
ktorého konanie nemá zbytočne zaťažovať účastníkov, preto sa návrh prerokúva v rozsahu, v akom sa
zmena dotýka účastníkov konania a dotknutých orgánov.



27. Okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon osobitne v ust. § 34. V zmysle
tohto ustanovenia je účastníkom územného konania navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré
majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci
susedných nehnuteľností, t. j. nielen susedných pozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila
zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom však musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to
existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 stavebného zákona) a toto právo môže byť návrhom
priamo dotknuté. Slovné spojenie "priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity
porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý a ktorý musí byť v konaní účastníkmi
preukázaný.

28. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že z § 140 Stavebného zákona vyplýva, že ustanovenia
správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom pre správne konanie, platia v správnych konaniach
podľa stavebného zákona výlučne subsidiárne. Nakoľko stavebný zákon v § 34 vymedzuje okruh
účastníkov územného konania jednoznačne, ust. § 14 správneho poriadku možno v územnom konaní
uplatniť len podporne, a to v zmysle, že stavebný úrad je povinný priznať postavenie účastníka konania
každému, kto sa toho domáha, a to až dovtedy, kým nebude rozhodnutím z účasti vylúčený.

29. Novela stavebného zákona (zákon č. 145/2010 Z. z.) upravila okruh možných účastníkov územného
konania. V odseku 1 § 34 stavebného zákona v tejto súvislosti odkazuje na osobitný predpis, ktorým
je § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa § 24 cit.
zákona postavenie účastníka konania sa priznáva zainteresovanej verejnosti. Zainteresovaná verejnosť
je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania.
Podrobnejšia úprava týchto subjektov je obsiahnutá v § 24a až 27 uvedeného zákona.

30. Stavebný úrad svoje rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania odôvodnil aj
ustanovením § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. Z uvedeného rozhodnutia, ako aj predloženého spisového
materiálu stavebného úradu, ktorého súčasťou je kópia časti vyjadrenia Okresného úradu Prešov,
odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08.09.2017, ako orgánu posudzovania vplyvov na ŽP,
vyplýva, že stavba: „Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove“, na
pozemkoch v k. ú. Prešov nie je predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej
činnosti podľa zákona EIA.

31. Žalobca v konaní o návrhu na zmenu územného rozhodnutia spočívajúcu v predĺžení platnosti
územného rozhodnutia zo dňa 09.02.2018 nebol navrhovateľom, nemal ani vlastnícke, ani iné práva k
pozemkom, ani k susediacim pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplýva ani z osobitného
predpisu, ktorým je zákon EIA č. 24/2006 Z. z., keďže navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu
podľa zákona EIA č. 24/2006 Z. z.. Uvedenú skutočnosť stavebný úrad zistil v predmetnom konaní a
uviedol ju aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania.

32. Vychádzajúc z uvedeného, stavebný úrad vymedzil okruh účastníkov konania o návrhu na zmenu
územného rozhodnutia spočívajúcu v predĺžení platnosti územného rozhodnutia zo dňa 09.02.2018
v súlade s § 34 Stavebného zákona, keď zistil, že žalobca nemá postavenie účastníka predmetného
konania.

33. Žalovaný, ako odvolací orgán, v odvolacom konaní v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku
nezávisle od zistení prvostupňového správneho orgánu preskúmal dôvody, pre ktoré by žalobca mohol
byť ukrátený na svojich právach. V predmetnom konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by
oprávňovali žalobcu, byť účastníkom konania o návrhu na zmenu územného rozhodnutia spočívajúcu
v predĺžení platnosti územného rozhodnutia zo dňa 09.02.2018. Túto skutočnosť žalovaný riadne
odôvodnil v žalobou napadnutom rozhodnutí a na svojom odôvodnení trvá v plnom rozsahu.

34. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

V.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka

35. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení uviedol, že v danom prípade ide o konanie, ktoré sa týka
účastníctva v konaní o zmene územného rozhodnutia o umiestnení stavby spočívajúcej v predĺžení



platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Stavebný zákon jasne vymedzuje okruh účastníkov
územného konania. Skúmanie okruhu účastníkov konania z hľadísk uvedených v stavebnom zákone
je predmetom územného konania. V konaní o zmene územného rozhodnutia spočívajúcej v predĺžení
platnosti územného rozhodnutia musí stavebný úrad konať s tým istým okruhom účastníkov, ako tomu
bolo v pôvodnom územnom konaní.

36. Účelom určenia času platnosti územného rozhodnutia priamo v zákone je zabezpečenie efektívneho
využívania územia, čo znamená poskytnúť stavebníkovi dostatočný časový priestor pre vykonanie
úkonov potrebných k podaniu žiadosti o stavebné povolenie a zároveň neblokovať územie nad
nevyhnutnú mieru. V konaní o zmene územného rozhodnutia spočívajúcej v predĺžení platnosti
územného rozhodnutia stavebný úrad skúma možnosť jeho predĺženia s ohľadom na územný plán a na
dôvody požadovaného predĺženia. Zmenou územného rozhodnutia spočívajúcou v predĺžení platnosti
územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa do predmetu územného rozhodnutia o umiestnení stavby
nezasahuje.

37. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby a zmena územného rozhodnutia spočívajúca v predĺžení
platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby, aj keď vzájomne súvisia, sú výsledkami dvoch
samostatných konaní s rovnakým okruhom účastníkov konania, s tým, že návrhy sa posudzujú z rôznych
hľadísk.

38. Vychádzajúc z uvedeného, keďže ZDS nebolo účastníkom konania o umiestnení stavby ukončeného
rozhodnutím vydaného Mestom Prešov, ako stavebným úradom dňa 9.02.2018, nemá postavenie
účastníka konania ani v konaní o jeho zmene spočívajúcej v predĺžení jeho platnosti.

39. Postup Mesta Prešov, ako stavebného úradu, ktorý rozhodnutím zo dňa 20.07.2020 nepriznal ZDS
postavenie účastníka konania v konaní o zmene územného rozhodnutia zo dňa 9.02.2018 spočívajúcej
v predĺžení jeho platnosti, považuje za správny a zákonný. Za správny a zákonný považuje aj postup
Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy, ktorý
rozhodnutím zo dňa 17.09.2020 potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa 20.07.2020.

40. Podaná žaloba obsahovo v tomto konaní nemá svoje opodstatnenie. Žalobca žalobu založil
na argumentácii spočívajúcej v porušení právnych predpisov správnym orgánom 1. a 2. stupňa pri
rozhodovaní o postavení žalobcu, ako účastníka v konaní o zmene územného rozhodnutia spočívajúcej
v predĺžení jeho platnosti. Z obsahu celej žaloby a argumentácie vyplýva, že argumentačné dôvody
smerujú k postaveniu žalobcu, ako účastníka v územnom konaní o umiestnení stavby. Predmetom
konania voči ktorému je podaná žaloba nie je územné rozhodnutie o umiestnení stavby a tým ani
skúmanie okruhu účastníkov v tomto konaní.

41. S obsahom aj záverom vyjadrenia zo dňa 25.01.2021 žalovaného k žalobe, súhlasí a stotožňuje
sa s ním.

VI.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

42. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

43. Správny súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.03.2022. Žalobca zotrval na argumentoch
uvedených v žalobe. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosti uvedené vo vyjadrení k žalobe.

44. Ďalší účastník konania poukázal na to, že žalobca sa domáhal byť účastníkom konania v konaní o
predĺžení platnosti už vydaného právoplatného územného rozhodnutia. Už v rámci vydania pôvodného
právoplatného rozhodnutia bolo riešené, či konanie malo byť predmetom posudzovania vplyvov v
zmysle zákona EIA. Bolo vydané vyjadrenie príslušného orgánu, z ktorého vyplynulo, že konanie nie
je predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona EIA. Žalovaný postupoval správne, keď dospel
k záveru, že nie stanovené zvláštne účastníctvo, resp. možnosť byť účastníkom v zmysle nejakej



špeciálnej úpravy, v tomto prípade zákona EIA, keďže dané konanie nie je predmetom posudzovania
vplyvov. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania proti žalobcovi.

45. Podľa § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia
neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť
pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

46. Ďalší účastník konania požiadal dňa 21.03.2022 o odročenie pojednávania. Ako dôvod uviedol, že
dňa 20.03.2022 požiadal advokáta o zastupovanie v danom súdnom konaní. Za účelom poskytnutia
možnosti nahliadnutia do súdneho spisu a potrebu analýzy dokumentácie žiadal advokát o odročenie
pojednávania, keďže nie je schopný spracovať adekvátnu prípravu na pojednávanie.

47. Správny súd posúdil návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, pretože zistil, že predvolanie
na pojednávanie bolo ďalšiemu účastníkovi konania doručené už dňa 12.02.2022, teda viac ako mesiac
pred pojednávaním a mal dostatok času na prípravu pojednávania aj s poukazom na splnomocnenie
udelené advokátskej kancelárií už dňa 01.02.2021, ktoré bolo doložené k žiadosti o odročenie
pojednávania.

48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2020/042300-002
zo dňa 17.09.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov č.
SÚ/7249/120330/2020-Ko/174 zo dňa 20.07.2020.

49. Mesto Prešov rozhodnutím č. SÚ/7249/120330/2020-Ko/174 zo dňa 20.07.2020 nepriznalo
postavenie účastníka konania žalobcovi v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č.
SU/2017/10678-Se, ktorým bola umiestnená stavba ,,Polyfunkčný komplex Prešov - Sekčov, ul.
Magurska a Vihorlatská v Prešove“ vedeného podľa § 32 a nasl. Stavebného zákona pod č. spisu:
SÚ/7249/108688/2020-Ko/174.

50. Správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o predĺženie platnosti
územného rozhodnutia s odôvodnením, že z rozhodnutia Okresného úradu Prešov - odboru
starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08.09.2017 vyplýva, že žalobca neuplatnil svoje právo podľa
ust. § 24 ods. 2 a nasl. zákona EIA, a teda nemal v tomto konaní postavenie účastníka konania, čiže
nemá postavenie účastníka konania ani v územnom konaní podľa § 34 Stavebného zákona vedenom
stavebným úradom pod č. SÚ/7249/2020-Ko/174.

51. Podľa § 34 (Účastníci územného konania) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej
len ,,stavebný zákon“)
(1)Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na
územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
(2)V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom
pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté.
(3)Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

52. Ustanovenie § 34 ods. 1 Stavebného zákona odkazuje na osobitný predpis, a to § 24 až 27 zákona
č. 24/2006 Z.z.

53. Podľa § 40 Stavebného zákona
(1)Rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď
nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však
platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na
terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím
územia na určený účel.
(3)Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju
podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie



presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti
územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý
rieši predmet územného rozhodnutia.

54. Podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon EIA“)
(2)Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne
postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup
podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo
dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
(3)Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a)odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b)odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c)odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d)odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
(4)Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o
vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

55. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil:

56. Mesto Prešov ako príslušný stavebný úrad vydalo podľa § 39 a § 39a stavebného zákona
dňa 09.02.2018 pod č. SU/2017/10678-Se územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby
pre navrhovateľa: EKOPRIM, s.r.o. (ďalšieho účastníka v tomto správnom súdnom konaní), stavby :
Polyfunkčný komplex, Prešov - Sekčov, ul. Magurská a Vihorlatská v Prešove, na pozemkoch
špecifikovaných v tomto územnom rozhodnutí v k.ú. Prešov.

57. Žalobca nebol účastníkom územného konania.

58. Navrhovaná činnosť: stavba - polyfunkčný komplex, nebola predmetom posudzovania vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona EIA. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia
orgánu posudzovania vplyvov na ŽP Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 08.09.2017.

59. Spoločnosť EKOPRIM s.r.o. podala návrh na predĺženie platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

60. Žalobca doručil stavebnému úradu vyjadrenie účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3
Stavebného zákona.

61. Žalobca sa teda domáhal v územnom konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia byť
účastníkom konania.

62. Okruh účastníkov územného konania stanovuje ust. § 34 Stavebného zákona. Účastníkom
územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie
a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o
využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby
a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

63. Žalobca nebol navrhovateľom v územnom konaní. Ust. § 34 ods. 1 Stavebného zákona odkazuje na
osobitný predpis, a to § 24 až 27 zákona EIA. Z vyššie citovaných ustanovení zákona EIA vyplýva, že



žaloba by mohol byť účastníkom v územnom konaní ako dotknutá verejnosť, ak by prejavil záujem na
navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, avšak musel by postupovať v zmysle
písmena a/ až d/ ust. § 24 ods. 3 zákona EIA, teda podať odôvodnené písomného stanoviska k zámeru
podľa § 23 ods. 4, odôvodnené pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
podľa § 30 ods. 8, odôvodnené písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
odôvodnené písomné stanovisko k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

64. Žalobca v územnom konaní nepostupoval podľa § 24 ods. 3 zákona EIA. Nepodal odôvodnené
písomné stanovisko ani nepodal odôvodnené pripomienky. Preto mu na základe zákona EIA, nevzniklo
účastníctvo v územnom konaní o umiestnení stavby.

65. Žalobca nebol účastníkom konania v územnom konaní pri rozhodovaní o návrhu spoločnosti
EKOPRIM s.r.o. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, keďže nebol navrhovateľom a ani
si neuplatnil postup podľa § 24 ods. 3 zákona EIA, nepodal odôvodnené písomné stanovisko ani
odôvodnené pripomienky. Žalobca nebol účastníkom konania v územnom konaní o umiestnení stavby
ani na základe ust. § 34 ods. 2 Stavebného zákona, pretože jeho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov nemôžu byť rozhodnutím
priamo dotknuté. Žalobca nemá vlastnícke ani iné právo k pozemkom alebo stavbám, ani k susedným
pozemkom a stavbám, ani bytom.

66. Z ustanovenia § 24 ods. 3 zákona EIA vyplýva, že žalobca ako dotknutá verejnosť môže prejaviť
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene. V územnom konaní o umiestnení stavby žalobca
neprejavil záujem na navrhovanej činnosti. Konanie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, nie je
konaním o zmene územného rozhodnutia, podmienky pre umiestnenie stavby sa nemenia, predlžuje sa
iba čas platnosti územného rozhodnutia za zachovania všetkých už v územnom rozhodnutí stanovených
podmienok.

67. Žalobca teda nie je účastníkom konania v územnom konaní, keď neprejavil záujem na navrhovanej
činnosti v územnom konaní o umiestnení stavby, konanie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia,
nie je konaním o zmene územného rozhodnutia, podmienky pre umiestnenie stavby sa nemenia,
predlžuje sa iba čas platnosti územného rozhodnutia za zachovania všetkých už v územnom
rozhodnutí stanovených podmienok, preto správne postupoval správny orgán - stavebný úrad, ak vydal
rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcu v konaní o predĺžení platnosti územného
rozhodnutia. Správne poukázalo Mesto Prešov v rozhodnutí zo dňa 20.07.2020, na skutočnosť, že
žalobca neuplatnil svoje právo podľa ust. § 24 ods. 2 a nasl. zákona EIA v územnom konaní.

68. Námietky žalobcu uvedené v žalobe správny súd nepovažoval za dôvodné a vysporiadal sa s nimi
nasledovným spôsobom:

69. Žalobca poukazoval v bode 3.1.11. žaloby na zámer jeho postupu v administratívnom konaní. Nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu, že rešpektoval vôľu zákonodarcu. Zákonodarca priznal verejnosti postavenie
účastníka posudzovania vplyvov EIA ako aj následných ostatných povoľovacích konaní, ako uvádzal
žalobca, avšak za zákonom stanovených podmienok, ktoré už žalobca ako vyplýva z vyššie uvedeného
odôvodnenia správneho súdu, nerešpektoval a nepostupoval zákonom stanoveným postupom. Žalobca
v územnom konaní nepostupoval podľa § 24 ods. 3 zákona EIA, nepodal odôvodnené písomné
stanovisko ani nepodal odôvodnené pripomienky. Teda nevyužil možnosť akú mu zákon poskytol na to,
aby mohol vstúpiť do územného konania a realizovať práva na ochranu životného prostredia.

70. Žalobca uviedol, že jediným hlavným záujmom konajúceho úradu bolo legitimovať v rozpore s
viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že
neboli overené vplyvy na životné prostredie. Zákon EIA vymedzuje, ktoré navrhované činnosti alebo
jej zmeny, podliehajú posudzovaniu vplyvov. Žalobca neuviedol, konkrétne ustanovenie právneho
predpisu, v rozpore s ktorým mal byť postup stavebného úradu, keď realizácia navrhovanej činnosti
nebola predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona EIA. Správny súd preskúmava žalobu v zmysle
ust. § 134 ods. 1 SSP v rozsahu a dôvodov žaloby, teda dôvodmi žaloby je viazaný. Z dôvodov žaloby
podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia lebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Žalobca
neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré mal podľa názoru žalobcu stavebný



úrad porušiť tým, že neboli overené vplyvy na životné prostredie, v rozpore s ktorým konkrétnym
ustanovením akého právneho predpisu mal stavebný úrad konať. Iba všeobecne žalobca poukázal na
ust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v rozpore s ktorými mal úrad konať, ktoré vymenúvajú
viacero povinnosti správnych orgánov, avšak neuviedol ktorú konkrétnu povinnosť z týchto ustanovení
stavebný úrad mal porušiť, a tiež iba všeobecne konštatoval žalobca porušenie jeho hmotných práv,
ktorých konkrétnych tiež nijako nešpecifikoval.

71. Žalobca poukázal na ust. § 140c ods. 8 až 10 Stavebného zákona a uviedol, že v danom prípade
nie je ani relevantné, či žalobca bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
(EIA), ale podstatnou okolnosťou je, že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia
s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

72. Podľa § 140c Stavebného zákona
(8)Proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia,
stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného
predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa
namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
(9)Lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa zverejnenia
povolení uvedených v odseku 8.
(10)Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.

73. Z ustanovenia § 140c ods. 8 Stavebného zákona vyplýva, že proti územnému rozhodnutiu o
umiestnení stavby, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, avšak za splnenia
podmienky, že územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby predchádzalo konanie podľa osobitného
predpisu. Ustanovenie § 140c ods. 8 Stavebného zákona odkazuje na osobitný predpis, a to § 29 a
37 zákona č. 24/2006 Z.z. Zákon EIA upravuje v § 29 zisťovacie konanie v § 37 záverečné stanovisko,
ktoré je výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

74. Ustanovenie § 140c ods. 8 Stavebného zákona je teda použiteľné len na územné konania, v ktorých
bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby, a zároveň ktorému predchádzalo zisťovacie
konanie podľa § 29 zákona EIA alebo bolo vydané záverečné stanovisko ako výsledok posudzovania
vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 37 zákona EIA. V danom prípade, územnému rozhodnutiu
o umiestnení stavby nepredchádzalo ani zisťovacie konanie ani posudzovanie vplyvov navrhovanej
činnosti. Preto ust. § 140c ods. 8 Stavebného zákona nie je aplikovateľné v danom územnom konaní a
žalobca sa podaním odvolania podľa § 140c ods. 10 Stavebného zákona nestal účastníkom konania.

75. Opätovne žalobca uvádzal, že predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné
prostredie. Neuvádza už však z akého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu túto skutočnosť
vyvodzuje.

76. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odboru
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
č. OU-PO-OSZP3-2017/032334-02 zo dňa 08.09.2017, v ktorom je uvedené, že realizácia plánovanej
činnosti „Polyfunkčný objekt Prešov - Sekčov“ nie je predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 zákona EIA č. 24/2006 Z. z.. Žalovaný sa vysporiadal
s námietkou, že k stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu. Uvedené tvrdenie
je doložené v administratívnom spise vyjadrením Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-PO-
OSZP3-2017/032334-02 zo dňa 08.09.2017.

77. Žalobca ďalej poukazoval na v praxi uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu ,,účastník
správneho konania“ vychádzajúc z § 14 Správneho poriadku.

78. Podľa § 14 Správneho poriadku
(1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa
má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.



(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

79. Podľa § 140 Stavebného zákona (Vzťah k správnemu poriadku) ak nie je výslovne ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

80. Ustanovenie § 140 Stavebného zákona upravuje vzťah stavebného zákona k správnemu poriadku,
vyjadrený zásadou lex specialis derogat lex generalis. Teda špeciálny zákon (v tomto prípade stavebný
zákon) ruší, deroguje všeobecný zákon - správny poriadok.

81. Ak niečo je explicitne upravené v špeciálnom zákone, tento má prednosť a aplikuje sa pred
všeobecným zákonom.

82. Správny poriadok v § 14 rozlišuje štyri kategórie účastníka konania:
- ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať,
- koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté,
- účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak,
- účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

83. Porovnaním ustanovenia § 14 Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu a § 34
Stavebného zákona (ako špeciálneho predpisu), ktorý vymedzuje okruh účastníkov územného konania
vyplýva, že v prvých dvoch prípadoch (1.ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa má konať a 2.koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté), má prednosť stavebný zákon a vylučuje použitie správneho poriadku,
keďže odlišne upravuje okruh účastníkov územného konania.

84. Žalobca iba všeobecne uviedol, že je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. § 34 ods. 2 Stavebného
zákona má svoju osobitnú právnu úpravu (v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania
aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám,
ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté)
druhej kategórie účastníka konania všeobecne definovanej v správnom poriadku (koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté), preto sa úprava v správnom
poriadku v tomto rozsahu nepoužije na územné konanie o umiestnení stavby.

85. Správny súd odôvodnil vyššie, prečo nebol žalobca účastníkom územného konania o umiestnení
stavby podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona.

86. Tzv. prezumpcia účastníka, čo je tretia možnosť (účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,
a to až do času, kým sa preukáže opak), nie je upravená v stavebnom zákone, a preto platí správny
poriadok. Ktokoľvek sa prihlási do konania, je účastníkom konania, pokiaľ nie je právoplatne vylúčený z
konania. Stavebný úrad v preskúmavanom konaní o vylúčení účastníka konania - žalobcu rozhodol.

87. Posledná kategória účastníka konania podľa správneho poriadku, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva, je najmä v územnom konaní podľa Aarhuského dohovoru režim zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie - zákon EIA a niektorých osobitných právnych predpisov
na ochranu životného prostredia. Stavebný zákon priznáva účastníctvo v územnom konaní dotknutej
verejnosti podľa zákona EIA, ktorý implementuje Aarhuský dohovor. Územné konanie je tak jedno zo
správnych konaní, do ktorého môže vstúpiť verejnosť, ale za zákonom stanovených podmienok.

88. Žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR
č.k. II. ÚS 197/2010-52 citoval časť jednej vety. Ďalej citoval časť z odôvodnenia rozhodnutia I. ÚS
223/09-131 a uviedol, že v zmysle tohto záveru ústavného súdu bolo potrebné posudzovať aj danú vec.
So závermi ústavného súdu v citovaných rozhodnutiach sa samozrejme správny súd stotožňuje, avšak
časti odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré poukazoval žalobca, sú všeobecné, nie je zrejmé,
ani žalobca neuviedol, ako sa prípady posudzované ústavným súdom skutkovo zhodujú s prejednávanou
vecou, aby mohol správny súd závery ústavného súdu aplikovať na daný prípad, ale najmä ani žiadny



konkrétny právny záver žalobca neuviedol, aký konkrétny právny záver (nie iba všeobecné poznatky)
by mal správny súd aplikovať na danú vec.

89. Čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych
aktov, na ktoré poukazuje a cituje žalobca, zaručuje prístup k súdnemu prieskumu správnych aktov
združeniam. V tomto prípade nie je spornou otázkou prístup združenia - žalobcu k súdu, ale účastníctvo
v správnom (územnom) konaní.

90. Ani z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 nevyplýva žalobcovi postavenie účastníka
konania v preskúmavanom územnom konaní. Žalobca ani túto skutočnosť netvrdí, uvádza iba, že
odporúčanie kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií) zastupujúcich osoby pri ich práve na
ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu takýchto kolektívnych rozhodnutí
správneho orgánu a poukazuje na čl. I. zásada II.b/ a zásada VII. odporúčania.

91. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 a 8Sžz/1/2010. Z týchto
rozhodnutí necitoval žiadne časti odôvodnenia ani právne závery konštatované najvyšším súdom. Nie
je tak zrejmé, ako by sa mali uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu vzťahovať na prejednávanú vec,
ako skutkovo a právne súvisia.

92. Ďalej žalobca upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí.

93. Podľa § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo,
je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo
na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť
zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

94. Ani z citovaného ustanovenia § 19 zákona o životnom prostredí nevyplýva, aby žalobcovi vzniklo
účastníctvo v územnom konaní, ani to, aby citované ustanovenie priznávalo účastníctvo v akomkoľvek
správnom konaní.

95. Žalobca z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 iba cituje časť odôvodnenia, bez
toho, aby uviedol skutkovú zhodnosť prípadov. Správny súd poukazuje, že najvyšší súd v uvedenom
rozsudku konštatoval, že : ,,Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30. novembra 2007 v zmysle §
82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka
správneho konania a že toto postavenie stratil od 01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z.z. ....“.
Skutkový stav v rozsudku najvyššieho súdu sa líši od prejednávanej veci tým, že vo veci najvyššieho
súdu právna úprava odňala združeniu možnosť byť účastníkom správneho konania podľa 4.definície
správneho poriadku, avšak žalobca v tomto konaní mal možnosť byť účastníkom správneho konania
za splnenia zákonných podmienok, ktoré však nevyužil. Žalobca opätovne ani pri tomto rozsudku
najvyššieho súdu neuvádza ako je aplikovateľný na daný prípad, iba z neho cituje časť odôvodnenia.
Vzhľadom na odlišnosť skutkových okolnosti, podľa správneho súdu nie sú závery z neho aplikovateľné
na danú vec.

96. V bodoch 3.2.13. až 22. žaloby žalobca uvádza všeobecné skutočnosti, ktoré podľa názoru
správneho súdu nemajú vplyv na právne posúdenie skutkového stavu prejednávanej veci. Ani žalobca
v týchto bodoch žaloby netvrdí rozpor uvedených skutočnosti s právnym posúdením veci správnym
orgánom.

97. Správny súd sa už k ust. § 140c ods. 8 a ods. 10 Stavebného zákona a prečo žalobcovi nevzniklo
účastníctvo v územnom konaní na základe tohto ustanovenia, vyjadril vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia. Ustanovenie § 14 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré upravuje tzv. 4.definíciu účastníka
konania v správnom konaní, odkazuje na osobitný predpis. V danom prípade je týmto osobitným
predpisom zákon EIA. Žalobca však nevyužil možnosť danú mu týmto osobitným zákonom byť
účastníkom konania. Žalobca v územnom konaní nepostupoval podľa § 24 ods. 3 zákona EIA. Nepodal
odôvodnené písomné stanovisko ani nepodal odôvodnené pripomienky. Preto mu na základe zákona
EIA, nevzniklo účastníctvo v územnom konaní o umiestnení stavby. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí zaoberal aj aplikáciou ust. § 14 ods. 2 správneho poriadku v spojení s osobitným zákonom,



zákonom EIA. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí sa nevyjadril k ust. § 140c Stavebného
zákona, avšak je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Prešov zo dňa
20.07.2020 týmto ustanovením neargumentoval, teda nejde o prípad, aby sa žalovaný nevysporiadal s
odvolacou námietkou žalobcu v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že ust. § 140c stavebného
zákona nebolo ani tým ustanovením, na základe ktorého by mohlo vzniknúť žalobcovi účastníctvo v
územnom konaní, teda relevantným právnym predpisom, pretože územnému rozhodnutiu o umiestnení
stavby nepredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu zákona EIA, nemal dôvod žalovaný právne
odôvodniť rozhodnutie týmto ustanovením stavebného zákona.

98. Napokon žalobca namietal, že postup správneho orgánu bol v rozpore s čl. 3 ods. 2 zákona č.
43/2006 Z.z. Aarhuského dohovoru. Správny orgán nediktoval, ako uvádzal žalobca, akým spôsobom
umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva. Naopak, žalobca nepostupoval spôsobom
ako upravuje zákona a poskytuje mu možnosť vstúpiť do územného konania. Nebolo žalobcovi upreté
právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, ani právo na spravodlivý proces, svoje
práva žalobca mal možnosť realizovať zákonom ustanoveným postupom, čo však nevyužil.

99. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd dospel k právnemu záveru, že Mesto
Prešov postupovalo správne, ak žalobcovi nepriznalo postavenie účastníka konania v konaní o predĺžení
platnosti územného rozhodnutia, ktorým bola umiestnená stavba. Nepochybil žalovaný, ak po
vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Prešov
potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

100. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania,
keďže v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady
trov konania.

101. Ďalšiemu účastníkovi konania spol. EKOPRIM s.r.o. priznal správny súd právo na náhradu iba tých
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, proti žalobcovi, ktorý
nebol v konaní úspešný podľa § 169 SSP.

102. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

103. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na
Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podľa § 57 SSP
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a)ktorému správnemu súdu je určené,
b)kto ho robí,
c)ktorej veci sa týka,
d)čo sa ním sleduje a
e)podpis.



(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania.

Podľa § 440 SSP
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).