ALPINE SLOVAKIA, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314206140
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5314206140.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne Ľ. L., rod. Č., bytom K.. T.
Č.. X, XXX XX Č., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Marťákom, 023 02 Krásno
nad Kysucou č. 1160, proti žalovaným: 1/ G. N. K. H. E. A., U.G. E. Č.. X, XXX XX R., 2/ E. E. V., G.
Č.. XX, XXX XX R., 3/ E. E. V., B. H. K. E. V., G.. A. Č.. XXX/A, XXX XX Ž., 4/ ALPINE SLOVAKIA,
spol. s r.o., Vlčie hrdlo 324/90, 821 07 Bratislava - Ružinov, IČO: 34 112 103, právne zast. Advokátska
kancelária AGM partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47
258 856, 5/ Mesto Čadca, Námestie Slobody 30, 022 01 Čadca, IČO: 00 313 971, zastúpené primátorom
mesta B.. G. I., 6/ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8,
813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Čadci, Slovenských
dobrovoľníkov 2749/12A, 022 74 Čadca, v konaní o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v rade 3/ z a s t a v u j e .

II. Žalovanému v rade 3/ n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

IV. Žalovaným v rade 1/, 2/, 4, 5/ a 6/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa doručila súdu 16.6.2014 žalobu, ktorou sa voči žalovaným v 1/ až 5/ rade domáhala
náhrady škody 50.000,- eur s úrokom z omeškania od splatnosti do zaplatenia a trovy konania v sume,
ako bude uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku.

2. Žalobu odôvodňovala tým, že žalovaný 1) je ústredným orgánom štátnej správy na úseku výstavby
cestných komunikácií, investorom je správa ciest, realizátorom K. D., stavebný úrad a stavebný dozor
je G. Č.. Poukázala na to, že výstavbou v úseku od kruhového objazdu v oblasti Č. - Ž. k tunelu
Č. - T. dochádzalo a naďalej dochádza k poškodzovaniu obytného domu č. s. X na adrese K.. T.,
Č., ktorého je ona vlastníčka. Na žalovaných sa obrátila listom 27.4.2014 a žiadala ich, aby situáciu
riešili. K náprave nedošlo. Pokiaľ G. Č. uviedlo, že nie je pasívne legitimované, poukázala na to,
že zabezpečilo čerpanie vody a osobne sa zaujímali o stav v predmetných nehnuteľnostiach. E. E.
V. neodmietla zodpovednosť, ale spochybňuje jej tvrdenia. Výstavba začala v roku 2005, kedy na
rokovaniach sa zúčastnili jej A. C. Č. a F., ktorí obaja už zomreli. Na nehnuteľnosti sa prejavili poškodenia,
výstavba prebieha (prebiehala) vo vzdialenosti jedného metra od domu. Dom je v blízkosti železnice
a je predpoklad, že sa zvýši hlučnosť, do domu zateká spodná voda, mohlo sa to stať výstavbou, ako
aj tým, že sa neobnovili pôvodné kanalizačné rozvody. Samotnou príčinou súvislosťou s výstavbou



spomínaného obchvatu je zatekanie spodnej vody do domu. V dome prevádzkuje reštauračné služby,
na dome praskajú steny, došlo k poškodeniu okien, zvýšila sa hlučnosť a prašnosť. Podľa posudku
B.. G. znalec vychádzal z toho, že rozsah poškodenia sa nedá s presnosťou určiť ale z ohliadky
interiéru je zrejmé, že voda do objektu zateká (pred výkopovými prácami nezatekala). Na preukázanie
dôvodnosti žaloby predložila žalobkyňa doklady z 12/1998 dokladovú časť N. K.. E.. R. G. zberná
komunikácia pri trati Ž. ulica L. H. Č. - záznam zo stretnutia 8.6.1998,, prezenčná listina z rokovania
pri trati na ul. L., záznam z pracovného rokovania štúdie z 1.6.1998, záznam z pracovného rokovania
18.9.1998, prezenčné listiny, prerokovanie technickej štúdie z 15.12.1998, záverečnú správu firmy B.
D. objektu a parcele č. XXX. Neskôr žalobkyňa rozšírila žalobu i na žalovaného v rade 6) Železnice
SR, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, keď okrem iného uvádzala, že 4.5.2015 sa
uskutočnilo rokovanie v priestoroch žalovaného v 3/ rade a bola informovaná, že za hluk smerom
od obchvatu a železničnej zastávky, zodpovedá nielen investor ale aj Železnice SR a z miesta od
cestnej komunikácie má zodpovedať mesto. Preto z opatrnosti rozšírila okruh žalovaných o Železnice
SR, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 (pozn. súdu o vstupe žalovaného v rade 6)
rozhodol súd uznesením zo dňa 13.7.2015 č.l. 156 spisu). Odhad poškodenia nákladov na predídenie
ďalšieho poškodenia domového objektu je asi 50.000,- €. Z korešpondencie a písomnosti žalobkyne
vyplýva, že žalobkyňa sa usiluje, aby jej domová nehnuteľnosť bola odkúpená, prípadne pre účely
potreby obchvatu a následkov tejto výstavby bol dom prípadne asanovaný. Taktiež poukázala i na inú
rovinu svojej ochrany, kedy sa so svojou situáciou obrátila aj na Televíziu G., ktorá odvysielala reportáž
12.6.2014 a chcela aj týmto spôsobom poukázať na problém, ktorý nie je nikto ochotný riešiť. V ďalšom
podaní zo dňa 15.7.2014, ako doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia a náhradu škody
duplikovala už pôvodne uvádzané skutočnosti a vo svojich podaniach zopakovala svoje stanovisko,
že najlepším riešením je odkúpenie jej domu a predpokladá, že s takouto alternatívou sa aj počítalo
( pozn. súdu zmena petitu nenastala). Predložila k svojím podaniam viaceré korešpondencie a jednania
so zainteresovanými stranami pri budovaní obchvatu, ktoré boli riešené aj za účasti G. Č., ako aj
stanovisko G. N., H. K. A. A. E. z 27.6.2014, keď bolo poukázané na znalecký posudok č. 87/2013,
ktorý bol vypracovaný na podnet žalobkyne, v ktorom sa konštatuje, že z hľadiska stability nedošlo
k poškodeniu a narušeniu statiky objektu a na objekte bolo zistených niekoľko porúch vo forme trhlín,
pričom objekt bude naďalej monitorovaný počas celej výstavby obchvatu. V ďalšej časti je informovaná
predmetným listom žalobkyňa, že pri miestnom šetrení jej boli vysvetlené príčiny zamokania a priesakov,
na ktoré sa sťažuje, pričom vizuálnou ohliadku bolo zistené, že v pivnici nebola prítomnosť žiadnej
hladiny vody ani priesaku vplyvom podzemnej vody a žalobkyni boli vysvetlené príčiny zamokania a
priesakov v čase dažďových zrážok, ktoré cez nezaizolované základové murivo v pivničných priestoroch
spôsobuje zamokanie. Teda z hľadiska stavebno-technického, nemá žalobkyňa v niektorej časti ani
odkvapový chodník, na ktorú skutočnosť bola upozornená. V ďalšom podaní z 31.7.2014 ako doplnenie
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, žalobkyňa rozšírila tvrdenia o petíciu, ktorú iniciovala a ďalšie
aktivity, ktoré v predmetnej veci z jej strany sú vykonávané a zdôraznila, že dôležité je vec riešiť čo
najrýchlejšie, pretože sa blíži ukončenie stavby a dôvodne sa obáva, že potom sa s vecou nebude
nikto zaoberať. Predložila súdu aj podanie regionálneho Ú. H. Q. so sídlom v Č. z 24.7.2014 v ktorom
uvedený regionálny úrad v procese realizácie stavby uložil investorovi povinnosť rešpektovať a dodržať
platnú legislatívu, vychádzajúcu zo zákona NR SR č. 355/2007 Zb. zák. o podpore, ochrane a rozvoji
verejného zdravia v znení neskorších predpisov, ale aj ďalších právnych noriem, ktorými sa ustanovujú
podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu
infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti dňa 23.7.2014 boli
vykonávané dokončovacie práce bez ťažkých mechanizmov, ako úprava chodníkov, čo korešpondovalo
s predpokladaným termínom ukončenia výstavby ku dňu 31.7.2014. Predložila podanie z 25.7.2014
adresované primátorovi G. Č., ako žiadosť o navýšenie vyvolané investíciou stavby, podanie z 25.7.2014
adresované O. Ú. H. Ž., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií označené, ako Žiadosť o
nápravu, pričom G. N., H. K. A. A. E. podaním z 28.7.2014 oznámilo E. E. V. R., vo veci petície obyvateľov
Č., že postupuje na vybavenie záležitosť týkajúcu sa navrhovateľky, ktorá poukazuje na negatívny účinok
stavby na jej rodinný dom, ktorý sa nachádza na ulici K. T. č. X v Č. a podaním zo 06.8.2014, ktorý
adresovala žalobkyňa E. Ú. a O. Ú.A. H. Ž., ako doplnenie námietok v kolaudačnom konaní, ktoré
sa týka stavby Č. Obchvat, preložka cesty I/11, opätovne opísala svoju situáciu a na problémy, ktoré
jej vznikajú napr. ako odviesť odpadovú vodu z rýn, pričom pokiaľ bolo začaté kolaudačné konanie,
poukázala na podmienky, ktoré boli stanovené príslušnými orgánmi v stavebnom konaní, ktoré neboli
splnené a akceptované, ale konkrétne neuvádza, ktorá má na mysli. Zdôraznila, že celú situáciu je
možné riešiť mimosúdne a čo najrýchlejšie, ale opätovne podala ďalšie podanie na vydanie predbežného
opatrenia na náhradu škody, ktorú označila ako predbežné opatrenie, ktorým žiada, aby boli eliminované



nepriaznivé účinky hladiny hluku a zosilnenie akustickej účinnosti obvodového plášťa vymenením
okien, aplikovaním fasádnej vetracej mriežky na jej domovej nehnuteľnosti, ktoré uznesenie následne
špecifikovala bližšie v ďalších podaniach. Súd v priebehu ďalšieho konania po zamietnutí návrhov na
vydanie predbežného opatrenia poukázal na judikatúru súdov, ktorá zakotvuje, že subjekt domáhajúci
sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie a pokiaľ ide o konanie vo
veci samej, navrhovateľ musí preukázať skutočnosti, ktoré predpokladá zákon.

3. Žalobu doručil súd žalovaným do vlastných rúk spoločne s procesným poučením a výzvou na
vyjadrenie sa k podanej žalobe za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

4. Žalovaný v rade 1) vo vyjadrení k podanej žalobe (č.l. 89 spisu) doručenom súdu 23.10.2014 žiadal
žalobu zamietnuť, žalobu považoval za nedôvodnú, nezrozumiteľnú, neúplnú, neurčitú. Zo žaloby
nevyplýva, na základe akého právneho titulu sa domáha žalobkyňa náhrady škody uplatnenej v sume 50
tis. €, hypoteticky poukázal na možnosť uplatnenia podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Ak sa žalobkyňa domáha
škody podľa § 420 a nasled. OZ má zato, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným. Poukázal na to, že
v rámci kolaudačného konania bola žalobkyňa prizvaná na ústne prerokovanie jej sťažnosti z 8.6.2014 a
bolo konštatované že všetky jej pripomienky zo strany stavebníka boli splnené. Žalobkyňa nepreukázala
na základe akých skutočností vyčíslila škodu vo výške 50.000,- €, neuviedla, čo je obsahom jej nároku na
náhradu škody, nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by škodu preukazovali. Žalobkyňa sa v žalobe
nevysporiadala so základnými zákonnými podmienkami potrebnými na úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody, nepreukázala samotný vznik škody a kauzálny nexus medzi porušením povinností a
vznikom škody. Nárok na náhradu škody odôvodňuje žalobkyňa zatekaním spodnej vody, praskaním
stien, poškodením okien, zvýšením hlučnosti, poukazuje na možné ukončenie živnosti v dôsledku
výstavby stavby. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na posudok B.. G. ani samotný znalec a nevyjadril, že
zatekanie je spôsobené v dôsledku uvedenej stavebnej činnosti.

5. Žalovaný v rade 4) doručil súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 68 a nasl. spisu) v ktorom poukázal na
neurčitosť podania , nesprávne označenie žalovaného ako i to, že nie je zrejmé, na základe akých
rozhodných skutočností sa voči spoločnosti žalovaného domáha náhrady škody. Poukázal na to, že
ich spoločnosť bola ako zhotoviteľ diela Č. - obchvat, predložka cesty I/11. Nie sú si vedomí porušenia
predpisu alebo zmluvnej povinnosti z ktorého by mala vzniknúť priama zodpovednosť voči tretej osobe,
stojacej mimo zmluvný vzťah so E. E. V.. Sumu uplatnenú žalovanou na náhradu škody považujú za
neurčitú ako sama žalovaná uviedla ide o sumu orientačnú. Požiadavka presnej kvantifikácie chýba.
Žalobkyňa poukazuje na vznik škody v súvislosti s realizáciou stavby, vychádza pritom z posudku
obecného a veľmi neurčitého. Žiadal, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Na preukázanie
tvrdení predložil žalovaný kópiu zmluvy o dielo uzatvorenú s objednávateľom žalovaným v rade 2) zo
dňa 8.7.2011.

6. Žalovaný v rade 5) v deň pojednávania 28.7.2015 predložil vyjadrenie k žalobe v ktorom rovnako ako
ostatní žalovaní poukázal na neurčitosť žaloby a následnú nedôvodnosť. Poukázal na to, že v spore nie
je pasívne legitimovaným, Mesto Č. nevystupovalo ako stavebný úrad, ak žalobkyni vznikla škoda, táto
nevznikla ich konaním či nekonaním, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi (ne)konaním a škodou.

7. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 28.6.2015 ( č.l. 205 a nasl. spisu), ktorý v dôsledku
podaného odvolania zo strany žalobkyne bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/194/2016-260
zo dňa 23.8.2016 zrušený. V odôvodnení súd vyššej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nebola
oboznámená s vyjadreniami žalovaných s týmito sa oboznámil právny zástupca až pri nahliadnutí
do spisu. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba
považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia druhému účastníkovi konania
vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti
a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.
8. V danom prípade nezostalo bez povšimnutia to, že žalovaná v rámci už podaného odvolania
(č.l.211 spisu) v podaní doručenom 12.11.2015 žiadala - rozšírila svoju žalobu na sumu 218.000,- €,
ktorá suma bola stanovená znaleckým posudkom č. 87/2013 znalca B.. G.. Rozšírenie odôvodňovala
tým, že v tesnej blízkosti domu žalobkyne bude cesta pre motorové vozidlá, pre sprejazdnenie
železničnej trate bude nutné odstrániť protisvetelné steny, napriek protihlukovým stenám je železničnou
dopravou prekročený hluk po celom úseku. Možno predpokladať, že hlučnosť sa zvýši. Rovnako vibrácie,
prašnosť. Dom sa stane neobývateľným. Keďže dom nemôže slúžiť svoju účelu uplatňuje si nárok



na sumu 218 tis. Eur, ktorá suma zodpovedá cene domu ako bola stanovená znaleckým posudkom.
V rámci doplnenia dokazovania navrhla, aby sú súd vyžiadal stanovisko z OU Žilina ktorý úrad má
všetky podania a vyjadrenia zainteresovaných účastníkov. Predniesla návrh na odkúpenie predmetných
nehnuteľností a poukázala na to, že si nárok uplatňuje s poukazom na ust. § 420 a nasled. OZ. V petite
zmeny žaloby navrhla, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
škodu v sume 250.000,- eur (iná suma ako bola definovaná v rozšírení žaloby) a trovy konania ( už však
bez úroku z omeškania zo sumy škody). Súd súčasne vyzval listom zo dňa 8.2.2019 splnomocneného
zástupcu žalobkyne aby upresnil a špecifikoval spôsob výpočtu nárok na náhradu škody zo sumy
50.000,- € na sumu 250 tis. Eur, ktorý nárok vyzval žalobcu zdôvodniť s poukazom na to, že súd nie je
povinný zostavovať skutkové tvrdenia na miesto žalobkyne.

9. Splnomocnený zástupca žalobkyne reagoval po rozhodnutí súdu vyššieho súdu na výzvu súdu
vyjadrením doručeným súdu 11.3.2019 v ktorom zotrval na pôvodne podanom žalobnom návrhu. Až
do zaslania výzvy neboli zasielané výzvy na doplnenie návrhu, podľa podaného návrhu rozhodol súdu
prvostupňový aj druhostupňový. Suma 50.000,- € predstavuje reálnu škodu. Znaleckým posudkom bola
stanovená cena nehnuteľnosti takmer 250.000,- € možno povedať, že dom je obývaný v rozpore so
všetkými zásadami zdravého bývania. Súd v danom prípade by mal postupovať voči žalobkyni podľa
CSP s ochranou slabšej strany. Poukázal na to, že žiadal o vyžiadanie stanoviska O. Ú. Ž.. Zotrval na
prednesoch a písomných podaniach. Dom má reálnu hodnotu viac ako 200 tis. Eur. Nárok uplatňujú
podľa §§ 420 a nasled. OZ. Škoda bola spôsobená poškodením základov, múrov, vlhnutím a praskaním
stien. Ďalšia škoda vznikla nemožnosťou riadneho výkonu vlastníckeho práva v zmysle Čl. 20 ústavy
SR. Škoda na majetku bola spôsobená, reálne bude potrebné riešiť viac otázok.

10. Do konania postupom podľa § 93 ods. 2 písm. a) CSP zahlásil vstup prokurátor Okresnej
prokuratúry v podaní doručenom súdu 27.10.2016. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu súd
pojednávanie stanovené v danej veci odročoval na návrh samotnej žalobkyne, ktorej stav podľa vyjadrení
splnomocneného zástupcu bol nepriaznivý, táto bola opakovane hospitalizovaná s tým, že nebolo zrejmé
či jej samotná účasť by nepriniesla zhoršenie jej zdravotného stavu. Splnomocnený zástupca uvádzal, že
nebolo možné zabezpečiť doklady - potvrdenia o zdravotnom stave žalovanej, táto sa podrobila operácii
v roku 2017, pričom podľa potvrdenia od všeobecného lekára (č.l. 295) jej stav nebol priaznivý, mala
po mozgovej príhode komplikácie s vyjadrovaním i pamäťou, nedoporučoval účasť na pojednávaní.

11. Na podklade záverov súdu vyššej inštancie súd doručil žalobkyni (hoc mala vedomosť o podaniach
žalovaných cez splnomocneného zástupcu) podania žalovaných - ich vyjadrenia v danom spore
spoločne s výzvou na vyjadrenie splnomocnenému zástupcovi žalobkyne a to dňa 22.2.2019 s výzvou
na vyjadrenie sa. Listiny - vyjadrenia žalovaných v zmysle záveru odvolacieho súdu mal doručené
splnomocnený zástupca.

12. Súd výzvou zo dňa 12.3.2019 (č.l. 310 spisu) vyzval strany sporu na predloženie dôkazov resp.
označenie dôkazov, ktoré navrhujú v spore vykonať s tým, že na dôkazy predložené neskôr súd prihliadať
nebude.

13. Žalovaný v rade 3) v podaní doručenom súdu opätovne namietal pasívnu legitimáciu ako i to že je
bez právnej subjektivity, keďže je iba organizačná zložka o čom predložil súdu dekrét pre riaditeľa B.
H. K. E. V. Ž. od generálneho riaditeľa E..

14. Žalovaný v rade 1) v nadväznosti na výzvu súdu zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach ako i tom,
že nie je v spore pasívne legitimovaný a škodu tak ako opisovala žalobkyňa svojím konaní nespôsobili.

15. Žalovaný v rade 2) na výzvu súdu v podaní doručenom 11.4.2019 taktiež zotrval na podanom
vyjadrení. Žalobkyňa sama spôsobila dĺžku konania, ktoré trvá takmer 4 roky. Podstatnou príčinou sú
neustále dodatky k žalobe, resp. zmeny samotného návrhu, zmeny účastníkov konania, zlý zdravotný
stav (nikdy nedoložený riadnou zdravotnou dokumentáciou). Výšku škody vyčíslila najskôr na 50 tis.
Eur, neskôr na 200 tis. Eur, k sume prirátala ešte protihlukové opatrenia a podobne. Výška škody
však reálne relevantne preukázaná nebola, nebola ničím podložená. Dom vo vlastníctve žalobkyne
vykazoval poškodenia, ktoré samotná žalobkyňa neuviedla o čom svedčí dôkaz ako pastportizácia
predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 9.11.2011, pričom hlavný účelom bolo zhromaždenie dostatočných
podkladov a informácií o stave objekt pred začatím stavebnej činnosti na predmetnej stavbe pre



porovnanie so stavom dotknutého objektu po výstavbe. V mesiaci november 2014 bolo vykonané
meranie hluku, nameraná hodnota bola 54,1 dB a 23,6 dB, povolená hladina bola 50 dB. Na eliminovanie
nepriaznivých účinky hluku bol stavebník vyzvaný na zosilnenie akustickej účinnosti obvodového
plášťa výmenou okien a fasádnou vetracou mriežkou tak, aby boli dodržané prístupné hodnoty hluku vo
vnútornom priestore obytných miestností. Žalobkyňa bola požiadaná o zaujatie stanoviska k navrhnutým
protihlukovým opatreniami v lehote do 30.9.2017, pričom v liste zo dňa 29.9.2017 súhlasila s navrhnutými
protihlukovými opatreniami. Z tohto dôvodu zvolali na 14.11.2017 rokovanie s programom - realizácia
protihlukových opatrení výmena 11 kusov okien na dome K.. T.. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne
napriek predchádzajúcemu súhlasu žalobkyne nesúhlasila s realizáciou navrhnutých protihlukových
opatrení a tieto preto nebolo možné realizovať. V rámci kolaudačného konania bol daný súhlas na
kolaudačné konanie stavby. 26.11.2018 bolo žalovanému doručené rozhodnutie MDV SR, ktorým
potvrdili rozhodnutie O. Ú. Ž., ktorým povolil užívanie stavebného objektu Č. - obchvat preložka cesty
I/11 a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa v celom konaní nepreukázala svoje tvrdenia žiadnymi
relevantnými podkladmi, neuniesla dôkazné bremeno, jej návrh považoval žalovaný za špekulatívny.
K podanému vyjadreniu predložil dôkazy uvádzané vo vyjadrení ako územné rozhodnutie zo dňa
12.8.2005, stavebné povolenie vydané Krajským úradom 13.12.2007 záverečnú správu - pasportizácia
objektu na parcele č. 115 (dom žalobkyne), kde v závere je uvedené, že na objekte bolo zistené
niekoľko porúch, hlavne trhlín; záznam o meraní hluku z decembra 2014, list RÚVZ zo dňa 18.6.2015 čo
do odporúčania eliminácie hluku výmenou okien a vetracou mriežkou tak, aby boli dodržané prípustné
hodnoty hluku vo vnútornom priestore miestností. Tiež žalobca predložil list adresovaný žalobkyni, kde
jej oznamuje a žiada ju o písomné stanovisko k výmenám okien a fasádnou prevetrávacou mriežkou zo
dňa 7.9.2017, kladná odpoveď žalobkyne v liste doručenom SSC 29.9.2017, záznam z rokovania, kde
splnomocnená zástupkyňa žalobkyne L. E. nesúhlasila s riešením na elimináciu hluku. Rozhodnutím
O. Ú. Ž. zo dňa 18.5.2018 bolo povolené užívanie stavebného objektu SO 101-00 Preložka cesty
I/11 v rámci stavby Č.-obchvat, preložka cesty I/11, kde zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že
neboli splnené protihlukové opatrenia. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím z 15.11.2018
rozhodnutie OU Žilina potvrdil.

16. Po odstránení procesného nedostatku súd v nadväznosti na aktuálnu úpravu CSP a pri aplikácii
koncentračnej zásady vo veci stanovil termín pojednávania na ktorom za prítomnosti strán sporu ako i
prokurátora okresnej prokuratúry vec prejednal a opätovne rozhodol, ktoré rozhodnutie súd odôvodňuje
nasledovne:

17. Zástupca žalobkyne na pojednávaní poukazoval opätovne na to, že na nehnuteľnosti vznikla škoda,
pasívna legitimácia žalovaného v rade 3) je daná, SSC ich volala do Žiliny za účelom prejednania veci,
boli vyzvaní, aby s nehnuteľnosťou nič nerobili, tento dom mal byť vykúpený, avšak nestalo sa tak.
Škoda ako taká vznikla obnažením základov.

18. Rovnako tak žalovaní - ich zástupcovia zotrvali na svojich vyjadreniach a stanoviskách. Zástupca
žalovaného v rade 4) poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala ani jednu
z podmienok na priznanie tohto nároku, povinnosť skutkových tvrdení nie je možné nahrádzať v tomto
konaní s poukazom na kontradiktórnosť CSP. Žalovaný v rade 5) namietal pasívnu legitimáciu, žalovaný
nebol vydávateľom stavebných povolení, výška škody uplatnená v spore je uplatnená bez akéhokoľvek
podkladu, nezodpovedá žiadnemu znaleckému posudku alebo inému relevantnému doklady z ktorého
by vyplývala výška škody.

19. Prokurátorka na pojednávaní konštatovala, že do konania vstúpili z podnetu žalobkyne. S poukazom
na dokazovanie a skutkový stav i v nadväznosti na stanovisko žalovaných mala zato, že už prvotné
rozhodnutie o zamietnutí žaloby bolo správne.

20. Súd rozhodol podľa zák. č. 160/2015 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/
> Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č.
99/1963 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/
> Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2015/160/> vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna



úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky
konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.

21. Súd na pojednávaní 3.9.2019 zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním
listinných dôkazov z O. Ú. H. Ž., nakoľko nebolo preukázané čo mali tieto listiny objasniť, žalobkyni a či
jej a jej zástupcovi nič nebránilo, aby tieto listiny predložili a naviac súd s poukazom na žalobu ako takú a
jej skutkové tvrdenia považoval takýto dôkaz za nadbytočný. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom
žalobkyne, ktorá má dlhodobejšie nepriaznivý zdravotný stav a súd má zato, že výsluchom žalobkyne by
nebola zistené reálna výška škody na podklade ktorej uplatnila nárok v tomto spore (tento iba odhadla).
Rovnako tak súd poukazuje na to, že súd nepripustil zmenu žaloby tak ako navrhovala žalobkyňa na
sumu 250000,- € (resp. 218.000,- €) majúc zato, že zo strany žalobkyne neboli preukázané žiadne
skutkové tvrdenia ani dôkazy odôvodňujúce procesný postup pre rozšírenie (pripustenie kvantitatívnej
zmeny) tejto žaloby a výsledky vykonaného dokazovania by neboli podkladom pre konanie o takto
zmenenej žalobe ( § 143 CSP). Predmetom tak zostal pôvodný nárok uplatnený zo strany žalobkyne v
pôvodnej žalobe (ods. 1 odôvodnenia rozsudku).

22. Vo vzťahu k výroku I. a II. rozsudku súd uvádza nasledovné odôvodnenie:

23. Z hľadiska procesnej spôsobilosti účastníka konať pred súdom, nesprávne žalobkyňa označila
žalovaných aj v 2/ aj v 3/ rade, keď žalovaný v 3/ rade E. E. V. Ž. je organizačnou zložkou žalovaného v 2/
rade E. E. V. R.. E. E. V. (ďalej len „SSC“) je samostatná rozpočtová organizácia zriadená G. N., D.Ô. K. F.
E. A. (právny nástupca G. N. K. H. E.). E. má svoje regionálne zastúpenie prostredníctvom dislokovaných
organizačných zložiek pod jednotným názvom B. H. K. E. V.. Takáto organizačná zložka má sídlo i v
Žiline a podľa vyjadrení zástupcu žalovaného v rade 2) je to zložka pôsobiaca pre oblasť žilinského a
trenčianskeho kraja. Skutočnosť, že organizačná zložka vykonáva činnosť a realizuje úkony v zmysle
poverenia generálneho riaditeľa, zastupuje E. podľa organizačného poriadku v rozsahu úloh, ktoré jej
prináležia neznamená, že je nositeľom právnej subjektivity a že je spôsobilým účastníkom konania
aktuálne stranou v spore. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a teda nemôže vo vlastnom
mene nadobúdať práva a povinnosti, ani robiť právne úkony. Špecifickým je ale koncepcia postavenia
vedúceho organizačnej zložky, ktorého meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia sa zapisuje do
obchodného registra a vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby je podľa § 13 ods. 3 Obchod.
zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> oprávnený robiť za podnikateľa všetky
právne úkony, ktoré sa organizačnej zložky týkajú i napriek tomu, že organizačná zložka nie je právnickou
osobou. Vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú tejto organizačnej zložky je nositeľom práva a
povinností podľa názoru súdu v danom spore žalovaný v rade 2) , ktorej organizačná zložka
(žal. 3) je súčasťou a právnu subjektivitu a spôsobilosť byť účastníkom konania ako vyžaduje právna
úprava CSP má vo všetkých prípadoch výlučne tento subjekt - žalovaný v rade 2) a nie organizačná
zložka žalovaný v rade 3), čo korešponduje aj s ustálenou judikatúrou a súdnou praxou. Súd konanie
voči žalovanému v rade 3) zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktoré súd skúma z úradnej
povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania (§ 62 CSP).

24. Súd preto konania z dôvodu nedostatku spôsobilosti subjektu byť stranou sporu nakoľko ide o
organizačnú zložku zastavil. Žalovanému takto označenému žalobcom keďže ide o nespôsobilý subjekt
sporu súd náhradu trov konania postupom podľa § 256 CSP nepriznal. Podľa obsahu spisu mu ani
reálne žiadne nevznikli súd preto postupoval v súlade s Čl. 17 CSP.

25. Súd vo vzťahu k nejasnosti žaloby čo do označenia žalovaného v rade 4) uvádza, že žalobkyňa
označila ako žalovaného v 4) rade K. D., E..A..O.., R., keď podľa výpisu z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I., je spoločnosť zapísaná ako Alpine Slovakia, s.r.o., so sídlom Vlčie
hrdlo 324/90, Bratislava Ružinov, IČO: 34 112 103. Teda z procesného hľadiska ani tento žalovaný
nebol správne označený. Toto pochybenie súd vyhodnotil ako pisárske ( pozn. hoc v priebehu
konania na pojednávaní 3.9.2019 splnomocnený zástupca žalobkyne označoval ako správne pasívne
legitimovaného žalovaného K. D. - pozn. súdu výrobca oblečenia). Pisárske pochybenie súd vyhodnotil
a posúdil i v nadväznosti na to, že žalobkyňa opakovane podávala návrh na nariadenie predbežného
(aktuálne neodkladného) opatrenia v ktorom označovala ako žalovaného v 4/ rade oproti pôvodne
podanému návrhu správnym označením ako K. E., E..A..O..



26. Vo vzťahu k nároku žalobkyne voči zvyšným žalovaným (výrok III. rozsudku) súd uvádza že
vo vzťahu k právnemu posúdeniu podanej žaloby žalobkyne súd aplikoval nižšie uvedené zákonné
ustanovenia na podklade ktorých vo veci rozhodol, ktoré rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne:

27. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

28. Všetci žalovaní považovali žalobný návrh žalobkyne za nezrozumiteľný, neurčitý a namietali svoju
pasívnu legitimáciu vzhľadom na to, že zo žalobného návrhu nevyplýva na základe čoho je žalobný
návrh podaný. Slovenská správa ciest poukazovala, že z ich strany boli vo vzťahu k žalovanej navrhnuté
riešenia (výmena okien, prevetrávacia mriežka na fasáde), ktoré riešenie hoc žalobkyňa akceptovala,
následne pri pristúpení k realizácii toto odmietla, čo sa javilo súdu tiež ako nelogické pokiaľ v rámci
podaní žalobkyňa žiadala zjednanie nápravy i v tomto smere (toto však predmetom žaloby nebolo).
Takisto spoločnosť K. E., E..A..O.. poukazovala na nedostatočné odôvodnenie a špecifikáciu žalobného
návrhu, pridržala sa svojho stanoviska, kde konštatoval žalovaný v 4/ rade, že žalobný návrh má
nedostatky v procesných náležitostiach aj hmotno-právnych, podania žalobkyne sú viaceré, nie sú
ujednotené do jedného celku z ktorého by bolo možné konštatovať, koho považuje za zodpovedného pre
tú ktorú príčinu a za akú činnosť toho ktorého zo žalovaných. Vzhľadom na postavenie žalovaného v 4/
rade, ktorý realizoval stavbu a vykonával všetky práce na diele jednak podľa zmluvy o dielo s investorom,
počas priebehu všetkých týchto prác sa vykonávali previerky postupu prác nielen zo strany hlavného
inžiniera a kontrolóra a určite, ak by neboli dodržané všetky technologické, zákonné a iné právne normy
súvisiace s výstavbou tohto diela, bolo by im zo strany investora toto vytýkané (tak ako vo vzťahu k
montáži okien na dome žalobkyne - viď odôvodnenie vyššie).

29. Žalovaný v 6/ rade konštatoval, že z návrhu na rozšírenie účastníkov konania nevyplýva aké
konkrétne porušenie zo strany Ž. mali byť v tomto prípade podľa žalobkyne a preto rovnako považuje
žalobný návrh za nedostatočne špecifikovaný, nekonkrétny a vôbec žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala, že takýto návrh voči ním je dôvodný.

30. Pokiaľ žalobkyňa žalovala G. Č., toto vo svojom vyjadrení či už písomnom alebo ústnom na
pojednávaní pre súdom konštatoval, že podľa ich názoru je žalobný návrh nedostatočný. Mesto Č.
nevystupovalo ani ako stavebný úrad ani ako stavebný dozor a taktiež má za to, že v prípade ak
žalobkyni vznikla škoda nevznikla zavinením žalovaného v 5/ rade a preto považuje žalobný návrh za
nedôvodný.

31. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných v tom ohľade, že žalobný návrh bol nedostatočný a súd
mal vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád tohto návrhu. Aj napriek tomu, že návrh bol písaný laicky a
neboli v návrhu uvedené zákonné ustanovenia podľa ktorých žiadala žalobkyňa rozhodnúť z podanej
žaloby je zjavné, kto je stranou sporu, žaloba obsahuje opísanie ňou tvrdeného skutkového stavu podľa
ktorého žalobkyňa považuje správanie sa a postup žalovaných za postup, ktorý je v rozpore s právnymi
normami a v dôsledku toho jej mala vzniknúť škoda. V spore je žalobkyňa zastúpená osobou znalou
práva, splnomocnenec prezentoval v rámci podaní uplatnený nárok po právnej stránke kvalifikovaný s
tým, že išlo o nárok na náhradu škody.

32. Za aktuálnej úpravy zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) sa dôraz kladie na iniciatívu strán sporu. Aby
súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu
svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru
môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Do
ust. § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy,
vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Súd však musí uviesť, že tento spor nie je sporom,
kedy súd vykonáva dôkazy nad rámec návrhov a z vlastnej iniciatívy (ex offo), nakoľko jednoznačne je



potrebné pre tento spor uplatniť princíp rovnosti zbraní pre stranu nielen žalobkyne ale i žalovaných pre
zabezpečenie rovnakého prístupu.

33. Pokiaľ ide o zodpovednosť v zmysle § 420 Obč. zák. zákon jednoznačne ustanovuje, že na splnenie
všeobecnej zodpovednosti podľa OZ pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne splnené predpoklady a to -
1) vznik škody, 2) protiprávnosť konania, 3) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané),
4) príčinná súvislosť medzi škodou a konaním. Pokiaľ ide o škodu, zákon predpokladá, že škodu
môže spôsobiť právnická aj fyzická osoba. Pokiaľ ide o spôsobenie škody právnickými osobami, tak
ako ich žaluje žalobkyňa v tomto spore podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák., na miesto priameho škodcu
za škodu zodpovedá právnická alebo fyzická osoba, ak bola škoda spôsobená pri činnosti priameho
škodcu vykonávanej pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorého na túto činnosť použili. Z podanej žaloby
žalobkyne ako i jej opakovaných doplnení a písomných podaní adresovaných súdu prostredníctvom
splnomocneného zástupcu ako i v rámci prednesu vyplýva, že žaluje šesť subjektov avšak v ani jednom
z podaní žalobkyňa nekonkretizovala, akým spôsobom a akou mierou sa ten ktorý zo žalovaných má
podieľať na spôsobenej škode.

34. Súd pristúpil reálne k skúmaniu predpokladov pre priznanie nároku tak ako má na mysli § 420 OZ.
Ako prvá podmienka musí byť splnená škoda - jej vznik. Pojem škoda v súdnej praxi je ustálený a ide
o majetkovú ujmu, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Z princípu zodpovednosti za majetkovú
škodu vychádza aj obsahové určenie škody. Za túto sa považuje nielen skutočná škoda, škoda o ktorú
sa majetok poškodeného zmenšil, ale aj to, čo poškodenému v dôsledku škodnej udalosti ušlo, teda
to o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. V súdenom prípade
žalobkyňa žiadnym spôsobom ani neosvedčila a už vôbec nie preukázala vznik škody (podľa jej tvrdení
mala vzniknúť škoda na jej nehnuteľnosti viacerými spôsobmi). Škodu ako takú v sume 50.000,- eur
vyjadrila odhadom bez konkretizácie spôsobu výpočtu, bez posudku, odborného vyjadrenia, ktorý by
preukazoval vyčíslenie takto uplatneného nároku, resp. odborného vyjadrenia z ktorého by bolo zrejmé,
že ku škode (zníženiu jej majetku) na strane žalobkyne reálne i došlo a ak áno akým spôsobom (v dome
- vnútornom vybavení, vonkajšie úpravy, zatekanie, hluk) a v akom rozsahu. Konkretizácia tak ako to
poňala žalobkyňa spoločne so splnomocneným zástupcom „približne“ tu nie je na mieste. Žalobkyňa
už pred podaním žaloby ako i v rámci koncentračnej lehoty mala opakovane možnosť jednoznačne
preukázať existenciu a spôsob vzniku škody tým ktorým žalovaných ako i to, ako sa svojím konaním, či
nekonaním pričinili k vzniku škody tak ako popisovala žalobkyňa. Pokiaľ škodu nepreukázala, súd nemal
možnosť postupovať iným spôsobom ako tak, že žalobu zamietol bez ďalšieho skúmania podmienok
(2,3 a 4) pre náhradu škody pre neunesenie dôkazného bremena. Pokiaľ by súd mal skúmať ďalšie
predpoklady pre priznanie škody, súd uvádza, že toto sa javilo bez významu pokiaľ v spore nebolo
preukázané, že ku škode (hoci i len v sume 1,- € ) reálne došlo. Tvrdenia žalobkyne zostali podľa názoru
súdu bez výpovednej hodnoty. Žalobu preto ako nie dôvodnú súd zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O trovách konania - nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v rade 1, 2, 4, 5
a 6 mali úspech v rozsahu 100% v ktorom rozsahu súd žalovaným priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni. Aplikácia ust. § 257 CSP v danom prípade nebola nakoľko súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali tak, ako navrhoval
zástupca žalovaného v rade 4) na pojednávaní. Žalobkyňa vstupovala do sporu s vedomím, že v spore
nemusí byť úspešnou, pričom v priebehu celého sporu bola právne zastúpená. O konkrétnej sume trov
po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník postupom podľa
§ 262 CSP.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.