Mi-Fi-Bu SKELETING spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/252/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508212865
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2011:7508212865.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Computer Control
Technology s.r.o., IČO: 31 649 475, Šafárikova 35, Prešov, zast.: JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Vozárova 5, proti žalovanej: Mi-Fi-Bu SKELETING spol. s r.o., IČO: 31 728 626,
Nižná Hutka 74, v konaní o zaplatenie 73.092,76 eura (2.201.992, 50 Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 73.092,76 eura spolu s 13% ročným úrokom z omeškania od
29.11.2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom úroku z omeškania zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej spoločnosti zaplatenia sumy 66.905,99 eura
(2,015.610 Sk) spolu s úrokom z omeškania 13% ročne od 15.3.2005 a sumy 6.186,77 eura (186.382,50
Sk) s 13% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pohľadávka
vznikla ako nedoplatok ceny za dielo, ktoré pre žalobcu vykonal.

Žalovaná navrhla žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe uvádzal, že na základe kontraktu č. 200440 zo dňa22.9.2004 vykonal pre žalovanú
dielo, ktoré vyúčtoval žalovanej fa č. 2005027 zo dňa 28.2.2005, splatnou 14.3.2005 na sumu 53.210
EUR, čo pri kurze 37,88 SK/1 euro predstavuje sumu 2,015,610 Sk. Faktúrou č. 2005091 zo dňa
21.7.2005, splatnou 4.8.2005 vyúčtoval sumu4.760 EUR, čo pri kurze 37,88 Sk/1 euro činí sumu
186.382,50 Sk. Celkový dlh tak predstavuje 2,201,992,50 Sk. Listom zo dňa 7.10.2008 (pokusom o
zmier) a listom zo dňa22.10.2008 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy mimosúdnou cestou,
na čo mala žalovaná listom zo dňa 17.10.2008 reagovať negatívne s odôvodnením, že v záručnej dobe
boli zistené vady diela. K tomuto listu však žalovaná nepriložila žiadne dôkazy o pravdivosti jej tvrdení.



Na potvrdenie existencie právneho vzťahu so žalovanou predložil súdu Kontrakt č. 200440 zo dňa
22.9.2004, z ktorej vyplýva, že:

- firma Mi-Fi-BU SKELETING spol. s r.o. (ďalej len MiFiBu) a firma Computer Control Technology
s.r.o. (ďalej len CCT) uzatvorili kontrakt, predmetom ktorého je podľa §2: - detailný projekt, - rozvádzač
RD01 (MaR), - riadiaci systém Siemens S7300, - software pre vizualizáciu - SCADA systém WINCC, -
software pre PLC, užívateľský software pre PC- vizualizácia technológie, vrátane meracích a riadiacich
bodov, - oživenie - uvedenie do prevádzky vrátane software pre PLC a PC, - predkomplexné skúšky, -
komplexné skúšky, - množstvo a koncentrácia prachu v komíne - dodávka meracia SICK, a prevodníky
teploty RV Danter

- z kontextu obsahu danej zmluvy je zjavné, že v tomto spore je žalobca v postavení zhotoviteľa a
žalovaná v postavení objednávateľa dohodnutého diela (z označenia strán v zmluve totiž nevyplýva ich
vzájomné záväzkové postavenie)

- v §3.1 kontraktu z 22.9.2004 si strany dohodli cenu za dielo v sume 62.000 EUR a to tak, že a) 60.000
EUR sa pre CCT uhradí proporcionálne cene, ktorá prislúcha expedícii materiálu a zariadení o obdržaní
Protokolu/Akt o prevzatí zariadenia „ZAPSIB-om“ a b) suma 4.000 EUR po predložení obchodnej faktúry
na ukončenie oživovacích prác, protokolu/Aktu predbežného prevzatia - odovzdania objektu závodu do
prevádzky podpísaný splnomocnenými zástupcami „ZAPSIB-u,“ Mi-Fi-BU, avšak v akomkoľvek prípade
nie neskôr ako 20 dní po podpísaní protokolu/Aktu predbežného prevzatia objektu závodu do prevádzky.

V § 12 na 6. strane kontraktu sú upravené záruky tak, že:

12.1 „CCT“ garantuje, že materiály a zariadenie, dodávané jeho firmou, zodpovedajú svetovým
meradlám v tomto odvetví.

12.2 Garantuje sa zhoda tovarov, dodávaných podľa tohto Kontraktu, garantuje sa bezchybnosť
materiálov a výroby v priebehu dvanástich /12/ mesiacov od uvedenia do prevádzky.

12.3 Pre zariadenie „CCT“ zaručuje normálny chod svojich materiálov a zariadenia v priebehu
dvanástich /12/ mesiacov odo dňa zostavenia predbežného Preberacieho protokolu pod podmienkou,
že zariadenie pracuje v súlade s technickými podmienkami Kontraktu.

12.4 V prípade, ak prašnosť na výstupe z elektrofiltra bude prevyšovať 30 mg/m3 pri dodržaní
pracovných podmienok dohodnutých Kontraktom, „CCT“ spolu s „Mi-Fi-Bu“ v priebehu troch /3/ mesiacov
vypracuje nevyhnutné zmeny pre zabezpečenie prašnosti rovnej 30 mg/m3, s predĺžením záručnej doby
o 3 mesiace.

12.5 Táto záručná doba jednako nemôže prevýšiť 24 mesiacov odo dňa dodávky príslušného zariadenia
v tom prípade, ak predbežné prevzatie sa oneskorí vinou „ZAPSIB-u“.

12.6 V priebehu tejto záručnej doby „CCT“ sa zaväzuje v krátkom čase vykonať bezplatnú opravu a /
alebo výmenu chybného zariadenia. Všetky náklady spojené s takouto výmenou hradí „CCT“.

12.7 Všetky prepravné a iné náklady spojené s výmenou chybného zariadenia hradí firma „CCT“.

12.9 Táto záruka sa nevzťahuje na narušenie prevádzky stranou „ZAPSIB-u“, alebo na prevádzku
zariadenia, ktoré nezodpovedá technickým podmienkam Kontraktu.

12.10 Počas záručnej doby je „ZAPSIB“ povinný uskutočňovať normálnu prevádzku ZARIADENIA.

12.11 V prípade akýchkoľvek porúch zariadenia „ZAPSIB“ oznamuje firme „Mi-Fi-Bu“ úplnú informáciu
prostredníctvom elektronickej pošty alebo faxu v priebehu 72 hodín.



12.12 Firma „CCT“ v priebehu troch /3/ pracovných dní urobí analýzu obdržaných údajov a oznámi „Mi-Fi-
Bu“ prostredníctvom elektronickej pošty alebo faxu výsledok analýzy a dá odporúčanie pre nevyhnutný
zásah stranou „ZAPSIB“.

12.13 V prípade, ak v priebehu dvoch /2/ týždňov firma „CCT“ nie je schopná zabezpečiť cestou
konzultácií odstránenie týchto okolností, posiela špecialistu na riešenie daného problému.

12.15 V prípade objavenia defektov zariadenia alebo technického nesúladu s podmienkami kontraktu
počas záručnej doby, „Mi-Fi-Bu“ má právo podľa vlastného výberu žiadať od „CCT“:

- bezplatné odstránenie nedostatkov tovaru v rozumných termínoch,

- náhradu svojich nákladov na odstránenie nedostatkov tovaru,

- výmenu tovaru nevhodnej kvality za tovar s kvalitou zodpovedajúcou dohovoru, k

- odmietnuť plnenie kontraktu a žiadať vrátenie zaplatenej peňažnej sumy za zariadenie

12.16 „CCT“ je povinný odstrániť vzniknuté nedostatky na vlastné náklady alebo vymeniť nevhodné
súčiastky za nové, a tiež predĺžiť zodpovedajúcim spôsobom záručnú dobu.

12.17 „CCT“ berie na seba aj s tým spojené prepravné náklady.

V § 18.5 je úprava, podľa ktorej: odovzdávanie práv a povinností podľa tohto kontraktu akejkoľvek tretej
osobne sa nepripúšťa.

Súdu neušlo pozornosti, že na 2. strane zmluvy je v pravom hornom rohu dátum: 10.8.2004, pričom
tento údaj už nikde inde nie je uvedený. Taktiež, že § 1 zmluvy, ktorý začína na 2. strane, pokračuje až
na stranu 3. Aj § 3 pokračuje za ním na tej istej strane a §§4 a 5 sú na 4. strane . Piata strana začína §-
om 6, no za ním na tej istej strane nenasleduje §7, ale, a to je zvláštne, §8 ktorý na nej aj končí. Ďalšia
strana pokračuje totiž §§ 11 - 20 ( z toho vyplýva, že §§9 a 10 „vypadli). V tejto zmluve, predloženej
žalobcom, sú §19 a §20 na samostatnej strane a sú na nej iba podpisy a dátum uzavretia zmluvy(čl. 7).

Z predloženej faktúry č. 2005027 zo dňa 28.2.2005 (čl.8) vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej
„dodávku v zmysle kontraktu č. 200440“ v dohodnutej sume 60.000 EUR, čo spolu s 19% DPH 11.400
EUR, z čoho odrátal prijatú zálohu vo výške 15.158 EUR a prijatého odpočtu DPH v sume 3.032 EUR
takže zostáva k úhrade suma 53.210 EUR, čo pri kurze 37,88 SK/1 euro činilo 2,015,610,- Sk. Táto
suma zodpovedá dnešným 66.905,99 eura spolu s DPH

Sumu 4.000 eur, dohodnutú v bode 3.1.3 (§ 3 kontraktu ) žalobca vyúčtoval fa č 2005091 dňa 21.7.2005
(čl. 9 spisu), čo pri kurze 39,156 Sk/1 euro činilo 186.382,50 Sk spolu s DPH. Táto suma zodpovedá
dnešným 6.186,77 eura spolu s DPH.

Listom zo dňa 10.11.2005 (čl. 37) právny zástupca vyzval žalovanú na zaplatenie a bola jej poskytnutá
na plnenie lehota 10 dní odo dňa prevzatia.

Na tento list žalovaná právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.11.2005 (čl- 38) odpovedala tak, že
nemôže urobiť očakávané plnenie v stanovenej lehote, pretože žalobca sa nespráva k spokojnosti
zákazníkov v zahraničí. Žalobca mal byť subdodávateľom žalovanej na metalurgických kombinátoch
v Tulačermete a Západno-Sibírskom metalurgickom kombináte v Ruskej federácii, a že oba kombináty
vyslovili nespokojnosti. ZAPSIB Novokuzneck mal na žalobcu pripomienky:

- nedokončená vizualizácia /ruský jazyk/

- neschopnosť poučiť personál, nedodaný manuál na obsluhu zariadenia



- odovzdávanie údajov nadriadenému systému

- neochota prispôsobiť vizualizáciu potrebám obsluhujúceho personálu /viď príloha/

- charakteristika najčastejších závad zariadenia, spôsob odstránenia

- odovzdanie režimovej karty

- zariadenie SICK - chýba spätná väzba od SICK pre optimálne riadenie napäťového stavu

na elektródach

- nedoriešené otázky teplotných podmienok

- nedoriešené otázky náhradných filtrov

- častá poruchovosť - „mrznutie“ snímača, spustenie po opätovnom

napojení PLC.

Žalovaná listom zo dňa 4.1.2006 (čl. 32) podala žalobcovi „informáciu“ o tom, že platbu môže očakávať
po tom, ako splní podmienky kontraktu č. 200440 zo dňa 22.9.2004 s tým, že podľa § 9 odsek 9.12 si
žalovaná má pri zistení porúch na zariadení alebo technickom nesúlade s podmienkami kontraktu právo
od CCT žiadať podľa vlastného výberu

· bezplatné odstránenie nedostatkov v rozumných termínoch

· náhradu svojich nákladov na odstránenie nedostatkov tovaru

· výmenu tovaru nevhodnej kvality za tovar s kvalitou zodpovedajúcej dohovoru

· odmietnuť plnenie kontraktu a žiadať o vrátenie zaplatenej peňažnej sumy za zariadenie.

Keďže tieto faktúry žalovaná neuhradila, následne právny zástupca žalobcu listom zo dňa 7.10.2008
vyzval žalovanú na jej zaplatenie do 20.10.2008 (čl.10).

Žalovaná písomne odpovedala listom zo dňa 17.10.2008 (čl. 11) presne takým spôsobom ako v liste zo
4.1.2006, t.j. že poukázala na znenie § 9 kontraktu z 22.9.2004 a že má právo na:

· bezplatné odstránenie nedostatkov v rozumných termínoch

· náhradu svojich nákladov na odstránenie nedostatkov tovaru

· výmenu tovaru nevhodnej kvality za tovar s kvalitou zodpovedajúcej dohovoru

· odmietnuť plnenie kontraktu a žiadať o vrátenie zaplatenej peňažnej sumy za zariadenie.

Výslovne odmietla zaplatiť požadované plnenie, považujúc túto požiadavku žalobcu za

neoprávnenú z dôvodu, že zanedbal svoje povinnosti voči zákazníkovi a nebol ochotný vady odstrániť.

Na tento list žalobca opakovane listom cestou svojho právneho zástupcu reagoval dňa 22.10.2008 (čl.
22) záverečným konštatovaním, že u žalobcu nielenže nebola uplatnená žiadna reklamácia diela, ale
ani samotných faktúr, a preto znova vyzval žalovanú na zaplatenie. Keďže k úhrade nedošlo, žalobca
sa žalobou zo dňa 22.10.2008 obrátil na súd.

Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach nárok žalobcu popiera a poukázala práve na list zo
4.1.2006 (čl. 32 adresovaný žalobcovi a na čl. 25 adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu) a tento



list poukázala aj po tom, ako ju žalobca vyzval na odsúhlasenie záväzkov a pohľadávok k 31.12.2005
v zmysel zákona o účtovníctve (čl.74). Spolu s touto listinou žalovaná súdu predložila tiež samotný
Kontrakt č. 200440 z 22.9.2004.

Súd po oboznámení sa so zmluvou, predloženou žalovanou porovnaním so zmluvou predloženou
žalobcom zistil, že:

- úvodná titulná strana (na čl. 75) je úplne zhodná s titulnou stranou zmluvy predloženej žalobcom (na
č. 3)

- aj posledná strana (§ 19 a 20) na čl. 83 obsahujúca podpisy zmluvných strán je totožná s tou, ktorá
je aj v zmluve žalobcu na čl.7

- obe zmluvy sú absolútne rozličné od §6 až po § 16. Kým v zmluve žalobcu absentujú §§ 9 a 1, v
zmluve žalovanej sú to §§17,18, ktoré ale v zmluve žalobcu sú, a systematicky zapadajú do poradia
jednotlivých paragrafy.

- inou odlišnosťou zmluvy žalovanej od zmluvy žalobcu je to, že v žalovanou predloženej zmluve je text
každej ďalšej strany (za titulnou ) v hornom okraji oddelený čiarou, nad ktorou je označenia: „kontrakt
č. 200440 zo dňa 22.9.2004“ Zvláštne je, že titulná, ako aj posledná strana (§19 a 20) obsahujúca
podpisy zmluvných strán, takéto podčiarknutie a označenie nemá. Takéto rozlíšenie nemá ani žiadna
strana zmluvy, predloženej žalobcom.

- Odlišná je aj systematika i samotné znenie niektorých paragrafov (inak je to v zmluve žalobcu a inak v
zmluve žalovanej: kým zmluva žalobcu §4 má 6 pododsekov u žalovanej sú len 3, §6 zmluvy žalobcu
je na samom vrchu strany, u žalovanej je to na spodku a obsahuje aj ruský text a kým v zmluve žalobcu
bezprostredne nasleduje §8 (chýba §7 a po ňom aj § 9 a 10), v zmluve žalovanej to nechýba. V zmluve
žalobcu § 11 je označený ako šéfmontáž, skúšobné práce a predbežný príjem zariadenia, v zmluve
žalovanej je to „reklamácia“ Takéto, evidentne viditeľné nezrovnalosti sú aj v ostatných paragrafoch.

Pred súdom žalobca vypovedal, že k ujednaniu detailov, napísaniu, vytlačeniu a aj odpísaniu zmluvy
č. 200440 došlo v kancelárii konateľa žalovanej Ing. Bujňáčka a preto tá verzia zmluvy, ktorú žalobca
predložil súdu, je jediná ktorou disponuje.

K veci uviedol, že v danom prípade sa jednalo už tretiu akciu so žalovanou tohto druhu. Na základe
požiadaviek žalovanej žalobca naprojektoval pre ruského odberateľa nimi požadovaný programový
systém a všetko so žalovanou prešli a odsúhlasili. Až po odsúhlasení projektu sa začalo na samotnom
zariadení pracovať. Podľa zmluvy bola cena za dielo splatná po tom, ako bude dielo ako celok ruskou
stranou prevzaté od žalovanej. Úlohou žalobcu bolo to, aby po celkovej montáži žalobca vyrobené
zariadenie oživil“ t.j. spustil program, urobil softvérové skúšky a kontrolu všetkých jeho funkcií. Na
začiatku

bolo treba vyčkať na udelenie víz, aby pracovníci žalobcu mohli vycestovať do fabriky v Rusku. Po
príchode pracovníkov však títo zistili, že zariadenie ešte nie ne namontované a aj ostatné veci k tomu
potrebné sú ešte v dezolátnom stave. V prvom rade títo zamestnanci žalobcu pomohli Rusom napojiť
všetky tie zariadenia, na ktorých bol systém závislý, pričom to vôbec nebola ich povinnosť. Navyše,
aj niektoré iné zariadenia, ktoré so žalobcom vôbec nesúviseli, neboli spustiteľné a boli rozbité, preto
sa všetko muselo dať do poriadku, pretože ani systém žalobcu by nefungoval. Skrz tieto okolnosti
zamestnanci žalobcu, ktorí mali víza len na 15 dní, mali na svoju prácu iba 1 deň. Zariadenie sa
síce spustilo, ale jedna jeho časť nefungovala, nakoľko nefungovalo iné zariadenie, na ktorom bolo
zariadenie žalobcu závislé - boli poškodené transformátory, regulátory vysokého napätia, a za toto
zodpovedala na mala na starosti žalovaná. Keďže zamestnancom žalobcu skončili víza, museli sa vrátiť
domov. Cca po mesiaci sa víza pre tých istých ľudí vybavili nanovo a vrátili sa späť. Medzičasom bolo
trafo aj regulátor vysokého napätia vymenené za nové, a preto sa mohlo s aplikáciou systému žalobcu
pokračovať. Po namontovaní zariadenia bol systém spustený a boli vykonané tzv. komplexné skúšky,
ktorých vykonanie podpísal a aj tam aj bol prítomný poverený zamestnanec žalovanej. Celý tento
proces trval asi týždeň a vzhľadom na to, že víza mali vybavené na 15 dní, na základe pokynu žalovanej



zamestnanci žalobcu spolu so zamestnancami žalovanej vycestovali do fabriky v meste Tula, kde bolo
treba vykonať menšie opravy na zariadení, kde taktiež inštalovali systém v inom čase a na základe iného
kontraktu. Podotkol, že aj pol roka po tom, ako bol systém žalobcu spustený do prevádzky, bolo všetko
v poriadku no keďže peniaze žalovaná neuhrádzala, dovolil si žalobca vyzvať ju na zaplatenie a až
vtedy sa začali objavovať z jej strany výhrady.

Konateľ žalovanej vypovedal, že žalovaná veľmi úspešne uviedla do prevádzky obdobné zariadenia
a to v r. 2003 na Ukrajine a v r. 2004 v Tule v Rusku. Akcia v Novokuznecku bola v poradí treťou
spoločnou akciou a žalovaná v nej mala postavenie generálneho dodávateľa technológie ako takej,
v rámci čoho si za účelom vysoko špecializovaných výkonov kontrahuje subdodávateľov a jedným z
nich bol aj žalobca. Ustanovenia zmlúv, ktoré uzatvárala s investormi, sa následne prenášali tiež do
zmlúv, ktoré žalovaná uzatvárala so svojimi subdodávateľmi. Najdôležitejším momentom celého procesu
bol akt prevzatia zariadenia investorom ako celku, čo v tomto prípade nastalo dňa 31.10.2005 kedy
bolo deklarované vykonanie komplexných skúšok vykonávaných za tým účelom aby sa osvedčilo, či
zariadenie ako celok je plne funkčné. V tomto prípade malo k prevzatiu dôjsť už v júni 2005, reálne k
tomu došlo 31.10.2005, pričom peniaze investor zaplatil v decembri 2005.

Čo sa týka výkonu žalobcu, namietol že by bolo dielo vykonané v súlade so zmluvou a poukázal na to, že
v zápise zo dňa 6.7.2005 aj keď bolo uvedené, že je údajne všetko v poriadku, pretože: ručné ovládanie
síce bolo v poriadku, ale ovládanie na diaľku alebo automatickým spôsobom nebolo možné vyskúšať
vôbec a bolo tiež uvedené, že nebolo odovzdané programové zabezpečenie, pretože pri ovládaní na
diaľku, či nastavení automatického ovládania nebolo na monitore vidieť absolútne nič. Napriek tejto
skutočnosti však zamestnanci žalobcu v momente odišli a viac sa neukázali. Navyše, zamestnanci
žalobcu po vykonaní komplexných skúšok nevykonali zaškolenie personálu, aby poskytli obsluhový
manuál, a ruskému partnerovi odovzdali programové vybavenie zaheslované na flash kľúči. Heslo ani
prístupový kód nenechali k dispozícii a po ich odchode zostali monitory doslova „slepé“, pretože bez
vizuálneho zariadenia žiaden systém nie je možné ovládať.

Ďalej tvrdil, že žalobca na námietky žalovanej nijako nereagoval a keďže pre žalovanú ako generálneho
dodávateľa bol dôležitý aj čas, spolu s internými zamestnancami investora hľadali riešenie a jeho
výsledkom bolo to, že žalobcom dodané softvéry a zariadenia s tým súvisiace boli systémovo odpojené
od komplexu technológie ako takej a od počiatku sa na s tvorbou softvéru začalo nanovo. Práve táto
okolnosť mala spôsobiť trojmesačné spozdenie s odovzdaním diela ako celku. Žalovaná dôvodila, že
práve tým, že žalobca cestou svojich zamestnancov odovzdal programové vybavenie na zaheslovanom
kľúči bez náležitého zaškolenia príslušných zamestnancov ale hlavne bez vyskúšania celého systému
ako celku, nesplnil to, k čomu sa v zmluve zaviazal.

Týmto tvrdeniam žalobca oponoval v tom smere, že pri komplexných skúškach neboli iba zamestnanci
žalobcu, ale aj poverení zamestnanci žalovanej a potvrdili v zápise, že aj automatické riadenie počas
72 hodín skúšobnej prevádzky bolo funkčné. Z technického hľadiska je totiž vylúčené, aby manuálne
ovládanie fungovalo a diaľkové popr. automatické nie, pretože v tom prípade by nešlo ani ručné
ovládanie a nešla by ani prevádzka ako taká. Tvrdil tiež, že PLC zaheslované na kľúči bolo dané k
dispozícii ako náhradný program a ten, ktorý bol inštalovaný, bol aj riadne spustená a išiel. Konateľ
žalobcu upresnil, že náhradný program je potrebný kvôli akejkoľvek potrebe napr. pri výpadku prúdu,
odstávky vysokých pecí a pod., pričom v tomto prípade program nebol daný na kľúči, ale na špeciálnej
karte vložiteľnej do konkrétneho PLC a slúžila ako záloha. Taktiež zdôraznil, že je technicky nemožné,
aby boli zariadenia montované žalobcom odpojené tým spôsobom ako žalovaný tvrdí, pretože by museli
byť vykopané kilometre káblov i rozvádzače, v ktorých sú namontované, a kabeláž natiahnuť znova
nielen na prevádzke aj v rozvádzači a mnoho ďalších úkonov a len toto samotné by trvalo 2 mesiace.
Skúšobná prevádzka pritom bežala vo fabrike od júla do októbra a to práve na tých zariadeniach, ktoré
montoval žalobca.

O. B.. Y. V. - bývalý zamestnanec žalovanej vypovedal, že v roku 205 bol pri výstavbe diela v
Novokuzecku, kde žalovaná spoločnosť bola generálnym dodávateľom technológie pre železiarne,



pričom osobne bol prítomný pri realizácii od začiatku až do konca, kedy ruská strana dielo prevzala.
Potvrdil, že bol osobne prítomný aj pri tom, keď bola spustená 72 hodinová nepretržitá skúšobná
prevádzka a počas nej ruská strana mala určité výhrady, ktoré sa v protokole aj podchytili a týkali sa
automatického systému riadenia odsávania vysokej pece, ktoré boli podľa vedomostí svedka čiastočne
odstránené, no k odbornej stránke veci sa do dôsledkov vyjadriť nevedel. Potvrdil však, že ich realizovala
firma žalobcu a časť si realizovala ruská strana sama a čo si svedok pamätal, tak sa to týkalo spôsobu
zobrazovania na monitore a boli nejaké výhrady ohľadom riadiacej karty, no ani toto nevedel svedok
bližšie konkretizovať. Potvrdil, že systém fungoval aj bez karty no nefungoval podľa predstáv zákazníka
t.j. v plnej automatike vo všetkých troch režimoch, takže niektoré zariadenia sa museli spúšťať osobitne.
V končenom dôsledku ale potvrdil skutočnosť, že ruská strana dielo ako celok prevzala s výhradami
uvedeným v protokole. Potvrdil aj to, že čo sa týka dodávky systému z hľadiska technologického
vybavenia (druh, potrebný počet jednotlivých komponentov), k tomu žiadne výhrady nikto nemal, takže
toto bolo absolútne v poriadku. Pripomienky ruskej strany zobral na vedomie M.. Č., zástupca žalovanej.

Svedok potvrdil aj tú skutočnosť, že zamestnanci žalobcu boli v Novokuznecku celkom dvakrát ako aj to,
že po tom, ako žalovaná odovzdala dielo ako celok ruskej strane, žalobca vykonal opravu vznesených
výhrad resp. ich častí. Po túto dobu bol v kontakte aj so zamestnanci žalobcu a zároveň boli v kontakte
technológovia oboch strán navzájom

a cca 1 až 1,5 mesiaca formou e-mailu riešili niektoré detaily. Iba tie, ktoré nezabezpečil žalobca, si Rusi
urobili vo vlastnej réžii. Ruská strana pritom prevzala technológiu ako celok bez nejakého časového
zdržania až na nedostatky, ktoré sa priebežne odstraňovali.

Ohľadom skúšobnej 72 hodinovej prevádzky potvrdil že bol počas nej osobne prítomný a že je účelom
bolo vyregulovať celý systém. Akcentoval na to, že to, čo je v ňom uvedené, je pravda, pretože aj on
sám je na protokole zo dňa 9.7.2005 podpísaný, pričom pred podpisom protokolu systém prekontroloval
aj technológ žalovanej M.. Č..

Bez toho, by úspešne prebehla 72 hodinová skúšobná prevádzka, by Rusi dielo neprevzali apo jej
skončení dňa 9.7.2005 odišiel svedok spolu so zamestnancami žalobcu do Tule, kde boli vyslaní za
účelom nejakej opravy. Kto a akým spôsobom zorganizoval tejto výjazd, k tomu sa vyjadriť nevedel.

Svedok K. Y., bývalý zamestnanec žalobcu vypovedal, že v roku 2005 pracoval u žalobcu ako
elektrotechnik a spolu s Y.. N. bol vyslaný do Novokuznecka kde on osobne mal inštalovať a spustiť
t.j. uviesť do prevádzky elektrofilter na vysoké pece. Po príchode do fabriky však v mieste, kde to
malo byť inštalované, zistili, že zariadenie, ktoré už malo byť pripravené, a ktoré mala pripraviť ruská
strana, vôbec nebolo urobené tak, aby mohlo byť pokračované v inštalačnom procese. Vzhľadom na túto
skutočnosť informovali vedenie, od ktorého dostali inštrukciu v tom smere, aby ruskej strane pomohli
so všetkým čo s tým súvisí, preto sa týmto pokynom aj riadili. Bolo pritom vopred jasné, že to v dobe,
na ktorú mali vystavené víza pre pobyt v Rusku, nestihnú. Situácia ale vyvinula tak, že sa v dobe
platnosti víz podarilo urobiť a za pomerne krátky čas aj oni stihli urobiť pomerene veľa, no všetko. Museli
sa preto vrátiť domov a počkať na nové víza. Po vydaní nových víz opäť s kolegom vycestovali do
Ruska aby dokončili to, čo začali. Svedok vypovedal, že to bol on, ktorý po celý čas t.j. od počiatku
prác až do odovzdania diela viedol montážny denník, v ktorom podrobne popisoval všetko to, čo v ten
ktorý deň udialo a vykonalo. Po tom, ako boli s prácou hotoví, pristúpilo sa k 72 hodinovej skúšobnej
prevádzke, pri ktorej bol osobne prítomný on sám a tiež p. V. X. Č. za žalovanú, zamestnanec spoločnosti
BBF (ktorá inštalovala silnoprúdové rozvody) a zástupcovia ruskej strany. Počas tohto procesu ruská
strana voči systému a jeho funkčnosti nemala vôbec žiadne výhrady, avšak ohľadom nadstavbového
systému si takpovediac doobjednali vyšší štandard ohľadom farebnej rozlíšenosti na monitoroch. AJ
tejto požiadavke ruskej strany bolo vyhovené, na základe čoho bol podpísaný preberací protokol a aj
montážny denník, ktorý viedol on. Po tomto úkone o žiadnych ďalších výhradách nemal vedomosť.
Potvrdil, že dodávka zo strany žalobcu bola kompletná a bez závad. Po ukončení skúšobnej prevádzky
a podpísaní protokolu v Novokuznecku odišiel spolu s N. X. V. cez Moskvu do Tule, kde bolo treba
vymeniť SICK a táto požiadavka prišla od žalovanej.



Svedok Y.. M. N. pred súdom vypovedal, že bola a aj v súčasnosti je zamestnancom žalobcu a pracuje
ako programátor. V roku 2005 pracoval na programovom vybavení fabriky Novokuznecku podobným
spôsobom, ako v na iných dvoch fabrikách v predchádzajúcom období. Vzhľadom na to, že tieto
veci boli identické, v programe ako takom nebolo treba robiť výrazné zmeny, ale bolo na ňom treba
urobiť vizualizáciu systému. Niektoré veci bolo nevyhnuté robiť priamo na mieste a ich úlohou na
danej stavbe bolo zhotovené zariadenia nainštalovať, prispôsobiť, vyskúšať a spustiť. Očakávalo sa, že
zariadenia, ktoré boli do fabriky dopravené vopred, už budú ruskou stranou, ktorá sa o to mala postarať,
namontované. Po príchode však zistili, že tomu tak

nie je, teda že nebola naťahaná kabeláž, ani osadené snímače a ovládacie skrine sú ešte nerozbalené
na sklade.

Žalobca za účelom preukázania týchto skutočností predložil 2 fotografie, ktoré sa nachádzajú v prílohovej
obálke spisu na čl. 225.

Svedok ďalej prezentoval, že Rusi po ich príchode urýchlene začali s montážou a ako priebežne
dokončievali jednotlivé časti, tak oni (svedok a spol.) okamžite montovali svoju časť technológie.
Podarilo sa urobiť pomerne veľa, takmer všetko. Keďže im končili víza, museli sa vrátiť domov, pričom
v čase, keď odchádzali, bol nejaký problém s ventilátorom.

Po vybavení nových víz a návrate do fabriky sa zistila banálna chyba v tom, že ventilátor bol
opačne namontovaný a keď sa zjednala náprava, tak všetko fungovalo tak, ako malo. Na základe
skompletizovania technológie sa pristúpilo k 72 hodinovej skúšobnej prevádzke. Pripravenosť k tejto
skúšobnej prevádzke oznámili domácim z toho dôvodu, že aj ostatné časti technológie fabriky ako celku
museli byť pripravené hotové, inak by nefungovala ani tá, ktorú hodlali skúšobne spustiť.

Za prítomnosti M.. V. - zamestnanca žalovanej, ktorý pôsobil aj ako tlmočník, všetkým oznámil svoju
pripravenosť, a so skúškami sa začalo. Počas 72 hodín sa nevyskytli absolútne žiadne problémy,
nedostatky ani závady a nikto existenciu takejto okolnosti ani nenaznačil. Ak by tomu bolo tak, zistená
závada či nedostatok by sa musel opraviť a celá 72 hodinová skúška by musela prebehnúť nanovo,
no v danom prípade to tak nebolo. Komunikoval v podstate iba so zamestnancami žalovanej a až po
ukončení 72 hodinovej skúšky mu bol predložený akýsi papier, týkajúci sa vizualizácie. Ruská firma
mala vžitý určitý štandard, kde napr. konkrétne funkcie alebo pracovné výkony sú inak podfarbené,
popr. inak napísané či akýmkoľvek iným spôsobom sa odlišujúce. Z predložených predstáv svedok
okrem jedného bodu urobiť na mieste vlastne všetky ostatné. Uviedol však, že takáto požiadavka prišla
až dodatočne t.j. v štádiu skúšobnej prevádzky a ak by o tom vedel vopred, najlepšie pri vzniku právneho
vzťahu so žalovanou, určite by nebol dôvod tejto požiadavke nevyhovieť. Tieto požiadavky svedok
charakterizoval ako „kozmetické úpravy“, teda sa nejednalo o nedostatky technického charakteru či
neúplného vybavenia. Svedok ďalej potvrdil aj to, že on osobne do rúk zástupcu žalovanej odovzdal
kompletné programové vybavenie t.j. PC značky Siemens s programom Windows XP plus drajvre,
WINNCC (vizualizácia Siemens), licencie na žltej diskete, inštalačné CD plus Modubs 341 - karta
Siemensu plus CD k tomu. Okrem toho bola odovzdaná tiež flash karta, ktorá síce v rozsahu programu
bola kódovaná, to však nemá vplyv na jej spustenie po vložení karty do PLC.

Svedok W. Č. prd súdom vypovedal, že v čase, keď bol zamestnaný u žalovanej, pracoval ako vo funkcii
manažéra projektu na generálnej oprave pece č. 2 v Novokuznecku a zúčastňoval sa procesu prípravy
a následnej realizácie projektu ako celku. Na starosti mal subdodávateľov a žalobca bol jedným z nich.
Jeho úlohou bolo dodať hardwarové a softwarové vybavenie a jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby dielo -
stavba ako celok riadne fungovala. Spomenul si, že hardwarovú časť robil p. Y., ktorý svoju úlohu splnil
o dôsledkov a bezvadne. Ako problémová sa ukázala softwarová časť robená M.. N. a to v tom, že sa
zistilo, že ním dodaný program nebol kompletne hotový. Podľa výpovede svedka ho mal p. N. dotvárať
takpovediac „na kolene“ zrejme z toho dôvodu, že nekomunikoval s odborníkmi investora za účelom



vyhovenia jeho požiadavkám. Navyše, program nebol preložený do ruského jazyka, pričom, ako uviedol,
bolo dostatok času. Podľa svedka sa programátor s tým trápil až do chvíle spustenia 72 hodinovej
skúšobnej nepretržitej prevádzky . Vyslovil tiež pochybnosť o tom, či prevádzka fungovala tiež v plne
automatickom režime, ktorý bol jedným z troch možných spôsobom ovládania (2. bolo ručné ovládania a
3. bolo na diaľku). Uviedol aj postreh že, podľa neho, hlavným bodom sporu medzi CCT a Ruskom bolo
to, že CCT odmietla vykonať nepodstatné vizuálne zmeny a preto si Rusi vypýtali kľúč s programom s
tým, že si ho vytvoria podľa vlastných predstáv. Vraj ale ani k tomu nedošlo, pretože program bol na
flasch karte zakódovaný a navyše pracovníci žalobcu zo stavby odišli (aj preto, že im končili víza) .
Rusi po kolaudácii vykonali zápis o tom, že čo sa týka softwaru, nebolo im dodané to, čo vyhovuje ich
požiadavkám a preto po udelení súhlasu žalovanej si program vytvorili Rusi nanovo.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že síce program, ktorý žalobca odovzdal na
flasch karte bol kompletný, ale bol zakódovaný a vyslovil názor, že po dohode by sa mal dať odkódovať
bez toho, aby boli porušené autorské práva. Po nahliadnutí do zápisov montážnom denníku v dňoch
7. - 9.7.2005 svedok ich obsah charakterizoval tak, že:

- 7.7.2005 : všetko je tu štandardné, ktoré sa vyskytujú bežne a nie sú vinou žalobcu (bežné
prevádzkové poruchy)

- 8.7.2005: k záznamu „ vypnutie zobrazenia kontrolného cyklu“ a „dolaďovanie grafík jednotiek..“ sa
svedok vyjadril tak, že sa nejedná o chybu programu, ale v ňom krátka chýbajú

- 9.9.2005: k zápisu: „odstránenie závad týkajúcich sa WINNCC...“ jedná sa o záležitosť, za ktorú
zodpovedá žalobca a jedná o otázku farebného pofarbenia v akom sa to zobrazuje na monitore.

Svedok zároveň potvrdil a j to, že žalobca kód k programu odmietol vydať

s odôvodnením, že by išlo o porušenie jeho know-how.

S poukazom na pochybnosti, vzišlé z výpovede tohto svedka súd opakovane vypočul Y.. M. N. na
pojednávaní dňa 22.2.2011, ktorý svoju predchádzajúcu výpoveď doplnil o skutočnosti, že:

- W. Č. počas 72 hodinovej skúšobnej prevádzky vo fabrike a dokonca ani n území Ruska vôbec nebol

- že od odberateľa pri odovzdávaní diela neboli vznesené žiadne reklamácie a že celý priebeh 72
hodinovej nepretržitej skúšobnej prevádzky, ktorá prebehla aj za prítomnosti povereného pracovníka
spoločnosti BBF, bol bezproblémový

- že po „dobehnutí“ 72 hodín on spolu so zamestnancami žalovanej, s ktorými tvorili jeden tím, odišli
na pokyn žalovanej do Tule

- že úpravu, ktorú na žiadosť ruskej strany robil na vizualizácii, bolo možné vykonať bez akýchkoľvek
obmedzení, pretože: dodávateľom hardwarového systému bol Siemens a on robil vizualizačnú
nadstavbu WIN CC ktorý funguje jednak v režime runtime a popri ňom existuje vývojové prostredie.
Runtime zodpovedá za to, aby prevádzka technologickej časti ako takej bežala, a vo vývojovom prostredí
mohol úplne nezávisle tvoriť grafiku, ktorá v podstate systém fungovania runtimu zobrazuje. Z toho
dôvodu v čase, keď už bola skúšobná prevádzka spustená a runtime vrátane celého systému fungoval,
nezávisle na tomto procese mohol zmeny textov na obrazovej vizualizácii

vykonať nezávisle na tom bez vplyvu na funkčnosť prevádzky.

- Svedok v tento deň zároveň predložil fotodokumentáciu o spracovaní vizualizácie v zmysle požiadaviek
investora a sú v prílohovej obálke na čl. - 258 spisu z ktorých je možné zistiť, že sú jednak viditeľné
farebne a že sú v ruskom jazyku



Zdôraznil, že všetky veci z danej akcie má zálohované a sú kedykoľvek k dispozícii a dokonca na
pojednávaní dňa 22.2.2011 poskytol právnemu zástupcovi žalovanej flash kľúč, ktorý si ho počas
pojednávania stiahol do svojho notebooku.

Súd okrem listín, obsah ktorých je v relevantnom obsahu uvedený vyššie, mal k dispozícii tiež:

- montážne denníky (čl.40 - 65) vykonané v dňoch od 30.5.2005 (čl. - 40) do 9.7.2005 (čl. 65) popisujúce
nielen podrobné výkony realizované v ten-ktorý deň ale aj prípadné závady či poruchy vrátane toho či
a kedy bola odstránená. V denníku zo dňa 6.7.2005 sa v poslednom riadku uvádza „príprava na 72
hodinovú prevádzku“, s ktorou sa podľa zápisu zo dňa 7.5.2005 začalo o 10.40 hodine. Zo zápisov z
ďalších dní vyplýva, že sa zaznamenávala každá odchýlka od očakávaného stavu a nutnosť konkrétneho
zásahu, ale aj to, že: dňa 7.7.2005 bolo zaškoľovanie na SICK, čistenie filtra a údržbu, dňa 8.7. 2005
zaúčanie obsluhy na obsluhu WIN CC a aj 9.7. 2005 školenie pre obsluhu WIN CC a objasňovanie
princípov fungovania prístrojov a zariadení. Zo záznamu z tohto dňa je zrejmé aj to, že bol preskúšaný
nábeh elektrofiltra cez novú flash (náhradný program do Siemens) - bez problémov ako aj: odstránenie
závad týkajúci sa WIN CC - toolbary , a nadpisy. Záverečné konštatovanie z tohto dňa znie: spustené
zariadenie je plne funkčné v automatickom režime, zobrazovanie na WIN CC je správne, počas
skúšobnej 72 hod. prevádzky sa nevyskytli žiadne problémy. Z predložených denníkov tiež vyplýva aj
to, že, a na to súd poukazuje, každý jeden záznam je podpísaný zástupcom žalovanej p. V. a zástupcom
žalobcu

- dodací list (čl. 176) ako aj súpis jednotlivých komponentov technologického vybavenia, ktoré boli
predmetom záväzku žalobcu, a ktoré žalobca dal k preprave už 31.1.2005 (jednalo sa o debnu č.
6 - rozvádzač, debnu č. 7 - SICK- analyz. a debnu č. 8 - počítač, vrátane vyhlásenia o zhode. Zo
zoznamu vecí vyplýva, že v debne č. 6 (čl. -179, 180) boli: skriňa rozvádzača + upevň. šasi a mont.
dosky, výplň rozvádzača, riadiaci systém Siemens (vrátane tam uvedených komponentov), prepäťová
ochrana s príslušenstvom , hlavný vypínač a iné, v debne č. 7 (čl. -178) sa nachádzalo: analyzátor
odprašňovača (RM

210), vyhodnocovacia a prip. Jednotka 2x Ao+AxBO (RMA 210) ako aj iné

komponenty a debne č. 8 (čl. -177) bolo príslušenstvo - počítač PC+ CD (N1, N2-

A5E00247921), (N3-Drivers 04/2004), klávesnica + myš, monitor LCD, záložný

zdroj BK 500, prevodník teploty, modul optikal-industrial etermet OSM TP22,

technická dokumentácia + certifikáty

- pripomienky, zistené v procese komplexnej skúšky zariadenia elektrofiltra (čl. -

184), v ktorom sa uvádza, že 1) musí byť farba pozadia všetkých digitálnych polí

a) pre polia určené iba na zobrazovanie údajov - čierne pozadie, a b) pre polia

určené na vstup údajov - tmavomodré pozadie, 2) tlačidlá prepínania

obrazoviek - pridať tlačidlo „späť“ na predlošlú obrazovku, 3) obrazovka

„trendy“: tlačidlo OPEN the „Set parameters dialog“ urobiť viditeľným iba pri

registrácii pre účet administrátora , 4) urobiť grafický cyklogram prevádzky

mechanizmov, 5) voľbu režimu „automat“ alebo „dištancia“ sa musí vykonávať

iba pri vypnutom režime „miestny“ na ovládacej skrinke potvrdiť odblokovanie

mechanizmu s možnosťou súhlasu alebo zamietnutia kliknutím na tlačidlo



„odblokovať“ , 6) programové vybavenie nebolo odovzdané, 7) chýbajú

certifikáty nezávadnosti RF a pasporty zariadenia a 8) chýbajú archívy

nastavení (10 posledných zmien nastavení mechanizmov - dátum a čas).

Uvedený dokument je bez dátumu

- predbežný preberací protokol o odovzdaní a prevzatí objektu na závode do prevádzky systému
zariadenia modernej odlievarne a jej odsávanie na vysokej peci č. 2 Zapadosibirskij metalurgičeskij
kombinat a.s. zo dňa 31.10.2005. Týmto protokolom žalovaná odovzdala investorovi celý objekt. V
tomto protokole sa konštatuje, že skúšky o zhode pracovných charakteristík Odsávacieho zariadenia sa
pokladajú za úspešné. Od tohto dňa si investor a žalovaná dohodli vzájomné záväzky s tým, že po
uplynutí záručnej doby sa vyhotoví Protokol o konečnom prevzatí Odsávacieho zariadenia.

Počas konania konateľ žalovanej neprezentoval či a kedy malo k podpísaniu

konečného protokolu ba naopak, tvrdil, že k tomu došlo práve v tento deň t.j. 31.10.2005 a že investor
dohodnutú cenu doplatil v decembri 2005. Celková cena, ktorú mala žalovaná zaplatenú, činila (podľa
faktúr na čl.155 - 161) 1,482.000 EUR vo vtedajšom kurze. Ako vyplýva z čl. 3 zmluvy, uzavretej medzi
žalovanou a ruským investorom dňa 24.3.2004, cena za dielo dohodnuté v § 1.14 a v §2 bolo dohodnuté
práve sumu 1,482.000 EUR.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Podľa § 537 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ):

(1) Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase,
inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva
niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

(2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

(3) Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela
viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa § 537 OBZ:

(1) Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase,
inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva
niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

(2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

(3) Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela
viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa § 541 OBZ:

Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho, pokiaľ z
ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.



Podľa § § 546 OBZ:

(1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom
určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( §
536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 OB:

Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy
alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 550 OBZ:

Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva
dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ
odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ
diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k
podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 558 OBZ:

Ak je predmetom diela podľa § 556 výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo
iného duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej
zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.

Podľa §559 OBZ:

Zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva
v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa slovenského právneho poriadku
alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má predmet diela využiť, a zhotoviteľ o tom vedel v čase
uzavretia zmluvy. Pre právne vady diela platia primerane § 434 a 435.

Podľa § 560 OBZ:

(1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto
záruky.

Podľa § 562 OBZ:

(1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo
najskôr po odovzdaní predmetu diela.

(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,



c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 564 OBZ:

Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať
vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 22.9.2004 planú zmluvu o
dielo, a záväzkom žalobcu ako zhotoviteľa bolo pre žalovanú dodať: - detailný projekt, - rozvádzač RD01
(MaR), - riadiaci systém Siemens S7300, - software pre vizualizáciu - SCADA systém WINCC, - software
pre PLC, užívateľský software pre PC- vizualizácia technológie, vrátane meracích a riadiacich bodov, -
oživenie - uvedenie do prevádzky vrátane software pre PLC a PC, - predkomplexné skúšky, - komplexné
skúšky, - množstvo a koncentrácia prachu v komíne - dodávka meracia SICK, a prevodníky teploty RV
Danter. a to tak, že a) 60.000 EUR sa pre CCT uhradí proporcionálne cene, ktorá prislúcha expedícii
materiálu a zariadení o obdržaní Protokolu/Akt o prevzatí zariadenia „ZAPSIB-om“ a b) suma 4.000 EUR
po predložení obchodnej faktúry na ukončenie oživovacích prác, protokolu/Aktu predbežného prevzatia
- odovzdania objektu závodu do prevádzky podpísaný splnomocnenými zástupcami „ZAPSIB-u,“ Mi-
Fi-BU, avšak v akomkoľvek prípade nie neskôr ako 20 dní po podpísaní protokolu/Aktu predbežného
prevzatia objektu závodu do prevádzky.

Nepochybné bolo aj to, že za účelom splnenia svojho záväzku mal žalobca povinnosť pre riadne
fungovanie systému dodať aj technologické zariadenia na predmet diela sa viažúce a nebolo sporné
ani to, že účastníci nemali nielen v zmluve o dielo ale ani konkludentným spôsobom oddelenú časť
tú časť, ktorá zodpovedala len softwarovému vybaveniu. Táto časť diela totiž podlieha, ako žalobca
správne argumentoval, ochrane z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva v rozsahu dodávky
hardwaru mal postavenie predávajúceho. Zmluvne mali dohodnutú splatnosť celej ceny diela nie
neskôr ako 20 dní po podpísaní protokolu/Aktu predbežného prevzatia objektu závodu do prevádzky.
Z predloženého protokolu zo dňa 31.10.2005 bolo preukázané, že k tomuto úkonu došlo v uvedený
deň a teda dohodnutá cena diela (resp. jej doplatok po zohľadnení zloženej zálohy) bola splatná síce
najneskôr 20 dní po podpísaní tohto protokolu, avšak až po predložení obchodnej faktúry. Z výpovede
štatutárneho zástupcu žalovanej vyplynulo, že po tom, čo bolo dielo ako celok odovzdané investorovi
zápisom zo dňa 31.10.2005, cenu vo výške 1,482.000 EUR, dohodnutú v § 2 zmluvy, ktorú uzavrela
s ruským investorom dňa 24.3.2004, mala žalovaná uhradenú v decembri 2005. Je nepochybné, že
súčasťou takto odovzdaného diela ako celku bola aj tá časť hardwarového a softwarového vybavenia,
ktorú dodal žalobca a žalovanej bola ruskou stranou aj zaplatená.

Možno nesporne uzavrieť aj to, že voči hardwarovému vybaveniu nielen ruskou stranou ale ani samotnou
žalovanou neboli voči žalobcovi namietané žiadne nedostatky a aj výpoveďou svedkov - zamestnancami
žalobcu i žalovanej boli tieto skutočnosti aj potvrdené. Ako spornou sa stala problematika softwarového
vybavenia o ktorom žalovaná tvrdila, že žalobca svoju úlohu nesplnil vôbec, t.j. túto časť diela nedodal
a preto nebol ochotný žalobcovi dlžnú čiastku zaplatiť.

Podľa názoru súdu však táto okolnosť bola vykonaným dokazovaním vyvrátená najmä svedkami, osobne
prítomnými počas procesu jeho inštalácie a aj počas procesu overovania jeho fungovania počas 72
hodinovej nepretržitej prevádzky. Vypočutí svedkovia potvrdili, že chod celého systému pracoval bez
porúch a výpadkov, pričom „za pochodu“ sa vo vizualizácii ovládania systému dopracovávali niektoré
detaily, o ktoré bolo priebežne požiadané. Sám programátor potvrdil, že úpravu, ktorú na žiadosť ruskej
strany robil na vizualizácii, bolo v tomto procese možné vykonať bez akýchkoľvek obmedzení, pretože ju
urobil v tzv. vývojovom prostredí, pretože grafika v podstate systém fungovania runtimu zobrazuje a je ju
možné upravovať úplne nezávisle. Keďže v čase, keď už bola skúšobná prevádzka spustená a runtime



vrátane celého systému fungoval, nezávisle na tomto procese mohol žiadané zmeny na vizualizácii
vykonať nezávisle, a bez vplyvu na funkčnosť prevádzky.

Žalovaná síce tvrdila, že ruská strana bola nespokojná, a že niektoré veci reklamovala. Predložila
súdu doklad - informačný záznam pre generálneho projektanta frimy Mi-FI-BU od zákazníka ZSMK
a.s. vo veci: programové vybavenie na prevádzku elektrofiltra Centrálneho odsávacieho zariadenia
č.2, uvedeného do prevádzky v máji 2005 (čl. -166 a 167). Z tohto dokumentu je možné zistiť
to, že programové vybavenie prevádzkyschopnosti Cetrálneho odsávacieho zariadenia č. 2 dodané
zhotoviteľom bolo odovzdané špecialistom ZSMK iba v elektronickej forme na zaheslovanej flasch karte,
pričom zhotovitelia ho do prevádzky neuviedli. Špecialisti programového vybavenie ZSMK samostatne
rozpracovali program zodpovedajúci požiadavkám uvedenia do prevádzky Centrálneho odsávacieho
zariadenia a schválený zástupcami firmy Mi-Fi-Bu, ktorý je doposiaľ v prevádzke.

Súd skutočnostiam uvedeným v tejto listine neuveril a aj keby uveril, bolo by to bez právnych dôsledkov,
pretože:

- uvedená listina je bez dátumu a nie je vylúčené, že bola urobená účelovo pre toto konanie (aj jej preklad
z ruštiny do slovenčiny je bez dátumu a len z tlmočníckej doložky možno usúdiť, že bol urobený v roku
2010, pretože bol zapísaný do denníka tlmočníckych úkonov pod č. 4/2010)

- žiadnym spôsobom nepopisuje, aké vady malo žalobcom dodané dielo v čase jeho odovzdania t.j.
31.10.2005, pričom, ako účastníci konania zhodne potvrdili, tzv. komplexné skúšky trvajú 3 mesiace.

Ak skúšobná 72 hodinová nepretržitá prevádzka bola ukončená 9.7.2005 a na jej základe boli započaté
3 mesačné komplexné skúšky, ktoré boli ukončené v októbri 2005 (podpísaním protokolu z 31.10.2005),
len ťažko mohol investor fungovať na inom programe než na tom, ktorý inštaloval žalobca a na inom
technologickom vybavení, než ktoré dodal (t.j. predal) a fyzicky namontoval žalobca.

V danom právanom vzťahu žalovaná odmietla plniť žalobcovi z dôvodu, že dielo vlastne nevykonala,
resp. ž odmietla vykonať jeho opravy a nápravy. Počas konania však

súdu nebol predložený ani jeden relevantný dôkaz na preukázanie jej tvrdení. Listiny, ktoré v konaní
predložila, nie sú dôkazom o tom že sa žalobcovi vytýkajú nejaké vady či nedorobky a ani to, čo sa za
účelom zjednania nápravy očakáva a v akej lehote. Súd nepovažuje za takúto okolnosť ani obsah listu
žalovanej zo dňa 19.11.2005 (č.- 38), ktorým odpovedala na list právneho zástupcu žalobcu, a v ktorom
ho informovala, že odberateľ má voči CCT výhrady, že je nedokončená vizualizácia (ruský jazyk), že nie
je poučený personál a nebol dodaný manuál na obsluhu, odovzdávanie údajov nadriadenému systému,
neochota prispôsobiť vizualizáciu potrebám obsluhujúceho personálu, charakteristika najčastejších
závad, odovzdanie režimovej karty a veci ohľadom SICK zariadenia, a to práve z vyššie uvedených
dôvodov a rovnako ani list zo 4.1.2006 (čl. 32), v ktorom žalovaná poukazuje na svoje oprávnenia v
prípade zistenia porúch na zariadení alebo nesúladu s technickými podmienkami kontraktu. Z možností,
ktoré podľa zmluvy so žalobcom mala, totiž využila odmietnutie plnenia Kontraktu a peňažnú sumu v
zmysle kontraktu považovala za neoprávnenú do splnenia paragrafu 9.

Súd úpravu v zmluve medzi účastníkmi, ktorou za predpokladaných situácií vzniklo právo žalovanej
odmietnuť plnenie kontraktu a žiadať o vrátenie zaplatenej peňažnej sumy za zariadenie, za neurčité
a nezrozumiteľné. Ak by sa pripustilo, že sa tým má rozumieť právo odstúpiť od zmluvy, tak takéto
odstúpenie má účinky len vtedy, ak k nemu dôjde v dobe do ukončenia diela a to len za predpokladu
podstatného porušenia zmluvy.

Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobca zmluvu podstatným spôsobom neporušil a zo
strany žalovanej žiadne také porušenie, ktoré by mohlo vyvolať právo odstúpiť od zmluvy, žalobcovi v
stanovenej dobe nevytkla. V takom prípade nastupuje aplikácia ust. § 436 OBZ, podľa ktorého:



(1) Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže
kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo

d) odstúpiť od zmluvy.

(2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu
vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok
nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné
alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie
náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci
oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo
ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať
primeranú zľavu z kúpnej ceny.

(3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru
ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

Ak sa teda žalovaná domnievala, že dielo má určité vady, mala žalobcovi vyšpecifikovať v čom, a hlavne,
aký nárok podľa odseku 1), popr. znenia zmluvy, si

uplatňuje. Žalovaná tak neučinila a prvýkrát sa tak stalo vtedy, keď v čase po odovzdaní diela svojmu
odberateľovi od zmluvy, uzavretej so žalobcom , odstúpila. Ani v čase po 4.1.2006 v dobe plynutia 1
ročnej záručnej doby (§ 12.2 Zmluvy na čl.5- druhá strana) však žalobcovi neoznámila žiadne vady a
neuplatnila si žiadne ďalšie nároky vyplývajúce zo záruky. V tomto zmysle totiž žalovaná nepreukázala,
že by takto postupoval samotný konečný odberateľ a to ani vo vzťahu k tým okolnostiam, ktoré uvádzala
v liste z 19.11.2005, a z ktorých, ako sa dokazovaním preukázalo, ani neboli dôvodné, pretože :

- vizualizácia dokončená bola a to aj v ruskom jazyku, o čom svedok predložil dôkaz vo forme
fotodokumentácie

- že personál bol poučený, vyplýva aj z montážnych denníkov oboznámených vyššie

- že vizualizácia bola požiadavkám odberateľa prispôsobená, svedčí nielen výpoveď svedkov, ale aj
predložené fotografie

Ostatné skutočnosti sú nekonkrétne a nepodložené a navyše, so všetkým tým, čo sa v tomto liste uvádza,
konečný odberateľ dielo ako celok fyzicky prevzal a v decembri zaň aj žalovanej zaplatil.

Zásadne: ako primárne je pre posúdenie okamihu splatnosti ceny diela ujednanie zmluvných strán v
zmluve o dielo. Autonómia vôle strán nie je v zásade zákonom obmedzená. Aj keby dielo vykazovalo
vady, ktoré by bol žalobca povinný odstrániť, žalovanej ako objednávateľovi nič nebránilo, aby sa po
žalobcovi domáhal uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady diela. Skutočnosť, že žalovaná toto svoje
právo nevyužila, nemôže vylúčiť splnenie svojej povinnosti t.j. zaplatiť - doplatiť cenu diela v súlade
so zmluvou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd priznal žalovanú sumu vo výške, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.



Vychádzajúc zo znenia § 3.1.2 a 3.1.3 Zmluvy z 22.9.2005 bolo lehota splatnosti dohodnutá v závislosti
od uzavretia tej-ktorej časti diela, no v oboch prípadoch za predpokladu vystavenia faktúry a nie neskôr
(t.j. najneskôr) 20 dní po podpísaní protokolu/Aktu predbežného prevzatia objektu závodu do prevádzky.

Žalobca vystavil na sumu 53.210 EUR vo vtedajšom kurze (dnes 66.905,99 eura) faktúru č. 2005027
dňa 28.2.005 na sumu 4.760 EUR vo vtedajšom kurze (dnes 6.186,77 eura) faktúru č. 2005091 dňa
21.7.2005, obe s DPH. Existencia účtovných dokladov bola teda preukázaná. Bez ohľadu na to, aký
deň splatnosti označil žalobca v týchto faktúrach je treba mať na zreteli, že k podpísaniu protokolu o
predbežnom prevzatí závodu do prevádzky došlo 31.10.2005. Cena diela mala byť zaplatená najneskôr
do 20 bankových dní od tohto momentu a keďže v zmluve nie je obsiahnutá definícia „bankových dní“
súd zohľadnil dni pracovné (minimálne vtedy pracujú aj banky), a 20. pracovný pripadol na 28.11.2005
(pondelok). V omeškaní mohla žalovaná byť teda až nasledujúcim dňom t.j. 29.11.2005.

Podľa ust. § 365 ObZ účinného v čase vzniku právneho vzťahu dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne
a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kým záväzok zanikne
iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1) Obch. zák. účinného od 1.2.2004 do 15.1.2009: Ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Vzhľadom na cit. právnu úpravu a zistenie, že v dňa 29.11.2005 bola základná sadzba NBS 3%, súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe13% ročne od tohto dňa až do zaplatenia s tým, že v rozsahu
za dlhšie obdobie, než bolo rozhodnuté súdom, bola žaloba zamietnutá.

Keďže k vyhláseniu tohto rozsudku došlo podľa § 156 ods. 2 OSP a v čase jeho vyhlásenia súd
nemohol rozhodnúť o reálnych trovách konania, súd si vyhradil právo rozhodnúť o nich osobitným
uznesením v závislosti od toho, či vôbec budú žalobcom uplatnené, či budú uplatnené včas a v správnej
výške.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /
§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.