Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/582/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223460
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114223460.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu 1/ O. R., narodeného
XX. XX. XXXX, bytom X., S. C. XXX, žalobkyne 2/ T. R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X., S. C.
XXX, žalobcu 3/ L. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom K. X., J. XXX/XX, zastúpených Advokátska
kancelária GOGA a spol., s. r. o., so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 36 863 947, v mene ktorej koná
ako advokát a konateľ JUDr. Tomáš Goga proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou Brezno, n. o., so
sídlom Brezno, Banisko 1, IČO: 31 908 969, zastúpenom advokátkou JUDr. Alexandrou Štefánikovou,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Komenského 12D, Banská Bystrica, za účasti intervenienta
na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO: 00 151 700, o náhradu škody a ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/222/2014-288 zo dňa 21. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že priznáva žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobcovi 1/ v rozsahu 50%. Vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ priznáva žalovanému náhradu trov konania
v celom rozsahu.

II. Vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 2/ a 3/ v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Mal za to, že žalobcovia
zobrali žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, procesne zavinili zastavenie
konania, a teda, sú povinní znášať trovy konania žalovaného spoločne a nerozdielne. Podľa názoru
okresného súdu je pravdou, že zdravotný stav žalobcu 1/ je nepriaznivý, no v konaní nevyvráteným
faktom je aj to, že postup žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi 1/ bol lege artis a
liečba poskytnutá žalobcovi 1/ bola indikovaná správne, a teda, vo vzťahu k žalovanému nebola žaloba
podaná dôvodne. Žalobcovi 1/ bolo poskytnuté finančné zadosťučinenie od spoločnosti NOVAMED, spol.
s r. o. (pôvodne žalovaný 1/), a súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne
nepriznal žalovanému náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote.
Podľa ich názoru súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania z nesprávneho právneho a
skutkového posúdenia veci. Rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP bez toho, aby u žalobcov zhodnotil
skutočné okolnosti prípadu, ktoré dosahujú stupeň hodný osobitného zreteľa. Poukázali na to, že
konajúci súd je povinný pri posudzovaní výnimočnosti prípadu posúdiť všetky okolnosti prípadu a



nielen tie, ktoré mu vyhovujú, alebo ktoré uzná za vhodné. Tvrdili, že z ich strany pri uplatnení práva
nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva, ale o nárok opretý o vypracovaný znalecký posudok znaleckej
organizácie. Práve na základe znaleckého posudku sa žalobca 1/ žalobou zo dňa 28. 10. 2014 domáhal
voči spoločnosti NOVAMED, spol. s r. o. (označeného v tom čase ako žalovaný 1/) a voči žalovanému
Nemocnica s poliklinikou, n. o. (v tom čase žalovaný 2/), aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili
sumu 74.418,0718 € titulom náhrady jeho škody na zdraví a sumu 50.000 € ako nemajetkovú ujmu v
peniazoch titulom ochrany osobnosti. K žalobe pristúpili 08. 04. 2015 aj žalobcovia 2/ a 3/. Z dôvodu
mimosúdnej dohody s pôvodným žalovaným pôvodne 1/, žalobcovia vzali svoj návrh voči spoločnosti
NOVAMED, spol. s r. o. späť a súd uznesením zo dňa 18. 02. 2016 konanie voči spoločnosti NOVAMED,
spol. s r. o. zastavil. Na pojednávaní dňa 18. 02. 2016 žalobcovia zobrali svoj návrh späť aj v časti
týkajúceho sa peňažného plnenia vo výške 70% z pôvodne žalovanej sumy. Tieto skutočnosti súd pri
posudzovaní výnimočnosti konania nevzal do úvahy a nijako sa s nimi nevysporiadal. Pri ponechaní
žaloby voči Nemocnici s poliklinikou Brezno, n. o., vo výške 30% z pôvodnej sumy žalobcovia opierali
svoj nárok o znalecký posudok znaleckej organizácie Inštitút foréznych medicínskych expertíz, s. r.
o., na str. 41 kde bolo konštatované „Vzhľadom na klinicky pretrvávajúcu závažnú kvadruparezu len s
malým zlepšením hybnosti na horných končatinách, zastávame názor, že s cieľom nájdenia a potvrdenia
príčiny neurologickej symptomatiky malo byť MRI vyšetrenie krčnej miechy zrealizované skôr ako dňa
10. 08. 2012“ (t. j. po 14 dňoch). Podľa ich názoru aj žalovaný nesie určitú mieru svojej zodpovednosti
na zdravotnom stave žalobcu 1/. Žalobcovia poukázali na ťažký zdravotný stav žalobcu 1/ (celkové
ochrnutie) a spôsob, akým teraz žije, pričom musí niesť následky tohto postihnutia. Aj keď žalobca 1/
dostal nejaké finančné prostriedky od spoločnosti NOVAMED, spol. s r. o., nie sú to prostriedky, na
základe ktorých by žalobca 1/ zbohatol, ale sú to finančné prostriedky na kompenzáciu jeho ťažkého
zdravotného postihnutia a zlepšenia jeho života. Je preto paradoxné, aby majetok, ktorý žalobca získal
ako kompenzáciu za jeho postihnutie, by mal byť teraz posudzovaný ako majetok, z ktorého by mal
platiť trovy konania žalovanému. Poukázali na to, že v dôsledku zdravotného stavu žalobcu 1/ sa s ním
následne rozviedla aj manželka, a tak celá starostlivosť o neho ostala na jeho blízkych príbuzných, t.
j. na žalobcov 2/ a 3/, ktorí na túto starostlivosť musia obetovať vlastný čas a finančné prostriedky. Na
žiadne z týchto okolností však konajúci súd neprihliadol a nijako sa s nimi nevysporiadal. Napadnuté
uznesenie žiadali zrušiť.

3. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Podľa jeho názoru súd pri svojom rozhodovaní
o náhrade trov konania vychádzal zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci. Je pravdou,
že zdravotný stav žalobcu 1/ je nepriaznivý, no v konaní nevyvrátiteľným faktom je aj to, že postup
žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi 1/ bol lege artis a liečba poskytnutá
žalobcovi 1/ bola indikovaná správne. A teda vo vzťahu k žalovanému nebola žaloba podaná dôvodne.
V tomto smere poukázali na protokol č. 993/2012 ÚDZS, kde je konštatované, že žalobcovi 1/ bola
poskytovaná zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.. Poukázal aj na
ďalšie závery znaleckého posudku, na ktorý sa odvolávali žalobcovia, a to konkrétne na str. 41,
kde je uvedené : „Na druhej strane ale nemôžeme potvrdiť ani to, že v prípade skoršej realizácie
kontrolného MRI vyšetrenia, a tým aj eventuálne skoršieho znova nasadenia kortikoidnej liečby, by
nastalo výraznejšie zlepšenie stavu p. R. ...“ a na str. 42 uvedeného posudku je jednoznačne uvedené :
„Ohľadne poskytovania zdravotnej starostlivosti na JIS neurologického oddelenia Brezno terapia bola
v súvislosti s výsledkami vyšetrení, ktoré mali lekári k dispozícii poskytovaná správne“. Uplatňovanie
nároku nemá, teda, oporu ani v znaleckom posudku, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, ani v záveroch
úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďalej žalovaný poukázal na to, že je zdravotníckym
zariadením, neziskovou organizáciou a v celom konaní postupoval tak, aby trovy spojené s jeho obranou
boli účelné. Žaloba zo strany žalobcov 1/ až 3/ nebola podaná dôvodne, a preto sú povinní ako strana,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania, uhradiť mu trovy konania. Súd náležitým spôsobom zistil
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalobcov, ako aj žalovaného, i okolnosti podania žaloby
a uplatňovania práva, postoje strán v konaní, ako aj dopad rozhodnutia o trovách konania ako na
povinnú, tak aj na oprávnenú stranu. Žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne
prospešné služby - zdravotnú starostlivosť, hospodári so stratou a rozhodnutie o trovách považuje za
vec zásadného významu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadal v celom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 (á contrario)
CSP a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov :



5. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

8. Z ust. § 257 CSP vyplývajú dve podmienky, za splnenia ktorých môže súd nepriznať náhradu trov
konania strane, hoci inak by mala na ne nárok. Musí ísť o výnimočný prípad a musia existovať dôvody
hodné osobitného zreteľa pre ich nepriznanie. Pri posudzovaní výnimočnosti a existencie dôvodov
hodného osobitného zreteľa súd správne prihliadol na tú skutočnosť, že aplikácia ust. § 257 CSP pri
rozhodovaní o trovách konania prichádza do úvahy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Na druhej strane však
súd poukázal len na jednu zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia predmetného ustanovenia prichádza
do úvahy, a to na prípady charakterizované sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila,
alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal aj z predložených tlačív pre dokladovanie pomerov žalobcov 1/ až 3/, a keďže v konaní dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému nezistil, rozhodol o tom, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že žalobcovia procesne zavinili
zastavenie konania.

9. Okresný súd pri rozhodovaní síce správne vychádzal z predloženého tlačiva pre dokladovanie
pomerov žalobcov 1/ až 3/, tieto však nevyhodnotil dostatočne správne a v súlade s celkovými
okolnosťami daného prípadu. Žalobca už v žalobe podanej na okresnom súde dňa 04. 11. 2014 uviedol,
že svoje stanovisko opiera o znalecký posudok znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia
forensic.sk (Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o.) č. 207/2014 zo dňa 18. 09. 2014 (ďalej
len „znalecký posudok“), pričom vo vzťahu k žalovanému 2/ poukázal najmä na str. 39 predmetného
znaleckého posudku : „v prípade negatívneho MRI vyšetrenia vykonaného cca 16-17 hod. od vzniku
ťažkostí sa dalo predpokladať, že u pána O. R. môže ísť o ischémiu - nedokrvenie miechy, ktoré v
daných sekvenciách zobrazené nebolo. Vzhľadom k tomu zastávame názor, že k realizácii nového MRI
vyšetrenia malo vzhľadom na nelepšenie stavu dôjsť skôr, ako 10. 08. 2012 (teda až pri zhoršení stavu
- udávaného nárastu tŕpnutia končatín“).

10. Okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu 1/ je nepriaznivý,
opomenul však skutočnosť, že táto „nepriaznivosť“ spočíva v celkovom ochrnutí žalobcu 1/, ktoré
vyžaduje celodennú opateru zo strany rodinných príslušníkov žalovaného 1/, teda, najmä zo strany
žalobcov 2/ a 3/, nakoľko po zdravotnom postihnutí žalobcu 1/ došlo aj k rozvodu manželstva žalobcu
1/ s manželkou. Z predloženého vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov žalobcu 1/ okresný súd
tiež zistil, že žalobca 1/ poberá invalidný dôchodok vo výške 460 € mesačne, býva v byte v Brezne v
jeho osobnom vlastníctve, vlastní motorové vozidlo a jeho aktuálny zostatok na účte v banke k 12. 06.
2016 predstavoval 31.200 €. Súd však opomenul, že vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie žalobcu
1/ je motorové vozidlo v jeho prípade nevyhnutnosťou, suma na jeho účte v banke vo výške 31.200
€ je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sumou, ktorá bola žalobcovi 1/ vyplatená mimosúdne
pôvodne žalovaným 1/ spoločnosťou NOVAMED, spol. s r. o., a táto suma, teda, nepochádza z príjmu
žalobcu 1/, ale slúži ako kompenzácia na náhradu nevyhnutných nákladov spojených s jeho liečbou a
ako kompenzácia jeho celkového zdravotného postihnutia. Na druhej strane odvolací súd prihliadol na
tú skutočnosť, že žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou verejnoprospešné služby v oblasti
zdravotníctva, pričom z ním predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov jasne vyplýva, že hospodári
so stratou a má niekoľko desiatok veriteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
má za to, že v súdenej veci sú splnené predpoklady pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému voči žalobcovi 1/ v celom rozsahu, ale len vo výške 50%, keďže žalobca 1/ je invalidným
dôchodcom, žijúcim len z priznaného invalidného dôchodku a z kompenzácie vyplatenej od spoločnosti
NOVAMED, spol. s r. o.. Žalobcovia síce procesne zavinili zastavenie konania, zároveň, avšak je jasné



a zrejmé, že uplatneného nároku sa žalobcovia domáhali na základe znaleckého posudku Inštitútu
forenzných medicínskych expertíz, s. r. o. zo dňa 18. 09. 2014, nie svojvoľne. Odvolací súd v tomto
smere podotýka, že protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenahrádza znalecký
posudok, je len ďalším dôkazom vo veci a nie je jednoznačným dôkazom o tom, že nárok žalobcov nie
je dôvodný.

11. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol nielen na sociálne, príp. majetkové
pomery strán sporu, ale aj na celkovú výšku trov konania, ktorú by boli povinní žalobcovia 1/ až 3/ zaplatiť.
V zmysle vyúčtovania trov konania predloženého žalovaným súdu prvej inštancie (č. l. 208-210 spisu)
vyplýva, že žalovaný si uplatňuje voči žalobcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 4.525,02 € a vo vzťahu
k žalovaným 2/ a 3/ po 151,15 €. Pokiaľ by mal žalobca 1/ uhradiť žalovaným uplatnené trovy konania,
je evidentné, že by ich musel uhradiť zo sumy, ktorá mu bola vyplatená ako finančná kompenzácia od
spoločnosti NOVAMED, spol. s r. o., čo odvolací súd považuje za nehumánne, hoci na druhej strane
odvolací súd podotýka, že sám žalobca 1/ mohol byť obozretnejší pri podávaní žaloby vzhľadom k
tomu, že už v čase podania žaloby mu museli byť známe závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vyplývajúceho z protokolu č. 933/2012 o vykonanom dohľade č. sp. : 22692/2013/602, PO
2139/2012, záznam : 4612/2013 zo dňa 14. 01. 2013. Taktiež by nebolo spravodlivé, aby žalovaný znášal
trovy konania v celom rozsahu, vzhľadom k tomu, že odvolaciemu súdu je aj z jeho vlastnej rozhodovacej
činnosti známe, že žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou zdravotnícku starostlivosť a
hospodáriaceho so stratou, preto vo vzťahu k žalobcovi 1/ priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50%.

12. Vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu,
keď odvolací súd zistil z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov žalobkyne 2/, že táto je
vysokoškolskou študentkou, ktorá má príjem len na základe dohody o brigádnickej práci študenta u
dvoch zamestnávateľov, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a
jej zostatok na účte v ČSOB, a. s., je vo výške 1.187,19 € a v PSS, a. s. vo výške 1.507,20 €. Z
predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov žalobcu 3/ predloženého okresnému súdu vyplýva,
že žalobca 3/ poberá dôchodok vo výške 415 € mesačne, vlastní rodinný dom v Čiernom Balogu,
vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen, rok výroby 2001 a má peňažné prostriedky v Slovenskej
sporiteľni, a. s. zo zostatkom na účte ku dňu 11. 07. 2016 vo výške 700 €. U odporcov 2/ a 3/, teda, nie
sú splnené predpoklady ani výnimočnosti veci, a nie sú dané ani dôvody hodné osobitného zreteľa, aby
sa žalovanému voči nim nepriznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom odvolací súd
pri rozhodovaní o uvedenom nároku, prihliadol vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ najmä na výšku náhrady
trov konania. Uhradenie náhrady trov konania žalovanému z ich strany neohrozí celkovú sociálnu a
majetkovú situáciu žalobcov 2/ a 3/, pričom je v ich schopnostiach a možnostiach náhradu trov konania
žalovanému uhradiť.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
podľa zásady úspechu vo veci a podľa ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu. V odvolacom konaní vo
vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným boli obe strany sporu úspešné vo výške 50%, preto v zmysle §
255 ods. 2 CSP odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Vo vzťahu medzi žalobcom 2/ a 3/ a žalovaným bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, a preto v
zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu
voči žalobcom 2/ a 3/. Odvolací súd ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie použil
aj na odvolacie konanie v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).