FRAGICSLOV, s.r.o.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215091
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317215091.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: FRAGICSLOV, s.r.o., so sídlom SNP 80, 936 01 Šahy,
IČO: 34 125 175, zastúpený JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5,
811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 071 528, proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P.
XXX/XX, XXX XX E., zastúpený Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811
02 Bratislava, IČO: 36 858 731, o zaplatenie sumy 1.680 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. mája 2018, č. k. 6Cpr/1/2018-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie, pri právnom posúdení podľa § 62 ods. 1, 7 a 8
Zák. práce svojim rozsudkom zo dňa 11.05.2018, č. k. 6Cpr/1/2018-99, ako nedôvodnú zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.680 eur s príslušenstvom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že plne úspešnému žalovanému v tomto spore priznal náhradu trov konania v plnej výške. O
výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že predmetom tohto sporu je nárok
žalobcu na peňažnú náhradu v sume 1.680 eur s príslušenstvom, a to preto, že žalovaný nezotrval
počas plynutia výpovednej doby u žalobcu, ako zamestnávateľa, pričom táto výpovedná doba začala
plynúť dňa 01.01.2016 a skončila dňa 29.02.2016, t. j. až po skončení pracovného pomeru okamžitým
skončením, k čomu došlo dňa 09.01.2016. Žalovaný vlastne tým, že s ním žalobca okamžite skončil
pracovný pomer, nemal možnosť zotrvať u žalobcu ako u zamestnávateľa počas plynutia uvedenej
výpovednej doby, čím nebola splnená základná podmienka pre priznanie žalobcom žalovanej peňažnej
náhrady podľa § 62 ods. 8 Zák. práce. Z obsahu tohto ustanovenia nevyplýva ani nárok na možné
priznanie peňažnej náhrady v pomernej časti. S prihliadnutím na tieto dôvody nebolo možné podanej
žalobe žalobcu ani čiastočne vyhovieť, a preto ju súd ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby jeho odvolaniu
v plnom rozsahu vyhovel, napadnutý prvostupňový rozsudok podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec
tomuto súdu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť,
žalobcovi priznať sumu 1.680 eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.680 eur od



01.03.2016 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovanému dal žalobca výpoveď z pracovného pomeru, ktorú si žalovaný osobne prevzal dňa
23.12.20156. Žalovanému bolo dané na vedomie, že jeho dvojmesačná výpovedná doba začne
plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede (január r. 2016).
Zároveň bol žalovaný poučený v tom smere, že počas plynutia výpovednej doby je povinný chodiť
do zamestnania. Od 30.11.2015 žalovaný už do práce nenastúpil, bez akéhokoľvek ospravedlnenia.
Neprítomnosť v práci zamestnávateľ vykazoval žalovanému ako neospravedlnenú absenciu, pre ktorú
následne žalobca so žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, okamžite skončil pracovný pomer.
Žalobca dňa 04.01.2016 žalovaného spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru vyzval na
zaplatenie sumy 1.680 eur, ako súčinu priemerného zárobku žalovaného za 1 mesiac a dĺžky výpovednej
doby. Žalobca svoj návrh považuje za dôvodný, pretože žalovaný od 30.11.2015 ku dňu okamžitého
skončenia pracovného pomeru vykazoval 25 dní bezdôvodnej absencie. To, že žalobca dal následne
po výpovedi žalovanému aj okamžité skončenie pracovného pomeru, nemôže mať žiaden vplyv na
zaplatenie peňažnej náhrady podľa § 62 ods. 8 Zák. práce.

6. Výklad ust. § 62 ods. 8 Zák. práce prvoinštančným súdom v tom smere, že nárok zamestnávateľa
na náhradu vznikne iba v tom prípade, ak zamestnanec neodpracuje celú výpovednú dobu je
nesprávny, nelogický, reštriktívny a v rozpore s úmyslom zákonodarcu. V opačnom prípade výkladu,
by zamestnancovi stačilo prísť aspoň jeden deň do práce počas výpovednej doby a nárok na peňažnú
náhradu by potom zamestnávateľovi zanikol.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje odvolaciemu
súdu, aby potvrdil rozsudok OS Topoľčany sp. zn. 6Cpr/1/2018-99 zo dňa 11.05.2018 a zároveň priznal
žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zamestnanec má v zmysle
dôvodovej správy k zák. č. 348/2007 Z. z., ktorým bol novelizovaný Zákonník práce, v prípade skončenia
pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu a ak ho neodpracuje, uplatní
sa sankcia podľa § 62 ods. 8, ak sa však vopred dohodla písomne v pracovnej zmluve. Žalovanému
vzhľadom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu nebolo objektívne umožnené
splniť svoj záväzok zotrvať v práci počas celej výpovednej doby.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34CSP) preskúmal odvolaním žalobcu zo dňa 14.07.2018
napadnutý rozsudok OS Topoľčany zo dňa 11.05.2018, č. k. 6Cpr/1/2018-99 a to zvolením procesného
postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario), na základe ktorého predmetné odvolanie vyhodnotil za neopodstatnené a rozhodol
o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 291 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti, resp. nedôvodnosti
podaného odvolania žalobcu voči zamietajúcemu prvoinštančnému rozsudku zo dňa 11.05.2018, č. k.



6Cpr/1/2018-99 si osvojil ten skutkový a zároveň aj právny záver, že predmetné odvolanie žalobcu je
neopodstatnené a je o ňom potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému týkajúcemu
sa zaplatenia sumy 1.680 eur s príslušenstvom, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj
následne pri dodržaní myšlienkového potupu hodnotenia dôkazov, tak ako je uvedený v ust. § 191 ods. 1
CSP správne posúdil podľa príslušného ustanovenia hmotnoprávneho predpisu (§ 62 ods. 8 Zák. práce).
Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý - zamietajúci prvoinštančný rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým
aj obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v prípade
„preklasifikovania“ právneho úkonu skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom
(žalobcom) zamestnancovi (žalovanému) na okamžité skončenie pracovného pomeru, čo je aj daný
prípad, zamestnávateľ, t. j. v danom prípade žalobca, stráca nárok na peňažnú náhradu podľa § 62 ods.
8 Zák. práce. Nárok na tzv. sankciu za nezotrvanie počas výpovednej doby má zamestnávateľ, ak sa
pracovný pomer skončí výpoveďou, ktorá bola zamestnancovi daná. Zamestnancovi, ktorý prestal chodiť
do práce počas výpovednej doby, bude zamestnávateľ až do uplynutia výpovednej doby vykazovať
absenciu. Ak si chce zamestnávateľ uplatniť tento nárok, nemôže skončiť pracovný pomer okamžite z
dôvodu reťazovej absencie, ale pracovný pomer musí skončiť iba na základe výpovede, a to uplynutím
výpovednej doby. Vychádzajúc z uvedeného je potom možné ustáliť, že nárok na peňažnú náhradu podľa
§ 62 ods. 8 Zák. práce, t. j. za nezotrvanie zamestnanca u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej
doby nevzniká zamestnávateľovi vtedy, ak pracovný pomer so zamestnancom skončí iným spôsobom,
ako výpoveďou.

13. K takejto „prekvalifikácii“ výpovede zo strany žalobcu udelenej žalovanému na okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalovaným došlo aj v danom prípade a preto súd prvej inštancie podanú žalobu
žalobcu správne, ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalovaný nemal možnosť zotrvať u žalobcu ako
zamestnávateľa počas plynutia celej uvedenej výpovednej doby, čím nebola splnená podmienka podľa
§ 62 ods. 8 Zák. práce.

14. Ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v časti
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnému žalovanému v tomto konaní priznal voči neúspešnému žalobcovi v odvolacom
konaní, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vyšší súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným
uznesením v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).