ALPINE SLOVAKIA, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/150/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201200
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ALPINE
SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 04 Bratislava IČO: 34 112 103, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O. BOX 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 8184-6000/2016-ON/80 zo dňa 22.06.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Úrad pre verejné obstarávanie (žalovaný) ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie
podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok
uchádzača ALPINE SLOVAKIA, spol. s.r.o., (žalobca) proti vylúčeniu z verejného obstarávania na
predmet zákazky „Odstránenie havarijného stavu odvádzania dažďových vôd- Tr. kanál RI, kanál D5-6-1,
Odvedenie dažďových vôd z komunikácií“, vyhláseného verejným obstarávateľom Obec Chorvátsky
Grob, vo Vestníku verejného obstarávania č. 10/2016 dňa 15. 01. 2016 pod značkou 1099 - WYP podľa
§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov zastavil konanie o námietkach.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že námietky boli podpísané osobami
Ing. Jurajom Pojezdálom - prokuristom a Ing. Lenkou Škulecovou - prokuristkou, kedy k námietkam
nebol priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie osôb Ing. Juraja Pojezdála a Ing.
Lenku Škulecovú predmetné námietky podpísať. Z dokumentu „Plnomocenstvo“ vyplýval navrhovateľov
úmysel splnomocniť prostredníctvom tohto plnomocenstva osobu Juraja Pojezdála, okrem iného aj
na podpisovanie námietok. K námietke ani v ponuke nebol priložený doklad, ktorý by preukazoval
oprávnenie Ing. Petra Russeggerra a Ing. Michala Kociana toto splnomocnenie udeliť. Žiaden z
navrhovateľom predložených dokladov nebolo možné pritom považovať za doklad podľa § 138 ods. 7
písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods.
6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko zo žiadneho z navrhovateľom predloženého dokladu
úrad nemal za preukázané, že Ing. Peter Russeggerr a lng. Michal Kocian (označení ako konatelia)
boli oprávnení konať za navrhovateľa, a teda že zároveň boli oprávnení splnomocniť na podpisovanie
námietok Ing. Juraja Pojezdála, ktorý predmetné námietky (spolu s Ing. Lenkou Škulecovou) podpísal.
Žalovaný po preštudovaní dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu poukázal aj na to,



že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, resp. doklad, preukazujúci oprávnenie na
udelenie splnomocnenia na podpisovanie námietok, nebol predložený ani kontrolovanému. Žalovaný
dodal, že účelom predloženia dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní
je preukázanie skutočnosti, že osoba, ktorá podpísala námietky, bola na to oprávnená, čo je možné
preukázať napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva na oprávnenie tejto osoby
konať a podpisovať za právnickú osohu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán
navrhovateľa splnomocnil inú osobu na podpísanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň
priložiť k námietkam doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie. Predloženie
dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej
konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa
odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti. Procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie v
konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky náležitosti a prílohy podľa § 138
ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. V opačnom prípade úrad postupuje podľa § 139 ods. 1
písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie o námietkach zastaví.
II. žaloba a námietky

3. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že námietka bola podpísaná prokuristom Ing. Jurajom
Pojezdálom a prokuristkou Ing. Lenkou Škulecovou a bola podpísaná v súlade s pravidlami jednania za
spoločnosť, ktoré sú uvedené v Obchodnom registri. To znamená dvomi prokuristami, dvomi konateľmi
alebo v kombinácii jedným konateľom a prokuristom zároveň. Rozhodnutie o zastavení ÚVO odôvodnil
absenciou dokladu, preukazujúceho oprávnenie prokuristov spoločnosti žalobcu Ing. Juraja Pojezdála
a Ing. Lenky Škulecovej (bod 8 rozhodnutia). Ďalej ÚVO odôvodnil zastavenie aj tým, že v námietke
absentoval doklad, z ktorého by vyplývalo, že Ing. Peter Russegger a Ing. Michal Kocián sú konatelia
žalobcu (bod 9 rozhodnutia). Žalovaný tvrdil, že mal byť súčasťou námietky aj výpis z Obchodného
registra žalobcu. Právne zastavenie konania o námietkach ÚVO odôvodnil absenciou náležitosti podania
podľa §138 ods. 7 písm. c) ZVO „Prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať
námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému."
4. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo podľa žalobcu v dlhodobo špatnom výklade ustanovenia
§ 138 ods. 7 písm. c) ZVO žalovaným. Žalovaný tvrdil, že z uvedeného ustanovenia plynie, že
súčasťou námietky musí byť výpis z Obchodného registra alebo plnomocenstvo a súčasne výpis z
obchodného registra. Podľa § 153 ZVO sa na revízne konanie o námietkach podľa ZVO použije v
určitom obmedzenom rozsahu zákon č. 71/1967 Zb., správny poriadok. Mimo iné sa na revízne konanie
aplikujú základné pravidlá konania podľa §3 Správneho poriadku: Rozhodnutie správnych orgánov
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (zásada materiálnej pravdy). Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy(zásada aktívnej súčinnosti).
Správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k
správnemu vybaveniu veci. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez
zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (zásada hospodárnosti a rýchlosti konania).
Podľa § 17 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa na revízne postupy pred ÚVO aplikuje (§153
ZVO), právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom
vyhláseným do zápisnice. Správny poriadok teda ex lege určuje, kto (orgán) za právnickú osobu jedná
bez nutnosti ďalšieho dokazovania svojho oprávnenia. Povinnosť predložiť plnomocenstvo správny
poriadok uvádza len pri zastupovaní advokátom alebo iným zástupcom. Povinnosť prekladať výpis z
Obchodného registra neupravuje Správny poriadok ani zákon o verejnom obstarávaní v žiadnom svojom
ustanovení a už vôbec nie v prípade, kedy za účastníka jedná poverený zamestnanec alebo štatutárny
orgán. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca." Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Kto bol pri prevádzkovaní
podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza." Z týchto ustanovení Obchodného zákonníka ex lege vyplýva oprávnenie konateľov,
prokuristov a poverených zamestnancov konať, a to bez nutnosti dokladať výpis z Obchodného registra.

5. K spornému §138 ods. 7 písm. c) dôvodová správa k novelizácii zák. č. 503/2009 Z. z. hovorí:
„Navrhuje sa doplniť novú obsahovú náležitosť námietok, a to o doklad, ktorý preukazuje oprávnenie



podpisovať námietky navrhovateľa (v prípade, že ide o fyzickú osobu) alebo osoby oprávnenej konať
za navrhovateľa (v prípade právnickej osoby štatutárny orgán alebo osoba ním splnomocnená). V
takomto prípade musí osoba, ktorá podpísala námietky, týmto dokladom preukázať, že na to bola
oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby
konať a podpisovať za právnickú osobu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán
navrhovateľa splnomocnil inú osobu (napr. právneho zástupcu) na podpísanie námietok. V prípade, ak
za právnickú osobu konajú napr. dvaja konatelia, je potrebný v súlade s výpisom z obchodného registra
podpis oboch konateľov, v prípade, ak podpisuje námietky jeden z konateľov, je potrebné k námietkam
priložiť splnomocnenie od druhého konateľa, z ktorého takéto oprávnenie vyplýva, v opačnom prípade
úrad nemá preukázané, že námietky podpísala osoba oprávnená konať za navrhovateľa. Predloženie
dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej
konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby
sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti." Podobne aj jediný na Slovensku dostupný
komentár k ZVO k uvedenému zákonnému ustanoveniu §138 ods. 7 písm. c) uvádza: „V každom prípade
bude prílohu podaných námietok tvoriť doklad o poukázaní kaucie na účet Úradu a doklad preukazujúci
oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému, tj.
plnomocenstvo alebo výpis z obchodného registra." (Tkáč J. Griga M. Zákon o verejnom obstarávaní,
Iura Edition 2013) V obdobnom právnom systéme verejného obstarávania v Českej republike neexistuje
povinnosť k námietke alebo žiadosti o preskúmanie dokladať výpis z Obchodného registra.

6. Novela zák. č. 503/2009 Z.z., ktorou bola do ZVO vložená povinnosť predkladať doklady o
oprávnení podpísať námietky, bola zrejme reakciou na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2S/267/2007-46 a súvisiaceho rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 3Sžf/80/2009 zo dňa 18.2.2010. Oba
súdy správne a v súlade so zásadami správneho konania konštatovali, že doloženie dokladu nemožno
z vtedajšieho znenia ZVO vydedukovať. Ako je ďalej uvedené oba súdy zhodne konštatovali, že
„dokladom preukazujúcim oprávnenie podpisujúceho" je len a výhradne plnomocenstvo. Z pohľadu
historického a aplikačného výkladu je vhodné odkázať na zmienený judikát NS SR a predchádzajúci
zák. č. 523/2003 Zb., o verejnom obstarávaní a jeho § 107 ods. 5 písm. j) stanovujúci náležitosti
námietok: „Námietky podané úradu musia obsahovať doklad preukazujúci oprávnenie konať, ak
nebol predložený obstarávateľovi." Text derogovaného ZVO je takmer totožný s textom aktuálneho
ZVO: „Prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6
písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému“. Dalo by sa dokonca povedať, že aktuálne znenie
obmedzuje gramaticky predmetný doklad len na „oprávnenie podpisovať námietky". Derogované znenie
v gramatickom zmysle vyjadroval širšie význam „konať". Krajský súd v Bratislave v už zmienenom
rozhodnutí spis. zn. 2S/267/2007-46 a následne NSSR v rozhodnutí 3 Sžf/80/2009 interpretoval pojem
„doklad oprávnenia konať" takto: „V tomto prípade ide podľa názoru krajského súdu o pochybenie pri
tvorbe tohto zákonného ustanovenia, nakoľko predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní požadoval
predloženie plnomocenstva v § 107 ods. 5 písm. j/". Podobne aj v inej časti uvedeného rozhodnutia
Najvyšší súd uvádzal: „Samotné znenie § 139 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 139 ods. 6 zákona č. 25/2006
Z. z. neobsahuje povinnosť navrhovateľa v konaní o námietkach, aby predložil aj doklad preukazujúci
plnomocenstvo na úkon podania námietok pre osobu oprávnenú konať za navrhovateľa". Novelou bola
povinnosť predložiť doklad znovu zavedená. Novela sa ale nijak nedotkla definície „dokladu" a použila
rovnaký text, ako v predchádzajúcom zák. č. 523/2003 Zb. Pod týmto dokladom KS v BA a NSSR chápe
plnomocenstvo a žiadny iný dokument (výpis z OR) vo svojom aplikačnom výklade neuvádza. Ako už
žalobca uvádza v bode 13 žaloby, subsidiárny správny poriadok o plnomocenstve hovorí len v súvislosti
s advokátom alebo treťou osobou mimo účastníka. Starší výklad KS BA a NSSR je aplikovateľný aj
na aktuálny ZVO, pretože textácia zákonov je takmer totožná a novšie rozhodnutie súdu, ktoré by
predchádzajúci výklad menilo, neexistuje.

7. Predmetné ust. § 138 ods. 7 písm. c) ZVO podľa ktorého „Prílohami námietok je doklad preukazujúci
oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému."
je preto nutné podľa žalobcu vykladať tak, že sa pod týmto dokladom chápe len plnomocenstvo
alebo poverenie. Netreba predkladať žiadne doklady, ak oprávnenie osôb konať vyplýva priamo z
Obchodného zákonníka. Zo všetkých citovaných prameňov vychádza, že „dokladom preukazujúcim
oprávnenie podpísať námietku" je plnomocenstvo, predkladané v prípadoch, kedy námietku podpisuje
advokát alebo iná osoba mimo organizačnú štruktúru navrhovateľa. Ak za osobu koná konateľ alebo
prokurista, ktorého oprávnenie vyplýva z jeho pracovnej funkcie, žiadny ďalší dokument netreba,
pretože oprávnenie vyplýva priamo z právneho predpisu. Jediným prameňom práva, ktorý by mohol



čiastočne svedčiť výkladu žalovaného, je dôvodová správa k novele ZVO, ktorá povinnosť doložiť doklad
zaviedla. Pri skúmaní tohto autentického výkladového prameňa je treba vychádzať zo skutočnosti,
že aj samotná dôvodová správa uvádza predkladanie dokladov alternatívne, t. j. buď obchodný
register, alebo plnomocenstvo. Citovaný komentár k zákonu od Iura Edition len kopíruje dôvodovú
správu a bližšie nerozvádza svoje myšlienky, dôvody a úvahy, preto k nemu žalobca uvádza rovnaké
argumenty, ako k dôvodovej správe. Dôvodová správa je teda podľa žalobcu v rozpore s aplikovateľnou
zásadou hospodárnosti podľa Správneho poriadku a ratio legis samotného Správneho poriadku a
činnosti orgánov štátnej správy. Výklad podľa zásad právneho predpisu má prednosť pred výkladom
podľa dôvodovej správy, pretože zásady sú súčasťou samotného právneho predpisu. Hore zmienená
zásada hospodárnosti jasne hovorí, že správny orgán musí postupovať tak, aby čo najmenej zaťažil
účastníkov konania. Úrad pre verejné obstarávanie je orgán štátnej správy, ktorý má za peniaze
daňových poplatníkov zriadený priamy elektronický prístup do Obchodného registra. Taktiež je verejne
dostupný elektronický Obchodný register na adrese www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>, ktorého zriadenie
a prevádzka taktiež stoja daňových poplatníkov nemalé peniaze. Žalobca nevidel dôvod, prečo by
žalovaný pri svojej činnosti nemohol využiť tieto verejne dostupné elektronizované zdroje a namiesto
toho nadmieru zaťažuje účastníkov svojimi formálnymi požiadavkami, ktoré ani nemožno jednoznačne
dovodiť z platného znenia právnych predpisov. V žiadnom inom konaní (civilnom, daňovom atď.) sa
výpis z Obchodného registra nepredkladá a identitu štatutárnych orgánov si zisťuje samotný správny
orgán nahliadnutím do OR. V tomto duchu preto výklad a postup žalovaného vnímal ako formalisticko-
úradnícku šikanu, ktorá nemá zákonné ani vecné opodstatnenie. Stricto sensu ani žalovaným uvádzaný
výpis z Obchodného registra nie je absolútnym dokladom osvedčujúcim oprávnenie konať za osobu
podávajúcu námietku. Oprávnenie konateľa konať za právnickú osobu totiž plynie z rozhodnutia valnej
hromady právnickej osoby o menovaní štatutárneho orgánu, nie z výpisu z obchodného registra. Žalobca
by teda musel pre spokojnosť ÚVO k námietke priložiť zápis z valného zhromaždenia. Napadané
rozhodnutie pôsobí až absurdne vo svetle faktu, že aj samotný žalovaný mal u seba výpis z Obchodného
registra žalobcu a zoznam jeho štatutárnych orgánov v rámci záznamov a dokumentov v zozname
podnikateľov vedeným žalovaným podľa § 131 ZVO. Nebol teda dôvod, aby sa výpis z Obchodného
registra predkladal duplicitne, keďže ÚVO platný výpis z OR mal a má k dispozícii v rámci záznamu
podnikateľov. Dôkazom je náhľad záznamu zo zoznamu podnikateľov.

III. zhrnutie argumentov žalovaného

8. S vyššie uvedenými tvrdeniami sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnil a konštatoval,
že v konaní o námietkach žalobcu vec správne právne posúdil. Vo väzbe na vyššie uvedenú
argumentáciu žalobcu žalovaný zdôraznil tú skutočnosť, že konanie o námietkach bolo zastavené
podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že doručené námietky
neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom
obstarávaní. Normatívna úprava zákona o verejnom obstarávaní jasne a jednoznačne vymedzuje
obsahové náležitosti podaných námietok a ich prílohy, pričom z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona
o verejnom obstarávaní jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci
oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Jedinou
výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných
námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní situácia, kedy bol tento
doklad záujemcom resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi resp. obstarávateľovi napr.
v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k
verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ resp. obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138
ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach.
Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c) vyžaduje expressis verbis ako prílohu
podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí
výlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia
procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného
práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ.
9. Námietky žalobcu boli podpísané prokuristom žalobcu G. a prokuristkou žalobcu G., splnomocneného
G. a G. plnomocenstvom, ktoré bolo súčasťou ponuky, časť „Ostatné“ žalobcu. Prílohou námietok ani
dokumentácie kontrolovaného však nebol doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie osobám pánovi
IA. ktorý predmetné námietky spolu s G. podpísal, na zastupovanie žalobcu v konaní o námietkach,



teda aj podpisovať námietky. Na základe uvedeného, príloha podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o
verejnom obstarávaní nebola preukázateľne predložená ako príloha námietok podaných žalobcom, v
dôsledku čoho bola objektívne naplnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 139 ods. 1
písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. 05. 2008, č. k. 1 Sžo/62/2007:„ Ustanovenie § 107 ods. 5 zákona taxatívne
vymedzuje obligatórne náležitosti námietok uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia
má uchádzač okrem iného predložiť oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo doklad
o doručení žiadosti o nápravu, ak ju obstarávateľ v zákonnej lehote nevybavil - teda žalobkyňa mala
v danom prípade pripojiť samotné oznámenie (jeho rovnopis), ktoré bolo obstarávateľom v súlade s
citovaným ustanovením §105 ods. 7 zákona písomne vyhotovené a jej aj doručené. Súd poukazuje na
to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodnutia s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré
sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru
súdu nepostačuje púha sprostredkovaná interpretácia jeho obsahu neumožňujúca jeho verifikáciu.
Ustanovenie §107 ods. 5 v spojení s § 105 ods. 7 zákona túto obligatórnu náležitosť jednoznačne
definuje a keďže v konaní sa nepreukázalo, že k námietkam bolo pripojené aj oznámenie obstarávateľa
o vybavení žiadosti o nápravu prípadne doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak obstarávateľ žiadosť
nevybavil v zákonnej lehote, bol záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti zastavenia konania o
námietkach podľa §108 ods. 1 písm. c) zákona nesprávny.“

10. Rovnako žalovaný poukázal na účel ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom
obstarávaní. V prípade, že námietky podáva právnická osoba (napr. spoločnosť s ručením
obmedzeným), je potrebné, aby boli podané námietky podpísané osobu oprávnenou konať za
spoločnosť (napr. konateľ). Predložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom
obstarávaní navrhovateľ preukazuje, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, t.j, právny úkon
je perfektný, V opačnom prípade by žalovaný musel vychádzať z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala
námietky je oprávnená konať v mene navrhovateľa, v dôsledku čoho by námietky mohol podpisovať
ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (napr.
výpisom z obchodného registra) navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala,
je oprávnená konať za navrhovateľa (napr. ako konateľ). V predmetnom prípade boli predložené
námietky podpísané prokuristom žalobcu G.. JJ. a prokuristkou žalobcu Ing. D. Q.. Súčasťou ponuky,
časť „Ostatné“ žalobcu zo dňa 08. 11. 2014 bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca udelil
plnomocenstvo G.. U. F.. Nakoľko však prílohou námietok nebol výpis z obchodného registra žalobcu,
tak ako to vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c), nebolo možné overiť, či G..
U. F. poverili osoby oprávnené konať za navrhovateľa. Bez predloženia uvedeného dokladu - výpisu
z obchodného registra nebolo nijako preukázané, že osoba, ktorá námietky podpísala, t. j. G.. U. F.
spolu s G.. D. Q., sú oprávnení podpisovať námietky v mene žalobcu. Z predloženého splnomocnenia
vyplývalo, že fyzické osoby G.. F. H. a G.. P. O. splnomocňujú G.. U. F. na právne úkony pri uplatňovaní
revíznych postupov, ale nepreukazuje oprávnenie konať v mene žalobcu dvom konateľom G.. F. H. a
G.. P. O., a teda ani právo splnomocniť G.. U. F. na zastupovanie žalobcu v konaní o námietkach, teda
aj podpisovať námietky. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustálenou judikatúrou Krajského
súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky spis. zn.: 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 05. 2016,
č.k. 5S/241/2014-93 zo dňa 03. 11. 2015, 6S/255/2013-135 zo dňa 17. 04. 2015, 1S/293/2013-92
zo dňa 26.02.2015, 6S/144/2013-89 zo dňa 16. 01.2015, 6S/114/2013-65 zo dňa 21. 11.2014 a č.k.
6S/79/2013-38 zo dňa 08.08.2014).

11. Žalovaný ešte dodal, že je potrebné rozlišovať obligatórne náležitosti námietok a ich príloh podľa
§ 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 138 ods. 7 písm. c) zákona o
verejnom obstarávaní a § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní. To, že je žalobca držiteľom
potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov nijakým spôsobom nekonvalidovalo daný skutkový
stav, t. j. nepredloženie dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá
je jednou z obligatórnych príloh k námietkam. Je tiež potrebné akcentovať, že v dôsledku výkladu
prezentovaného žalobcom v žalobe, by podnikateľ zapísaný v zozname podnikateľov nemusel v prípade
podania námietok predkladať aj doklad, resp. prílohu námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona
o verejnom obstarávaní. Takýto výklad je contra legem, bez akéhokoľvek právneho základu. Podľa §
128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, cit.: „Úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali
spôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní a ktorí o zapísanie
požiadali. Zapísanie v zozname podnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní
splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 potvrdením úradu“.



Účelom zoznamu podnikateľov, resp. potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov je administratívne
zjednodušiť preukazovanie podmienok účasti podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi
znamená, že podnikateľ zapísaný do zoznamu podnikateľov nemusí v procese verejného obstarávania
preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 zákona o verejnom
obstarávaní administratívne náročnejším spôsobom, t. j. prostredníctvom dokladov upravených v § 26
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ale všetky doklady v zmysle § 26 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní môže nahradiť platným potvrdením o zapísaní do zoznamu podnikateľov. Z uvedeného
teda vyplýva, že zápis do zoznamu podnikateľov v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného
subjektu podávať námietky bez prílohy podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.
Pri tejto logike výkladu, by bolo potrebné rovnako posudzovať aj uchádzačov, resp. podnikateľov,
ktorí permanentne za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov využívajú revízne
postupy, t. j. podávajú námietky. Pri akceptácií argumentácie žalobcu, by postačovalo, ak by takýto
uchádzač v rámci podávania námietok predložil doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom
obstarávaní v rámci jedného podania, pričom v rámci následných podaní, resp. námietok, by podľa
výkladu žalobcu nebolo potrebné predmetný doklad predkladať, nakoľko splnenie obsahovej náležitosti
námietok by mohol žalovaný verifikovať na základe svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Teda
inak povedané, obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach posudzovať
ako „notoriety“, t. j. na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného
výkonu verejnej moci (napr. zápis do zoznamu podnikateľov). Zároveň je potrebné akcentovať to, že
pri posudzovaní, či navrhovateľ predložil všetky zákonom stanovené prílohy k námietkam, žalovaný
nevykonáva žiadne dokazovanie a absenciu obligatórnej prílohy k námietkam žalovaný nemôže nahradiť
vlastným skúmaním, resp. doplnením.
IV. verejné vyhlásenie rozsudku

12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.06.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4
SSP. Účastníci nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne
nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy
a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je
v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi
predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

14. Podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní (účinného do 17.04.2016)
v znení neskorších predpisov, námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje
navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti
ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2
smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky
nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/



pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> alebo <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2006/25/20160101.html>, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.

15. Podľa § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov,
prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o
výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa
§ 136 ods. 6 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> alebo
doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o
poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku
6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému.

16. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších
predpisov, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti
podľa § 138 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> a prílohy
podľa § 138 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V tomto spore bolo ústrednou otázkou
posúdenie postupu žalovaného, ktorý pre absenciu dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať
námietky zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní. Je preto nevyhnutné uviesť, že vo vzťahu zákonu o verejnom obstarávaní ako osobitnému
predpisu sa Správny poriadok aplikuje subsidiárne (§ 153 ods. 2 <aspi://module='aspi'&link='25/2006
Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o verejnom obstarávaní). § 138 ods. 7 písm. c)
predstavuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok a tou je doklad preukazujúci
oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému.
Konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom. Podanie námietok je právnym
úkonom, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája určité právne následky. Pri posudzovaní
skutočnosti či námietky obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a prílohy, vrátane dokladu
preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky, je potrebné podľa záverov správneho súdu vychádzať
z charakteru samotných námietok, ktoré sú procesným úkonom žalobcu, s ktorým zákon o verejnom
obstarávaní spája vznik určitých právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom
požadované náležitosti a prílohy možno považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a
prílohy použiteľné pre právne úkony. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal voči postupu
verejného obstarávateľa Obce Chorvátsky Grob námietky, ktoré sa týkali obsahu súťažných podkladov
k súťaži podľa zákona o verejnom obstarávaní s názvom „Odstránenie havarijného stavu odvádzania
dažďových vôd- Tr. Kanál R1, kanál D5-6-1, Odvedenie dažďových vôd z komunikácií“, oznámené
vo Vestníku verejného obstarávania č. 10/2016 zo dňa 15.01.2016 pod zn. 1099-WYP. Predložené
námietky boli podpísané dvoma prokuristami žalobcu a to: G.. U. F. a Ing. D. Q.. Prílohy tvorili: doklad o
zaplatení kaucie, výzva k vysvetleniu MNC, doklad o doručení rozhodnutia o vylúčení, vysvetlenie MNC
a oznámenie o vylúčení. Absentoval doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138
ods. 7 písm. c), teda doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť, teda ktorý by preukazoval oprávnenie
menovaných prokuristov tieto podpísať.

18. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať
za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, a z ktorého aj
vyplýva toto oprávnenie pre osobu konať v mene spoločnosti, podávajúcej námietky. Prílohou ponuky,
časť „Ostatné“ žalobcu zo dňa 08.11.2014 bolo plnomocenstvo, podľa ktorého žalobca udelil plnú



moc Ing. U. F.. Z listín založených v administratívnom spise žalovaného týkajúceho sa konania o
námietkach žalobcu je evidentné, že k námietkam nebol priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval
oprávnenie prokuristov tieto podpísať, t.j. oprávnenie G.. F. H. a Ing. P. O. predmetné splnomocnenie
udeliť. Tak, ako bolo konštatované judikatúrou NS SR: „v prípade verejného obstarávania ide o
zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického
výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie
podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd
tak opätovne poukázal na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi
obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného
rozhodujúce, preto podľa jeho názoru nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na
obchodný register“ /rozsudok NS SR 8Sžf/74/2014 zo dňa 26. 05. 2016/. Túto argumentáciu podporuje
aj autentický výklad (subjektu ktorý právny predpis prijal) t. j. dôvodová správa k novelizácii zák. č.
503/2009 Z. z. Zákon zároveň podľa správneho súdu neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním
rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej
obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie
vyplýva navrhovateľovi. Správny súd rovnako prijal záver, že absencia zákonom požadovanej náležitosti
podaných námietok predstavuje dôvod pre obligatórne zastavenie konania o námietkach v zmysle
§ 139 ods. 1 písm. c) <aspi://module='aspi'&link='25/2006 Z.z.%2523P139'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Žalovaný preto postupoval zákonným spôsobom, keď pri nepredložení náležitosti námietky nevyzval
žalobcu na jej doplnenie. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru,
že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s
príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej
úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje
žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa
§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

19.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

20.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/);
je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).