EKOPRIM, s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218624
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117218624.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava
1, IČO: 51079721, proti žalovanému: EKOPRIM, s.r.o., so sídlom Strojnícka 17, 080 01 Prešov, IČO:
31 710 115, zastúpenému Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01
Prešov, IČO: 42344671, o zaplatenie 854,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 22Cb/177/2017-98 zo 4. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 854,86 eur s 5 % ročným úrokom od 20.03.2016 do zaplatenia
a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal
zo skutkového zistenia, že dňa 28.11.2015 v čase okolo 11:20 hod. došlo v H. na O.. R. k vzniku
poistnej udalosti, kde vodič pracovného stroja - bagra zn. T. R. bez ev. č., VIN: F., I.Á. Q., sa pri
vykonávaní stavebných prác plne nevenoval obsluhe pracovného stroja, v dôsledku čoho s pracovným
strojom poškodil okolo prechádzajúce vozidlo zn. D. C., EČV: H.-XXXBR, ktoré viedol vodič Ľ. I..
Vlastníkom pracovného stroja bol žalovaný. Vodiči zúčastnených vozidiel boli podrobení dychovej
skúške s negatívnym výsledkom. Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v H. bola
uvedená udalosť zadokumentovaná ako škodová udalosť, ktorú zavinil vodič pracovného stroja. Pri
škodovej udalosti nedošlo k zraneniu osôb.

2. K poškodenému motorovému vozidlu zn. D. C. s EČV H. bolo v čase vzniku poistnej udalosti u žalobcu
uzatvorené havarijné poistenie motorových vozidiel - J., poistka č. X XXX XXX XXX na dobu neurčitú,
so začiatkom poistenia od 20.05.2015. Poistná suma bola dohodnutá na 32.300,00 eur.

3. Spoločnosť B. G. G..M..B.., G. G. W.. G. XX, XXX XX H. vystavila poistníkovi, spoločnosti G.+G.,
G..M..B.., G. G. Y. XXX/XX, XXX XX H. faktúru č. XXXXX na sumu 1.105,03 eur, splatnú dňa 23.12.2015
za opravu osobného motorového vozidla zn. D. C. D., EČV: H..

4. Žalobca dňa 11.12.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukázal na účet
spoločnosti B. G. G..M..B.., G. G. W.. G. XX, XXX XX H. poistné plnenie vo výške 854,86 eur.



5. Predmet sporu súd prvej inštancie posúdil podľa § 788 ods. 1, § 806, § 813, § 415 a § 420 a § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie
poistnej zmluvy, vznik škody, či priebeh škodovej udalosti. Sporým ostalo zavinenie na vzniku škody ako
aj skutočná výška škody a poskytnutého poistného plnenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal
súd preukázanú existenciu všetkých zákonných predpokladov zakladajúcich zodpovednosť žalovaného
za škodu. Uviedol, že „ ... bolo nesporné, že dňa 28.11.2015 v čase okolo 11:20 hod. došlo v H. na
O.. R. k vzniku škody na motorovom vozidle poistenom u žalobcu. Z predložených listín, predovšetkým
zo správy k škodovej udalosti zo dňa 24.01.2016, jednoznačne vyplýva, že k porušeniu povinnosti
došlo zo strany pracovníka obsluhujúceho pracovný stroj žalovaného, a to tým, že sa tento pri
vykonávaní stavebných prác plne nevenoval obsluhe pracovného stroja. Aj keď žalovaný namietal, že
jeho pracovník svoje povinnosti neporušil, naopak vodič poškodeného vozidla zanedbal všeobecnú
prevenčnú povinnosť, a teda je zodpovedný, resp. spoluzodpovedný za vznik škody, túto skutočnosť
v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal. Súd nemohol vychádzať výlučne z výsluchu svedka,
keďže tento je pracovníkom žalovaného a zároveň účastníkom predmetnej škodovej udalosti. Žalovaný
v priebehu konania akýmkoľvek spôsobom nepreukázal splnenie povinnosti pracovníka žalovaného, či
porušenie povinnosti vodičom poškodeného vozidla. Rovnako nepreukázal, že by výsledok o šetrení
škodovej udalosti na polícii namietal, či sa proti tomuto inak bránil. Samotná skutočnosť, že vo veci
neprebehlo priestupkové, či trestné konanie, žalovaného nezbavuje zodpovednosti za vznik škody.
Bez ohľadu na skutočnosť, či sa pracovník žalovaného skutočne plne venoval obsluhe pracovného
stroja, možno skonštatovať, že práve zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, či na majetku, kedy tento mohol a mal mať vedomosť o
tom, že v okolí staveniska sa nachádza rodinná výstavba a teda, že sa v blízkosti výkonu prác môžu
pohybovať motorové vozidlá. Sám pracovník žalovaného na pojednávaní pripustil, že vždy keď prišlo
auto na stavbu, púšťali ho, teda žalovaný mohol a mal pri výkone prác zabezpečiť prítomnosť osoby,
ktorá by vykonávala pomocné práce vo vzťahu k zabezpečeniu bezpečnosti a predchádzaniu vzniku
škôd. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti bola nepochybne preukázaná,
kedy v dôsledku porušenia povinnosti pracovníka žalovaného plne sa venovať obsluhe pracovného
stroja, tento s pracovným strojom poškodil okolo prechádzajúce vozidlo. K namietanej výške náhrady
škody súd uvádza, že žalobca výšku, účelnosť a oprávnenosť vynaložených nákladov na opravu
vozidla preukázal kalkuláciou opravy zo systému Z., ako aj faktúrou servisu. Žalovaný však svoje
tvrdenia o neprimeranosti výšky škody, či obvyklej cene normohodín, nepreukázal. Súd zároveň dáva
do pozornosti, že žalovaný na podporu svojich tvrdení, s výnimkou výsluchu svedka, predložil výlučne
reakcie adresované žalobcovi, ktoré ho nezbavujú zodpovednosti za vznik škody, či fotografie, z
ktorých jednoznačne nevyplýva priama súvislosť s poistnou udalosťou. Možno teda skonštatovať, že
žalobca predloženými listinami preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu, kedy jednak
preukázal vznik poistnej udalosti, výšku škody spôsobenej v dôsledku poistnej udalosti, vyplatenie
poistného plnenia, ako aj zodpovednosť žalovaného za škodu, naproti tomu žalovaný dôkazné bremeno
neuniesol a nepreukázal, že škodu nezavinil. V súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo
poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou proti žalovanému prešlo na žalobcu, a to
do výšky plnenia, ktoré mu tento preukázateľne poskytol.“

7. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca ako poistiteľ poskytol poistníkovi poistné plnenie vo
výške 854,86 eur titulom vzniku škody na poistenom vozidle, ktoré porušením právnej povinnosti zavinil
pracovník obsluhujúci pracovný stroj žalovaného. Žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré by
ho zbavovali zodpovednosti za škodu, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel z titulu regresného
nároku na náhradu poskytnutého poistného plnenia.

8. Odkazom na ust. § 365 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. priznal žalobcovi aj úrok z omeškania.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), teda úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, čo sú odvolacie dôvody podľa § 365



ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Opísal priebeh likvidácie škody a komunikáciu so žalovaným s dôrazom na to, že
dňa 19.03.2016 odoslal žiadosť o zaslanie obhliadky poškodeného vozidla, príslušnú dokumentáciu a
faktúru za opravu motorového vozidla na čo žalobca nereagoval. Preto listami z 05.05.2016, 31.05.2016
a z 25.11.2016 žalovaný opakovane žiadal vysvetlenie od žalobcu, ktoré žiadosti ostali bez akejkoľvek
relevantnej odozvy žalobcu. Žalovaný odvolaním namietal zmluvnú cenu, ktorú považoval za omnoho
vyššiu ako bežne používanú. Trval na to, že poškodený nekonal v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka,
teda v rozsahu všeobecnej povinnosti každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví
a majetku. Poškodený sa bez akejkoľvek komunikácie a akéhokoľvek nadviazania očného kontaktu s
obsluhou stroja priblížil v priestore staveniska k pracovnému stroju na takú blízkosť, že pri výkone práce
na tomto pracovnom stroji bola poškodenému spôsobená škoda. Zdôraznil, že ide o pásový bager,
ktorého hmotnosť je 24 ton. Vyslovil názor, že vina na spôsobenej škode nemôže byť posudzovaná
jednostranne, ale každá zo strán, teda žalovaný a poškodený nesie svoj podiel zavinenia a zároveň,
že v danom prípade nevznikol žalobcovi nárok na uplatnenie regresného nároku, keďže zavinenie na
strane poškodeného je zrejmé najmä v rozsahu bežnej opatrnosti, ak sa priblížil na možnosť kontaktu
k pracovnému stroju o hmotnosti 24 ton, ktorý bol v tom čase v prevádzke. V súvislosti so svojou
argumentáciou poukázal žalovaný na výpoveď svedka I. Q.. Žalovaný namietal, že zo žiadneho z
predložených dôkazov nevyplynulo a z odôvodnenia rozsudku to nie je zrejmé, že by žalobca preukázal
zodpovednosť žalovaného za vznik škody. V danom prípade však škodová udalosť neskončila ani
len priestupkovým konaním v neprospech žalovaného, preto súd nemal jednoznačný podklad pre
vyhodnotenie zavinenia žalovaného, ale žalobca v takomto prípade mal navrhnúť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, k čomu však nedošlo, keďže žalobca sa súdnych pojednávaní nezúčastnil. Žalovaný
predložil v rámci procesnej obrany fotodokumentáciu zo staveniska - miesta vzniku poistnej udalosti
a tiež návrh na výsluch svedka Q., z ktorého výsluchu vyplynuli skutočnosti odôvodňujúce relevantné
rozporovanie oprávnenosti nároku žalobcu. Keďže zo strany žalobcu neboli predložené akékoľvek
dôkazy, ktoré by spochybňovali tvrdenia a dôkazy žalovaného, preto tvrdenia a dôkazy žalovaného
zostali nespochybnené, preto sa má na ne prihliadať ako na nesporné. Vyslovil nesúhlas so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal oprávnenosť svojho nároku a žalovaný neúspešne rozporoval
jeho spornosť. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§
359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie na základe ktorého dospel,
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa
náležitým spôsobom vysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným, vrátane výpovede svedka I. Q.
v bode 24 rozsudku. Pokiaľ žalovaný poukazuje na kontradiktórnosť civilného procesu, tak v súvislosti



s týmto odvolací súd zdôrazňuje, že samotné zbavenie sa zodpovednosti na vzniknutej škode bolo
dôkaznou povinnosťou žalovaného, keďže v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť žalovaného
vo vzťahu k poškodenému (§ 427 Občianskeho zákonníka).

16. V konaní bolo preukázané, že k plneniu žalobcu vo vzťahu k poškodenému došlo na základe
havarijného poistenia, teda išlo o vzťah medzi poistiteľom a poisteným. Preto vo vzťahu k žalovanému
žalobcovi ako poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu (žalovanému), ale všetky
jeho práva sú odvodnené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej
osobe.

17. Prvoinštančný súd dospel k správnemu skutkovému záveru, v nadväznosti na ktorý vyvodil aj správny
právny záver odkazom na to, že žalovaný vo vzťahu k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno.
Ak žalovaný poukazuje na to, že jeho tvrdenia neboli vyvrátené, tak s týmto konštatovaním sa odvolací
súd nestotožnil, keďže jeho námietky uvádzané v odvolaní boli uvedené aj v odpore proti platobnému
rozkazu, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo 04.04.2019, pričom poukázal na správu k škodovej
udalosti a predložil dôkazy o dôvodnosti jej výšky. Preto sa považovali skutkové tvrdenia žalovaného za
účinne popreté (§ 151 ods. 2 CSP).

18. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odkazujúc
na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o náhrade trov konania.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
teda úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalovanému v celom rozsahu.

20. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).