EUBIRAC a.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/48/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208993
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1215208993.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: N. F., G. Ú. XXXX/XXX,
XXX XX C. (predtým N. F. - ZEMSTAV, Slnečné údolie 4746/186, 902 01 Pezinok, IČO: 34 675 671),
zast. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: EUBIRAC a.s.,
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 12.708,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/170/2015-199 zo dňa
12.11.2019 v časti II. výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.362,60 Eur
spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
345,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,6 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2015 sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 12.708,20 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za
zhotovenie diela. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo č. XXX/XX vykonal pre
žalovaného stavebné práce na stavbe „M. Z. S. F. pre G. I. R.“. Za časť vykonaných prác vystavil faktúru
č. XX/XXXX na sumu 26.008,20 Eur, splatnú dňa 30.11.2012, žalovaný faktúru uhradil iba do výšky
13.300 Eur, neuhradený zostatok faktúry činí 12.708,20 Eur. Uviedol, že dielo, na zhotovení ktorého sa
podieľal, bolo riadne zhotovené a investor dielo prevzal bez vád a nedorobkov. Žalobca mal za to, že mu
vznikol nárok na vyplatenie zádržného, teda môže požadovať úhradu celého zostatku faktúry. Poukázal
na to, že žalovaný sa usiloval vykonať vzájomný zápočet, ktorý žalobca odmietol uznať z dôvodu,
že žalovanému nevznikol právny nárok na vzájomnú pohľadávku a uplatňoval účelovú, neexistujúcu
pohľadávku.



3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Medzi
sporovými stranami bola dňa 05.09.2012 uzavretá Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom
ktorej bolo realizovanie prác na stavbe „M. Z. S. F. pre G. I. R.“. Realizovanie prác bolo potvrdené
na Zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach č. XX/XXXXX zo dňa
06.11.2012. Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 05.11.2012 na
sumu 26.008,20 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 13.300 Eur. Zostávajúcu časť fakturovanej ceny v sume
12.008,20 Eur žalovaný neuhradil. Ďalej bola medzi sporovými stranami uzavretá ďalšia Zmluva o dielo
č. XXX/XXXX/VV zo dňa 24.10.2012. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2013 vyúčtoval
žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.1. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. vo výške 15.300 Eur a
faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012 škodu vo výške 345,60 Eur. Oznámením zo dňa 10.01.2013
žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 345,60 Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťou pohľadávky
žalobcu (faktúra č. XX/XXXX) a Oznámením zo dňa 26.04.2013 časť pohľadávky vo výške 13.314,30
Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťami pohľadávok žalobcu vo výške 426,25 Eur (faktúra č. XX/XXXX),
vo výške 525,45 Eur (faktúra č. XX/XXXX) a vo výške 12.362,60 Eur (faktúra č. XX/XXXX).

4. Žalovaný pohľadávku žalobcu nepovažoval za dôvodnú a v celom rozsahu trval na tom, že žalovaným
uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie s ukončením diela na stavbe: „M. Z. I.X. C. G., T..B.. - G. C.“,
vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX ako aj náhrada škody vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXX sú
opodstatnené.

5. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je sporná, keďže žalovaný na túto pohľadávku započítal
svoju pohľadávku, ktorú žalobca neuznáva.

6. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu, že táto zanikla započítaním prostredníctvom
jednostranného zápočtu zo dňa 26.04.2013 a 10.01.2013. Žalovaný si voči pohľadávke žalobcu
započítal zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela „M. Z. I. C. G. - G. C.“, ktoré mal odovzdať
do 10.11.2012 v zmysle podpísanej zmluvy č. XXX/XXXX. Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalobca mal
zabezpečiť počet vykonávajúcich osôb od 10 do 12, čo sa však nestalo. Žalovaný poukázal na to,
že v priebehu týchto stavebných prác písomne šesťkrát vyzval žalobcu na urýchlené zabezpečenie
potrebného počtu pracovníkov. Uviedol, že zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca na tejto stavbe
vykonával stavebné práce minimálne do polovice mesiaca december 2012, pričom termín dokončenia
diela bol stanovený na 10.11.2012. Zmluvnú pokutu si žalovaný uplatnil vo výške 300 Eur denne tak ako
bola dohodnutá v článku 9 zmluvy o dielo, a to za obdobie od 11.11.2012 do 31.12.2012. Zároveň si v
tomto konaní žalovaný uplatnil aj náhradu škody spočívajúcu v poškodení skla, ktoré vykonali na stavbe
pracovníci žalobcu a ktoré žalovaný musel uhradiť objednávateľovi, resp. investorovi stavby.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1,
§ 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 517 ods. 2, § 544
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

8. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/170/2015-123 zo dňa 22.6.2017,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po
odvolaní žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019
predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní dôkladne prihliadne na všetky podstatné
argumenty žalobcu a žalovaného a riadne sa s nimi vysporiada. Úlohou súdu bude posúdiť, či
žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č.
XXXXXXXXX. Súd svoje rozhodnutie zároveň dostačujúcim spôsobom odôvodní v zmysle § 220 ods. 2
CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

9. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotil žalobou uplatnený nárok a dospel k záveru, že tento je
skutkovo i právne opodstatnený v priznanej časti 345,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 01.12.2012 do zaplatenia.

10. Konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá
skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Keďže žalovaný nenamietal výšku zostatku ceny diela,



podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným, a to listami zo dňa 10.01.2013
a 26.04.2013, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné
ustáliť existenciu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich z vyúčtovanej zmluvnej pokuty v súvislosti s
omeškaním ukončenia diela žalobcom ako aj pohľadávky z titulu spôsobenej škody.

11. Súd mal za to, že žalovaný nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č.
XXXXXXXXX vo výške 345,60 Eur nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Takýto záver bol
konštatovaný aj v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal
existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú
súvislosť), nedoložil relevantný doklad, ktorý by jeho tvrdenie preukázal. Súd preto dospel k záveru,
že žalovaným realizovaný zápočet preto v tejto časti nemohol spôsobiť zánik pohľadávky a táto je v
uvedenej výške opodstatnená. Keďže žalovaný bol so splnením peňažného záväzku v sume 345,60 Eur
v omeškaní, súd považoval za dôvodný nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
žalovanej sumy od 01.12.2012 do zaplatenia.

12. Naproti tomu súd po opätovnom vyhodnotení dokazovania žalobou uplatneného nároku v časti
12.362,60 Eur dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený, nakoľko k zániku tejto časti
pohľadávky došlo započítaním realizovaným žalovaným s jeho pohľadávkou spočívajúcou vo vyčíslenej
zmluvnej pokute faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 15.300 Eur. Poukázal na to, že medzi sporovými
stranami bola uzavretá aj ďalšia zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom ktorej bola „M. Z. I. C.
G., T..B.. - G. C.“. Dielo malo byť odovzdané v termíne do 10.11.2012. Žalobca mal dielo odovzdať
10.11.2012. Z denných záznamov stavby (stavebný denník) listov č. XXXXXXX až XXXXXXXX vyplýva,
že žalobca dielo neodovzdal v určenej lehote, keďže ešte 03.03.2013 vykonával na stavbe práce. Takéto
konštatovanie podporne potvrdzujú aj listy žalovaného zo dní 13.11.2012, 23.11.2012, 12.12.2012,
20.12.2012, 8.1.2013 a 18.1.2013 adresované žalobcovi, ktorými ho žiadal o posilnenie stavebných
kapacít a časový sklz realizácie prác. Žalovaným vyúčtovaná zmluvná pokuta za 51 dní omeškania
(11.11. - 31.12.2012) v sume 15.300 Eur je podľa názoru súdu v súlade so zákonnými a zmluvnými
ustanoveniami a ako pohľadávka spôsobilá na započítanie, ktoré žalovaný realizoval dňa 26.04.2013
(č.l. 6 spisu). K záverom o platnosti dojednanej zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutie odvolacieho
súdu. Dospel k záveru, že žalovaným realizovaný zápočet mal za následok zánik pohľadávky žalobcu
v sume 12.362,60 Eur, žaloba je preto v tejto časti nedôvodná a bola v tejto časti zamietnutá. Keďže
žalobca mal úspech v časti 345,60 Eur a žalovaný v časti 12.362,60 Eur, súd žalovanému priznal náhradu
trov konania rozsahu 94,6 %.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III.
výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Poukázal na to, že opodstatnenosť vystavenia faktúry č. XX/XX ani správnosť jej výšky žalovaný
v konaní nerozporoval ani nenamietal. Namietal, že z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
ako súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo včas. Napadnutý rozsudok
podľa neho trpí tou istou vadou ako pôvodný rozsudok, lebo v ňom absentuje riadne a presvedčivé
odôvodnenie. Žalobca uviedol, že v priebehu sporu predložil viacero písomných podaní, v ktorých
zásadne namietal a argumentoval, že žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko
zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. na akciu „M. Z. I. C. G.“ nevyplýva jednoznačné a konkrétne
vymedzenie (vecné aj finančné) predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej
pokuty (konkrétne ide o podanie žalobcu zo dňa 20.03.2017 a vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu
dňa 19.12.2017). O uvedenej zásadnej súčasti procesnej obrany žalobcu proti uplatňovanému zápočtu
v napadnutom rozsudku nie je ani zmienka, súd prvej inštancie sa s obsahom Zmluvy o dielo č. XXX/
XXXX-D. nezaoberal, ani tento nevyhodnotil, nevysporiadal sa s obsahom výhrad žalobcu. Zdôraznil, že
konajúce súdy sa zaoberali iba tým, či v Zmluve o dielo č. XXX/XXXX-D. je dojednaná zmluvná pokuta.
Poukázal na to, že podľa § 544 ods. 1 možno zmluvnú pokutu dojednať pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti. Keďže v napadnutom rozsudku súd vôbec nevyhodnotil a nedefinoval v čom spočíva podľa
Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. dojednaná zmluvná povinnosť žalobcu, nemohol sa zaoberať ani
posudzovaním, či žalobca svoju povinnosť porušil. Napriek výhradám žalobcu sa súdy nezaoberali tým,



či a ako je v uvedenej zmluve o dielo definovaná povinnosť, ktorej porušenie bolo možné sankcionovať
zmluvnou pokutou. Dal do pozornosti, že žalovaný ako dôkaz súdu predložil iba Zmluvu o dielo č. XXX/
XXXX-D. bez príloh, z ktorej nemožno vyvodiť záver, že úlohou žalobcu bolo zhotoviť konkrétne presne
vymedzené dielo (jeho definovanú časť). Uviedol, že úlohou žalobcu bolo denne zabezpečiť na stavbu
10 až 12 osôb, ktoré mal riadiť stavbyvedúci (majster) žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný súdu nedoložil
prílohy zmluvy, súd preto nemal doložený predmet a rozsah diela (ocenený výkaz výmer), konkrétnu
cenu diela (odvoláva sa na odbytový rozpočet, ktorý predložený nebol), časový harmonogram. Uviedol,
že pomerne komplikovane formulovaný text základnej zmluvy o dielo mal zakryť fakt, že žalobca na
stavbu dodával iba pracovnú silu. Dal do pozornosti, že stavba bola v čase nástupu žalobcu na jej
realizáciu už rozpracovaná a žalobca mal fakturovať iba skutočne odpracované výkony, pričom zmluva
o dielo neobsahuje žiadny odpočet už realizovaných prác pred nástupom žalobcu, resp. špecifikáciu
zostatku prác na diele. Žalobca poukázal na to, že v podaní zo dňa 20.03.2017 upozornil aj na relevantné
zápisy SD a skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti ohrozovali termín ukončenia diela. Zdôraznil, že zmluvnú
povinnosť, ktorej neplnenie (porušenie) je možné postihnúť zmluvnou pokutou je možné a potrebné
dojednať len písomne, a to priamo v zmluve. Je potom podľa neho bez právneho významu argumentácia
žalovaného, že žalobca údajne už pri podpise zmluvy vedel, čo je jeho povinnosťou, resp. že úlohy
žalobcovi denne mimo obsahu zmluvy o dielo určoval stavbyvedúci žalovaného. Mal za to, že v obsahu
zmluvy o dielo chýba vymedzenie záväzku, ktorého oneskorené plnenie by zakladalo práva žalovaného
účtovať zmluvnú pokutu. Ak teda v zmluve o dielo chýba vymedzenie zmluvnej povinnosti žalobcu, nie je
potom možné posudzovať, či došlo k jej porušeniu. Za nepodložený preto považoval názor odvolacieho
súdu, že žalobca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo včas. Záver súdu prvej inštancie,
že dielo neodovzdal v určenej lehote je podľa neho v hrubom rozpore s obsahom Zmluvy o dielo č.
XXX/XXXX-D., výsledkami vykonaného dokazovania a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca zdôraznil, že nemohol porušiť žiadnu zmluvnú povinnosť, preto žalovanému nevzniklo
právo fakturovať zmluvnú pokutu, na zápočet bola použitá neexistujúca pohľadávka žalovaného, ktorá
nemohla spôsobiť zánik žalovanej pohľadávky žalobcu. Súd podľa neho pochybil, keď pri vyvodzovaní
záverov nebral do úvahy relevantný obsah predmetnej zmluvy o dielo. Mal za to, že súd sa dôsledne
neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď pri opätovnom prejednaní veci vôbec neprihliadal na
podstatné argumenty žalobcu, a preto sa s týmto ani riadne nevysporiadal a vôbec sa nevysporiadal s
úlohou posúdiť, či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty použitej na
zápočet. Uviedol, že napriek tomu, že z vyhodnotenia celého komplexu dôkaznej matérie vyplýval záver
o nedôvodnom uplatňovaní zmluvnej pokuty, súd v rozpore s výsledkami dokazovania uznal vzájomný
zápočet žalovaného. Mal za to, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o porušení zmluvnej
povinnosti žalobcu, vzniku nároku na zmluvnú pokutu, o zániku žalovanej pohľadávky započítacím
úkonom žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd II. výrok napadnutého
rozsudku zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 12.362, 60 eur spolu s 8,75 %
úrokom z omeškania ročne od 01.12.2012 do zaplatenia a aby III. výrok o trovách zmenil tak, že
žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.01.2020. Nesúhlasil s
odvolaním žalobcu a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.08.2019. Súd prvej
inštancie podľa neho jasne zhodnotil, že zmluva o dielo je platný právny úkon, a preto nemožno namietať
v nej určené zmluvné dojednania, z ktorých žalobcovi vyplývajú určité povinnosti. Poukázal na to, že
žalobca dostatočne nepreukázal zabezpečenie adekvátnej pracovnej sily a ukončenie predmetného
diela v zmysle Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D., čím by dôvodne preukázal neopodstatnenosť
vzájomného započítania žalovaného. Mal za to, že na rozdiel od žalobcu, uniesol dôkazné bremeno, a to
najmä písomnými výzvami smerovanými žalobcovi, v ktorých apeloval na zabezpečenie väčšieho počtu
zamestnancov a upozorňoval na riziko omeškania s realizáciou stavebných prác, taktiež preukázaním
platnej zmluvy o dielo a z nej vyplývajúcich práv a povinností a súčasne písomným započítaním
pohľadávok, ktoré vznikli žalovanému voči žalobcovi. Poukázal na to, že súd sa riadil právnym názorom
odvolacieho súdu, na základe ktorého rozhodol. V rámci dôkaznej núdze preto súd prvej inštancie
nemohol rozhodnúť inak, ako uznať nárok žalovaného zo zmluvnej pokuty a započítať ho voči nároku
žalobcu, čo spôsobilo zánik pohľadávky, a teda aj nároku žalobcu v celom rozsahu. Stotožnil sa
s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie najmä v tom, že nárok žalobcu je skutkovo i
právne neopodstatnený, nakoľko pohľadávka zanikla započítaním vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX
žalovaným. Mal za to, že žalobca si bol od samého začiatku vedomý, že konal v rozpore so zmluvou o
dielo a mal vedomosť o zmluvnej pokute. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.



16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.02.2020. Zotrval
na podanom odvolaní. Poukázal na to, že žalovaný sa vyhýba zaujať stanovisko k postate odvolania
a konkrétne uviesť aká povinnosť (vecne, finančne) žalobcu bola definovaná pod sankciou zmluvnej
pokuty. Žalovaný podľa neho v obsahu vyjadrenia k odvolaniu nepriamo uvádza, že zmluva žalobcu
zaväzovala iba denne zabezpečiť dojednaný počet pracovníkov. Potreba vyššieho počtu pracovníkov nie
je otázkou neplnenia záväzku zo zmluvy. Uviedol, že zvýšenie počtu pracovníkov (nad pôvodný počet,
ktorý si žalovaný v zmluve nárokoval) bolo potrebné riešiť dodatkom k zmluve o dielo, nie jednostrannými
výzvami na žalobcu ako zhotoviteľa. K otázke unesenia dôkazného bremena preukázať existenciu
pohľadávky spôsobilej na započítanie, ktoré zaťažovalo žalovaného, poukázal na to, že žalovaný ako
dôkaz predložil iba neúplnú Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX-D. bez príloh. Predmetná zmluva, pokiaľ ide o
podrobnosti a špecifikácie jej obsahu, odkazuje na prílohy zmluvy, súd tieto prílohy k dispozícii nedostal,
žalovaný dôkazy nedoplnil, a preto súd nemal dôkazy na vyvodenie záveru o existencii započítavanej
pohľadávky, a preto ani nemohol vyvodiť záver, že žalovaná pohľadávka žalobcu zanikla započítaním,
už pred podaním žaloby.

17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.03.2020. Poukázal
na to, že žalobca sa vo svojom vyjadrení snaží presvedčiť súd, že Zmluvou o dielo č. XXX/XXXX-
D., uzavretej v súlade s § 536 a nasl. OBZ, neuzatvoril zmluvu o dielo, ale uzatvoril zmluvu o
zabezpečení dojednaného počtu pracovníkov, teda inominátnu zmluvu, ktorá pripomína skôr zmluvu o
sprostredkovaní zamestnania v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, pričom pre
túto činnosť sa vyžaduje zvlášť oprávnenie, ktoré žalobca nemá. Uviedol, že ide o novotu v odvolacom
konaní, ktorá doteraz nebola zo strany žalobcu uvádzaná ani namietaná a nespĺňa podmienky § 366
CSP. Trval na tom, že predmetnou zmluvou o dielo sa primárne dohodlo zhotovenie a realizácia diela
definovaného v bode 2.1 zmluvy: „M. Z. I. C.Y. G., T..B.. - G. C.“ (ďalej ako „dielo“). Zdôraznil, že celá
zmluva o dielo sa týka zhotovenia diela v zmysle § 536 a nasl. OBZ a nie dodania pracovníkov, navyše
v bode 2.4 zmluvy o dielo vyplýva: „Zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Prípadné vykonanie diela inou osobou ako zhotoviteľom musí byť odsúhlasené vo forme
písomného dodatku k tejto zmluve.“ Dal do pozornosti, že v predmetnej zmluve o dielo v bode 2.1 sa síce
uvádza určitý počet osôb vykonávajúcich dielo, avšak tieto osoby majú vykonávať dielo za zhotoviteľa
a nie pre objednávateľa. V tomto prípade sa nemôže jednať o akékoľvek poskytnutie, resp. dodanie
pracovníkov. Dodal, že zhotoviteľ je podnikateľ a ten vykonáva činnosť vo vlastnom mene a na vlastný
účet a jeho pracovníci konajú podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, teda zhotoviteľom bol
sám žalobca. Uviedol, že dojednaný počet pracovníkov bol najmä z dôvodu zabezpečenia riadneho
a včasného zhotovenia diela a k tomuto účelu slúžil, no nebol primárnym záväzkom žalobcu, tým
bolo totiž zhotovenie diela. Poukázal na to, že žalobca vykonával stavebnú činnosť a v predmetnej
zmluve o dielo sa nemohol zaviazať dodať len pracovníkov, nakoľko to je činnosť (viazaná živnosť)
personálnej agentúry, ktorú vtedy žalobca nevykonával (viď výpis zo živnostenského registra). Žalovaný
s takouto interpretáciou zmluvy nesúhlasil aj z toho dôvodu, že počas celého konania nešlo o sporné
skutkové tvrdenie. Mal za to, že v súvislosti s porušením povinnosti žalobcu a vznikom nároku na
zmluvnú pokutu stačí poukázať na bod 9.1 zmluvy o dielo s poukazom na bod 3.1 danej zmluvy o dielo.
Zdôraznil, že žalobca neodovzdal dielo včas a dostal sa tak do omeškania, čo žalobca ani nepopiera.
Žalovaný v súvislosti s chýbajúcimi prílohami k predmetnej zmluve o dielo uviedol, že nie je jeho
povinnosťou predkladať všetky listiny súdu, ale len tie ktoré s vecou súvisia, pričom znenie zmluvy nie
je medzi stranami sporné. Ďalej poukázal na bod 14.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého bola zmluva o dielo
vyhotovená v dvoch rovnopisoch a jeden z nich dostal aj žalobca. Mal za to, že pokiaľ by teda prílohy
k zmluve o dielo obsahovali akékoľvek skutočnosti v prospech žalobcu, je vecou a možnosťou žalobcu,
aby tieto súdu poskytol on, a nie žalovaný. Nakoľko tak žalobca nespravil, žiadnu z príloh súdu nedoručil
a len namietal, že ich súdu nepredložil žalovaný, považoval túto požiadavku za účelovú a nemení nič na
skutočnosti, že žalobca bol v omeškaní a žalovanému týmto vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Dodal, že
odvolací súd nenariadil získať nové dôkazy a dokonca súd ani nemá povinnosť a ani procesnú možnosť
získavať nové dôkazy. Žalobca podľa neho nepreukázal, že nie je objektívne zodpovedný zo zmluvnej
pokuty.

18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.04.2020. Zdôraznil, že
Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX-D. je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, z ktorého nie je možné vyvodiť
záväzok (povinnosť) žalobcu, ktorého nedodržanie by mohlo byť sankcionované zmluvnou pokutou,
chýba definovanie diela (vecné, finančné), ktoré mal žalobca zhotoviť. Zo zmluvy vyplýva iba záväzok



žalobcu denne zabezpečiť dojednaný počet pracovníkov, táto skutočnosť v konaní nie je nová. Mal za
to, že pri takto formulovanom predmete zmluvy je vylúčené tvrdenie žalovaného, že žalobca mal dielo
zhotoviť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Poukázal na to, že odvolací súd ani súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku vymedzeniu záväzku žalobcu z predmetnej zmluvy o dielo osobitne
nevenovali, oba súdy sa zamerali iba na posúdenie, či v zmluve o dielo je zmluvná pokuta dojednaná.
Mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania opodstatnenosti nároku na
zmluvnú pokutu a oprávnenosti jej započítania proti žalobcom uplatnenému nároku, ktorý nepredložil
súdu kompletnú zmluvu o dielo s prílohami. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca porušil bod 3.1 zmluvy o
dielo, žalobca uviedol, že z uvedeného ustanovenia zmluvy vecný a finančný obsah záväzku nevyplýva.
Z vyjadrenia žalovaného je podľa neho zrejmá evidentná účelovosť zmluvnej pokuty, uplatňovanej so
zámerom jej započítania voči nesporným nárokom žalobcu za vykonané práce. V ostatnom zotrval na
podanom odvolaní.

19. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k.
25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019 je v napadnutej časti potrebné zmeniť.

21. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1
CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v
dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani
si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení
zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené,
pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové
strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle § 385 ods. 1 CSP
nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie.

22. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

23. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

25. Podľa § 537 ods. 1 OBZ., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

26. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.



27. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Podľa § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

30. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75 % ročne.

34. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

35. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

36. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava II vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/170/2015, ktorého rozhodnutie už bolo za
účinnosti Civilného sporového poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/58/2018-179
zo dňa 15.08.2019 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, odvolací súd bol v zmysle § 390 CSP povinný vo veci sám rozhodnúť. Odvolací súd preto
v ďalšom texte tohto rozhodnutia odôvodnil svoje právne závery a skutočnosti, ktoré ho viedli k zmene
napadnutého rozsudku.

37. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.708,20 Eur s príslušenstvom titulom
neuhradenia zostávajúcej časti ceny za zhotovenie diela. Medzi sporovými stranami bola dňa 05.09.2012
uzavretá Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom ktorej bolo realizovanie prác na stavbe „M.Š. Z. S.
F. pre G. I. R.“. Realizovanie prác bolo potvrdené na Zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a
montážnych prácach č. XX/XXXXX zo dňa 6.11.2012. Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval
faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 05.11.2012 na sumu 26.008,20 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 13.300 Eur.
Zostávajúcu časť fakturovanej ceny v sume 12.708,20 Eur žalovaný doposiaľ neuhradil. Ďalej bola medzi
sporovými stranami uzavretá ďalšia Zmluva o dielo č. XXX/XXXX/VV zo dňa 24.10.2012. Žalovaný
faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2013 vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.1. Zmluvy
o dielo č. XXX/XXXX-D. vo výške 15.300 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012 škodu vo
výške 345,60 Eur. Oznámením zo dňa 10.01.2013 žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 345,60
Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťou pohľadávky žalobcu (faktúra č. XX/XXXX) a Oznámením zo dňa
26.04.2013 časť pohľadávky vo výške 13.314,30 Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťami pohľadávok
žalobcu vo výške 426,25 Eur (faktúra č. XX/XXXX), vo výške 525,45 Eur (faktúra č. XX/XXXX) a vo
výške 12.362,60 Eur (faktúra č. XX/XXXX).



38. Cenu prác teda žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovaný uhradil iba čiastočne,
nakoľko si voči nej započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu a náhradu škody. Písomne zachytené prejavy
žalovaného na listoch zo dňa 10.01.2013 a 26.04.2013 - Oznámenie o zápočte pohľadávok, posudzujúc
ich podľa obsahu a vôle konajúcej osoby, majú charakter písomného uznania konkrétneho záväzku.
Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol
úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel
žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Žalovaný
nenamietal výšku zostatku ceny diela. Žalovaný ani v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo, avšak voči nároku žalobcu si započítal vlastnú pohľadávku.
Spornou bola preto otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným bolo vykonané platne a tým došlo k
zániku pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné ustáliť, či má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku
vyplývajúcu z vyúčtovanej zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním ukončenia diela žalobcom ako aj
pohľadávky z titulu spôsobenej škody.

39. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
345,60 Eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil u žalobcu
faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 345,60 Eur nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Takýto záver
bol aj v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019. Uvedený
výrok nebol odvolaním napadnutý.

40. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v konaní nebol sporným nárok žalobcu na zaplatenie ceny za
dielo. Spornou zostala otázka, či započítacím úkonom žalovaného, ktorým si započítal zmluvnú pokutu
v súvislosti s omeškaním ukončenia diela žalobcom, došlo k zániku pohľadávky žalobcu. Odvolací súd
po opätovnom preskúmaní prejednávanej veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že
žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXX, v
dôsledku čoho nedošlo k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní v časti 12.362,60 Eur
(12.708,20 Eur - 345,60 Eur). Žalobou uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 12.362,60 Eur
preto odvolací súd po opätovnom preskúmaní veci vyhodnotil ako dôvodný.

41. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,
že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti
vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli
vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre
prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia
svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín "zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody.
Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej z akejkoľvek
zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej
pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou
zabezpečený.

42. Odvolací súd už v rozhodnutí č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019 poukázal na to, že čl. IX bod
9.1 Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. ustanovuje, že „V prípade, ak je zhotoviteľ v omeškaní s ukončením
a odovzdaním diela, zaväzuje sa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur za každý
deň omeškania.“ V zmysle čl. III bod 3.1 uvedenej zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať
dielo (predmet plnenia) dňa 10.11.2012. V zmysle uvedeného mal odvolací súd za to, že zmluvná
pokuta bola dojednaná v písomnej forme a mala sa vzťahovať na prípadné omeškanie žalovaného ako
zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela. Ako dôkaz, že žalobca neodovzdal dielo v lehote určenej
podľa zmluvy žalovaný súdu predložil denné záznamy stavby (č.l. 90-97 súdneho spisu). Pre záver o
existencii/neexistencii nároku žalovaného na zmluvnú pokutu pre omeškanie žalobcu s ukončením diela
však bolo potrebné prihliadnuť i na ostatné zmluvné ustanovenia, na argumentáciu sporových strán
ohľadne tejto spornej otázky a vysporiadať sa s námietkou žalobu, že zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D.
nevyplýva jednoznačné a konkrétne vymedzenie (vecné a finančné) predmetu diela, ktorý mal žalobca
realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty a posúdiť vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu i v tejto
spojitosti. Súd prvej inštancie síce vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, avšak
vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu už bližšie neskúmal, a to z hľadiska žalobcom namietanej
neurčitosti vymedzenia predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty.



Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v
predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo
dňa 24.10.2007, podľa ktorého "Odvolací soud může změnit svůj právní názor vyjádřený v předchozím
zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho dřívější právní názor
nerespektoval.. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury Nejvyššího soudu, v níž se
konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané věci neboť ze žádného
ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud nemohl již jednou vyslovený
právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne
19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z toho důvodu, že proti
rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný opravný prostředek.
Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou“ svého
dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně
významných událostí (např. nálezu Ústavního soudu či rozhodnutí soudu Nejvyššího) byl přesvědčen o
neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem."

43. Po opätovnom preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť námietke
žalobcu, že zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. nevyplýva jednoznačné a konkrétne vymedzenie (vecné
a finančné) predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
bola v zmysle čl. IX bod 9.1 Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. dojednaná pre prípad omeškania žalovaného
ako zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela, avšak zo žiadneho ustanovenia predmetnej zmluvy
nevyplýva konkrétny predmet diela, t.j. čo presne mal žalobca pre žalovaného vykonať. I keď po
termíne odovzdania diela dňa 10.11.2012 boli v zmysle denných záznamov na predmetnej stavbe
uskutočňované ďalšie práce, práve vzhľadom na neurčitosť vymedzenia predmetu diela v zmluve o
dielo, nemožno dospieť k záveru, že by žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za
oneskorené ukončenie diela. Žalobca v tomto smere správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný
ako dôkaz súdu predložil len Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX-D. bez príloh (napr. výkaz výmer, Záväzný
časový harmonogram s obsahom plnenia predmetu ZoD a i.), ktoré boli v zmysle čl. XIV. bod 14.1
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D.. Žalovaný preto v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Započítanie pohľadávky žalovaného
tak odvolací súd vyhodnotil ako neplatné, pričom k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu tak nedošlo.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je i
v časti sumy 12.362,60 Eur dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

44. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

45. Keďže žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo požadovať
úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho
výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom priznaná výška úroku z
omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola
v rozhodnom období 0,75 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.12.2012 do zaplatenia.

46. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v



opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

47. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019 v zmysle § 388 CSP zmenil v časti II. výroku tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.362,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od
01.12.2012 do zaplatenia, a to všetko so troch dní od právoplatnosti rozsudku..

48. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

49. Podľa § 369 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).