Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/412/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313202754
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6313202754.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne: W. O., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom J., T. 1, právne zastúpenej advokátom JUDr. Marianom Holým, Advokátska kancelária
Brezno, Boženy Němcovej 1/A, proti žalovanej: Nemocnica s poliklinikou Brezno, n. o., so sídlom Brezno,
Banisko 1, IČO: 31908969, v mene ktorej konal poverený zamestnanec JUDr. T. E., nar. XX. XX. .
XXXX, XXX XX J., J. XXX/X, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/132/2013-216 zo dňa 23. 02. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo
výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej ospravedlniť sa žalobkyni zostáva
nedotknutý.

III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosti zaslať žalobkyni list s
ospravedlnením uvedeným vo výroku tohto rozsudku, ďalej žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa
domáhala od žalovanej vzniknutej nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 150 000 eur okresný súd
zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy okresný súd zamietol z dôvodu premlčania práva žalobkyne, keď dospel k právnemu
záveru, že k zásahu do práv žalobkyne v súdenej veci došlo 27. - 28. 03. 2005 z dôvodu neposkytnutia
dostatočnej zdravotnej starostlivosti žalobkyne v čase jej hospitalizácie, v dôsledku ktorej skutočnosti
došlo k smrti jej nenarodeného dieťaťa. Premlčacia doba podľa názoru okresného súdu začala plynúť
dňa 29. 03. 2005. Z trestného spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 2T/172/2006 okresný súd zistil, že
žalobkyňa si v priebehu trestného konania uplatnila len nešpecifikovanú náhradu škody voči obvineným/
obžalovaným (C.. P. a C.. T.) bez jej konkretizácie a bez aspoň približného určenia uplatňovanej sumy.
Pre spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 112 OZ je nevyhnutné, aby si poškodená v
adhéznom konaní uplatnila svoj nárok čo do dôvodu a výšky s dostatočnou určitosťou tak, aby o tomto
mohol súd konajúci v trestnej veci rozhodnúť, k čomu v súdenej veci s poukazom na rozsudok č. k.
2T/172/2006-416 zo dňa 16. 04. 2012 nedošlo. Súd teda mal za to, že žalobkyňa si v priebehu trestného
konania neuplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v dôsledku čoho premlčacia doba
počas trestného konania nespočívala. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobkyňa
uplatnila až žalobou podanou na súde dňa 19. 03. 2013, a keďže premlčacia doba začala plynúť 29. 03.
2005 a k jej uplynutiu došlo 29. 03. 2008, nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
bol premlčaný. Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalobkyne, že uplatnenie námietky premlčania je
v rozpore s dobrými mravmi. V dôvodoch rozsudku uviedol, že preverením situácie, za ktorej došlo
k uplatneniu námietky premlčania, nezistil existenciu takých skutočností, t. j. výkon práv v rozpore



s dobrými mravmi natoľko výnimočnej intenzity, ktoré by odôvodňovali tak výrazný zásah súdu do
princípu právnej istoty, akým by bolo neakceptovanie vznesenej námietky premlčania. Žalobkyňa svojím
konaním, resp. nečinnosťou, neuplatnením si riadneho nároku v trestnom konaní zapríčinila márne
uplynutie premlčacej doby.

2. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok rozsudku okresného súdu, okresný súd vec právne posúdil podľa ust. §
101 a 112 OZ. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, teda podľa zásady čiastočného
úspechu v konaní. Súd žalobe v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby bola žalovanej uložená
povinnosť zaslať žalobkyni ospravedlňujúci list vyhovel, a v časti, ktorou sa od žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 150 000 eur, žalobu zamietol. Súd mal za to, že úspech žalobkyne aj žalovaného v
predmetnom konaní predstavoval 50%, preto žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania
(pred súdom prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu).

3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to proti výroku,
ktorým okresný súd žalobu zamietol a ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. Namietala
závery okresného súdu o tom, že si riadne nárok na náhradu škody neuplatnila v trestnom konaní. Podľa
jej názoru tento nárok bol riadne a včas uplatnený a v dôsledku tejto skutočnosti v trestnom konaní
vedenom voči C.. P. a C.. T. spočívala premlčacia doba, ktorá do podania žaloby neuplynula. Naďalej
trvala na tom, že na námietku premlčania nie je možné prihliadnuť v súdenej veci z dôvodu, že táto bola
uplatnená v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nestotožnila s právnym názorom žalobkyne, že by súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani, že súd
prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní s nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že
bola vo veci riadne vznesená námietka premlčania práva a že právo žalobkyne je premlčané. Premlčacia
doba začala plynúť dňa 29. 03. 2005 a žalobkyňa podala žalobu na súde až 19. 03. 2018. Vznesená
námietka premlčania nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, námietka v civilnom konaní za žiadnych
okolností nemôže predstavovať výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa si v priebehu
trestného konania uplatnila len nešpecifikovanú náhradu škody voči obvineným/žalovaným bez jej
konkretizácie a bez aspoň približného určenia uplatňovanej sumy. V trestnom konaní sa poškodená iba
vyjadrila, že sa pripája k trestnému konaniu a že žiada náhradu škody, a teda nárok nebol uplatnený
riadne. Poukázala tiež na to, že vo vzťahu k žalovanému - neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne
prospešné služby - sa nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v adhéznom konaní
už zo samotnej povahy veci ani nedal uplatniť, nakoľko nárok na náhradu škody je v tomto konaní
možné uplatniť iba voči obvinenej/obžalovanej osobe.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobkyne namietala, že žalovaná
neuviedla žiadnu argumentáciu, odvoláva sa jedine na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú však ani
necitovala. Naďalej trvala na tom, že v danej veci bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený
riadne v trestnom konaní.

6. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v napadnutom výroku ako vecne správny, hoci na
základe iného skutkového stavu a iného právneho posúdenia, než rozhodol súd prvej inštancie.

8. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za zistené, že žalobkyňa si neuplatnila právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní riadne, pretože výšku škody v tomto trestnom konaní
nešpecifikovala. Všeobecne takýto právny záver okresného súdu by bolo možné akceptovať v tom
prípade, keby si žalobkyňa náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní uplatňovala voči právne
legitimovanej osobe. Odvolací súd však poukazuje na to, že trestné konanie nebolo vedené voči
žalovanej - Nemocnici s poliklinikou Brezno, n. o., ale voči lekárom I.. P. ako primárovi gynekologicko-
pôrodnického oddelenia nemocnice a proti ošetrujúcej lekárke žalobkyne C.. K. T.. Pokiaľ si žalobkyňa
v trestnom konaní aj uplatňovala náhradu škody, túto neuplatnila voči zamestnávateľovi uvedených
osôb, a preto premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy počas trestného
konania nemohla spočívať. Premlčacia lehota teda nespočívala nie z toho dôvodu, že žalobkyňa si



právo na náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní neuplatnila riadne, ale z toho dôvodu, že si
túto náhradu neuplatnila voči žalovanému. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cz 28/1977, podľa ktorého spočívanie (dočasné zastavenie) plynutia
premlčacej doby nenastane, ak poškodený uplatní v trestnom konaní nárok na náhradu škody proti
obžalovanému pracovníkovi, ktorý škodu spôsobil porušením povinností pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním a zodpovedným subjektom bola organizácia, ktorej úlohy obžalovaný
plnil. V súdenej veci ide o presne taký prípad, kde si poškodená (žalobkyňa) uplatnila nárok na náhradu
škody proti obžalovanému pracovníkovi (i keď nie riadne), ktorý škodu spôsobil porušením povinností
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (teda proti C.. P. a C.. T.) a zodpovedným
subjektom bola organizácia, ktorej úlohy obžalovaní plnili (teda žalovaný). Krajský súd preto rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny
potvrdil, keď mal za to, že sa právo žalobkyne premlčalo, keďže nebolo vykonané v dobe ustanovenej
v Občianskom zákonníku (§ 100 ods. 1, § 101 až 110 OZ) s odkazom na § 101 OZ, podľa ktorého
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a podľa ust. § 112 vety prvej OZ , podľa ktorého ustanovenia, ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému v odvolacom konaní žiadne trovy konania
nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, a preto hoci by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.