KOVONIT, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 30CoE/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8603897871
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8603897871.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Svidník, Sovietskych hrdinov 121, 089 01 Svidník, IČO:
30 807 484, proti povinnému: KOVONIT, s.r.o., IČO: 31 730 841, so sídlom Poštová 25/233, 089
01 Svidník, o vymoženie uloženej povinnosti istiny 3.494,21 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 3Er/49/2003-19 zo dňa 04.08.2016
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. R u š í uznesenie a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na zmenu účastníka konania
na strane oprávneného zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil, návrh
na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamietol a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne
po právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu -
rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Svidník č. 125/2003-OK/27PR4 zo dňa
15.01.2003, rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Svidník č. 127/2003-OK/27PN4
zo dňa 15.01.2003, rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Svidník č. 126/2003-
OK/27PRGF4 zo dňa 15.01.2003, rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Svidník
č. 128/2003-OK/27PNGF4 zo dňa 15.01.2003 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
18.08.2003 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie
bolo začaté dňa 22.08.2003 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Okresný súd
Svidník poverením č. 5712 011237 zo dňa 28.08.2003 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.07.2015 súdny exekútor postúpil súdu návrh na
zmenu účastníka konania - oprávneného, pričom predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávok
oprávneného (Sociálna poisťovňa) a Slovenská konsolidačná, a.s.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu účastníkov konania zistil skutočnosti odôvodňujúce zastavenie
exekúcie z dôvodu uplynutia desaťročnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. V zmysle zákona č.
242/2001 Z. z. a zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení účinnom od 01.07.2001 bola zavedená 10
ročná lehota na vykonanie rozhodnutí, predmetom ktorých sú pohľadávky na poistnom na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Márnym uplynutím tejto lehoty zaniká právo na vykonanie
rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

3. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni;
§ 148 ods. 2, § 277 ods. 1, § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; § 57 ods.



1 písm. b), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 525 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že lehota desiatich rokov, počas ktorej bolo
možné rozhodnutia vykonať uplynula dňa 17.02.2013. Táto lehota je prekluzívnou lehotou a zároveň
hmotnoprávnou a v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. V danom
prípade došlo k preklúzii práva vymáhať predmetný nárok zo strany oprávneného, pričom ďalšie
trvanie exekúcie je po uplynutí tejto lehoty neprípustné.

4. Výrok o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného odôvodnil tým, že
k postúpeniu pohľadávky došlo s účinnosťou k 17.06.2015, pričom v tom čase už bola pohľadávka
prekludovaná, a teda ju nebolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia. Takúto pohľadávku nebolo
možné postúpiť, a teda ani vyhovieť návrhu oprávneného na zmenu účastníka konania.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie o prekludovaní pohľadávky z dôvodu, že exekučným titulom je rozhodnutie č.
128/2003-OK/27PNGF4 zo dňa 15.01.2003, rozhodnutie č. 127/2003-OK/27PN4 zo dňa 15.01.2003,
rozhodnutie č. 126/2003-OK/27PRGF4 zo dňa 15.01.2003, rozhodnutie č. 125/2003-OK/27PR4 zo dňa
15.01.2003 vystavené Národným úradom práce, Okresný úrad Svidník, ktorým sa dlžníkovi ukladá
povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále z omeškania v zmysle ustanovení
§ 128 ods. 2 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej len
„Zákon o zamestnanosti“). V danom prípade preto nie je možné posudzovať prekluzívnu lehotu podľa
zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.07.2001. Právo vymáhať
príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 11.09.2003, teda za zachovania
3-ročnej premlčacej lehoty. Zákon o zamestnanosti upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie, preto
k zániku práva vymáhať pohľadávku nedošlo. Z tohto dôvodu nebol dôvod na zamietnutie návrhu na
zmenu účastníka konania. Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. K podanému odvolaniu oprávneného sa na základe výzvy vyjadril povinný, ktorý vo svojom vyjadrení
zo dňa 09.02.2017 uviedol, že nesúhlasí s odvolaním oprávneného proti napadnutému uzneseniu
súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd po zistení skutočnosti oprávnene zastavil exekúciu po uplynutí
desaťročnej lehoty s čím súhlasí a zároveň aj akákoľvek korešpondencia v tejto právnej veci so súdnym
exekútorom bola od roku 2003 pozastavená.

7. Na vyjadrenie povinného reagoval oprávnený vyjadrením zo dňa 27.02.2017, ktorý trvá na dôvodoch
uvedených v odvolaní zo dňa 07.11.2016 a navrhuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo
dňa 04.08.2016 v celom rozsahu zrušiť. K tomuto vyjadreniu oprávneného podal povinný vyjadrenie zo
dňa 03.04.2017 a konštatoval, že naďalej trvá na svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2017 a nesúhlasí s
odvolaním oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie a súhlasí so zastavením
exekúcie po uplynutí desaťročnej lehoty.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p“), v zmysle
ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), v spojení s § 243h ods.
1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas
podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

10. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy.

11. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.



12. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu
vydania exekučného titulu, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti
zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
Podľa 126 ods. 1, 3 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu vydania
exekučného titulu, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od
zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo
sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.

13. Predmetom vyššie uvádzaných exekučných titulov v tejto veci, je povinnosť platiť príspevok na
poistenie v nezamestnanosti a penále z omeškania s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti
uložená povinnému v konaní podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4 a § 133b ods. 1 podľa § 128 ods. 2 zákona
č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti.

14. V prvom rade treba zdôrazniť, že rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 387/1996 Z.z. o
zamestnanosti, preto ak súd prvej inštancie konštatoval zistenie dôvodov pre zastavenie exekúcie a tie
odvodil od znenia zákona č. 274/1994 Z.z. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
nepostupoval správne, lebo neaplikoval na vec správnu právnu normu, a toto malo v konečnom dôsledku
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. V danom prípade Zákon o zamestnanosti účinný v čase vydania rozhodnutí, ktoré sú podkladom
pre vedenie exekúcie, v ust. § 126 ods. 3 výslovne stanovil, že právo vymáhať príspevok na poistenie v
nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z toho vyplýva, že uvedené
nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K premlčaniu možno prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne
a len v rozsahu uplatnenej námietky, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. Odvolací súd
sa plne stotožňuje s odvolacou námietkou oprávneného v tom smere, že pokiaľ právny predpis, podľa
ktorého bolo rozhodnutie vydané (Zákon o zamestnanosti) upravuje režim vymáhania príspevku na
poistenie v nezamestnanosti, v takom prípade sa nebude aplikovať Zákon o Sociálnej poisťovni ani
Správny poriadok.

16. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoE 53/2014 zo
dňa 11.09.2014, cit: „Z uvedeného expresiss verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú. K
ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník
namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu námietky premlčania,
rozhodnutie možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo
dňa splatnosti ním priznanej pohľadávky. Právo vymáhať príspevok podľa § 126 ods. 3 zákona o
zamestnanosti (účinného ku dňu vydania exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou možnosťou
oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil
uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov),
ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v
ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je
ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať príspevok“- uvádzaná právna
norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické
uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom
upraveného postupu vymáhajúceho orgánu.“ Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď
urobil záver, že vymáhaná pohľadávka oprávneného je prekludovaná, a preto exekúciu zastavil, lebo
k preklúzii nedošlo.

17. Vo vzťahu k aplikácii § 148 ods. 2 o prekluzívnej lehote a prechodných ustanovení § 277 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zákonom č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení účinným od 1.1.2004 došlo k zrušeniu § 32 ods. 1 písm. c), § 44, § 46 a 47, §
49 až 60, § 62 až 70, § 118 ods. 4 písm. b), § 126 až 129 a § 130 ods. 3 druhá veta zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č.
354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona
č. 56/1999 Z. z., zákona č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z., zákona č.
245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona
č. 556/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona
č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 678/2002 Z. z.



18. Podľa prechodných ustanovení § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak
povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na
poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania
a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla
pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní
sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti
platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej
povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností
súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,
ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003
postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

19. Tieto prechodné ustanovenia vo vzťahu k prejednávaným exekučným titulom vydaným dňa
15.01.2003 stanovujú pre výkon týchto rozhodnutí aplikáciu dovtedy platného zákona, t.j. zákona č.
387/1996 Z.z o zamestnanosti.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v
spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude
v exekúcii ďalej pokračovať v zmysle príslušných právnych predpisov.

21. Podľa § 37 ods. 1, 3 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, účastníkmi exekučného konania
sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený
exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než
toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

19. Podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (Prechodné a záverečné ustanovenia účinné od
01.09.2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47
ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred
1. septembrom 2005.

20. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok v ust. § 37 nepripúšťal odvolanie proti rozhodnutiu o zmene
účastníka konania, odvolací súd postupom podľa § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného
zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.sp.).