SMS a.s.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/139/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119429458
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119429458.4

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej
veci žalobcu BRAAND GROUP, s. r. o. v reštrukturalizácií, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831
06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, právne zast. WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému
SMS a. s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 727 951, právne zast. Mgr.
Ivan Bugri, so sídlom Námestie SNP 23, 960 01 Zvolen, IČO: 42 307 155, o vylúčenie veci z exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e priznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 19. 11. 2019 domáhal vylúčenia veci z
exekúcie podľa § 44 ods. 4 a nasl. Exekučného poriadku. Tvrdil, že povinnému bola dňa 06. 11.
2019 doručená listina označená ako“ predloženie znaleckého posudku zo dňa 05. 11. 2019“, ktorej
prílohou bol znalecký posudok č. 217/2019 zo dňa 22. 10. 2019, vypracovaný znalcom U.. A. J..
Rovnako mu bol doručený súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcií, ktorý bol vykonaný dňa 26.
09. 2019. Exekútor zverejnil dražobnú vyhlášku na webe Slovenskej komory exekútorov, na základe
ktorej sa mala dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného konať dňa 16. 12. 2019, pričom cena
bola určená práve znaleckým posudkom, ktorú určil znalec v sume 224.000,- Eur, čo nezodpovedá
skutočnej hodnote nehnuteľnosti. Mal za to, že hodnota nehnuteľnosti uvedená v znaleckom posudku
je zjavne neprimerane nízka. Takýmto postupom by mohlo dôjsť k významnému ukráteniu ostatných
veriteľov povinného. Rovnako mal za to, že trhová cena nie je a nemôže byť podkladom pre výkon
exekúcie predajom nehnuteľností. Znalecký posudok podľa neho nespĺňal náležitosti vyžadované v §
139 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca ďalej poukazoval, že spísané hnuteľné veci nie sú v osobnom
vlastníctve povinného, ale ide o vlastníctvo tretích osôb odlišných od povinného, v dôsledku čoho nie
je možné, aby tieto boli predmetom exekúcie povinného. Zároveň ich v žalobe špecifikoval. Vozidlá má
povinný len v oprávnenej držbe a je oprávnený na základe uzatvorených leasingových zmlúv a zmlúv o
poskytnutí úveru v kombinácií so zmluvami o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s obchodnou
spoločnosťou ČSOB Leasing, Bratislava, len užívať. Preto navrhol vylúčiť veci z exekúcie, ktoré presne
špecifikoval.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22. 05. 2020, v ktorom odôvodňoval
nedôvodnosť a neopodstatnenosť predmetnej žaloby. Tvrdenia žalobcu o neprimerane stanovenej
všeobecnej hodnote nehnuteľností považoval za nepreukázané a účelové. Znalec pri vypracovávaní
znaleckého posudku žiadne závady na nehnuteľnostiach nezistil. Poukazoval, že všetky tvrdenia a
námietky žalobcu smerujú k spochybňovaniu zákonnosti vedenia samotnej exekúcie, avšak žiadne
zo žalobných tvrdení nespadá pod ochranu poskytovanú v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a



ako dôvod na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie. Žalobca mal využiť niektorý zo zákonom
prípustných procesných prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní, ktoré sú na takýto účel
určené. Žaloba o vylúčenie veci však takýmto prostriedkom nie je. Samotný žalobca ako povinný, aj v
exekúcií nie je ani oprávneným na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie ,k čomu sa ďalej vyjadril.
Mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Táto svedčí len tretej
osobe, ktorá má vlastnícke právo k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. Len táto osoba je oprávnená
domáhať sa excindačnou žalobou vylúčenia veci z exekúcie. Táto osoba je vždy odlišná od oprávneného
a povinného v exekúcií. Túto skutočnosť potvrdil žalobca i v zmysle jeho tvrdení v podanej žalobe.

3. K uvedenému podaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril a preto súd vytýčil termín pojednávania v
danej veci. Pojednávanie vo veci sa neuskutočnilo z dôvodu, že dňa 13. 07. 2020 Okresný súd Bratislava
I rozhodol uznesením vydaným pod sp. zn. 8R 1/2020 o povolení reštrukturalizácie na žalobcu podľa
Zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení. Potom uvedené začaté konania sa prerušujú a preto žalobca
žiadal pojednávanie odročiť. Súd preto vyzval žalobcu, aby súdu ozrejmil, či trvá na predmetnej žalobe
z vyššie uvádzaných dôvodov. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01. 10. 2020 súdu oznámil, že
žalobu berie späť a navrhuje, aby tunajší súd rozhodol o zastavení konania v danej veci.

Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci
rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Podľa § 118 ods. 3 Zákona č. 7/2005, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114
ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte
nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

4. Na základe späťvzatia žaloby žalobcom tunajší súd konanie vo veci zastavil.

5. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 257
CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu hodného osobitného
zreteľa, keďže na žalobcu v konaní bola povolená reštrukturalizácia, ktorá bola dôvodom odpadnutia
predmetu súdneho konania., nakoľko k povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114
ods. 1 písm. b),zák. 7/2005 Z.z., zastavujú. Rovnako začatie reštrukturalizačného konania spôsobilo,
že nebolo možné začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci
dlžníkovi a začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušili. To znamená, že
exekučné konanie, z ktorého žalobca navrhol vylúčiť nim špecifikované veci v žalobe, bolo povolením
reštrukturalizácie zastavené a odpadol predmet ním podanej žaloby, ktorou žiadal žalobca vylúčiť veci
z exekúcie. Na základe tejto skutočnosti žalobca i zobral žalobný návrh späť. Súd mal preto za to, že
existovali také dôvody predpokladané zákonom, ktoré žalobca pri podávaní žaloby zrejme nepredvídal
a žalobu považoval v tom čase za dôvodnú. Súd pri rozhodovaní o trovách konania nemôže brať na
zreteľ tú skutočnosť, ako by v skutočnosti i o predmetnej žalobe rozhodol. Súd preto rozhodol o trovách
tak, ako vyššie uviedol.



6. Keďže žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a konanie bolo vo veci
zastavené, súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby žalobcom tak,
ako to má na mysli ustanovenia § 2 Zákona o súdnych poplatkoch č.71/1992 Zb.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.