SCHUBERT & partners, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/28/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121202399
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1121202399.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr.
Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/
X, D., zast.: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 998 215, Pri Habánskom mlyne 16,
Bratislava, proti žalovanému: ELVOSOLAR, a. s., IČO: 44 989 725, Agátová 22, Bratislava, zast.:
SCHUBERT & partners, s.r.o., IČO: 34 117 709, Vansovej 2, Bratislava, o určenie neúčinnosti a
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 03.01.2022,
č. k. 22Cb/9/2021-114, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu – žalobu zo dňa 22.03.2021 odmietol
(výrok I) a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania (výrok II).

2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyhlásenia, že
kúpna zmluva a právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 17.01.2019, týkajúci sa nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese Galanta, obec C. E., kat. úz. F., zapísanej na LV č. XXX, na parc. reg. „C“ č. 8/42 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 4464 m2, sú neplatné a neúčinné. Súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby
zistil, že žalobca sa domáha určenia neexistencie právnej skutočnosti (kúpnej zmluvy), pričom v zmysle
§ 137 písm. d) CSP sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
pričom v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Z uvedeného dôvodu bol
žalobca uznesením vyzvaný, aby opravil petit žaloby tým spôsobom, že uvedie čoho sa svojou žalobou
domáha tak, aby bol petit žaloby jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V odôvodnení uznesenia bolo
uvedené, že v zmysle § 137 písm. d) CSP sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak vyplýva
z osobitného predpisu, pričom v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva,
žalobca však môže v zmysle § 137 písm. c) CSP požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak sa teda žalobca mienil svojou žalobou domáhať
určenia vlastníckeho práva bolo potrebné, aby opravil svoj žalobný návrh, pričom v tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na body 25 – 30 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021,
č. k. 31Cob/30/2021-94. V uznesení súd prvej inštancie poučil žalobcu, že ak žaloba nebude doplnená,
podľa § 129 ods. 3 CSP bude podanie žalobcu odmietnuté. Žalobca dňa 22.09.2021 doplnil petit na
základe výzvy súdu zo dňa 16.08.2021 v podstate s tým, že petit žaloby neopraví.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 127, § 129 ods. 1 a 3, § 132 ods. 1, § 137 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca neodstránil nedostatky
petitu žaloby, keď žalobca v podaní z 22.09.2021 aj sám uviedol, že nemá prečo opravovať petit jeho



žaloby, pretože sa ňou nedomáha určenia žiadneho vlastníckeho práva. Žalobca v doplňujúcom podaní
uviedol petit žaloby totožný s petitom uvedeným v jeho žalobe z 22.03.2021 a teda žiadal, aby žalobcom
špecifikované právne úkony boli vyhlásené za neplatné a neúčinné, t. j. domáha sa určenia, resp.
vyhlásenia určitej právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, avšak určenie takejto skutočnosti zo
žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Presný
a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v
taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP). Vzhľadom na to, že žalobca svoje podanie v
lehote 10 dní neopravil a nedoplnil v súlade s uznesením, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád
podania, pričom ide o také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní, súd prvej
inštancie takéto podanie odmietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods.
1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania, keďže odmietnutím žaloby dochádza ku skončeniu konania, pričom k odmietnutiu žaloby došlo
z dôvodu správania sa žalobcu, ktorý žalobu nedoplnil v súlade s uznesením a tým zavinil, že konanie
bude nadobudnutím právoplatnosti uznesenia skončené.

4. Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí s odmietnutím žaloby, ani s odôvodnením napadnutého
uznesenia, ani s jeho obsahom a s jeho záverom. Vyčíta súdu prvej inštancie, že má snahu jeho právny
záujem zdeformovať, znehodnotiť. Z obsahu jeho žaloby a príslušenstva je priamo a presne zrejmé,
čo je jeho záujmom. Súd prvej inštancie mal z úradnej povinnosti postupovať podľa § 41 ods. 2 OSP
a posudzovať žalobu, doplnenia a ostatné listiny podľa ich obsahu, pričom obsahom žaloby, doplnení
a ďalších predložených písomností bolo presne označené, objasnené, vysvetlené a poukázané na to,
aký je jeho právny záujem. Podľa žalobcu súd prvej inštancie svojvoľne vytvoril predmet (akože právny
záujem, ktorý vlastne on chce aby bol, pričom uvádza, že nevyplýva z osobitného predpisu, preto
jeho žalobu zamietol), na ktorý si zároveň sám odpovedal s tvrdením, že nejde o záujem, ktorého sa
konkrétne domáha on, ale ide o záujem súdu, ktorý súd chce, aby bol. Žalobca uviedol, že jeho žaloba
nie je a ani nebola podaná preto, aby sa určovalo právo v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z obsahu jeho
podnetov je jednoznačne a priamo preukázané, že sa nedomáha určenia vlastníckeho práva. Pričom
nie je absolútne pravdou, že by sa domáhal určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP
ako súd prvej inštancie uvádza v obsahu uznesenia, toto nikdy nikde v žiadnej listine neuviedol a ani
nič také v takom alebo podobnom znení zo žiadnej z listín nevyplýva. Do pozornosti dal, že nemal
a nemá čo odstraňovať, keďže „vždy bolo a je" všetko správne označené, poukázané, objasnené,
zreteľné a dôrazné. S poukazom na vyššie uvedené nič nebráni vecnému prejednaniu a pokračovaniu
v konaní, pretože petit je dostatočne zrejmý, určitý tak ako to vyžaduje zákon. Podľa žalobcu v súdnom
konaní nebol vôbec zistený skutkový stav, čo dokazuje obsah napadnutého uznesenia, jeho samotný
charakter, pričom súd z neznámych podozrivých dôvodov neuviedol do obsahu uznesenia práve tie
najpodstatnejšie dôvody, ktoré priamo preukazujú dôvodnú obavu. Neuviedol do obsahu a ani sa
nezaoberal tým, že žalovaný už raz previedol nehnuteľnosť, z čoho jednoznačne vyplýva obava. Údaje
v napadnutom uznesení sú opísané z jeho návrhu, čo je nepostačujúce, dokazuje to samotný charakter
slovných spojení uvádzaných v obsahu napadnutého uznesenia, ich zmysel a celkový nepostačujúci,
neúplný a nesprávne opísaný obraz o dôvodoch potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd nepreskúmal všetky dôkazy. Podľa žalobcu zamietnutím jeho návrhov mu súd odňal právo na
spravodlivé súdne konanie, právo dosiahnuť spravodlivý súdny proces a domôcť sa súdnej ochrany,
vydania neodkladného opatrenia, a tým zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených subjektívnych
práv. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu a uskutočňovanie jeho
procesných práv, napr. nevytýčil pojednávanie, na základe čoho prišlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, ktoré mu garantuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a k porušeniu práva vyplývajúceho z Ústavy SR, aby sa o jeho veci pred súdom konalo v jeho
prítomnosti na vytýčenom pojednávaní. Má právo sa osobne zúčastniť na súdnom konaní a uplatňovať
si na pojednávaní všetky svoje práva vyplývajúce z vnútroštátnych zákonov, európskych dohovorov
a medzinárodných zmlúv. Do pozornosti odvolacieho súdu dal, že kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi
spoločnosťou INGEMAR s.r.o. (predávajúci) a spoločnosťou ELVOSOLAR, a.s. (kupujúci), predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľnosti parcela registra „C“ č. 8/42 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
4464 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. F., Obec C. E., je potrebné vyhlásiť za neplatnú a neúčinnú.
Dôvodom je podľa žalobcu skutočnosť, že jeho osobe ako pôvodnému 100% vlastníkovi nebola
zaplatená predajná cena za obchodné podiely spoločnosti ROMAG spol. s r.o. (súčasne pomenovanej
INGEMAR s.r.o.), v ktorej vlastníctve je ako súčasť a príslušenstvo zahrnutá aj predaná nehnuteľnosť.
Vzhľadom na to je naďalej plnohodnotným 100 % vlastníkom obchodných podielov spoločnosti IGEMAR



s.r.o., a teda aj predmetnej nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj súdny spor vedený na Okresnom súde
Bratislava I. (sp. zn. 36Cb/99/2020) vo veci vrátenia obchodných podielov žalobcovi v pôvodnom stave,
z dôvodu nevyplatenia predajnej ceny za jeho obchodné podiely, v čom je zahrnutá aj nehnuteľnosť
evidovaná na LV č. XXX (kat. úz. F.). Podľa názoru žalobcu nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX bola
predaná a prevedená na žalovaného neoprávnene, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá je vlastníctvom
iného subjektu a je aj predmetom iného súdneho sporu vo veci vrátenia obchodných podielov INGEMAR
s.r.o. späť k rukám žalobcu pre nevyplatenie ceny za obchodné podiely, v ktorých je zahrnutá aj
predmetná nehnuteľnosť. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby žalovaný
nemohol s nehnuteľnosťou evidovanou na LV č. XXX v kat. úz. F., jej súčasťami a príslušenstvom,
nakladať, aby sa nehnuteľnosť opakovane nepresúvala z firmy na firmu a aby tým nevznikli ďalšie škody
žalobcovi ako aj iným poškodeným (budúcemu kupujúcemu, príp. banke). Žalobca žiadal aj o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXX (zabezpečenie uvedenej veci, resp. majetkovej hodnoty), pretože ide o oprávnenú obavu z toho,
že príde k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, čo sa už raz priamo preukázateľne odohralo. Žalobca v
odvolaní uviedol aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa ale netýkajú napadnutého uznesenia, ale konania na
Okresnom súde Bratislava I.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že sa naďalej v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia
z 15.06.2021. Trvá na tom, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 11.01.2019, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho
práva k pozemku par. reg. „C“ č. 8/42 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4464 m2 v k. ú. F. na
žalovaného, spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 34 až § 40 zákona č. 40/1964
Zb. Kúpna cena bola riadne a včas uhradená v celom rozsahu a žiadna zo zmluvných strán od kúpnej
zmluvy neodstúpila. Spoločnosti INGEMAR s.r.o. nič nebránilo uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaný tvrdí,
že neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by mala byť kúpna zmluva z 11.01.2019 vyhlásená za
neplatnú a neúčinnú, a žalobca ani neosvedčil existenciu žiadneho takého právneho dôvodu. Stotožňuje
sa s názorom súdu, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonom určený obsah podľa § 137 CSP. Ak sa
má žaloba považovať za žalobu podľa § 137 písm. c) alebo d) CSP, žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ani nepreukázal existenciu skutočnosti podľa
osobitného predpisu odôvodňujúcej podanie žaloby. Žalobca na výzvu súdu neopravil petit žaloby tým
spôsobom, aby bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V prípade žaloby žalobcu ide o „nepotrebnú
a nezmyselnú“ žalobu, pretože právna skutočnosť podľa osobitného predpisu na podanie žaloby podľa
§ 137 písm. d) CSP neexistuje a žalobca podanie žaloby nepodložil preukázaním naliehavého právneho
záujmu podľa § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať a súd ho musí
skúmať, ako to potvrdzuje aj ustálená súdna judikatúra (napr.: uznesenie Ústavného súdu SR zo
06.10.2017, sp. zn. II.ÚS 590/217, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.05.2010, sp. zn. 2 Cdo
28/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 06.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Žalobca nepreukázal
existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, pretože takýto naliehavý právny záujem
neexistuje, nakoľko neexistuje právny vzťah alebo skutkové okolnosti, ktoré sú/by boli medzi žalobcom
a žalovaným sporné a ktorých doriešeniu alebo vyjasneniu by malo rozhodnutie súdu na základe
žaloby prispieť, neexistuje peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému a žalobca ani nepreukázal
existenciu takejto peňažnej pohľadávky, neexistuje akýkoľvek nárok žalovaného na nehnuteľnosti,
ktorých vlastnícke právo žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Žalobca uvádza v žalobe i
v odvolaní vyfabulované a ničím nepodložené konštrukcie a tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žaloba
i odvolanie sú nezrozumiteľné a zmätočné a žalobca sa v nich zaoberá nepodstatnými a s meritom
veci nesúvisiacimi tvrdeniami, ktoré žalovaný s poukazom na uvedené nepovažuje za potrebné v celom
rozsahu komentovať ani sa k nim vyjadrovať. Žalovaný súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že petit
žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný vzhľadom na samotný obsah žaloby a stotožňuje sa s odôvodnením
uvedeným v uznesení. Tým, že žalobca neodstránil na výzvu súdu vady žaloby, bráni tento nedostatok
jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje,
aby bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené v celom rozsahu
a žiada priznať nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj
z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania,
pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



7. Žalobca súdu prvej inštancie v podstate vyčíta, že svojvoľne prekrútil jeho právny záujem tak, že aby
mohol žalobu odmietnuť.

8. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (bod 2) konštatuje, že po preskúmaní žaloby zistil, že
žalobca sa domáha určenia neexistencie právnej skutočnosti (kúpnej zmluvy). Zároveň uviedol, že v
zmysle § 137 písm. d) CSP sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, no v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Z uvedeného dôvodu
a v súlade s uznesením Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k. 31Cob/30/2021-94 uznesením zo
16.08.2021, č. k. 22Cb/9/2021-104 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia opravil
petit žaloby tým spôsobom, že uvedie čoho sa svojou žalobou domáha tak, aby bol petit žaloby jasný,
určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V uznesení súd poučil žalobcu, že ak žaloba nebude doplnená, táto
okolnosť bude zohľadnená pri postupe podľa § 129 ods. 3 CSP odmietnutím podania.

9. Žalobca ale v odvolaní tvrdí, že sa nedomáha určenia neexistencie kúpnej zmluvy, pretože tá
podľa neho existuje, čo dokazuje o. i. aj to, že na základe nej štátne orgány (katastrálny úrad)
vykonali zmeny v katastri nehnuteľností, teda na liste vlastníctva, ktorý žalobca doložil do spisu. Táto
odvolacia námietka neobstojí, pretože súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by sa
žalobca domáhal určenia faktickej neexistencie kúpnej zmluvy. Hoci žalobca v žalobe sám uviedol, že
súdnym konaním žiada, aby takýto písomný dokument – kúpna písomná zmluva ako písomná listina,
písomný dokument – neexistoval v tom zmysle, aby jeho obsah bol neúčinný a neplatný, vo svojom
odvolaní už nerozlišuje skutkovú (faktickú) a právnu neexistenciu kúpnej zmluvy ako právneho úkonu.
Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by prvoinštančný súd považoval žalobu žalobcu za požadujúcu
určenie faktickej neexistencie zmluvy.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti, že otázka platnosti právneho úkonu je otázkou právnou. Z
ustanovenia § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je zrejmé, že ak občianskoprávne vzťahy
vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája,
tak právne úkony patria medzi právne skutočnosti. Zmluvou, ktorá je výsledkom návrhu na uzavretie
zmluvy a jeho prijatia protistranou, sa prejavuje vôľa účastníkov vstúpiť do zmluvného vzťahu. Zmluva je
podľa § 34 OZ a právnej teórie (dvojstranný) právny úkon. Právne úkony musia vyhovovať podmienkam
stanoveným zákonom, inak môžu byť posúdené ako neplatné (porov. napr. § 37 ods. 1 a 2, § 38, §
39, čo § 40 ods. 1 OZ). Preto pokiaľ sa má žalobou určiť neplatnosť zmluvy, teda neplatnosť právneho
úkonu, ide o žalobu, ktorou sa požaduje, aby súd rozhodol o právnej skutočnosti, resp. o tom, či takáto
skutočnosť existuje alebo neexistuje.

11. Určenie, že právny úkon je neplatný, predstavuje teda v zmysle § 137 písm. d) CSP určenie
právnej skutočnosti. Určenie neplatnosti, resp. neúčinnosti kúpnej zmluvy tak možno charakterizovať ako
určenie, že kúpna zmluva právne (nie fakticky) neexistuje v tom zmysle, že nevyvoláva účinky platného
právneho úkonu. Z obsahu § 137 CSP je tiež zrejmé, že súdy neurčujú faktický stav veci, teda v kontexte
prejednávanej veci neurčujú, či zmluva (vo svojej listinnej podobe) skutočne existuje, alebo nie. Určujú
len právne skutočnosti, ak sú splnené predpoklady stanovené § 137 písm. d) CSP.

12. Z napadnutého uznesenia, ktoré v bode 2 jasne odkazuje práve na citované ustanovenie CSP
o určovaní právnej skutočností, je nepochybné, že súd prvej inštancie neposúdil žalobu žalobcu ako
požadujúcu rozhodnutie o faktickej neexistencii kúpnej zmluvy. Napadnuté uznesenie nevychádza zo
„zdeformovaného“ právneho záujmu žalobcu, ale z porovnania obsahu žaloby a žalobného návrhu.

13. Žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu; petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je
to nevyhnutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť,
keďže súd nemôže stranám sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.
Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu
v konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/221/2007 a 3Cdo/126/2011). Presný a určitý
petit vytvára pre súd rámec konania a rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť
len v prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené (§ 216 ods. 2 CSP). Obsah žaloby ale nie je
tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového
deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné
vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,
nielen samotný žalobný návrh (judikát R 14/2021).



14. V odôvodnení uznesenia zo 16.08.2021, č. k. 22Cb/9/2021-104, ktorým bol žalobca vyzvaný na
odstránenie vád žaloby, súd prvej inštancie správne uviedol, že v zmysle § 137 písm. d) CSP sa
možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň správne
skonštatoval, že v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Súd prvej
inštancie potom vzhľadom na obsah žaloby, v ktorej žalobca argumentoval, že pre neplatnosť kúpnej
zmluvy je plnohodnotným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, dal žalobcovi do pozornosti možnosť
podľa § 137 písm. c) žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu (vlastnícke) právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pochybnosť súdu prvej inštancie o tom, akú žalobu vlastne
mal v úmysle žalobca podať, sa prejavila v usmernení v napadnutom uznesení, kde prvoinštančný
súd uviedol, že „ak sa teda žalobca mienil svojou žalobou domáhať určenia vlastníckeho práva bolo
potrebné, aby opravil svoj žalobný návrh“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie navyše odkázal aj na
body 25 až 30 uznesenia Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k. 31Cob/30/2021-94, ktoré sa týkali
vád žaloby vrátane jej zmätočnosti.

15. Z napadnutého uznesenia, ako aj z uznesenia Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k.
31Cob/30/2021-94, je zrejmé, že súdy považovali žalobu za trpiacu vadami, s čím sa odvolací súd
stotožňuje. Obsah žaloby najmä opis rozhodujúcich skutočností vrátane tvrdenia žalobcu o svojom
vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti v spojení so žalobným návrhom, ktorým sa ale domáha
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti, neumožňuje bez pochybností uzavrieť, že sa
žalobca mienil domáhať žalobou určenia, či tu právo je alebo nie je [§ 137 písm. c) CSP] alebo určenia
právnej skutočnosti [§ 137 písm. d) CSP]. Súd prvej inštancie sa v súlade s vyššie spomínaným judikátom
najvyššieho súdu (R 14/2014) pokúšal ustáliť predmet konania, keď žalobcu vyzval na opravu žaloby,
no žalobca naďalej zotrval na svojej žalobe a žiadal rozhodnúť rovnako.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu predmet sporu v danej veci preto nemožno jednoznačne ustáliť.
Zo samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti a neúčinnosti
„kúpnej zmluvy“ a „právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy“ a prísne formalisticky (iba z obsahu
petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, ale z obsahu samotnej
žaloby, v ktorej tvrdí, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či tu právo
je alebo nie je (žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností), teda rozhodnutím súdu by sa nemala
určovať neplatnosť, či neúčinnosť kúpnej zmluvy.

17. Odvolací súd musí konštatovať, že ani naďalej nie je zrejmé, akú žalobu mienil žalobca podať a
jeho žaloba zostáva zmätočná. Žalobca v odvolaní totiž na jednej strane výslovne uviedol, že „žaloba
nie je a ani nebola podaná preto, aby sa určovalo právo v zmysle § 137 písm. c) CSP“, a na druhej
strane zdôrazňoval, že „nie je absolútne pravdou to, ako súd uvádza, že by som sa domáhal určenia
právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ako súd uvádza v obsahu uznesenia, toto som
nikdy nikde v žiadnej listine neuviedol, a ani nič také v takom alebo podobnom znení zo žiadnej s
listín nevyplýva“. Žalobca teda namiesto toho, aby vyhovel výzve súdu na odstránenie vád žaloby, činí
svojimi podaniami konanie naďalej neprehľadným. Vyššie uvedená odvolacia námietka žalobcu tak nie
je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.

18. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť odvolania žalobcu, táto bola pre rozhodnutie o odvolaní nepodstatná.
Žalobca v nej totiž len zopakoval obsah žaloby a obsah svojho odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie z 29.04.2021, č. k. 22Cb/9/2021-42, ktoré Krajský súd potvrdil svojím uznesením z 22.06.2021,
č. k. 31Cob/30/2021-94. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle
už vyššie cit. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. To znamená, že pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania. Preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu je obmedzená na rozsah a dôvody
vymedzené v odvolaní (s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2
CSP, čo ale na daný prípad nedopadá). Hoci žalobca sa formálne odvolal, vo zvyšnej časti svojho
odvolania, v ktorej rekapituluje obsah svojej žaloby a odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie
z 29.04.2021, č. k. 22Cb/9/2021-42, sa žiadnym spôsobom nevenuje záverom súdu prvej inštancie v
napadnutom uznesení. Žalobca v podanom odvolaní napáda skoršie závery súdu prvej inštancie, ktoré
sa týkali konania o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení, a v konečnom dôsledku závery
súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom uznesení, ktorým bola jeho žaloba odmietnutá, žiadnym



relevantným spôsobom nespochybňuje. Žalobca polemizuje s tým, či boli osvedčené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia („hrozba sa naplnila“), ale
odôvodnenie napadnutého uznesenia sa nezakladá (a ani sa nemá prečo zakladať) na posúdení týchto
podmienok.

19. Vzhľadom na zmätočnosť žaloby bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa pokúšal najprv
ustáliť, či je možné v konaní takto pokračovať. Súd prvej inštancie v podstate konštatoval, že to
nebolo možné, takže sa konanie nemohlo ani dostať do ďalšieho štádia vrátane prejednania sporu
na pojednávaní za prítomnosti žalobcu. Keďže odvolací súd je nielen rozsahom, ale aj dôvodmi
odvolania viazaný, v rámci odvolacieho prieskumu potom nebol priestor, aby sám (skoršie) závery
súdu prvej inštancie preskúmaval, prípadne spochybňoval, či vyvracal. Odvolací súd len dopĺňa, že s
odvolacími námietkami, ktoré žalobca vzniesol voči uzneseniu súdu prvej inštancie z 29.04.2021, č. k.
22Cb/9/2021-42, sa odvolací súd zaoberal v uznesení z 22.06.2021, č. k. 31Cob/30/2021-94, a teda
žalobca už na ne dostal relevantnú odpoveď.

20. Možno preto uzavrieť, že ak žalobca ani po výzve súdu prvej inštancie (§ 129 ods. 1 CSP) pod
hrozbou odmietnutia podania (§ 129 ods. 3 CSP) neodstránil vady svojho podania a súd prvej inštancie
v reakcii na tento postoj jeho podanie – žalobu odmietol, pretože pre jeho nedostatky nebolo možné
pokračovať v konaní, jeho postupu niet čo vytknúť. Odmietnutie žaloby za tejto procesnej situácie
zodpovedá aj záverom ustálenej súdnej praxe (judikát R 14/2021), takže odvolací súd nevidí ani z tohto
hľadiska dôvod, aby napadnuté uznesenie považoval za vecne nesprávne.

21. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 389 CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu (§ 388 CSP), odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).

22. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na
náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V danom prípade žalobca
so svojím odvolaním neuspel, takže odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.