ATV, výrobné družstvo STRÁŽSKE


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/13/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108202208
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8108202208.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: C., proti žalovaným:
1. Východoslovenské autodružstvo Prešov, výrobné družstvo, v likvidácii, so sídlom Košická cesta
20, 080 01 Prešov, IČO: 31 730 426, 2. ATV, výrobné družstvo Strážske, so sídlom Obchodná
437, 072 22 Strážske, IČO: 31 730 418, 3. AUTONOVA, výrobné družstvo Prešov, v likvidácii, so
sídlom Košická cesta 20, 080 01 Prešov, IČO: 31 730 485 a 4. Fragokov - export, výrobné družstvo,
so sídlom Budovateľská 67, 080 01 Prešov, IČO: 36 476 714, zastúpenému JUDr. Vladimírom
Zeleňákom, advokátom, Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 17 080 231, o zaplatenie sumy 2.111,17 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.903,03 eura a 17,6% ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.903,03 eura od 9.4.1999 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1.rade z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, pričom
ukladá žalovanému v 1.rade povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalobu žalobcu voči žalovaným v 2., 3.a 4.rade v celom rozsahu zamieta.

V. Nepriznáva žalovaným v 2., 3. a 4. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.7.2000, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 28.7.2000, domáhal,
aby súd uložil žalovaným v 1. až 7.rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu
63.601,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 9.4.1999 do zaplatenia. Žalobca sa zároveň
domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 7.rade povinnosť žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť
náhradu všetkých trov konania (pôvodne boli žalovaní: 1. Východoslovenské autodružstvo Prešov,
výrobné družstvo, 2. KOVOTREND výrobné družstvo Orlov, 3. KOVOROB Lipany výrobné družstvo, 4.
ATV, výrobné družstvo Strážske, 5. AUTONOVA, výrobné družstvo Prešov, 6. OMT - STROJÁR, výrobné
družstvo Veľký Šariš a 7. FRAGOKOV Prešov, výrobné družstvo).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca bol v členskom a pracovnom pomere s
Východoslovenským autodružstvom, výrobné družstvo, Košická cesta 20, Prešov, IČO: 00 168 394,
ktoré zaniklo bez likvidácie rozdelením na 7 družstiev. Označení žalovaní v 1.až 7.rade prevzali majetok



práva a záväzky zrušeného družstva. Dňa 11.3.1994 ešte zaniknuté družstvo žalobcovi vydalo majetkový
list č. 499, v ktorom mu vyčíslilo výšku jeho majetkového podielu v sume 63.601,- Sk. Žalobca vyzval
žalovaného v 1.rade, aby mu vyplatil jeho majetkový podiel. Tento mu oznámil, že jeho majetkový podiel
uznáva a že má nárok na jeho vyplatenie až po 8.4.1999, pretože ročná účtovná závierka za rok
1993 bola schválená na výročnej členskej schôdzi družstva dňa 8.4.1994, čo je v súlade so stanovami
družstva platnými v čase skončenia členského pomeru v družstve žalobcu. Z výpisu z obchodného
registra jednoznačne vyplýva, že majetok, práva a záväzky právneho predchodcu zrušeného družstva
prevzali spoločne označení žalovaní v 1.až 7.rade, a preto sú pasívne legitimovaní, ako účastníci
konania na strane žalovaných. Žalobcovi jeho majetkový podiel mal byť zaplatený najneskôr 8.4.1999,
a preto sa žalovaní s plnením dostali do omeškania a z toho dôvodu si žalobca voči žalovaným uplatnil
aj 17,6 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 9.4.1999.

3. Právny zástupca žalovaného v 2.rade - KOVOTREND výrobné družstvo Orlov vo svojom vyjadrení k
žalobe zo dňa 15.8.2000, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 18.8.2000, okrem iného uviedol, že
návrh žalobcu čo do dôvodu a výšky žalovaný v 2.rade neuznáva. V zmysle Delimitačného protokolu a
zásad dohody o rozdelenie majetku, záväzkov, pohľadávok a členov Východoslovenského autodružstva
Prešov, Košická cesta 20 zo dňa 18.6.1996 predmetnú pohľadávku prevzal záväzky za členov družstva
vo výške 5.953.390,- Sk , ktorí sú jeho členovia družstva. Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka,
každá zo spoločnosti vzniknutých rozdelením, ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej
spoločnosti na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť
prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť
záväzok prechádza, je na jeho splnenie zaviazaná spoločne a nerozdielne každá spoločnosť. Medzi
pôvodnou obchodnou spoločnosťou a novými obchodnými spoločnosťami došlo k rozdeleniu na koho
ktorý záväzok prechádza, a preto žalovaní v 1.rade a 7.rade nemôžu ručiť za záväzok žalobcu spoločne
a nerozdielne, tak ako sa to domáha v žalobe žalobca. Vzhľadom na uvedené dôvody požiadal právny
zástupca žalovaného v 2.rade žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietnuť.

4. Právna zástupkyňa žalovaného v 4.rade (v tom čase ATV, výrobné družstvo Strážske) vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2000, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23.8.2000, okrem
iného uviedla, že ATV výrobné družstvo Strážske vzniklo ako samostatný subjekt v júli 1996 rozdelením
Východoslovenského autodružstva Prešov, výrobné družstvo Prešov na 7 výrobných družstiev. Majetok,
práva a záväzky zrušeného družstva prevzali novovytvorené subjekty v podieloch tak, ako sú uvedené v
delimitačnom protokole. Pri rozdelení družstva prešlo imanie družstva a členstvo na družstva vzniknuté
rozdelením ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra. Na žalovaného v 4.rade
neprešiel záväzok uplatnený žalobcom v žalobe. Zo samotného znenia žaloby vyplýva, že žalobca má
vedomosť o tom, že žalobou uplatnený nárok prešiel na žalovaného v 1.rade, ktorý mu zároveň oznámil,
že žalobný návrh uznáva. Na základe uvedeného žalovaný v 4.rade navrhuje, aby súd po vykonanom
dokazovaní žalobu žalobcu v uplatnenej časti proti žalovanému v 4.rade zamietol.

5. Žalovaný v 5.rade - AUTONOVA výrobné družstvo Prešov vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe
zo dňa 10.10.2000, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 12.10.2000, okrem iného uviedol, že
žalobca v žalobe na strane žalovaných neoznačil ich spoločnosť, t.j. AUTONOVA v. d. Prešov, Košická
cesta 20, z čoho vyplýva, že nie sú účastníkmi konania. Podľa ich vedomostí žalovaný uvedený v
5.rade AUTONOVA výrobné družstvo Prešov, Košická cesta 20, Prešov, nie je právnym nástupcom
Východoslovenského autodružstva v. d. Prešov, Košická cesta 20, ktoré zaniklo bez likvidácie. V
prípade, že žalovaným v 5.rade bude označená ich spoločnosť, t.j. AUTONOVA v. d. Prešov, Košická
cesta 20, Prešov, IČO: 31 730 485, dávajú nasledovné stanovisko. Pri zániku ich právneho predchodcu
boli schválené aj zásady a dohoda o rozdelení členov družstva, oprávnených osôb, majetku, záväzkov
a pohľadávok medzi 7 nových subjektov, teda aj nároky oprávnených osôb na majetkový podiel z
transformácie ako záväzky konkrétnych právnych nástupníckych subjektov. Podľa týchto zásad a
dohody je možné jednoznačne určiť, že záväzok žalobcu prevzal žalovaný v 1.rade, ktorý nárok žalobcu
uznal a podľa ich názoru mal žalobca svoj nárok na príslušnom súde uplatniť voči žalovanému v 1.rade .

6. Právny zástupca žalovaného v 7.rade vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 31.10.2000, ktoré bolo
tunajšiemu súdu doručené dňa 2.11.2000, okrem iného uviedol, že žalovaný v 7.rade - FRAGOKOV
Prešov, výrobné družstvo, so sídlom Budovateľská č. 65, Prešov je jedným z právnych nástupcov
bez likvidácie zrušeného Východoslovenského autodružstva, výrobné družstvo, so sídlom Košická
cesta č. 20, Prešov. Preverovaním evidencie na strane žalovaného v 7.rade sa zistilo, že záväzok na



zaplatenie istiny, ktorá je predmetom žaloby v prospech žalobcu, neprešiel na žalovaného FRAGOKOV
Prešov, výrobné družstvo. Tento záväzok prešiel na žalovaného v 1.rade. Uvedenú skutočnosť zistil sám
žalobca, pričom žalovaný v 1.rade svoj záväzok uznal. Nakoľko ako z vyššie uvedených skutočností
vyplýva, žalovaný v 7.rade FRAGOKOV Prešov, výrobné družstvo nie je v tomto spore vecne pasívne
legitimovaný, navrhol právny zástupca žalovaného v 7.rade, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal
rozsudok, ktorým žalobu voči žalovanému v 7.rade zamietne.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 7.8.2002 uviedol, že pretože vo veci samej
ide o vyrovnávací podiel žalobcu na toto konanie je vecne príslušný v prvom stupni Krajský súd v
Prešove, a preto z toho dôvodu navrhol vec postúpiť tomuto súdu. Na svoje tvrdenie do pozornosti
súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v inej veci vec prikázal Krajskému súdu v Prešove,
ktoré sa nachádza v spise sp. zn. 5Cb/619/01. V tomto konaní už bolo nariadené znalecké dokazovania
uznesením č. k. 5Cb/619/01-128 zo dňa 3.6.2002.

8. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 12.8.2002, č. k. 17C/116/2000-70 rozhodol, že Okresný súd v
Prešove je vecne a miestne príslušný na konanie. Svoje rozhodnutie Okresný súd Prešov zdôvodnil tak,
že v danom prípade predmetom sporu je nárok na vyplatenie podielu člena z transformácie družstva
podľa čl. 7 ods. 5 písm. b) Stanov platných v čase zániku družstva. Toto vyplýva zo žaloby žalobcu,
ktorý v písomnej žalobe výslovne uvádza, že sa domáha výplaty majetkového podielu, na výplatu
ktorého mu vznikol nárok po 8.9.1999 podľa stanov družstva a k tomu pripojil majetkový list člena
družstva. Preto námietka zástupcu žalobcu o vecnej príslušnosti Krajského súdu Prešov na konanie
z dôvodu, že predmetom sporu je výplata vyrovnávacie podielu je v rozpore s tým, čo sa uvádza v
žalobe a pripojených listinách. Tento spor nevznikol zo vzťahu upraveného Obchodným zákonníkom,
lebo majetkový podiel člena z transformácie družstva je upravený Zákonom č. 42 /1992 Zb. v znení
noviel, a preto nie je ani založená vecná príslušnosť Krajského súdu Prešov podľa § 9 ods. 1 písm. c)
bod 1 O.s.p., ale príslušnosť Okresného súdu Prešov podľa § 9 ods. 1 O.s.p. Toto uznesenie napadol
odvolaním žalobca . Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.3.2003, č. k. 1Co/434/2002-77 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 12.8.2002, č. k. 17C/116/2000-70.

9. Prípisom zo dňa 9.1.2004 Okresný súd Prešov postúpil predmetnú právnu vec Krajskému súdu
v Prešove k ďalšiemu postupu ako príslušnému súdu podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo
veci 13C/175/2000. Krajský súd v Prešove s postúpením veci nesúhlasil vzhľadom na uplatnený nárok
žalobcu. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove, žalobca si uplatnil nárok podľa osobitného predpisu
a nie v zmysle § 9 ods. 3 O.s.p., a preto v zmysle ustanovenia § 104a O.s.p. Krajský súd v Prešove
postúpenú vec predložil na rozhodnutie o vecnej príslušnosti Najvyššiemu súdu SR, a to prípisom
zo dňa 29.9.2004. Najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 18.11.2004, č. k. 6Cbs/1/2004-95 o
nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp.
zn. 17C/116/2000 rozhodol tak, že príslušným na prejednanie veci je Krajský súd v Prešove.

10. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.5.2005, č. k. 6Cbs/1/2004-115 rozhodol, že konanie
voči žalovanému v 3.rade (KOVOROB Lipany, Lipany, Kpt. Nálepku) zastavuje. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal a konanie voči žalovaným v 1., 2., 4. až 7.rade vylučuje na samostatné
konanie. Krajský súd v Prešove tak rozhodol z dôvodu, že v priebehu konania zistil, že konanie voči
žalovanému v 3.rade trpí neodstrániteľným nedostatkom. V prejednávanej veci bolo treba na základe
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov konštatovať, že u žalovaného v 3.rade došlo
dňa 24.3.2005 k výmazu z Obchodného registra. Keďže žalovaný v 3.rade nemal právneho nástupcu,
bolo nutné konanie voči žalovanému v 3.rade zastaviť. Navyše z obsahu spisu vyplynulo, že ešte
dňa 10.4.2001 žalobca vzal návrh proti žalovanému v 3.rade v celom rozsahu späť a navrhol konanie
zastaviť, pretože na jeho majetok bol vyhlásený konkurz Krajským súdom v Košiciach. Návrh žalobcu
proti žalovaným v 1., 2. 4. až 7.rade súd vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p.

11. Právny zástupca ATV výrobné družstvo vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.10.2005, ktoré bolo
Krajskému súdu v Prešove doručené dňa 7.10.2005, okrem iného uviedol, že právny zástupca žalobcu
na súdnom pojednávaní v hore označenej veci konanom dňa 4.10.2005 na ich námietku premlčania
práva žalobcu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu uviedol, že v stanovách právneho predchodcu
žalovaných - Východoslovenské autodružstvo, výrobné družstvo, platných v roku skončenia členstva
žalobcu v tomto družstve je zakotvené, že vyrovnací podiel pri skončení členstva v družstve za trvania
družstva sa má vyplatiť po 5 rokoch od skončenia členstva. V prílohe tohto podania právny zástupca



ATV výrobné družstvo priložil Stanovy hore označeného právneho predchodcu žalovaných účinné od
14.1.1993. Podľa čl. 8 ods. 4 týchto Stanov :“Ak je vyrovnací podiel vyšší ako základný členský vklad,
vykoná sa výplata vo výške základného členského vkladu do troch mesiacov od schválenia ročnej
závierky a zvyšok vyrovnacieho podielu sa vyplatí do piatich rokov. Rozhodnutie o výplate vyrovnacieho
podielu v skoršom termíne prislúcha len členskej schôdzi. Podľa ustanovení § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde. Podľa týchto ustanovení si mohol svoje právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu uplatniť žalobca u členskej schôdze tohto družstva už v roku 1994 po schválení účtovnej závierky
členskou schôdzou za rok 1993, kedy skončilo členstvo žalobcu v tomto družstve. Toto právo si uplatniť
na súde až 28.7.2000, čím márne uplynula lehota pre uplatnenie práva žalobcu uplatňovaného v tomto
súdnom konaní. Tieto ustanovenia však platia len v tom prípade, ak členstvo žalobcu skončilo po
14.1.1993 (žalobca zatiaľ nedoložil súdu doklady o termíne skončenia členstva u právneho predchodcu
žalovaných). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam naďalej zotrvávajú na ich námietke premlčania práva
žalobcu uplatňovaného v tomto spore.

12. Žalobca v priebehu konania navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia sporu vedeného
pod sp. zn. 5Cb/619/01, ktorý je na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ide o obdobnú vec. Vzhľadom
na túto skutočnosť Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 2.5.2006, č. k. 2Ncb/14/2005-103 prerušil
predmetné konanie do rozhodnutia veci 5Cb/619/01. Krajský súd v Prešove tak rozhodol podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p.

13. V priebehu súdneho konania žalobca upresnil uplatnený nárok ako majetkový podiel. Krajský súd v
Prešove preto prípisom zo dňa 24.1.2007 postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu v Prešove
ako súdu vecne príslušnému na ďalšie konanie, keďže na prejednanie a rozhodnutie predmetného
nároku je vecne príslušný Okresný súd Prešov.

14. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 11.3.2014, č. k. 18Cb/13/2008-170 zastavil konanie proti
žalovanému v 6.rade ( FRAGOKOV Prešov, výrobné družstvo, IČO: 31 730 434). Proti tomuto uzneseniu
včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Krajský súd v Prešove
ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. Z obsahu dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd konanie proti v úvodnej časti označenému žalovanému
v 6.rade zastavil z dôvodu zániku tejto právnickej osoby bez jej právneho nástupcu. K zastaveniu
konania pre zánik právnickej osoby však dochádza len v tých prípadoch, keď zanikne právnická
osoba bez právneho nástupcu. Už v konaní pred súdom prvého stupňa sa na pojednávaní 9.1.2008
poskytla súdu informácia, podľa ktorej pôvodne žalovaný v 7.rade FRAGOKOV Prešov, výrobné družstvo
(v napadnutom uznesení označený ako žalovaný v 6.rade) zanikol z dôvodu zlúčenia s výrobným
družstvom FRAGOKOV - Export, výrobné družstvo, IČO: 36 476 714. Takto poskytnutej informácii
prvostupňový súd pri rozhodovaní napadnutým uznesením nevenoval dostatočnú pozornosť. Odvolací
súd pre účely overenia tejto informácie vyžiadal z registrového súdu historický prehľad údajov z
Obchodného registra pre výrobné družstvo FRAGOKOV Prešov, výrobné družstvo i historický prehľad
z Obchodného registra týkajúci sa výrobného družstva FRAGOKOV - export výrobné družstvo. Z týchto
získaných historických prehľadov údajov je nepochybná informácia o zániku družstva s FRAGOKOV
Prešov výrobné družstvo dňa 31.12.2007 v dôsledku zlúčenia s družstvom FRAGOKOV - Export,
výrobné družstvo s tým, že toto družstvo je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia Fragokov Prešov
výrobné družstvo, IČO: 31 730 434. Ak zaniknuté družstvo má právneho nástupcu v súvislosti so
zlúčením družstiev, niet dôvodu na zastavenie konania podľa § 107 ods. 4 O.s.p. Súd prvého stupňa
mohol bez prerušenia pokračovať v konaní a zo zákona bol zrejmý nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v
ktorom pôvodne vystupoval účastník, ktorý zanikol. Tento účastník - právnická osoba, má totiž právneho
nástupcu. Nič súdu prvého stupňa za takého stavu nebránilo rozhodnúť o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 6.rade, t.j. družstvom FRAGOKOV - Export, výrobné
družstvo, IČO: 36 476 714. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) , h) ods. 2 O.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Urobil tak uznesením
zo dňa 12.6.2014, č. k. 2Cob/48/2014-222.

15. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 31.10.2017, č. k. 18Cb/13/2008-231 zastavil konanie voči
žalovanému v 5.rade ( OMT - Strojár, výrobné družstvo Veľký Šariš, IČO: 31 730 469, so sídlom vo
Veľkom Šariši), nakoľko žalovaný zanikol bez právneho nástupcu. O zastavení voči žalovanému v 5.rade



rozhodol súd podľa § 64 CSP. Voči uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Krajský súd Prešov však uznesením zo dňa 10.5.2018, č.k.2Cob/12/2018-259 potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie.

16. Na pojednávaní dňa 9.1.2008 vzal žalobca žalobu voči žalovanému v 2.rade (KOVOTREND výrobné
družstvo Orlov, IČO: 31 730 426) späť z dôvodu, že na žalovaného v 2.rade bol vyhlásený konkurz.
Súd preto konanie voči žalovanému v 2.rade (KOVOTREND výrobné družstvo Orlov, IČO: 31 730 426)
zastavil, a to uznesením zo dňa 19.2.2019, č. k. 18Cb/13/2008-268.

17. Právny zástupca žalovaného v 4.rade - Fragokov - export, výrobné družstvo, vo svojom písomnom
podaní zo dňa 15.5.2019, okrem iného uviedol, že žalobca sám potvrdil, že vyzval žalovaného v 1.rade
na vyplatenie majetkového podielu, ktorý mu mal oznámiť, že jeho majetkový podiel uznáva a že má
nárok na jeho vyplatenie až po 8.4.1999, pretože ročná účtovná závierka za rok 1993 bola schválená
výročnou členskou schôdzou družstva 8.4.1994. Skutočnosť, že žalobcovi vznikne nárok na vyplatenie
majetkového podielu až po 8.4.1999, žalobca nijakým spôsobom do dnešného dňa nepreukázal. Z
priebehu ďalšieho konania nepochybne vyplýva, že dlžníkom bol pôvodný žalovaný v 1.rade, pričom
žalovaní v 2. až 7.rade, po rozdelení družstva ručili za záväzky žalovaného v 1.rade, s odkazom na
ustanovenie vtedy platného § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu žalovaný v
4.rade trvá na tom, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby žalobca žaloval žalovaných
v 2. až 7.rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1.rade, na vyplatenie majetkového podielu.
Žalobca mal žalovať žalovaného v 1.rade ako hlavného dlžníka a žalovaných v 2. až 7.rade titulom
ručenia, pričom takto žalovaného v 4.rade a jeho právneho predchodcu nežaloval. Žalobca doposiaľ
súdu nepreukázal právny titul, t.j. z akého dôvodu mu mal byť majetkový podiel vyplatený, či s odkazom
na zákonnú úpravu, resp. vnútropodnikový predpis, resp. stanovy družstva a prečo po 8.4.1999, ani
dokedy mu mal byť vyplatený. Žalovaný v 4.rade opätovne vzniesol námietku premlčania, či už nároku
na vyplatenie majetkového, resp. vyrovnacieho podielu, nakoľko pracovný a členský pomer žalobcu u
právneho predchodcu žalovaného v 1.rade skončil dňom 31.10.1993 a svoj nárok si uplatnil na súde
až dňa 28.7.2000. Čo sa týka kvalifikácie žalovaného majetkového podielu, sám žalovaný tento svoj
nárok spochybnil doručením dôkazu súdu, ktorý sa nachádza na čl. 63 až 66 v spise vedenom pod
č.17C/116/2000, a to kľúčom zhodnotenia majetkových podielov, ako aj hospodárskymi výsledkami
družstva za roky 1993 až 1999, ž čoho vyplýva, že po prepočte majetkového podielu po rozdelení
družstva na nástupnícky subjekt, t.j. Východoslovenské autodružstvo Prešov (žalovaného v 1.rade)
výsledný majetkový podiel žalobcu predstavuje hodnotu 10.124 Sk. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca a právnym predchodcom žalovaného v 1.rade uzatvorili dňa 12.11.1993 Splátkovú dohodu, z
ktorej vyplýva, že žalobca má voči Východoslovenskému autodružstvu v. d. Prešov záväzok v sume
6.270,20 Sk, zostatok majetkového podielu, na ktorý by mal žalobca nárok na vyplatenie, po prepočítaní
majetkového podielu predstavujúceho sumu 10.124 Sk a jeho záväzku 6.270,20Sk, nárok žalovaného
predstavuje výšku 3.853,80 Sk, za predpokladu, že by nebol premlčaný.

18. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
založených v spise, a to konkrétne Majetkového listu zo dňa 11.3.1994, výpisu z obchodného registra
ohľadne Východoslovenské autodružstvo, výrobné družstvo, výpisu z obchodného registra ohľadne
Východoslovenské autodružstvo Prešov, výrobné družstvo, Zásad a dohody o rozdelení imania -
majetku záväzkov, pohľadávok a členov Východoslovenského autodružstva, výrobného družstva zo
dňa 18.6.1996, Stanov Východoslovenské autodružstva, výrobné družstvo, Splátkovej dohody zo dňa
12.11.1993, Dohody o skončení členského a pracovného pomeru zo dňa 1.11.1993, ako aj ďalšieho
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

19. Žalobca bol v členskom a pracovnom pomere s výrobným družstvom Východoslovenské
autodružstvo, výrobné družstvo, so sídlom Košická cesta 20, Prešov, IČO: 00 168 394. Pracovný
a členský pomer žalobcu v tomto družstve skončil dňom 31.10.1993. Toto výrobné družstvo zaniklo
bez likvidácie rozdelením na 7 družstiev ku dňu 8.7.1996. Pôvodní žalovaní v 1.až 7.rade prevzali
majetok, práva a záväzky zrušeného družstva. Pôvodní žalovaní v 1. až 7.rade teda vznikli ako
samostatné subjekty rozdelením pôvodného výrobného družstva - Východoslovenské autodružstvo,
výrobné družstvo. Majetok, práva a záväzky zrušeného družstva prevzali novovytvorené subjekty v
podieloch tak, ako sú uvedené v Delimitačnom protokole - Zásady a dohoda o rozdelení imania -
majetku záväzkov, pohľadávok a členov Východoslovenského autodružstva, výrobného družstva zo
dňa 18.6.1996, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s rozhodnutím výročnej členskej schôdze výrobného



družstva - Východoslovenské autodružstvo, výrobné družstvo, o zrušení družstva bez likvidácie
rozdelením na 7 družstiev, konanej dňa 18.6.1996. Tento delimitačný protokol obsahoval rozdelenie
členov družstva, ale aj oprávnených osôb z procesu transformácie rozdeľovaného družstva s ich
majetkovými pohľadávkami. Rozdelenie oprávnených osôb s majetkovým podielom vypočítaným podľa
Zákona 42/1992 Zb. tvorí konkrétne Prílohu č. 8 predmetného delimitačného protokolu podľa stavu
známeho k 18.6.1996. V zmysle predmetnej Prílohy č.8 prešli nároky žalobcu na majetkový podiel
vypočítaný podľa Zákona 42/1992 Zb. na žalovaného v 1.rade. Podľa tejto prílohy bol majetkový podiel
žalobcu ku dňu 18.6.1996 vo výške 57.230 Sk. Táto výške zrejme zohľadňovala dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok žalobcu a výrobného družstva - Východoslovenské autodružstvo, výrobné
družstvo, ktorá vyplývala zo Splátkovej dohody zo dňa 12.11.1993, ktorá sa týkala záväzku žalobcu vo
výške 6.270,20Sk za drobný nákup a PHM, ktorý sa mal „zraziť“, resp. uhradiť z majetkového podielu.
Pri rozdelení pôvodného družstva prešlo imanie družstva a členstvo na družstva vzniknuté rozdelením
ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra, t.j. dňa 8.7.1996. Dňa 11.3.1994 ešte
pôvodné družstvo - teda právny predchodca pôvodných žalovaných, žalobcovi vydalo Majetkový list č.
499, v ktorom mu vyčíslilo výšku jeho majetkového podielu v sume 63.601,- Sk (2.111,17 eura). Následne
žalobca údajne vyzval žalovaného v 1.rade ako právneho nástupcu pôvodného výrobného družstva,
aby mu vyplatil jeho majetkový podiel. Tento mu mal oznámiť, že jeho majetkový podiel uznáva a že má
nárok na jeho vyplatenie až po 8.4.1999, pretože ročná účtovná závierka za rok 1993 bola schválená na
výročnej členskej schôdzi družstva dňa 8.4.1994, čo je v súlade so stanovami družstva platnými v čase
skončenia členského pomeru v družstve žalobcu. Žalovaný v 1.rade žalobcovi jeho majetkový podiel
doposiaľ nevyplatil. Oprávnený nárok žalobcu na vyplatenie jeho majetkového podielu v pôvodnom
výrobnom družstve predstavuje sumu 1.903,03 eura. Je to rozdiel medzi pôvodnou výškou majetkového
podielu vo výške 63.601 Sk(2.111,17) a záväzkom žalobcu, ktorý vyplýva zo Splátkovej dohody zo dňa
12.11.1993 vo výške 6.270,20Sk (208,13 eura). Žalovaný v 1.rade žalobcovi jeho majetkový podiel v
oprávnenej výške1.903,03 eura doposiaľ neuhradil. Neuhradili ho ani žalovaní v 2.,3. a 4. rade, ktorý
ručia za tento záväzok žalovaného v 1.rade.

20. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra
( § 31 ods. 3).

21. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou
alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak
sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po ukončení konkurzného
konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

22. Podľa § 68 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa zrušuje:

a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,

b) dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená,

c) dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak dňom,
keď bolo toto rozhodnutie prijaté,

d) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť,

e) rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zlúčení, splynutí alebo rozdelení
spoločnosti alebo jej premene na inú formu obchodnej spoločnosti alebo na družstvo, alebo

f) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

23. Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, pri rozdelení spoločnosti prechádza imanie zaniknutej
spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti. Každá zo spoločností vzniknutých rozdelením ručí za
záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti, a to až do výšky
čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o
rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť záväzok prechádza, je na jeho splnenie zaviazaná spoločne



a nerozdielne každá spoločnosť. Medzi sebou sa spoločnosti vyporiadajú v pomere, v akom na ne prešlo
čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

24. Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné
pohľadávky.

25. Podľa § 9 ods. 7 Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách, družstvo vypočíta majetkové podiely podľa kritérií ustanovených týmto zákonom
a oboznámi s nimi oprávnené osoby do 30 dní odo dňa schválenia transformačného projektu; súpis
majetkových podielov overený audítorom sa stane prílohou schváleného transformačného projektu.

26. Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách, pokiaľ podľa transformačného projektu nedôjde k transformácii družstva na
obchodnú spoločnosť, určia stanovy družstva premeneného podľa tohto zákona, aká časť vypočítaného
majetkového podielu člena je zahrnutá do nedeliteľného fondu družstva.

27. Podľa § 13 ods. 2 Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách, pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby podľa
transformačného projektu a je podnikateľom v odbore predmetu činnosti výrobného alebo spotrebného
družstva alebo vykonáva poľnohospodársku výrobu v prípade poľnohospodárskeho družstva, musí sa
jej majetkový podiel vydať do 90 dní odo dňa, keď oprávnená osoba o vydanie písomne požiadala.

28. Podľa § 13 ods. 3 Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách, pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby podľa
transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle odseku 2, môže sa jej vydať majetkový podiel
v plnej výške po siedmich rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba
po schválení transformačného projektu nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.

29. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne
podľa § 502.

31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

32. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
k právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca bol v členskom a pracovnom pomere
s výrobným družstvom Východoslovenské autodružstvo, výrobné družstvo, so sídlom Košická cesta
20, Prešov, IČO: 00 168 394. Pracovný a členský pomer žalobcu v tomto družstve skončil dňom
31.10.1993. Toto výrobné družstvo zaniklo bez likvidácie rozdelením na 7 družstiev ku dňu 8.7.1996.
Pôvodní žalovaní v 1.až 7.rade prevzali majetok, práva a záväzky zrušeného družstva. Pôvodní žalovaní
v 1. až 7.rade teda vznikli ako samostatné subjekty rozdelením pôvodného výrobného družstva -
Východoslovenské autodružstvo, výrobné družstvo. Majetok, práva a záväzky zrušeného družstva
prevzali novovytvorené subjekty v podieloch tak, ako sú uvedené v Delimitačnom protokole - Zásady a



dohoda o rozdelení imania - majetku záväzkov, pohľadávok a členov Východoslovenského autodružstva,
výrobného družstva zo dňa 18.6.1996, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s rozhodnutím výročnej členskej
schôdze výrobného družstva - Východoslovenské autodružstvo, výrobné družstvo, o zrušení družstva
bez likvidácie rozdelením na 7 družstiev, konanej dňa 18.6.1996. Tento delimitačný protokol obsahoval
rozdelenie členov družstva, ale aj oprávnených osôb z procesu transformácie rozdeľovaného družstva
s ich majetkovými pohľadávkami. Rozdelenie oprávnených osôb s majetkovým podielom vypočítaným
podľa Zákona 42/1992 Zb. tvorí konkrétne Prílohu č. 8 predmetného delimitačného protokolu podľa
stavu známeho k 18.6.1996. V zmysle predmetnej Prílohy č.8 prešli nároky žalobcu na majetkový podiel
vypočítaný podľa Zákona 42/1992 Zb. na žalovaného v 1.rade. Podľa tejto prílohy bol majetkový podiel
žalobcu ku dňu 18.6.1996 vo výške 57.230 Sk. Táto výške zrejme zohľadňovala dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok žalobcu a výrobného družstva - Východoslovenské autodružstvo, výrobné
družstvo, ktorá vyplývala zo Splátkovej dohody zo dňa 12.11.1993, ktorá sa týkala záväzku žalobcu vo
výške 6.270,20Sk za drobný nákup a PHM, ktorý sa mal „zraziť“, resp. uhradiť z majetkového podielu.
Pri rozdelení pôvodného družstva prešlo imanie družstva a členstvo na družstva vzniknuté rozdelením
ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra, t.j. dňa 8.7.1996.

34. Dňa 11.3.1994 ešte pôvodné družstvo - teda právny predchodca pôvodných žalovaných, žalobcovi
vydalo Majetkový list č. 499, v ktorom mu vyčíslilo výšku jeho majetkového podielu v sume 63.601,-
Sk (2.111,17 eura). Následne žalobca údajne vyzval žalovaného v 1.rade ako právneho nástupcu
pôvodného výrobného družstva, aby mu vyplatil jeho majetkový podiel. Tento mu mal oznámiť, že jeho
majetkový podiel uznáva a že má nárok na jeho vyplatenie až po 8.4.1999, pretože ročná účtovná
závierka za rok 1993 bola schválená na výročnej členskej schôdzi družstva dňa 8.4.1994, čo je v súlade
so stanovami družstva platnými v čase skončenia členského pomeru v družstve žalobcu. Žalovaný v
1.rade žalobcovi jeho majetkový podiel doposiaľ nevyplatil. Oprávnený nárok žalobcu na vyplatenie jeho
majetkového podielu v pôvodnom výrobnom družstve predstavuje sumu 1.903,03 eura. Je to rozdiel
medzi pôvodnou výškou majetkového podielu vo výške 63.601 Sk(2.111,17) a záväzkom žalobcu, ktorý
vyplýva zo Splátkovej dohody zo dňa 12.11.1993 vo výške 6.270,20Sk (208,13 eura). Žalovaný v 1.rade
žalobcovi jeho majetkový podiel v oprávnenej výške1.903,03 eura doposiaľ neuhradil. Žalovaný v 1.rade
takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 1.903,03 eura. Súd preto žalobe žalobcu o zaplatenie sumy
1.903,03 eura vyhovel a zaviazal žalovaného v 1.rade na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. V
prevyšujúcej časti žalobcu voči žalovanému v 1.rade ako nedôvodnú zamietol.

35. Keďže sa žalovaný v 1.rade dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal
ho súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 502 Obchodného zákonníka
aj na zaplatenie 17,6% ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.903,03 eura od 9.4.1999, a to až do
poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného v 1.rade, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu na úroky z omeškania,
súd žalobu voči žalovanému v 1.rade ako nedôvodnú zamietol.

36. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie majetkového podielu, žalobcovi neuhradili ani žalovaní v
2.,3. a 4. rade, hoci ručia za tento záväzok žalovaného v 1.rade v zmysle ust. § 69 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Voči ním však súd musel žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, keďže boli nesprávne žalovaní.
Boli žalovaní solidárne ako priamy dlžníci (spoločne a nerozdielne), hoci petit žalobného návrhu mal
zohľadňovať, že sú len ručiteľmi a nie priamymi dlžníkmi (plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných).

37. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.



41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade rozhodol
súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci
rozhodol súd o náhrade trov tohto konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, pričom uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2., 3. a 4.rade
rozhodol súd podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd nepriznal úspešným stranám sporu vo
vzťahu k žalobcovi, a to žalovaným v 2., 3. a 4.rade voči žalobcov nárok na náhradu trov tohto konania,
lebo má za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že žalobca po
skončení pracovného a členského pomeru u právneho predchodcu žalovaných nemal žiaden prístup k
dokladom, týkajúcim sa prechodu majetku, práv a záväzkov v súvislosti so zrušením pôvodného družstva
bez likvidácie jeho rozdelením na sedem nových družstiev, a tak bolo uplatňovanie jeho oprávnených
nárokov neprimerane sťažené.To sa týka aj zisťovania pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.