OMNIS SECURITY s.r.o


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/586/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103896520
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6103896520.1

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: t. č. neexistujúci právny subjekt OMNIS
SECURITY s.r.o., so sídlom gen. Svobodu 766/9, 958 01 Partizánske, (predtým Zimná 50, 052 01
Spišská Nová Ves), IČO: 31 727 646, právne zast.: JUDr. Iveta Višňovská, Radničné nám. 4, 052 01
Spišská Nová Ves proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt VGp, s.r.o., so sídlom Partizánska
cesta 94, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 053 562, na vymoženie pohľadávky vo výške 81,65 Eur (2
460,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Ing. Mgr. Radoslavom Kešeľákom, so
sídlom Exekútorského Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. EX 109/03, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 81,65 Eur (2 460,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Rob/633/2002 zo
dňa 06. 12. 2002.

Poverením č. 5601 000656 * zo dňa 22. 04. 2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľáka, so sídlom Exekútorského Mlynská 2, 052
01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 109/03.

Súd z výpisu z obchodného registra mal preukázané, že uznesením Okresného súdu v Trenčíne č.k.
28CbR/266/2009-25 zo dňa 13. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 01. 2011, súd zrušil
obchodnú spoločnosť OMNIS SECURITY s.r.o., so sídlom gen. Svobodu 766/9, 958 01 Partizánske,
IČO: 31 727 646 bez likvidácie. Následne bol oprávnený z obchodného registra ex offo vymazaný a to
ku dňu 02. 02. 2011.

Súd ďalej z výpisu z obchodného registra mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 27Cbr/47/2007-46 zo dňa 20. 09. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2007,
súd zrušil obchodnú spoločnosť VGp, s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 94, 974 11 Banská Bystrica,
IČO: 36 053 562 bez likvidácie. Následne bol oprávnený z obchodného registra ex offo vymazaný a to
ku dňu 18. 12. 2007.



Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky
konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné
vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti?
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník") právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú
upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že oprávnený a povinný
zanikli výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratili spôsobilosť byť účastníkmi
občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.

Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní
pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo medzi dňom 03. 04. 2003, kedy bol vypracovaný
návrh na vykonanie exekúcie a dňom 09. 04. 2003, kedy súdny exekútor vypracoval žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.



Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom a účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej
činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203ods. 1 Exekučného poriadku /v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2005/ ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

Podľa § 203ods. 2 Exekučného poriadku /v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2005/ ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však vzniká
nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie
úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu
exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je
možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách
oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto
zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa
rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená
(proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia
viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a



datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.