Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 7Cob/46/2020 zo dňa 06.07.2020

Druh
Uznesenie
Dátum
06.07.2020
Oblasť
Podoblasť
Iné
Povaha rozhodnutia
Zmenené
Odporca
36476714
Zástupca odporcu
17080231
Spisová značka
7Cob/46/2020
Identifikačné číslo spisu
8108202208
ECLI
ECLI:SK:KSPO:2020:8108202208.3
Súd
Krajský súd Prešov
Sudca
JUDr. Jozef Angelovič
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/46/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108202208
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8108202208.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: C. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. N.. H. F. XXX,
R., proti žalovaným: 1/ Východoslovenské autodružstvo Prešov, výrobné družstvo, v likvidácii, so sídlom
Košická cesta 20, Prešov, IČO: 31 730 426, 2/ ATV, výrobné družstvo Strážske, so sídlom Obchodná
437, Strážske, IČO: 31 730 418, 3/ AUTONOVA, výrobné družstvo Prešov, v likvidácii, so sídlom Košická
cesta 20, Prešov, IČO: 31 730 485, 4/ Fragokov - export, výrobné družstvo, so sídlom Budovateľská 67,
Prešov, IČO: 36 476 714, zastúpenému JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Letná 47, IČO: 17080231, o zaplatenie 2.111,17 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 4/ proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/13/2008-290 z 20.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ tak, že žalovaný
4/ má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Žalovaný 4/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1.903,03 eur so
17,6 % ročným úrokom z omeškania od 9.4.1999 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ zamietol. Nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/, 3/ a 4/ sporovým stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žaloba o uloženie povinnosti pôvodným žalovaným 1/ až 7/ zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 2.111,17 eur s prísl. je dôvodná vo vzťahu k žalovanému 1/. Vo vzťahu k ostatným
žalovanými, ktorí v súčasnosti vystupujú ako sporové strany (žalovaní 2/, 3/ a 4/) žaloba nie je dôvodná
so zreteľom na to, že tieto subjekty nemajú zodpovednosť za zaplatenie majetkového podielu žalobcu
v pôvodnom Východoslovenskom autodružstve Prešov, výrobné družstvo. Pôvodne boli žalované aj
ďalšie subjekty, a to KOVOTREND výrobné družstvo Orlov, KOVOROB Lipany výrobné družstvo a OMT
- STROJÁR, výrobné družstvo Veľký Šariš, voči ktorým však bolo konanie zastavené.

3. V závislosti na pomere úspechu a neúspechu v konaní rozhodol súd prvej inštancie, že žalobca má
nárok voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

4. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/, 3/, 4/ odôvodnil ustanovením §
257 CSP s tým, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania medzi
týmito sporovými stranami, ktoré spočívajú v tom, že žalobca po skončení pracovného a členského
pomeru u právneho predchodcu žalovaných nemal žiaden prístup k dokladom týkajúcich sa prevodu
majetku, práv a záväzku v súvislosti so zrušením pôvodného družstva bez likvidácie jeho rozdelením



na 7 nových družstiev, a tak bolo uplatňovanie jeho oprávnených nárokov neprimerane sťažené, čo sa
týka aj zisťovania pasívnej legitimácie na strane žalovaných.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 4/, a to len proti výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi ním a žalobcom, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a určil,
že žalovaný 4/ má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu
100 %.

6. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil.

7. Poukázal na to, že súdom vyslovený právny názor, že žalobca nemal prístup k dokladom týkajúcim sa
prechodu majetku a uplatňovanie jeho nárokov bolo preto neprimerane sťažené, je nesprávny, pretože
zo spisu vyplýva opak. Všetky potrebné údaje k podaniu žaloby poskytol žalobcovi žalovaný 1/ a všetky
potrebné dokumenty sú verejne dostupné v zbierke listín v obchodnom registri. Žalobca už pri podaní
žaloby mal vedomosť o tom, že svoj nárok mal uplatniť voči žalovanému 1/, na ktorého prešiel záväzok na
výplatu jeho majetkového podielu. V spore bol pôvodne zastúpený advokátom, išlo teda o kvalifikované
zastúpenie. Mal teda vedieť, že nárok má uplatňovať len voči žalovanému 1/. Namiesto toho žalobca
viedol spor nehospodárne, menil právny titul nároku a vecnú príslušnosť súdu. Skutočnosť, že žalobca
žaluje nesprávne sporové strany bola žalobcovi oznámená prostredníctvom pôvodných žalovaných 2/
až 7/, a to v ich vyjadreniach k žalobe. Žalovaný 4/ bol v spore zastúpených advokátom, bol úspešný v
celom rozsahu, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý voči nemu úspešný
nebol.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 4/ nevyjadril.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného 4/ je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného 4/, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
4/, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom
konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

12. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).

13. V prejednávanej veci nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mal
obmedzený prístup k dokladom týkajúcim sa prechodu majetku, práv a záväzkov v súvislosti so zrušením
pôvodného družstva bez likvidácie a jeho rozdelením na 7 nástupnických družstiev, prípadne pri
zisťovaní vecnej legitimácie na strane žalovaných, pretože takýto záver nemá oporu v obsahu spisu.

14. Už v pôvodnej žalobe podanej 28.7.2000 žalobca uviedol, že žalovaný 1/ jeho nároky uznal a je
ochotný mu ich zaplatiť. Tento žalovaný 1/ bol v konečnom dôsledku napadnutým rozsudkom zaviazaný
na zaplatenie predmetných nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní.

15. Z dokladov, ktoré boli pripojené k žalobe (Zásady a dohoda o rozdelení imania - majetku, záväzkov,
pohľadávok a členov Východoslovenského autodružstva, výrobné družstvo so sídlom Košická cesta
20, Prešov - č.l. 17 a nasl. spisu, príloha č. 8 Rozdelenie oprávnených osôb - č.l. 29 a nasl. spisu)
vyplýva, že rozdelenie oprávnených osôb s majetkovým podielom vypočítaným podľa zákona č. 42/1992
Zb. tvorí prílohu týchto zásad podľa stavu známeho k 18.6.1996. V tomto doklade - Rozdelenie
oprávnených osôb je žalobca zahrnutý medzi zamestnancov, ktorých nároky má uspokojiť žalovaný
1/ - Východoslovenské autodružstvo Prešov, výrobné družstvo. Naviac v bode 17 spomenutých zásad
a dohody o rozdelení majetku pôvodného Východoslovenského autodružstva, výrobné družstvo (č.l.
21 spisu) je uvedené, že archivované dokumenty rozdeľovaného družstva budú uložené v archívnej
miestnosti Východoslovenského autodružstva Prešov, výrobné družstvo, ktoré sa zaväzuje v prípade



oprávnenej potreby sprístupniť archív splnomocneným pracovníkom ďalších nástupnických družstiev,
ktoré budú oprávnené zo sprístupneného archívu vykonať výpisy a fotokópie dokumentov.

16. Z uvedeného je zrejmé, že všetky podstatné okolnosti o zodpovednosti za nároky uplatňované
v tomto konaní boli žalobcovi známe už pri podaní žaloby a nemožno súhlasiť ani s tým, že by
nemal prístup k dokumentácii, nakoľko táto bola archivovaná práve u žalovaného 1/. Aj keď bod 17
spomenutých zásad hovorí prístupe splnomocnených pracovníkov ďalších nástupníckych družstiev k
tejto dokumentácii, je nepochybné, že dokumentácia rozdeľovaného družstva bola k dispozícii, a je
ťažko predstaviteľné, že pri vynaložení aspoň priemerného úsilia by sa k potrebným dokladom nemohol
dostať iný oprávnený subjekt, teda člen družstva. Ako však bolo vyššie naznačené, všetky rozhodujúce
okolnosti pre určenie pasívnej legitimácie v tomto konaní boli žalobcovi známe už pri podaní žaloby.

17. Za týchto okolností je záver súdu prvej inštancie týkajúci sa aplikácie § 257 CSP v otázke náhrady
trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ (ktorý bol v konaní plne úspešný) nesprávny a
nekorešponduje s obsahom podanej žaloby a dôkazov, ktoré boli k nej pripojené. Aplikácia § 257 CSP v
otázke náhrady trov konania preto nie je namieste, ale je potrebné túto otázku, t.j. náhradu trov konania
posúdiť podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa zásad úspechu a neúspechu v konaní.

18. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ a určil, že žalovaný 4/ ako sporová
strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu
k žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný (§ 255 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný 4/ ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na
náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).