DRAIMEX, v.o.s.


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/597/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205688
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617205688.1

Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: DRAIMEX, v.o.s.,
Narcisova 8, 943 01 Štúrovo, IČO: 34 104 712, o vymoženie sumy 175,93 eur, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Pavla Holíka, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške, o ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického proti povinnému návrh na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. Ro 1604/95 zo dňa 29.11.1995. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného
titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa
31.5.2002, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 175,93 eur s 0,05% poplatkom z omeškania
zo sumy 105,82 eur od 10.6.1995 do zaplatenia a zo sumy 70,11 eur od 10.9.1995 do zaplatenia, trov
predchádzajúceho konania v sume 11,15 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Výkon
funkcie súdneho exekútora zanikol a jeho náhradníkom je súdny exekútor JUDr. Pavol Holík. Súdny
exekútor koná vo veci pod sp. zn. Ex 280/2001 (táto sp. zn. vyplýva zo žiadosti o udelenie poverenia
a ďalších písomností nachádzajúcich a v exekučnom spise), resp. Ex 280/2002 (táto sp. zn. vyplýva z
podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie). Podľa návrhu na vykonanie exekúcie - tento bol
spísaný 2.4.20021, podľa pečiatky exekútorského úradu na návrhu na vykonanie exekúcie predloženého
k žiadosti o udelenie poverenia, mal byť návrh podaný 10.4.2002.

2. Súdny exekútor dal podaním zo dňa 15.8.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol,
že vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a bolo zistené, že povinný nevlastní
žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka
vozidiel, banky neevidujú účty povinnému s peňažnými prostriedkami, kataster nehnuteľností povinného
neeviduje ako vlastníka žiadnych nehnuteľností, a teda nebolo možné vykonať exekúciu žiadnym zo
spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.

3. Oprávnený podaním zo dňa 4.12.2016 exekútorovi oznámil, že obdržal jeho oznámenie, že po
vykonaných úkonoch úradu smerujúcich k zisteniu majetku povinného a nevymožiteľnosti pohľadávky
bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný resp. nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň
na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že oznámenie berie na vedomie a súhlasí s postupom v zmysle §



57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t. j. aby súd exekúciu zastavil z dôvodu jej vyhlásenia za
neprípustnú, t. j. nedostatku majetku postačujúceho aspoň na trovy exekúcie.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení
uvádzaný len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017) exekúciu
súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu
od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora.

7. Súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
exekučného spisu súdneho exekútora v tejto veci, súdneho spisu v tejto veci a tiež súdnych spisov
vo veciach vedených na návrh oprávneného proti povinnému pod sp. zn. 6Er/599/2002 a sp. zn.
5Er/598/2002 (v ktorých sa nachádzajú aj exekučné spisy súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu
sp. zn. Ex 278/2001 a Ex 281/2001) vyplýva, že súdnym exekútorom nebol zistený majetok povinného,
ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Povinný
nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR, motorového vozidla, účtu, nie je registrovaný v Sociálnej
poisťovni, zásielky sa vrátili exekútorovi neprevzaté. Oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného súhlasil. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie - podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Exekúcia sa začala
10.4.2002, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. po 1.2.2002, preto bola
exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, ako to žiadal
oprávnený.

8. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete na zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie
exekútora (ktoré je obsahom podnetu) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti
povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by
viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor
má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny
komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť
podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.

9. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd
podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové
pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do
úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie
je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto
veci exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, pričom
pri rozhodovaní súd nemohol za rozhodujúcu skutočnosť posúdiť to, že povinný je stále zapísaný
v Obchodnom registri. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri, t. j.
že nezanikla, totiž neodôvodňuje záver, že je aj fungujúcou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť a
skutočne podniká a má aj majetok, z výťažku ktorého by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie.



Tento záver podporuje aj skutočnosť, že od vzniku spoločnosti (v roku 1994) neboli do zbierky listín
povinného založené žiadne listiny, vrátane účtovnej závierky.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodované nebude.

17. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 196 EP, § 200 ods. 1,
§ 200 ods. 5 EP, § 203 ods. 2 prvá veta EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bol na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi
zaviazaný oprávnený - podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov
exekúcie vrátane trov, ktoré vznikli pôvodnému exekútorovi RNDr. Mgr. Podmanickému, pretože výkon
funkcie pôvodného exekútora zanikol a jeho náhradník pokračuje vo vykonávaní exekúcie a súčasne je
účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, namiesto pôvodného
súdneho exekútora. Takto súd rozhodol podľa § 16a ods. 3, 5 a 6 Exekučného poriadku. Súdny exekútor
JUDr. Holík pokračuje vo vykonávaní neskončených exekúcií v intenciách ustanovenia § 16 ods. 7
Exekučného poriadku - na základe pôvodného poverenia vydaného pre súdneho exekútora RNDr. Mgr.
Podmanického, pričom vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene. O výške náhrady trov exekúcie
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.