SH tech, v.o.s.

Súd: Okresný súd Levice Spisová značka: 0Er/912/1999 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4399893917 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pisarová ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4399893917.1 Uznesenie Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Levice, proti povinnému: SH tech, v.o.s., Továrenská 32, 935 21 Tlmače, IČO: 34142801, o vymoženie 1.693,89 eura a trov exekúcie, takto r o z h o d o l : Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 912/99 za neprípustnú. Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 912/99. Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Levice poverením č. 5402 003981* zo dňa 10.3.1999 poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach, vykonaním exekúcie v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: SH tech, v.o.s., Továrenská 32, 935 21 Tlmače, IČO: 34142801, o vymoženie 1.693,89 eura a trov exekúcie. Povinný - SH tech, v.o.s., Továrenská 32, 935 21 Tlmače, IČO: 34142801, bol ex offo vymazaný z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Nitra s účinnosťou odo dňa 29.03.2014. Podľa § 58 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (ďalej len EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa §-u 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, kedy výmazom povinného z Obchodného registra nastal dôvod nemožnosti vykonania exekúcie, súd vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a zastavil ho, pričom súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31. januára 2002) náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Dňa 05.08.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu vymazania povinného z obchodného registra. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Zo spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo do 04.03.1999. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku môže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinná zanikla výmazom z obchodného registra 27.5.2008. Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2008 došlo k zániku povinnej, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1. februára 2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor si trovy exekúcie v súvislosti so zastavením exekučného konania ani neuplatnil. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08). Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS 475/2010). Súd pri rozhodovaní o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal okrem všeobecne záväzných právnych predpisov tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27.9.2012. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.