DRAIMEX, v.o.s.


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/599/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4602895881
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4602895881.1

Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO:
00151700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava proti povinnému: DRAIMEX, v. o. s., IČO: 34 104 712,
Narcisova 8, 943 01 Štúrovo pre vymoženie 70,11 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Pavol Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, náhradník
súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, pod číslom EX 278/2001, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického proti povinnému návrh
na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. Ro
1605/1995 zo dňa 24.11.1995 pre vymoženie sumy 70,11 EUR a všetkých účelne vynaložených trov
exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 04.06.2002.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 21.08.2017
žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na
zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak podkladom
na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno
vykonať rôznymi spôsobmi(zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom
na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 určí
spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho
exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené,
exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne



zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym
exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.

6. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

7. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo
dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), upravuje Exekučný poriadok podrobne,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo
zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný
súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať.

8. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017 naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručeniu návrhu resp.
podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na
vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú
relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených
práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený
rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania,
a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia
okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS432/2011, IV.
ÚS 436/2011).

9. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva
oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS252/04).

10. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne
konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť
posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v
právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

11. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§



57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy
exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).(uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

15. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

16. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/599/2002,
spisom súdneho exekútora Ex 278/2001 mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by
bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, nie je vlastníkom
žiadneho nehnuteľného majetku, nie je vlastníkom motorových vozidiel, nemá vedené účty v bankách a
na povinného je vedených niekoľko exekučných konaní a preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných
ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vyšší
súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

18. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).