EUBIRAC a.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/204/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1217203245.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Segametal Engineering
s.r.o., Višňová 39, 900 45 Malinovo, IČO: 35 972 921, zast. JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, Jarmočná
2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 51 474 841, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, 821 06
Bratislava, IČO: 35 683 066 (predtým EURO-BUILDING, a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO:
35 683 066), zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36
868 876, o zaplatenie 72.504,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/45/2017-198 zo dňa 25.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/45/2017-198 zo dňa
25.06.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak s poukazom na § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1,
2, § 394 ods. 2, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 451 ods. 1, 2,
§ 456, § 457, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 2, §
262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2017 sa žalobca
domáhal rozhodnutia, v ktorom súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
72.504,19 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že
so žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonal pre žalovaného práce a dodal
materiál, ktoré žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2013 na sumu 32.554,41
Eur, ktorá bola splatná dňa 19.02.2013 a faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2013 na sumu 39.949,78
Eur, ktorá bola splatná dňa 19.02.2019. Uvedené faktúry žalovaný žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.
Na preukázanie vykonania fakturovaných prác a zabudovaného materiálu žalobca predložil Znalecký
posudok č. XX/XXXX vyhotovený znaleckou organizáciou Čavojský & Partners, a.s. (predtým Cenekom
spol. s r.o.) vo veci stanovenia nákladov na vykonané stavebné práce na objekte D.. I. V.É. (ďalej tiež
ako „Znalecký posudok č. XX/XXXX“).



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel tvrdenie žalobcu, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy o dielo za takých podmienok (vrátane ceny), ako to prezentoval žalobca. Poukázal na
to, že žalobca neuviedol podmienky, za ktorých bola táto zmluva zrealizovaná, a teda nepreukázal
náležitosti podľa § 536 OBZ. Žalovaný považoval faktúry predložené žalobcom za irelevantné, nakoľko
žalobca v danom prípade nepreukázal objednávku žalovaného a ani skutočnosť, že práce skutočne
vykonal. Znalecký posudok predložený žalobcom pojednáva o tom, že práce boli vykonané, ale nerieši
to, kým a kedy boli tieto práce vykonané. Na uvedenej stavbe vykonávalo práce viacero subdodávateľov.
Z predloženého znaleckého posudku však vyplýva jedna dôležitá skutočnosť, a to, že práce boli ku
dňu vykonania obhliadky, t.j. ku dňu 11.10.2012 vykonané. Mesto Vrbové ako hlavný investor prevzalo
celú stavbu ku dňu 31.12.2012, t.j. všetky práce na stavbe ako celku boli ukončené ešte v roku 2012.
Podľa § 548 ods. 1 OBZ v prípade, že nie je dohodnuté inak, vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie
ceny za dielo momentom jeho vykonania. Medzi stranami nie je sporné, že práce, ktoré sú predmetom
fakturácie, boli na stavbe vykonané ku dňu 11.10.2012. V prípade, že žalobca preukáže, že predmetné
práce vykonal on, žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko právo sa mohlo na súde uplatniť už
dňa 11.10.2012 (resp. aj skôr), pričom návrh na súd bol podaný až dňa 20.02.2017, t.j. viac ako 4 roky
po dni, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát.
Žalobca k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že cenu diela si uplatnil až vystavením
faktúr, ktoré predložil v tomto konaní. Vzhľadom na to, že žalovaný si od žalobcu dielo nikdy protokolárne
neprevzal, nikdy nebol ustálený deň skutočného vykonania a odovzdania diela, ktorý až do fakturácie
zo strany žalobcu nenastal.
Dňa 04.06.2019 doručil právny zástupca žalobcu súdu objednávku zo dňa 08.08.2011, ktorou
preukazoval existenciu predzmluvných rokovaní medzi sporovými stranami a dohodu na podstatných
náležitostiach zmluvy o dielo. Žalobca zároveň uviedol, že k uzatvoreniu písomnej zmluvy či už podpisom
objednávky alebo podpisom písomnej zmluvy nikdy nedošlo. Žalovaný uviedol, že na predloženej
objednávke absentuje podpis štatutárneho orgánu žalobcu, vzhľadom na čo sa jedná o absolútne
neplatný právny úkon. Zároveň poukázal na to, že doteraz predložené dôkazy zo strany žalobcu
nekorešpondujú s rozpočtom, ktorý zaslal žalobca v prílohe k predloženej objednávke. Je preto
zrejmé, že ak malo dôjsť k údajnej ústnej zmluve o dielo, podkladom takejto zmluvy nebol predmetný
rozpočet ani objednávka. Žalobca podľa neho nepreukázal to, čo malo byť predmetnom ústnej zmluvy.
Skutočnosť, že sporové strany sa neriadili predloženou objednávkou preukazuje podľa žalovaného
tiež uvedenie dátumu vystavenia faktúr, uvedenie dátumu dodania ako aj dátumu splatnosti, pričom
tieto skutočnosti samotný žalobca na predložených faktúrach neuviedol v súlade so skutočnosťami
uvedenými v predloženej objednávke.

Súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovne. Na stavbe „D..I. V.“ boli ku dňu
11.10.2012 vykonané práce a dodaný tovar, ktorých najpravdepodobnejšia cena k tomuto dňu v danom
mieste a čase bola podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX určená vo výške 72.504,19 Eur s DPH. V
súlade s takto určenou cenou žalobca vyfakturoval žalovanému vykonané práce faktúrou č. XXXXXXX
zo dňa 05.02.2013 na sumu 39.949,78 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.02.2013, a zároveň dodaný tovar
faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2013 na sumu 32.554,41 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.02.2013.
Žalovaný žalobcovi uvedené faktúry neuhradil. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi
žalobcom a žalovaným nebola uzavretá písomná zmluva o dielo, predmetom ktorej by bol záväzok
žalobcu vykonať uvedené stavebné práce resp. dodať dielo a na druhej strane záväzok žalovaného
za vykonané práce resp. dodaný tovar žalobcovi zaplatiť dojednanú cenu. Žalobca sa v tomto konaní
odvolával na ústne uzavretú zmluvu o dielo, ktorej existenciu žalovaný spochybňoval. Na preukázanie
existencie predzmluvných rokovaní a dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo predložil
žalobca objednávku, značka Z., zo dňa 08.08.2011. Z predmetnej objednávky súd zistil, že medzi
sporovými stranami síce prebiehali predzmluvné rokovania o uzatvorení zmluvy o dielo, predmetom
ktorej mal byť záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného požadované práce na stavbe „J. D.. I. V.“
a záväzok žalovaného za vykonané práce zaplatiť dojednanú cenu, avšak k podpisu predmetnej
objednávky nikdy nedošlo, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Z konania samotného žalobcu, a
to predovšetkým zo znenia vystavených faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní,
keď ani samotný žalobca nevystavil predmetné faktúry (čo sa týka napr. dátumu vystavenia, dátumu
splatnosti, jednotlivých položiek z príloh k objednávke) v súlade so skutočnosťami vyplývajúcimi z
predloženej objednávky, mal súd za preukázané, že sporové strany sa objednávkou, značka Z., zo
dňa 08.08.2011 neriadili a skutočnosti v nej uvedené teda nepredstavujú dojednania zmluvných strán o
náležitostiach zmluvy o dielo. Zo znenia faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2013 na sumu 11.458,80 Eur,
ktorá bola splatná dňa 05.03.2013 vystavenej žalovaným žalobcovi súd zistil, že žalovaný vyfakturoval



žalobcovi náklady naviac, ktoré vznikli z dôvodu nekvalitne vykonaných prác na stavbe „D.. I. V..“ zo
strany žalobcu, z čoho vyplýva, že žalobca skutočne vykonal práce na stave „D..I. V.“ a preto súd
považoval obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca nepreukázal vykonanie stavebných
prác, za účelovú.
Medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo nedošlo. Súd teda skúmal, či v
danom prípade došlo k platne uzavretej ústnej zmluve o dielo. Dospel k záveru, že medzi sporovými
stranami nebola platne uzavretá zmluva o dielo, a to ani v písomnej a ani v ústnej forme. Nakoľko súd
z výsluchu štatutárneho orgánu ako aj zo znenia faktúry č. XXXXXXX, ktorou žalovaný prefakturoval
žalobcovi náklady vzniknuté v dôsledku ním nekvalitne vykonaných prác ustálil záver, že zo strany
žalobcu boli na stavbe „D..I. V.“ pre žalovaného vykonané práce a dodaný tovar a vzhľadom na to,
že žalobca plnil na základe neplatnej zmluvy, súd danú právnu vec posúdil v súlade s § 457 OBZ,
podľa ktorého každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal.
Súd teda právne posúdil nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V tejto súvislosti sa však súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou zo
strany žalovaného, pričom dospel k záveru, že táto je dôvodná. Poukázal na to, že pre začiatok plynutia
všeobecnej štvorročnej premlčacej doby pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej
zmluvy je rozhodný deň, kedy k plneniu došlo. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo znenia
znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že práce a tovar, ktorých cenu požaduje žalobca v tomto
konaní uhradiť, boli vykonané a dodané najneskôr ku dňu vykonania obhliadky za účelom vyhotovenia
predmetného znaleckého posudku, ktorým boli ocenené, t.j. ku dňu 11.10.2012. Z uvedeného súd
ustálil, že k plneniu z neplatnej zmluvy zo strany žalobcu došlo najneskôr dňa 11.10.2012, pričom 4-
ročná premlčacia doba uplynula dňa 11.10.2016. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdu
dňa 20.02.2017, t.j. po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby. V nadväznosti na vyššie uvedené sa súd
nestotožnil s obranou žalobcu, a to že žalobca si cenu diela uplatnil až vystavením faktúr, nakoľko si
žalovaný od žalobcu dielo nikdy protokolárne neprevzal, a teda nebol zrejmý a ustálený deň skutočného
vykonania a odovzdania diela, ktorý až do fakturácie zo strany žalobcu nenastal. Uviedol, že v danom
prípade bol pre začiatok premlčania v súlade s § 394 ods. 2 OBZ rozhodným deň, kedy k plneniu došlo.
Z uvedeného dôvodu bola splatnosť faktúr uvedená zo strany žalobcu vo vzťahu k začiatku plynutia
premlčacej doby bezpredmetná. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju v celom
rozsahu zamietol a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalobca vykonal dielo pre žalovaného. Súd však, podľa názoru žalobcu, nesprávne interpretoval
skutkový stav v smere k posúdeniu dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, špecificky
mal súd za to, že nedošlo k dohode o cene diela, resp. z konania sporových strán nevyplynula vôľa
uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene diela. Žalobca mal za to, že opak je pravdou, nakoľko
žalobca dielo realizoval, o čom žalovaný akiste vedel a žiadnym spôsobom neprejavil snahu konanie
žalobcu ako zhotoviteľa diela zastaviť. Z uvedeného je, podľa žalobcu, zrejmé, že žalovaný svojím
konaním preukázal, že mal vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo so žalobcom v takom stave jej náležitosti v
akom sa pred realizáciou a taktiež počas realizácie diela nachádzali. V zmysle uvedeného mal za to,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu.
Namietal, že posúdenie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu ako neplatne uzatvorenej zmluvy
o dielo je zo strany súdu nesprávna, čoho dôsledkom je aj nesprávne právne posúdenie námietky
premlčania žalovaného. Mal za to, že ústna zmluva o dielo bola účastníkmi uzatvorená platne, žalobca
sa mohol domáhať svojho nároku až po uplynutí splatnosti vystavenej faktúry, a teda jeho uplatnené
právo nie je premlčané. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti
výrokov I. a II. zmenil nasledovne: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72.504,19 Eur spolu s
9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72.504,19 Eur od 20.02.2013 do zaplatenia. II. Žalobcovi
sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.09.2019. Zastával názor,
že súd vykonal dokazovanie v súlade s procesnými ustanoveniami CSP, vyhodnotil ich jednotlivo aj v ich
vzájomnej súvislosti, a žalobca, ako primárny nositeľ dôkazného bremena svojho tvrdenia, nepredložil do
konania jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že došlo k ústnej zmluve o dielo. Práve naopak,



sám žalobca do konania predložil niektoré dôkazy, napríklad Objednávka č. Z. zo dňa 08.08.2011, ktoré
po ich správnom vyhodnotení jasne preukázali, že medzi stranami nedošlo k písomnej zmluve o dielo
a uvedený dôkaz nebol ani podkladom žiadnej ústnej zmluvy o dielo. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné
bremeno v smere preukázania existencie ústnej zmluvy o dielo a splnenia jej podstatných náležitostí
spočívalo výlučne na žalobcovi, ktorý ho zjavne neuniesol, s čím je spojené riziko nevyhovenia samotnej
žalobe. Mal za to, že súd vec správne právne posúdil ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia,
pričom jeho právne posúdenie námietky premlčania obšírne obsiahnuté v bode 12. až 13. rozsudku
považoval za presvedčivé, zrozumiteľné, objektívne a s jeho znením sa žalovaný plne stotožnil. Na
základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné v celom rozsahu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému
právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 42Cb/45/2017-198 zo dňa
25.06.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

7. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

8. Podľa § 536 ods. 3 OBZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

9. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

10. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

14. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

15. Podľa § 387 ods. 2 OBZ, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou
práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.



16. Podľa § 388 ods. 1 OBZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

17. Podľa § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

18. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/45/2017-198 zo dňa 25.06.2019, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

22. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 72.504,19 Eur
s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2013 na sumu 32.554,41 Eur
splatnej dňa 19.02.2013 a faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.02.2013 na sumu 39.949,78 Eur splatnej
dňa 19.02.2019. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená zo strany
žalovaného je dôvodná a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Žalobca s
uvedeným právnym záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci zo strany súdu.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie, nakoľko je vecne správne. Súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sporových
strán, správne vyhodnotil vykonané dôkazy (okrem tvrdenia, že žalobca plnil na základe neplatnej
zmluvy) a na správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie uvedených v rozsudku odvolací súd v
zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje.

24. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne interpretoval skutkový stav v smere k posúdeniu
dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, keď uviedol, že nedošlo k dohode o cene diela
resp. z konania sporových strán nevyplynula vôľa uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene diela.
Žalobca mal za to, že opak je pravdou, nakoľko žalobca dielo realizoval, o čom žalovaný vedel a
žiadnym spôsobom neprejavil snahu konanie žalobcu ako zhotoviteľa diela zastaviť. Z uvedeného je
podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný svojím konaním preukázal, že mal vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo
so žalobcom v takom stave jej náležitosti v akom sa pred realizáciou a taktiež počas realizácie diela
nachádzali. V zmysle uvedeného mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzatvorenie
ústnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu. Túto námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. Na
uzavretie zmluvy o dielo sa vyžaduje, aby zmluva obsahovala podstatné náležitosti zmluvy ustanovené
pre tento zmluvný typ. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je: a) označenie zmluvných strán, b)
dohoda o predmete plnenia, c) dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Zmluva o diela má totiž zásadne
odplatnú povahu. Čo sa týka dohody strán o cene, zmluvné strany si môžu dohodnúť buď priamo výšku
ceny, spôsob určenia ceny alebo sa zmluvné strany môžu výslovne dohodnúť na uzavretí zmluvy bez
určenia ceny. V prípade uzavretia zmluvy bez určenia ceny je pre vznik zmluvy podmienkou výslovný
prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu o uzavretí zmluvy bez určenia ceny, takýmto prejavom nie
je opomenutie prejavu vôle uviesť výšku ceny alebo spôsob jej určenia. Odvolací súd sa stotožnil s
právnym názorom súdu, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v tomto konaní
nepreukázal, že so žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o dielo so všetkým podstatnými náležitosťami tak,
ako to vyžaduje zákon pre platnosť zmluvy o dielo, keď predovšetkým žalobca nepreukázal dohodu so



žalovaným o cene resp. o spôsobe jej určenia a ani nepreukázal, že sporové strany sa výslovne dohodli
na uzavretí zmluvy bez určenia ceny. Žalobca ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorými by preukázal opak.

25. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu
zmluvy o dielo ani v písomnej ani v ústnej forme. Nestotožnil sa jedine s právnym názorom súdu, že
žalobca plnil na základe neplatnej zmluvy. Medzi sporovými stranami k uzatvoreniu zmluvy nedošlo,
preto zo strany žalobcu išlo o plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide
totiž vtedy, ak právny dôvod od počiatku neexistoval. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že práce
boli vykonané a dodané najneskôr ku dňu vykonania obhliadky za účelom vyhotovenia znaleckého
posudku, ktorým boli ocenené, t.j. ku dňu 11.10.2012. Ak vznikne vo vzťahu medzi podnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, riadi sa
premlčanie práva na jeho vydanie úpravou Obchodného zákonníka. Bezdôvodné obohatenie tak vzniká
už samotným prijatím tohto plnenia. Premlčacia doba v prípade práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa Obchodného zákonníka začína bežať odo dňa, keď mohlo právo byť uplatnené
na súde. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť 12.10.2012 a skončila 12.10.2016.
Žaloba bola doručená na súde dňa 22.02.2017, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd preto správne
vyhodnotil námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného ako dôvodnú a z tohto dôvodu žalobu
zamietol. Odlišnú argumentáciu žalobcu považuje odvolací súd za nedôvodnú.

26. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

28. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
42Cb/45/2017-198 zo dňa 25.06.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).