SPORT HOCKEY, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/70/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204206
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1218204206.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a
sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: SPORT HOCKEY, s.r.o.,
Kladnianska 45, Bratislava, IČO: 35 739 461, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, Bratislava,
IČO: 47 237 325, proti žalovanému: X/ D. T., U.. XX.X.XXXX, E.A. XXA, R., zastúpenému advokátkou
Mgr. Zuzanou Kyseľovou, Záhradnícka 4874/53, Topoľčany, 2/ TENIS CLUB 26, Stavbárska 8776/12A,
Bratislava, IČO: 42 266 017, zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Kyseľom, Tríbečská 2136/4,
Topoľčany, o zaplatenie 22.959 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/30/2018-267, zo dňa 18.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému 1/
povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.527,72 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.527,72
eura od 9.2.2018 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu proti žalovanému 1/ z a m i e t a.

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne 17.527,72 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.527,72 eura od
9.2.2018 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi
priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 52,68 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2018 sa žalobca domáhal od žalovaných
zaplatenia 22.959 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného užívania nižšie špecifikovaného pozemku
na tom skutkovom základe, že ako podnikateľský subjekt bol začiatkom roka 2014 požiadaný zo strany
žalovaného 1/, aby uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. ako predávajúcim,
predmetom ktorej malo byť nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pozemok D.. A. ,,C“ Č.. XXX/X o výmere 2551 m2,
evidovaného na M. Č.. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G. Č. H., L.. Ú..: H. (ďalej aj ,,pozemok 1“) a pozemok
D.. A. ,,C“ Č.. XXX o výmere 1631 m2, Y. na M. Č.. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G. Č. H., L.. Ú..: H.
(ďalej aj ,,pozemok 2“). Žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom ústnu dohodu (ďalej aj ,,dohoda“), predmetom
ktorej bolo a) nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom žalobcom od spoločnosti
EROSETTE, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy, b) žiadosť o poskytnutie úveru z banky žalobcom, aby ten
mal dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľností, c) odkúpenie pozemku 1 žalovaným
1/ do dvoch rokov od poskytnutia úveru žalobcovi, t. j. do 19.2.2016 a d) pozemok 2 mal ostať vo
výlučnom vlastníctve žalobcu na účely jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. Žalobca a žalovaný 1/ sa
dohodli na uzavretí obchodu tak, že žiadateľom o úver bude výlučne žalobca, a žalovaný 1/ mu bude
splácať mesačné splátky úveru pripadajúce na výmeru pozemku 1. Žalobca uzavrel dňa 19.2.2014



Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca na základe uzatvorenej dohody
so žalovaným 1/, uzavrel dňa 4.3.2014 kúpnu zmluvu so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. Následne
došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu, čím sa stal výlučným vlastníkom
nehnuteľností. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebola v zmysle dohody uzatvorená v
stanovenej lehote, t. j. do 19.2.2016 a preto žalobca žalovaného 1/ niekoľko krát telefonicky, formou
SMS správ, e-mailom zo dňa 19.11.2015 a ústne na osobných stretnutiach kontaktoval a vyzýval,
aby kúpnu zmluvu uzatvorili, avšak bezúspešne. Žalovaný 1/ na výzvy žalobcu reagoval spôsobom,
že ,,má počkať“, že ,,zháňa peniaze“, ,,čo najskôr to odkúpi“ a podobne. Až dňa 8.6.2017, uzatvoril
žalobca so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu (ďalej aj ,,kúpna zmluva“), t. j. sedemnásť mesiacov po lehote
stanovenej dohodou. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli okrem predaja samotného pozemku 1 aj
tenisové kurty, ktoré sú jeho imanentnou súčasťou, nakoľko boli súčasťou pozemku 1 už v dobe pred
uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.2014 a ich rozsah je takmer identický s rozlohou pozemku 1. Dňa
6.7.2017 bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva k pozemku 1 zo žalobcu ako pôvodného výlučného
vlastníka, na žalovaného 1/ ako nadobúdateľa a nového výlučného vlastníka. Napriek skutočnosti, že
žalovaný 1/ nebol v období po 19.2.2016 vlastníkom pozemku 1 a neuzatvoril so žalobcom kúpnu
zmluvu, žalovaní aj naďalej využívali pozemok 1 na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov.
Prevádzkovanie tenisových kurtov žalovanými na pozemku 1, v období od nadobudnutia vlastníckeho
práva k pozemku 1 žalobcom až do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/, preukazujú
zverejnené podujatia organizované a uskutočnené žalovanými, prístupné prostredníctvom internetu,
internetových webových stránok sociálnej siete W., a prostredníctvom fotiek verejne prístupných na W.
D. a W. stránke žalovaných. Prevádzku tenisových kurtov žalovaný 1/ vykonával priamo v priestoroch
tenisových kurtov, vyberal poplatky za užívanie tenisových kurtov a bol priamou kontaktnou osobou,
uvedenou na internetových stránkach, na ktorých boli zverejnené informácie o prevádzkovaní tenisových
kurtov, ako aj v rámci organizovania podujatí. Pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku
1 bol zároveň uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/, ktorý túto činnosť
vykonával za poplatky. Žalovaný 1/ si na pozemku 1 taktiež postavil stavbu pevne spojenú so zemou
určenú na bývanie. Stavba sa nachádza na území pozemku 1, ktorý je už vo výlučnom vlastníctve
žalovaného 1/, a zároveň sčasti aj na pozemku 2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V predmetnej
stavbe sa žalovaný 1/ pravidelne zdržiava a využíva ju na bývanie. Žalovaný 1/ pri realizácii stavby
bez súhlasu žalobcu odstránil plot, ktorý slúžil na vymedzenie hraníc medzi pozemkami 1 a 2, čím
opätovne a bez súhlasu zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní tak užívali pozemok 1 v
dobe od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 1 žalobcom až do 6.7.2017, t. j. do prevodu
vlastníckeho práva k pozemku 1 na žalovaného 1/, bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatili. Žalovaní užívali pozemok 1 počas celého uvedeného obdobia bez akéhokoľvek
finančného protiplnenia, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku 1
a v období od februára 2016 do 6.7.2017, t. j. po uplynutí lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy so
žalovaným 1/, neposkytol súhlas na užívanie pozemku, za čo mu patrí právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaní svojim konaním znemožnili žalobcovi ako vlastníkovi pozemku 1 jeho užívanie,
na základe čoho došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na ich strane na úkor žalobcu, a to vo
výške priemerného mesačného nájomného za pozemok 1, a to za každý kalendárny mesiac od februára
2016 až do júla 2017. Žalobcom navrhovaná výška vrátenia bezdôvodného obohatenia je 0,50 eura
za 1 m2 za každý kalendárny mesiac od februára 2016 až do júla 2017, t. j. vo výške 1.275,50 eura
za celú plochu pozemku 1 vo výmere 2.551 m2 za každý kalendárny mesiac od februára 2016 do
júla 2017, celkovo 22.959 eur s príslušenstvom. Navrhovaná suma je zároveň nižšia ako je priemerná
výška ceny za užívanie pozemkov v lokalite, kde sa nachádza pozemok 1. Žalovaní by inak v prípade
uzatvorenej nájomnej zmluvy platili nájomné ako odplatu za užívanie veci vo výške od 1 eur do 1,40 eura
za 1 m2 za každý kalendárny mesiac užívania pozemku 1. Žalobca ako osoba oprávnená požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia, niekoľko krát vyzval žalovaných k zmieru a k vydaniu bezdôvodného
obohatenia formou ústnej a písomnej výzvy, pričom túto výzvu dňa 8.2.2018 prevzal a podpísal otec
žalovaného 1/.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba
je sčasti dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných,
plynúceho z ich užívania pozemkov v tom čase v jeho výlučnom vlastníctve, a to z dôvodu, že na toto
užívanie od 19.2.2016 do 6.7.2017 im nedal súhlas. Podľa žalobcu boli so žalovaným 1/ ústne dohodnutí
na užívaní pozemku 1 iba v 2 - ročnej lehote, teda do 19.2.2016. Na druhej strane žalovaní tvrdili, že
sa nejednalo o 2 - ročnú dobu do 19.2.2016, ale išlo o dohodu o 4 - ročnom užívaní, teda povinnosť



žalovaného 1/ uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom do 19.2.2018. Zároveň vzniesli námietku premlčania,
nakoľko žalobca už od 19.2.2016 vedel o tom, kto sa bezdôvodne obohacuje, ale žalobu podal až dňa
14.5.2018.

3. Sporným v konaní nebolo uzatvorenie ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ s tým, že po
určitej dobe medzi sebou uzatvoria kúpnu zmluvu na pozemok 1. Taktiež sporným nebola ani skutočnosť,
že žalovaní uvedený pozemok 1 počas rozhodného obdobia užívali (túto skutočnosť žalovaní v priebehu
konania výslovne potvrdili). Naopak, sporným medzi stranami bola dĺžka dohodnutej doby na užívanie
pozemku, a síce žalobca mal za to, že ide o 2 - ročnú, pričom žalovaní boli názoru, že bola dohodnutá 4
- ročná užívacia doba. Inými slovami, ak by išlo o dobu 2 - ročnú, tak by žalovaní po jej uplynutí pozemok
1 bezdôvodne užívali. Ak by sa však jednalo o dobu 4 - ročnú, tak by na užívanie predmetného pozemku
za žalované obdobie mali právny dôvod.

4. Súd prvej inštancie ako prvé (a to aj v zmysle ustálenej súdnej praxe), z dôvodu vznesenej námietky
premlčania žalovanými posudzoval možné premlčanie nároku žalobcu, so záverom, že časť žalovaného
nároku - od 19.2.2016 do 13.5.2018 je premlčaná. Vzhľadom na akceptáciu žalobcu s týmto výstupom
žalovaných (viď pojednávanie dňa 27.3.2019 - zvukový záznam 7:32) nie je potrebné túto skutočnosť
ďalej a podrobne odôvodňovať.

5. Aj keď strany v konaní argumentovali, resp. videli spornosť najmä v dohodnutom období, teda, či išlo
o dohodu o 2 - ročnom, resp. 4 - ročnom období užívania pozemku 1, súd prvej inštancie posúdil túto
dohodu ako zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemal za sporné,
že žalobca a žalovaný 1/ uzavreli vo februári 2014 ústnu dohodu s tým, že po určitej dobe (jej dĺžka bola
v konaní sporná) žalovaný 1/ od žalobcu pozemok 1 odkúpi - uzavrú medzi sebou kúpnu zmluvu. Len
na okraj, aj sám žalovaný 1/ sa vo svojom vyjadrení (č. l. 102) označil ako budúci kupujúci. Nakoľko
Občiansky zákonník pre zmluvu o budúcej zmluve okrem iného vyžaduje aj písomnú formu, ktorá
však nebola zmluvnými stranami dodržaná, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok
formy. Na takúto neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Keďže absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému,
a teda právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností je bez pochýb zrejmý záver, že žalovaní užívali danú nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu; bezdôvodne sa teda na úkor žalobcu obohatili. Po prihliadnutí na dôvodne vznesenú námietku
premlčania (ide o obdobie od 19.2.2016 do 13.5.2016), je tak zrejmé, že žalovaní užívali pozemok 1 bez
právneho dôvodu, a to od 14.5.2016 do 5.7.2017 (6.7.2017 bol žalovaný 1/ zavkladovaný do katastra
nehnuteľností ako vlastník).

6. Okrajovo považoval za potrebné podotknúť, že v tomto smere je právne irelevantná zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 21.2.2017, nakoľko tá nepredstavuje, a v tej dobe ani nepredstavovala právny dôvod
na užívanie danej nehnuteľnosti. Uvedená zmluva neobsahuje žiadnu úpravu a riešenie práva užívania
pozemku 1 zmluvnými stranami v rozhodnom období.

7. Naznačeným smerom sa súd prvej inštancie dostal k samotnému vyčísleniu bezdôvodného
obohatenia žalovaných. Žalobca pri výpočte žalovanej istiny vo výške 22.959 eur vychádzal zo
stanovenia orientačnej ceny za prenájom nehnuteľností, vypracovanej realitnou kanceláriou CB real
s.r.o.. Žalovaní s uvedeným stanovením ceny nesúhlasili, nakoľko ,,nevychádza zo skutočnosti, že
pozemok bol užívaný výlučne na športové účely a z dôvodu ekonomických špecifík podnikania v oblasti
športu“. Žalobca v reakcii na toto tvrdenie opakovane žiadal aby žalovaný 2/ predložil účtovné závierky
za obdobie 2014, 2015, 2016 a 2017, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalobca
osvedčil cenu za prenájom daného pozemku v rozhodnom období, pričom námietky žalovaných neboli
na mieste. Tí navyše v tomto smere zostali pasívni, žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybnili
žalobcom predložené stanovenie ceny, v konaní nepredložili. Taktiež nepredložili, na potvrdenie ich
argumentov, účtovné závierky. Je dôvodné uviesť, že aj keď tento cenový odhad uvádza orientačnú cenu
za obdobie január 2016 až jún 2017 v rozpätí od 1 eur do 1,40 eura za m2, tak žalobca požadoval 0,50
eura za m2, teda rádovo nižšiu sumu. V konaní bolo preukázané, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť
užívali (žalovaný 1/ osobne a žalovaný 2/ ako organizátor turnajov a iných športových akcií), pričom za
uvedené športové akcie vyberali aj vstupné (č. l. 38, 39, 40, 47, 48). Je tak daný ekonomický rozmer ich
aktivít. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že pozemok 1 užíval výlučne ako fyzická osoba a ako hráč tenisu a že



sa tak nemohol obohatiť, toto jeho tvrdenie súd prvej inštancie považoval za alibistické. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že pozemok 1 žalovaní užívali v plnom rozsahu, organizovali na ňom rôzne
kultúrne či športové aktivity a mali z tejto činnosti prospech. Žalovaný 1/ pri organizovaní športových
turnajov organizovaných žalovaným 2/ vystupoval ako jeho štatutárny orgán. Táto skutočnosť ani nebola
sporná. Žalovaní pritom sami počas pojednávaní ústne uviedli, že ekonomickú činnosť na danom
pozemku vykonával žalovaný 2/. Žalobcom požadovaná suma 0,50 eur/m2, je tak podľa názoru súdu
prvej inštancie primeraná tam vzniknutým pomerom. V danom období bol výlučným vlastníkom pozemku
1 žalobca a nie žalovaní. Tí však v plnej miere tento pozemok užívali.

8. Považoval tiež za príznačné dať do porovnania cenu za nájom dohodnutú zmluvou zo dňa 30.12.2012
(č. l. 130) medzi spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. a žalovaným 2/. Zmluvné strany si dohodli nájomné
vo výške 833 eur mesačne. Ak bolo v roku 2012 dohodnuté nájomné v sume 833 eur mesačne, tak
pri 0,50 eur za m2, ktoré požaduje žalobca a ktoré predstavuje 1.275,50 eura mesačne, nemožno
s odstupom času v rozhodnom období (rok 2016 a 2017) hovoriť o jeho nesprávnosti (avšak pre
iné dôvody, ako to naznačili žalovaní). Ide o nájomné v primeranej výške, a to aj s prihliadnutím na
pravidelný rast cien nájmov v Bratislave, resp. v danej lokalite. Na vyvrátenie tejto skutočnosti žalovaní
nepredložili súdu žiadny dôkaz či argumentáciu. V tomto smere tiež spomenul, že žalovaný 1/ na začiatku
konania nespochybnil výpočet bezdôvodného obohatenia, ale iba namietol pôvodne uplatnenú výšku
bezdôvodného obohatenia vo výzve (č. l. 99). Následne týmto smerom dôvodil, že cenový odhad za
prenájom nehnuteľnosti nevychádza zo skutočnosti, že pozemok 1 bol užívaný výlučne na športové
účely. Žalovaný 2/ v zásade použil rovnakú argumentáciu (tak ako počas celého konania) a poukázal
na ekonomické špecifikum podnikania, ktoré však nijakým spôsobom nezdokladoval a nerozvinul. Súd
prvej inštancie výšku požadovanú žalobcom posúdil ako primeranú, a to aj s prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, zistený skutkový stav a predložené dôkazy. Žalobca dokonca požadoval sumu
nižšiu, ako vyplýva z cenového porovnania.

9. Súd prvej inštancie tiež ozrejmil, že dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu strán
ohľadom jej dôkazného bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí
to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Ak následne žalobca
preukáže toto svoje tvrdenie, presúva sa dôkazné bremeno na žalovaných. Dôkazné bremeno potom
väzí na strane žalovaných. To však v konaní žalovaní ohľadne nesprávnosti výšky nájmu za rozhodné
obdobie neuniesli.

10. Celková suma nájmu za jeden mesiac tak predstavuje 1.275,50 eura (0,50 eura za m2 x 2.551 m2).
Žalovaní užívali pozemok 1 bez právneho dôvodu v roku 2016 v mesiaci máj, jún, júl, august, september,
október, november a december a počas roku 2017 v mesiaci január, február, marec, apríl, máj, jún a júl.
Z dôvodu premlčania však má žalobca nárok iba za 18 dní za mesiac máj 2016 (14.5 - 31.5). Nakoľko
je žalovaný 1/ odo dňa 6.7.2017 vlastníkom daného pozemku, má žalobca za mesiac júl 2017 nárok iba
za 5 dní (1.7 - 5.7) - tu žalobca požadoval úhradu za celý mesiac júl 2017 ignorujúc skutočnosť, že od
6.7.2017 už nebol jeho vlastníkom. Uvedené vo výsledku znamená plných 13 mesiacov, čo predstavuje
16.581,50 eura (13 x 1.275,50 eura), plus zvyšných 18 dní v mesiaci máj 2016 a 5 dní v mesiaci júl
2017. Mesiac máj 2016 mal 31 dní, čo pri 1.275,50 eura mesačne predstavuje zaokrúhlene 41,14 eura
za deň, teda bezdôvodné obohatenie za 18 dní vo výške 740,52 eura (41,14 eura x 18). Mesiac júl 2017
mal 31 dní, čo pri 1.275,50 eura mesačne predstavuje zaokrúhlene 41,14 eura za deň, teda bezdôvodné
obohatenie za 5 dní vo výške 205,70 eura (41,14 eura x 5). Celková výška bezdôvodného obohatenia
žalovaných je 17.527,72 eura (16.581,50 + 740,52 + 205,70).

11. Žalobca síce navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým sa určí priemerná cena zadané
obdobie (č. l. 207), avšak počas konania od tohto návrhu upustil. Pred skončením dokazovania na
pojednávaní 18.9.2019 nežiadal znalecké dokazovanie týmto smerom a uvedené nespomenul ani vo
svojej záverečnej reči. Súd prvej inštancie mal za to, že i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
považoval za zistenú, ustálenú a primeranú výšku nájmu daného pozemku v rozhodnom období, pričom
zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca požadoval omnoho nižšiu sumu s akou pracoval cenový odhad.



Taktiež zohľadnil pasivitu žalovaných v tomto smere s tým, že dôkazné bremeno sa presunulo na ich
stranu; v tomto smere ho neuniesli. Taktiež je dôvodné porovnanie cien v nájomnej zmluve zo dňa
30.12.2012 (č. l. 130) s nájomným, ktoré žiadal žalobca (bod 36. rozsudku). Súd prvej inštancie bol
názoru, že znalecké dokazovanie bolo nepotrebné a nehospodárne, pričom pri svojom postupe okrem
vyššie uvedeného zohľadnil aj čl. 17 C. s. .p. Žalovaní túto výšku navyše relevantným spôsobom
nespochybnili.

12. Ak žalovaní svorne tvrdili, že výška bezdôvodného obohatenia je nesprávna a to s poukazom na
predžalobnú výzvu, kde žalobca uviedol 95.662,50 eura, uvedený argument nepovažoval za právne
relevantný. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 22.959 eur (1.275,50 eura za 18 mesiacov).
Výška uvedená v predmetnej výzve pri bezdôvodnom obohatení nijakým spôsobom neovplyvňuje
výšku a jej dôvodnosť v samotnej žalobe a konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Výzvou na
plnenie (resp. predžalobnou výzvou) sa strana cítiaca v práve domáha zaplatenia pohľadávky a zároveň
upozorňuje dlžníka na existenciu (či aj reálnych je v tomto smere nepodstatné) svojich práv. Uvedená
výzva pri bezdôvodnom obohatení nepredstavuje zákonnú podmienku uplatnenia práva veriteľom u
dlžníka, resp. u povinnej osoby ako napríklad pri § 102 Občianskeho zákonníka s poukazom napríklad
na § 504, § 509 alebo § 639 Občianskeho zákonníka a podobne. Nejde tak o právo, ktoré sa musí najprv
uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, a teda je argumentácia žalovaných ohľadne nesprávnej ceny
v tejto výzve právne irelevantná.

13. Čo sa týka ďalších námietok, resp. argumentov strán (prístupová cesta, vlastnoručný rozpis splátok
a ich výška a započítavanie hier tenisu, stretnutia so zástupcom žalobcu, podnikateľské zámery strán,
neférové a ekonomicky nerentabilné podmienky pri užívaní pozemku 1 žalovaným 1/ a pod. - a
teda prakticky aj celá argumentácia ohľadne dĺžky fixačného obdobia) týmito sa súd prvej inštancie
nezaoberal, nakoľko boli pre spor a pre posúdenie opodstatnenosti žaloby nepodstatné a jedná sa
o právny balast. Súd sa zaoberal všetkými námietkami, pre vec dôležitými - právny dôvod užívania
pozemku a výška bezdôvodného obohatenia (nájom). Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že
všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného
súdu, ktorý stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,
že je realizované právo strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú
odpoveď na každý argument, napr. García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo Van der
Hurk proti Holandsku zo dňa 19.04.1994. Tu je potrebné tiež jedným dychom dodať, že právo strany
na spravodlivý súdny proces neznamená, že jej bude automaticky vyhovené. Nejedná sa totiž o jej
absolútne právo. Žalovaní v konaní nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili dôkazy a listiny
predložené žalobcom, resp. dôkazy a listiny podstatné pre spravodlivé posúdenie sporu. Obaja žalovaní
v konaní rovnako dôvodili existenciou fixačnej 4 - ročnej lehoty na užívanie pozemkov, resp. venovali sa
vysvetľovaniu logickej i ekonomickej podstaty a opodstatnenosti takejto dohody a postupu. Podstatnú
argumentáciu pre svoju obranu v konaní ale pred súdom neprezentovali (okrem námietky premlčania).
Pre vec bolo podstatné posúdiť platnosť dohody a s tým spojené ďalšie právne následky. Keďže právny
dôvod na užívanie pozemku 1 nebol, žalovaní sa bezdôvodne obohatili.

14. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie
(pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov
(zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z
bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje
záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil,
a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v
povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym
a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku
omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

15. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania, zaviazal ich súd prvej inštancie aj na zaplatene úrokov z
omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.



z. v znení účinnom po 1.2.2013. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi,
žalobca tak má nárok domáhať sa aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5 % ročne. Výzva na plnenie bola žalovanými prevzatá
dňa 8.2.2018 (je nepodstatné, že otec žalovaného 1/ ju zabudol žalovanému 1/ dať, pričom samotné
prevzatie dňa 8.2.2018 žalovaný 1/ ako štatutárny orgán žalovaného 2/ ani nespochybnil). Žalovaní
sa dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po tom, čo im bola
doručená predmetná výzva, teda sú v omeškaní od 9.2.2018.

16. Súd prvej inštancie v rámci svojej edukačnej a rozhodovacej činnosti upriamil pozornosť strán aj
na § 43 Občianskeho zákonníka. Samotné strany výslovne svojím konaním zapríčinili vznik súdneho
sporu, pričom svojím jednoznačne laxným prístupom k úprave svojich práv a povinností (ústna dohoda
- absolútne neplatný právny úkon, rozpis platieb, fixačné obdobia, ako i ostatné ústne neformálne
dojednania a iné) spôsobili medzi sebou právny zmätok, kedy ani jedna zo strán prakticky nepozná
svoje práva a povinnosti, na ktoré sa ale zaviazala a najmä, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé
okolnosti. Po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil ako sčasti dôvodný a žalobe
v nepremlčanej časti s prihliadnutím na pomernú časť mesiaca júl 2017 vyhovel.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 22.959 eur s
príslušenstvom, pričom bol úspešný v časti 17.527,72 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 76,34 %
úspechu a 23,66 % neúspechu. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 52,68 % (76,34 mínus 23,66).
V súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania. O ich výške podľa
§ 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

18. Proti rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovení § 365
ods. 1 písm. g) C. s. p. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v odseku 31 a 35 napadnutého
rozsudku, pretože nikdy nepotvrdil, že by pozemok 1 užíval - v zmysle vykonávania ekonomickej aktivity
na ňom naopak, použil nasledovnú formuláciu „pozemok č. 1 užíval od roku 2012 žalovaný 2/ - najprv
na základe nájomnej zmluvy so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o., následne na základe Dohody so
žalobcom z roku 2014 a v súčasnosti na základe zmluvy s jeho vlastníkom - žalovaným 1/. Aktivity, ktoré
som ja (žalovaný 1/) na pozemku č. 1 vykonával, boli aktivitami štatutárneho zástupcu žalovaného 2/,
ďalej aktivitami športovca, ktorý na uvedenom pozemku športoval.“ Nerozumie preto záveru súdu prvej
inštancie, akým spôsobom „osobne“ užíval nehnuteľnosť. Predsa ekonomickú činnosť na pozemku 1
vykonával žalovaný 2/, ktorého bol žalovaný 1/ štatutárnym zástupcom. Štatutár poľnohospodárskeho
družstva, ktorý vstupuje na pozemok, lebo kontroluje práce na poľnohospodárskej pôde alebo traktorista,
ktorý vstupuje na pozemok, lebo orie pôdu (ak teda ide o pôdu, ktorá by sa mala užívať bez právneho
dôvodu), sa obohacujú? Obohatil sa teda každý, kto v danom období vstúpil do tenisového areálu
(pozemok 1)? Na základe uvedenej skutočnosti má žalovaný 1/ za to, že došlo k dezinterpretácii jeho
vyjadrenia, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila skutkový i právny záver súdu prvej inštancie. Trval na
tom, že sa užívaním pozemku 1 nemohol bezdôvodne obohatiť.

19. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odseku 33 napadnutého rozsudku označil dohodu
strán v konaní z februára 2014 ako zmluvu o budúcej zmluve týkajúcu sa nehnuteľnosti a preto ju
- pravdepodobne s ohľadom na § 50a Občianskeho zákonníka - vyhodnotil ako absolútne neplatnú.
Obsahom dohody z februára 2014 však bolo oveľa viac ako len úprava budúceho prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti; zjednodušene povedané - obsahom dohody bolo, že keď si žalovaný 1/ zabezpečí
dostatok finančných zdrojov na kúpu pozemku 1, žalobca mu tento pozemok predá a dovtedy bude
bankový úver v časti týkajúcej sa pozemku 1 fakticky splácať žalovaný 1/ (teda bude hradiť žalobcovi
adekvátnu časť splátok úveru); dovtedy bude pozemok 1 užívať žalovaný 2/ bezodplatne. Žalovaný 2/



predsa dobrovoľne súhlasil s ukončením nájomnej zmluvy s pôvodným prenajímateľom - spoločnosťou
EROSETTE, s.r.o., na základe ktorej mohol užívať tenisový areál až do 31.12.2022 - nemal dôvod to
robiť, ak by sa strany ústne v dohode dohodli inak.

20. Na základe uvedených skutočností mal za to, že ak aj boli ustanovenia dohody týkajúce sa
úpravy práv a povinností v súvislosti s budúcim prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neplatné
pre nedodržanie písomnej právnej formy, ostatné ustanovenia dohody boli platnými, nakoľko zákon
nevyžaduje pre dohodu o užívaní nehnuteľnosti písomnú formu.

21. V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na to, že žalovaný 1/ platil žalobcovi splátky úveru počas
prvého fixačného obdobia, počas ktorého žalovaný 2/ bezodplatne užíval pozemok 1, to je nesporné.
Rovnako tak však žalovaný 1/ platil tieto splátky aj počas druhého fixačného obdobia, od februára
2016 až do septembra 2016, keď už mal zabezpečené bankové financovanie kúpy pozemku 1
prostredníctvom úveru schváleného bankou ČSOB, a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru uzatvoril žalovaný
1/ s uvedenou bankou dňa 5.9.2016, kedy súčasne vyzval žalobcu k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode
pozemku 1. Od uvedeného času to bol práve žalobca, kto „odďaľoval“ uskutočnenie dohodnutej realitnej
transakcie, ako to potvrdil svedok D. L., ktorý sa ako jediný svedok od októbra 2016 zúčastňoval
rokovaní a ostatnej komunikácie so žalobcom, vedúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode pozemku
1 na žalovaného 1/, a počas ktorých žalobca opakovane verbálne, zrozumiteľne a jasne potvrdil obsah
dohody uzatvorenej v roku 2014 medzi žalobcom, žalovaným 1/ a žalovaným 2/. V čom by v takejto
konštrukcii obchodného vzťahu malo logiku, aby pôvodne dohodnuté bezodplatné užívanie pozemku 1
bolo zmenené na užívanie odplatné? Ekonomicky to nedávalo zmysel, bolo to absolútne neprijateľné.
Zmena názoru na obsah ústnej dohody bola výlučne prejavom svojvôle žalobcu, ktorý dostal resp.
dostával všetky finančné prostriedky, na ktorých sa strany vopred (v roku 2014) dohodli (splátku úveru
dostal až do septembra 2016), dostal kúpnu cenu za pozemok 1, na ktorej sa strany vopred (v roku
2014) dohodli. Dostal teda presne to, na čom sa strany v roku 2014 dohodli. Po viac ako 7 mesiacoch
však prišiel na to, že by z celej transakcie mohol získať ešte niečo navyše - a žiadal od žalovaného 2/
písomnou výzvou vydanie bezdôvodného obohatenia v obrovskej výške 95.662,50 eura. Namietal, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a nevyhodnotil ich v odôvodnení rozsudku,
najmä v ich vzájomnej súvislosti - minimálne pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka L., ktorú len odcitoval
a tiež sa nevysporiadal s právnym posúdením argumentácie žalovaného 1/ o tom, že platil splátky úveru
aj počas druhého fixačného obdobia, od februára 2016 až do septembra 2016, keď už mal zabezpečené
bankové financovanie kúpy pozemku 1 prostredníctvom úveru schváleného bankou ČSOB, a.s. a že to
bol práve žalobca, ktorý svojím postupom odďaľoval a oddialil uzavretie kúpnej zmluvy.

22. Poukázal na podľa neho významný a veľmi logický argument a síce, že ak by bol v čase podpisovania
kúpnej zmluvy dňa 8.6.2017 považovaný žalobcom (ako predávajúcim) za jeho dlžníka, je nelogické a
nepravdepodobné, aby žalobca nepodmienil uzavretie kúpnej zmluvy úhradou dlhu - sumy žalovaného
bezdôvodného obohatenia. Nikto predsa nebude predávať nehnuteľnosť svojmu dlžníkovi, ak dlžník
predtým alebo najneskôr spolu s kúpou neuhradí svoj dlh. Mal za zrejmé, že iniciatíva žalobcu smerujúca
k požadovaniu bezdôvodného obohatenia vznikla až zásadne neskôr (7 mesiacov po podpísaní kúpnej
zmluvy, keď žalobca zaslal žalovanému 2/ predžalobnú výzvu) a je postavená práve na fakte, že obsah
ústnej dohody nie je možné bez pochybností preukázať.

23. Konanie žalobcu považuje preto za účelové a rozporné s dobrými mravmi. Žalobca od začiatku ich
právneho vzťahu založeného ústnou dohodou z roku 2014 veľmi dobre vedel, že užívateľom tenisového
areálu (pozemok 1) bol, je a bude žalovaný 2/. Vedel to dobre aj počas kamarátskeho vzťahu medzi
konateľom žalobcu a žalovaným 1/ už dávno predtým. Vedel to aj na základe e-mailu, ktorý predložil
ako dôkaz k žalobnému návrhu a ktorý súd spomenul v odseku 14 rozsudku. Rozpor konania žalobcu
s dobrými mravmi je potrebné vnímať aj v kontexte argumentácie súdu prvej inštancie v odseku 40
rozsudku. Ak súd prvej inštancie nepovažuje tieto argumenty za právne relevantné, tak žalovaný 1/ si
kladie otázku, či je spravodlivé a v poriadku, aby veriteľ, ktorý sa domnieva, že sa jedna osoba (žalovaný
2/) na jeho úkor bezdôvodne obohatila, tejto osobe pošle výzvu na zaplatenie horibilnej sumy 95.662,50
eura a následne podá žalobu na sumu 22.959 eur aj na inú osobu (žalovaného 1/), než je tento jeho
domnelý dlžník - žalovaný 2/? A treba si uvedomiť, že túto investičnú príležitosť zabezpečil pre žalobcu
žalovaný 1/. V konaní bol opakovane použitý argument o „zábezpeke“, ktorý je potrebné zdôrazniť aj
na tomto mieste: Nadobudnutie pozemku 1 žalobcom za výhodnú cenu bolo v očiach žalovaného 1/
a 2/ akousi „zábezpekou“ pre žalobcu pre prípad, že žalovaní by neboli schopní plniť podmienky tejto



Dohody (najmä teda že by žalovaný 1/ nedokázal splácať alikvotnú časť úveru) a ak by takáto situácia
nastala, ostal by tento pozemok, nadobudnutý žalobcom za výhodnú cenu, vo vlastníctve žalobcu a on
by s ním mohol naložiť podľa svojho uváženia (= predať ho so ziskom). Inak ako bezodplatne nemalo
pre žalovaného 2/ žiaden význam pozemok 1 užívať, pretože by to bolo v celej štruktúre transakcie
neférové, ekonomicky nerentabilné a absolútne nevýhodné. Žalobca nikdy nemal záujem pozemok 1
užívať a kúpa uvedeného pozemku 1 spolu s pozemkom 2 z jeho strany bola len realizáciou finančne
veľmi výhodnej investičnej príležitosti. Obstaral si od banky úver, ale zároveň mal v osobe žalovaného
1/ osobu, ktorá mu uhradila 100 % nákladov na splácanie alikvotnej časti úveru vo vzťahu k pozemku 1.
Žalobca fakticky nemal s pozemkom 1 žiadne ďalšie náklady, lebo okrem úhrady alikvotnej časti úveru
hradil žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ aj daň z nehnuteľností a všetky ostatné náklady súvisiace s
týmto pozemkom (úprava, údržba).

24. Nestotožnil sa ani s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odseku 41 napadnutého
rozsudku o právnom balaste. Práve logický kontext jednotlivých ústnych úkonov, ktoré v danom čase
uskutočnili osoby, ktoré si dôverovali a preto netrvali na písomnej forme, je dôležitý pre posúdenie
rozmeru konania žalobcu v súlade s dobrými mravmi, resp. v rozpore s nimi. Všetky úkony, na ktoré sa
odvoláva žalobca, resp. žalovaný 2/ spolu so svedeckými výpoveďami svedkov preukazujú, že žalobca
sa jednoducho rozhodol, pravdepodobne z ekonomických dôvodov, ktoré sám naznačil, získať z celej
transakcie podstatne vyšší majetkový prospech, než na akom boli sporové strany pôvodne dohodnuté.
V tom vidí žalovaný 1 rozpor s dobrými mravmi.

25. Pokiaľ ide o jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia - jej výšku žalovaný 1/ aj žalovaný 2/
namietali - s ohľadom na pôvodnú nájomnú zmluvu medzi spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. a žalovaným
2/ z 30.12.2012, s pôvodne dohodnutou dĺžkou nájmu do 31.12.2022. Aj súd prvej inštancie použil
uvedenú zmluvu pri argumentácii o adekvátnosti žalovanej jednotkovej výške bezdôvodného obohatenia
0,50 eur za m2, teda 1.275,50 eura mesačne za pozemok 1 (odsek číslo 36 rozsudku) a dospel k tomu,
že ak bolo v roku 2014 dohodnuté nájomné vo výške 833 eur, je výška požadovaná v žalobnom návrhu
1.275,50 eura primeraná, a to aj s prihliadnutím na pravidelný rast cien nájmov v danej lokalite. Ak
žalovaní, podľa názoru súdu prvej inštancie nepredložili na vyvrátenie tejto skutočnosti žiaden dôkaz či
argumentáciu, potom uvádza, že samotná nájomná zmluva argument o primeranosti vyvracia - keďže
predmetom nájmu boli okrem pozemku aj 2 nebytové priestory (o výmere 14,60 m2 a 127,2 m2 -
slúžiace ako garáž a nebytové priestory - zázemie areálu). Dohodnuté nájomné 833 eur mesačne
predstavovalo teda súčet nájomného za pozemok 1 a oba nebytové priestory, čo podstatným spôsobom
deformuje primeranosť argumentu o adekvátnosti výšky bezdôvodného obohatenia požadovanej v
žalobnom návrhu. K argumentácii o adekvátnosti žalovanej výšky bezdôvodného obohatenia použitej
súdom prvej inštancie (odsek číslo 36 rozsudku), považoval za potrebné spomenúť, že samotná
argumentácia a rovnako cenový odhad stanovený spoločnosťou CB Real, s.r.o. (odsek číslo 16
rozsudku) nezohľadňujú reálny stav cien na trhu a podstatné skutočnosti majúce vplyv na cenu za
prenájom/užívanie obdobných pozemkov, ktorými sú napr. lokalita, poloha v rámci lokality (v tesnom
susedstve pozemku 1 sa nachádza v Bratislave známy, výrazne negatívne vnímaný objekt „D.“), stav
trhu (pravidelný rast cien nájmov v danej lokalite pre obdobné pozemky medzi rokmi 2014 a 2016
nebol výrazný, prípadne sa uskutočnil v minimálnej výške - napr. inflácia), účel využitia pozemku (šport,
rekreácia). Jeho pasivita vo vzťahu k preukázaniu ne/adekvátnosti výšky žalovaného jednotkového
bezdôvodného obohatenia, ktorou opakovane argumentuje súd prvej inštancie, vychádza z toho,
že žalovaný nemohol predpokladať, že súd, aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, posúdi
dôkaz, ktorý podľa žalovaného 1/ preukazoval zásadnú neadekvátnosť žalovaného jednotkového
bezdôvodného obohatenia voči hodnotám obvyklým v danom čase na danom mieste, ako dôkaz,
naopak potvrdzujúci jeho primeranosť. Uvedená jednotková cena je v zásadnom rozpore s hodnotami
používanými pri prevádzke športových areálov na území Bratislavy - napríklad areál nachádzajúci
sa v lukratívnejšej časti Bratislavy, na X. Z. XX H. D., prevádzkovaný O. F. D., pozostávajúci zo 4
tenisových kurtov o celkovej výmere 2.592 m2 (obdobná výmera ako pozemok 1 - 2.551 m2), je
vlastníkom pozemku, G. Č. R. - D., prenajímaný za nájomné v zmysle aktuálnych a reálnych trhových
podmienok vo výške 733 eur za mesiac, t. j. 0,28 eura za m2 mesačne. Celkový ročný nájom je raz ročne
upravovaný o mieru inflácie vo výške 1,36 %, t. j. 10,- eur mesačne. Rovnako sa za porovnateľných, veľmi
podobných podmienok, prenajíma/užíva množstvo iných areálov v Bratislave, slúžiacich rovnakému
účelu - šport, rekreácia. Predpokladal, že súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie vo
veci preukázania adekvátnosti žalovaného jednotkového bezdôvodného obohatenia (o ktoré žiadal aj
žalobca) z dôvodu hospodárnosti konania preto, že žalobu ako nedôvodnú hodlá zamietnuť. Súd prvej



inštancie na pojednávaní neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné
a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie sporu, čím mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Nesúhlasil ani so závermi súdu
prvej inštancie v bode 35 napadnutého rozsudku, nakoľko predloženie účtovných závierok žalovaného
2/, ktoré požadoval žalobca, resp. obsah účtovných závierok nemá s výškou bezdôvodného obohatenia,
resp. s výškou ceny nájomného nič spoločné - išlo o prejav snahy žalobcu získať neverejné údaje o
podnikaní inej osoby.

26. S poukázaním na vyššie uvedené, považuje výpočet výšky bezdôvodného obohatenia
požadovaného žalobcom, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a označil ho za žalobcom dostatočne
osvedčenú a ktoré predstavuje takmer dvojnásobok obvyklej ceny nájmu za užívanie obdobných
pozemkov v meste Bratislava, za neobjektívny, sporný, nezohľadňujúci aktuálne ceny nájmov pre
túto kategóriu nehnuteľností a abstrahujúci spomínané ostatné podstatné skutočnosti. Rovnako za
nesprávne a sporne posúdenú považuje dobu, počas ktorej mal žalovaný 2/ (resp. mali žalovaní, ako
uvádza súd prvej inštancie) údajne užívať pozemok 1 bez právneho dôvodu a bez úhrad mesačného
plnenia/nájmu. Na základe ústnej dohody žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ z roku 2014, žalovaný
1/ uhrádzal žalobcovi do septembra 2016 dohodnuté pravidelné mesačné splátky úveru (čo potvrdil aj
žalobca - viď prílohy 3, 4 a 5 vyjadrenia žalovaného 1 zo dňa 26.7.2018) a súčasne mal žalovaný 2/ so
žalobcom dohodnuté bezodplatné užívanie pozemku 1. Ak by sa aj ignoroval obsah dohody a pripustilo
by sa bezdôvodné obohatenie (s čím naďalej nesúhlasí, právny dôvod k užívaniu pozemku 1 existoval -
dohoda z roku 2014), je preto nesprávne priznať žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od mája 2016 do septembra 2016, za ktoré žalobca prijímal plnenia (pravidelné mesačné
splátky úveru) od žalovaného 1/.

27. Mal za to, že skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a zároveň v jeho odôvodnení absentujú racionálne a logické úvahy, ktorými sa
súd prvej inštancie spravoval pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci, čím mu znemožnil
uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa
súd prvej inštancie spravoval pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci, skutkové zistenia
obsiahnuté v odôvodnení nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne posúdenie v odôvodnení v
podstate absentuje úplne. Zarážajúce je predovšetkým to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal
so skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/ (žalovaných) a ním predloženými dôkazmi a naopak do
odôvodnenia rozsudku v podstate len nekriticky (miestami doslovne) prebral skutkové tvrdenia žalobcu.
Pokiaľ ide náhradu trov konania, má za to, že nebol pasívne legitimovaným v danom spore (bezdôvodne
sa neobohatil), preto mu má byť priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. K otázke pasívnej legitimácie žalovaného 1/ uviedol, že ústna dohoda zo
začiatku roku 2014, ktorú opisujú žalobca a žalovaný 1/ prakticky totožne až na otázku, na akú dlhú
dobu malo byť dohodnuté bezplatné užívanie pozemku, t. j. zmluva o výpožičke, bola uzatvorená medzi
dvoma subjektami, a to medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca, ani jeho štatutárny orgán p. U., nemali
vedomosť ani len o existencii žalovaného 2/, ako občianskeho združenia, a to až do 19.11.2015, kedy
žalovaný 1/ prvý krát zaslal údaje o tomto subjekte žalobcovi e-mailom. Žalovaný 2/ teda nebol a nemohol
byť účastníkom tejto dohody, čoho si je veľmi dobre vedomý aj žalovaný 1/, ktorý na tento argument
reagoval na pojednávaní tak, že predsa na budove je označenie „26“. Právny zástupca žalobcu a žalobca
na toto uviedli, že v prvom rade nie je žalobca povinný si všimnúť označenie „26“ na budove a už vôbec
nie spojiť si túto informáciu s existenciou občianskeho združenia, ale ani komerčné označenie prevádzky
nie je ako také bez ďalšieho spôsobilé preukázať existenciu právneho subjektu s týmto alebo podobným
názvom.

29. Viackrát sa tiež vyjadril, že by nikdy neuzatváral žiadnu dohodu s občianskym združením. Pre neho
bol v tej dobe osobou, ktorá garantovala plnenie dohody, žalovaný 1/ ako fyzická osoba a človek, s
ktorým sa dlhú dobu poznali, poznal čiastočne majetkové pomery tejto fyzickej osoby a mali spolu
priateľský vzťah. Ako už opakovane uviedol, bol to žalovaný 1/ - fyzická osoba D. T., kto oslovil žalobcu
(ako aj iné osoby) najskôr s návrhom, aby žalobca žalovanému 1/ ručil za úver na kúpu pozemku. S
týmto žalobca nesúhlasil (čo je viac než pochopiteľné). Z tohto dôvodu navrhol žalovaný 1/ iný model



„spolupráce“, a síce taký, že pozemok 1 aj pozemok 2 kúpi žalobca vo svojom mene a na svoj účet.
Keďže na kúpu boli použité prostriedky z úveru, dohodli sa žalobca a žalovaný 1 takým spôsobom, že
a) žalovaný 1/ pozemok 1 od žalobcu kúpi do skončenia prvého fixačného obdobia, t. j . do 2/2016, b)
počas tohto obdobia, t. j. do 2/2016 má žalovaný 1 právo pozemok 1 užívať bezplatne, c) žalovaný 1/ je
povinný uhrádzať žalobcovi alikvotnú časť splátok úveru, vo vzťahu k pozemku 1, a to až dovtedy, kým
si pozemok 1 skutočne neodkúpi. Nikde v tejto dohode nebol, ani nemohol byť žalovaný 2/, nakoľko ako
už uviedol, o jeho existencii v roku 2014 nemal ani len vedomosť a nemohol s ním teda uzatvoriť ani
akúkoľvek dohodu o čomkoľvek. Dôkazmi ktoré preukazujú užívanie pozemku 1 zo strany žalovaného 1/
teda sú a) žalovaný 1/ nerozporuje že pozemok 1/ užíval, ale tvrdí že toto právo odvodzuje od žalovaného
2/, b) žalovaný 2/ toto právo ale nikdy odvtedy, čo pozemok 1 vlastnil žalobca nemal, nakoľko mu ho
žalobca nikdy nezriadil. To, že nájomnú zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom mal žalovaný 2/ nie je
pre toto konanie podstatné. Žalobca kupoval pozemky nezaťažené užívacím oprávnením tretej osoby
- akejkoľvek a žalobca toto právo zriadil iba a len žalovanému 1/, ktorý jediný bol jeho partnerom pri
celej dohode. Z tohto dôvodu nemôže žalovaný 1/ argumentovať tým, že mu užívanie pozemku umožnil
žalovaný 2/, nakoľko žalovaný 2/ nikdy nemal ani užívacie oprávnenie k pozemku a nikdy nemal ani
právo akejkoľvek tretej osobe umožniť jeho užívanie. Dohoda, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným 1/ bola nakoniec aj naplnená - i keď nie do dohodnutej doby (čo je vlastne podstatou
tejto sporovej veci), a to tým, že to bol žalovaný 1/ kto pozemok 1 nakoniec od žalobcu kúpil. Dohoda
bola plnená aj zo strany žalovaného 1/, kedy žalovaný 1/ hradil finančné prostriedky na alikvotnú časť
splátok úveru žalobcovi. Táto povinnosť bola povinnosť žalovaného 1/ - čo uvádza aj sám žalovaný
1/. Z tohto dôvodu aj žalovaný 1/ strhával z platieb pre žalobcu napríklad položku za „hokej“ (dôkaz
potvrdenie spísané žalovaným 1/ doložené ako prílohy vyjadrenia žalobcu zo dňa 8.1.2019). Avšak
žalovaný 1/ započítaval s týmito svojimi splátkami úveru aj položky ako „F. E.“. Ako by mohol žalovaný 1/
započítavať voči bez rozporu svojmu záväzku pohľadávku, ktorá by nepatrila žalovanému 1/? Považoval
za nesporné že žalovaný 1/ - fyzická osoba D. T., považoval za svoju pohľadávku za prenájom tenisových
kurtov - pozemku 1, a teda jeho aktivity na pozemku 1 neboli zďaleka iba aktivitami športovca. Navyše
žalovaný 1/ pravidelne organizoval na kurtoch tenisové turnaje, kde rovnako vyberal štartovné, hradil
jedlo, trofeje a iné s tým súvisiace položky, ktoré by sme zrejme nenašli ako príjem ani ako výdaj v
účtovných dokladoch žalovaného 2/. Tieto výbery a úhrady vykonával žalovaný 1/ ako fyzická osoba, čo
nie je sporné a na čo nevedel reagovať ani na pojednávaní. A nakoniec sám žalovaný 1/ sa vyjadroval v
priebehu celého konania na súde prvej inštancie konzistentne v tom zmysle, že pozemok 1 považoval za
svoj a tak sa aj správal, t. j. užíval ho ako vlastný. Svedčí o tom množstvo vyjadrení žalovaného 1/ v tom
zmysle, že „pozemok 1 dal žalovaný 1/ žalobcovi ako zábezpeku“ a pod., t. j. je zrejmé že žalovaný 1/ sa
považoval za osobu oprávnenú užívať pozemok 1 od počiatku, t. j. od 2/2014 a považoval tento za „svoj“
a na žalobcu bol v optike žalovaného 1/ pozemok 1 iba „daný ako garancia pre žalobcu“. Nie je mysliteľné,
aby žalovaný 1/ pri takomto vnímaní situácie, akokoľvek je toto vnímanie nesprávne, odvodzoval svoje
užívacie oprávnenie od občianskeho združenia, ktoré nikdy so žalobcom žiadnu dohodu neuzatvorilo
a o ktorého existencii žalobca do 19.11.2015 ani nevedel. V skutočnosti, a tomu zodpovedajú mnohé
vyjadrenia žalovaného 1/, tento považoval pozemok 1 za svoj a užíval ho s týmto mylným úsudkom
ako svoj.

30. K otázke pasívnej legitimácie žalovaného 1/ zhrnutím uviedol, že žalovaný 1/ uzatvoril ústnu dohodu
so žalobcom začiatkom roku 2014; žalovaný 1/ hradil alikvotné splátky úveru a započítaval k týmto
svojim záväzkom svoje pohľadávky - či už za „hokej“, ale najmä za prenájom tenisových kurtov, t. j.
bez akýchkoľvek pochybností to bol aj žalovaný 1/ kto na pozemku 1 vykonával ekonomickú činnosť.
Vykonávanie ekonomickej činnosti na tenisových kurtoch, ergo na pozemku 1 však nie je samé o sebe
podmienkou vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie, i keď v konaní je listinnými dôkazmi preukázané
že aj túto činnosť žalovaný 1/ na pozemku 1 vykonával. Podstatné je, že žalovaný 1/ kontinuálne užívanie
pozemku 1 priznáva. To, že toto užívanie nazýva „činnosťou športovca“, nie je podstatné. Analógia
použitá žalovaným 1/ s poľnohospodárskym družstvom nie je na mieste pri tomto nespornom skutkovom
stave. To poľnohospodárske družstvo v príklade použitom žalovaným 1/ totiž nesporne má užívacie
oprávnenie k pôde. V tomto prípade ho žalovaný 2/ - občianske združenie nemá. Mal ho iba žalovaný
1/, a to na základe ústnej dohody a iba na dobu 2 rokov (prvé obdobie fixácie).

31. Pokiaľ ide o bezplatné užívanie pozemku dohoda so žalobcom bola dohodou dvojstrannou a bola
uzatvorená výlučne medzi žalobcom a žalovaným 1/ v ústnej forme. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/
nepreukázali žiadnym spôsobom, že by sa dohody mal zúčastniť žalovaný 2/ ako občianske združenie.
Žalobca toto popiera a uvádza viaceré skutočnosti, ktoré pri ich logickom vyhodnotení vylučujú účasť



žalovaného 2/ na akejkoľvek dohode s ním. Spornou medzi žalobcom a žalovaným 1/ zostáva otázka, na
akú dlhú dobu bolo zriadené bezplatné užívacie oprávnenie žalovanému 1/ zo strany žalobcu. Faktom
je, a to nie je sporné medzi stranami sporu, že táto dohoda bola ústna a bola zo začiatku roku 2014.
Boli pri nej prítomní iba žalobca a žalovaný 1/. Pre právne posúdenie spornej skutočnosti, a síce či bola
výpožička dohodnutá na dobu 2 rokov, alebo 4 rokov, alebo dovtedy kým žalovaný 1/ nezoženie financie
na kúpu pozemku 1 dal do pozornosti, že uviedol množstvo skutočností ktoré preukazujú to, že výpožička
bola dohodnutá na dobu 2 rokov a tieto poukázal. Žalovaný 1/ vo všetkých svojich vyjadreniach v rámci
konania na súde prvej inštancie tvrdil, že dohodnuté bolo odkúpenie v rámci prvých dvoch fixačných
období, t. j. do 4 rokov. Vo svojom odvolaní uvádza, že odkúpenie pozemku bolo dohodnuté dovtedy,
kým si žalovaný 1/ nezoženie dostatok finančných prostriedkov a nebolo ohraničené časovo. Teoreticky
tak podľa názoru žalovaného 1/ tento mohol pozemok 1 odkúpiť aj o 10 rokov a po celú túto dobu mal
mať bezplatné užívanie pozemku. Tieto vyjadrenia si navzájom odporujú a samé o sebe, bez ohľadu
na ich absurdnosť, preukazujú účelové menenie skutkových okolností prezentovaných žalovaným 1/.
Samotný žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach potvrdzuje, že žalobca od neho požadoval odkúpenie tesne
pred uplynutím 2 rokov, t. j. pred uplynutím prvého fixačného obdobia. Dôvodom, pre ktorý sa odkúpenie
do 2 rokov nezrealizovalo, bolo aj podľa vyjadrenia žalovaného 1/ to, že nemal k dispozícii finančné
prostriedky na kúpu. Žalovaný 1/ nikdy pri týchto výzvach žalobcu na naplnenie dohody neargumentoval
tým, že nie je povinný, nakoľko má ešte 2 roky čas, alebo podľa posledného vyjadrenia v odvolaní
má času koľko chce. Naopak, žalovaný 1/ vedomý si svojej povinnosti pozemok kúpiť do 2 rokov
argumentoval iba a len nedostatkom financií. Povinnosť odkúpiť pozemok 1 mal žalovaný 1/ do 2/2016 a
dovtedy mal aj zriadené bezplatné užívacie oprávnenie k pozemku 1/. Z vykonaného dokazovania však
jednoznačne vyplynulo, že koncom roku 2015 žalobca požiadal žalovaného 1/ o odkúpenie, ktorý toto
odmietol. Následne začal žalobca pozemok ponúkať na predaj iným záujemcom, t. j. žalobca sa správal
ako subjekt, ktorý má dohodu na 2 roky a rovnako sa správal aj žalovaný 1/, ktorý nikdy neargumentoval
tým, že má ešte čas. Dňa 19.11.2015, t. j. v čase kedy už bolo zrejmé, že žalovaný 1/ pozemok 1 nekúpi
do 2 rokov, t. j. do 2/2016, zaslal žalobca žalovanému 1/ e-mail, v ktorom ho žiadal o „údaje na prenájom“.
Je nespochybniteľné, že prenájom je odplatný právny úkon, t. j. nespochybniteľne žiadal žalovaného 1/
o to, aby mu za pozemok 1 začal platiť. Znovu sa tak teda správal ako subjekt, ktorý užívacie oprávnenie
bezplatne zriadil iba na 2 roky. Odpoveď žalovaného 1/, ako subjektu ktorý má bezplatné užívacie
oprávnenie na 4 roky, alebo podľa posledného vyjadrenia na veky vekov, by predsa mala byť v tom
zmysle, že si nemá pozemok prečo prenajímať, nakoľko ho má vo výpožičke. Odpoveď však bola taká,
že žalovaný 1/ „údaje na prenájom“ žalobcovi zaslal, a prvý krát uviedol subjekt občianskeho združenia
- žalovaného 2/, označeného miestom sídla a IČO-m. Následne žalobca so žalovaným 1/ rokovali o
podmienkach nájmu, ale nedohodli sa na výške nájomného a teda žiadna nájomná zmluva podpísaná
ani uzatvorená ústne nebola.

32. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia v tejto časti svojej argumentácie žalovaný 1/
spochybňuje výšku uplatneného a súdom priznaného bezdôvodného obohatenia, a 0,50 eura/m2/
mesiac považuje za neprimerané, pričom uvádza nové tvrdenia, ktoré mohol preložiť v konaní na súde
prvej inštancie. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný 1/ ani v odvolaní neuviedol žiaden dôkaz, znovu
sa obmedzil iba na skutkové tvrdenie, ktoré nie je preukázané.

33. Žalovaný 1/ v odvolacej replike zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a uviedol, že žalobca
od začiatku rokovaní so žalobcom 1/ vedel, v akej štruktúre subjektov sa transakcia má uskutočniť -
vedel o existencii zmluvy o nájme medzi žalovaným 2/ ako nájomcom a spoločnosťou EROSETTE,
s.r.o. ako prenajímateľom, ktorá bude dohodou strán ukončená. Na uvedenú štruktúru boli dohodnuté
aj všetky podmienky spolupráce. Žalobca teda vedel o tom, že športový areál prevádzkuje a tiež bude
prevádzkovať občianske združenie TENIS CLUB 26 (žalovaný 2/). To, že by to žalobca nevedel, je
nóvum, s ktorým prišiel až v priebehu pojednávaní. Sám súd prvej inštancie skonštatoval, že športový
areál užíval žalovaný 2/ ako organizátor turnajov a iných športových akcií. Pokiaľ ide o argumentáciu
žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu o započítavaní pohľadávok pri položke „F. E.“ - ide o snahu vytvoriť pri
interpretácii dôkazov zmätok - žalobca totiž veľmi dobre vie, že predmetom započítavania nikdy nebolo
užívanie tenisových kurtov štatutárom žalobcu alebo príslušníkmi jeho rodiny. Išlo o započítavanie s
platbou trénerovi, ktorého mali platiť hráči, ktorých tento tréner trénoval. Išlo teda o platbu, ktorú mal
štatutár žalobcu platiť tretej osobe, avšak neplatil ju a platil ju namiesto neho žalovaný 1/. V tom čase
ešte vzťah týchto dvoch fyzických osôb fungoval na kamarátskej báze a strany neriešili detaily platieb,
riešili vzťah finančný vzťah ako celok.



34. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom e-mailu obsahujúceho „údaje na prenájom“ dôvod, pre
ktorý mu bol dňa 19.11.2015 tento e-mail odoslaný, ako sa neskôr na osobnom stretnutí so žalobcom
dozvedel, bol ten, že žalobca si chce urobiť „poriadok v účtovníctve“, nakoľko o pozemku účtuje
ako o majetku, a teda potrebuje uzavrieť nájomnú zmluvu, ale že ich dohoda o výške mesačného/
kvartálneho plnenia podľa splátkového kalendára vyššie sa meniť nebude. Nikdy nespomenul, že by
požadoval nájomné za užívanie pozemku 1, o ktorom vedel, za akých podmienok bol roky predtým
užívaný žalovaným 2/ a žalobca naopak nemal záujem uvedený pozemok užívať. Navyše žalovaný 1/
ani nerozumel, s kým vôbec chce nájomnú zmluvu uzavrieť, keďže žalovaný 1/, ako fyzická osoba,
sa do pozície nájomcu nikdy nestaval. Žalobca v rokovaniach o nájomnej zmluve nepokračoval, nikdy
žiaden návrh takejto zmluvy nezaslal, žalovaný 1/ ani nemal dôvod nájomnú zmluvu uzatvárať, keďže
pravidelne uhrádzal dohodnuté plnenia alikvotnej časti splátky úveru a tým považoval svoje záväzky z
dohody voči žalobcovi za vyporiadané. Nájomná zmluva, ktorá v tomto prípade mala mať len formálny
dôvod, ako uvádzal žalobca „len pre poriadok v účtovníctve“, nakoniec nikdy nebola neuzatvorená.

35. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval argumenty a tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.

36. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie
(§ 388 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.4.2022 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

37. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý sa voči žalovanému 1/ ako fyzickej osobe a žalovanému
2/ ako právnickej osobe (občianskemu združeniu) domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom
užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu.

38. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).

39. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje
povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia
je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, v prospech ktorého sa vydanie takéhoto
obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Dôkazné bremeno
existencie o výške bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
16.12.2008, sp. zn. 6 Obdo 16/2008).

40. Občiansky zákonník v § 458 ods. 1 určuje spôsob, ako aj rozsah povinnosti toho, kto neoprávnene
získal majetkový prospech, a to tak, že musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. Povinnosť
vydať všetko, čo sa neoprávnením získalo, treba teda splniť tak, aby sa po jej splnení obnovil pôvodný
stav, alebo aby vznikol stav, ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. Rozhodujúce
je, aký majetkový prospech mal povinný v čase jeho vzniku, lebo podľa § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané.

41. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou
na tom, že medzi zúčastnenými subjektami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie, ktorý môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v
prospech niekoho konané. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je i užívanie cudzieho pozemku bez
nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje
užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa teda jeho majetkový stav
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

42. Užívateľ cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec,
prirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a



je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou; výška bezdôvodného obohatenia
potom vychádza z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým
vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v
danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného typu
či vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu
a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady pomeruje s obvyklou
hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na
základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch výška obvyklej odplaty závislá i na účele a
spôsobe užívania, prípadne i na právnej forme, ktorou sa obdobný spôsob užívania za bežných okolností
realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť k účelu, ktorému spravidla vec
slúži, a k tomu, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a akú odplatu by za takéto
užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť.

43. Vzhľadom k tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od
subjektu, ktorý ich získal niektorou zo skutkových podstát uvedených v § 451 a § 454 Občianskeho
zákonníka, odvodzuje sa výška plnenia za užívania cudzej veci (pozemku) bez právneho dôvodu od
prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko (nie však viac), čo sám získal. Za
bezdôvodné obohatenie teda nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky
dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový
stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

44. Bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor vlastníka dosiahol
postavenie detentora veci (faktického držiteľa a užívateľa) a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju
skutočne využíval (v akom rozsahu, časovom období a či užívanie tejto veci umožnil aj ďalším subjektom
a pod.), a to všetko samozrejme v cenovej úrovni zodpovedajúcej tomu, aké čiastky by musel v danom
mieste a čase vynaložiť, aby si (spravidla) formou nájmu zaistil užívanie nehnuteľnosti obdobného
charakteru, stavebného stavu, vybavenia a pod.

45. Odvolací súd ďalej uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju sporová strana nenamieta. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva,
ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného
práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu; strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou
žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Pasívne legitimovaným je ten kto bezdôvodné obohatenie získava; v
prípade užívania cudzieho pozemku sa bezdôvodne obohacuje ten, kto realizuje užívateľské oprávnenie
bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

46. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).

47. Žalobca žalobu založil na tom skutkovom základe, že žalovaní 1/ a 2/ v období po 19.2.2016
využívali pozemok žalobcu na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov bez právneho dôvodu;
prevádzkovanie tenisových kurtov žalovanými 1/ a 2/ preukazujú zverejnené podujatia organizované
a uskutočňované žalovanými, prístupné prostredníctvom internetu, internetových webových stránok
sociálnej siete W., pričom pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku 1 bol zároveň uvedený
ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/, ktorý túto činnosť vykonával za poplatky.



48. V nadväznosti aj na skutkové tvrdenia žalobcu, odvolací súd poukazuje na výsledky vykonaného
dokazovania, z ktorých vyplynulo, že prevádzkovateľom tenisových kurtov na pozemku žalobcu bol
žalovaný 2/, čo jednoznačne preukazujú aj listinné dôkazy založené v spise (č. l. 35 - 48). Zo skutkových
zistení súdu prvej inštancie zároveň vyplýva, že to bol žalovaný 2/, kto aj v období pred kúpou
pozemku žalobcom, mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s pôvodným vlastníkom pozemku (spoločnosťou
EROSETTE s.r.o.), ktorej predmetom bolo užívanie pozemku na účely prevádzkovania tenisových
kurtov. Je tiež preukázané, že v prevádzkovaní tenisových kurtov žalovaný 2/ plynulo pokračoval aj
po ukončení nájomnej zmluvy, pričom z obsahu e-mailu zo dňa 19.11.2015, ktorým žalobca vyzval
žalovaného 1/, aby mu zaslal „údaje na prenájom“ zároveň vyplýva, že žalovaný 1/ zaslal žalobcovi
údaje žalovaného 2/, ako prevádzkovateľa tenisových kurtov a subjektu, ktorý pozemok žalobcu fakticky
užíval a realizoval užívateľské oprávnenia vlastníka veci. Uvedené skutočnosti žalovaný 2/ nesporoval
a žalobca aj v podanej žalobe uviedol, že pri všetkých podujatiach organizovaných na pozemku 1 bol
uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný 2/.

49. Z takto zisteného skutkového stavu veci potom vyplýva, že to bol práve žalovaný 2/, kto realizoval
užívateľské oprávnenia, ktoré patria iba vlastníkovi pozemku a fakticky dosiahol postavenie detentora
pozemku. V nadväznosti na to, je bez právnej relevancie v akom rozsahu a akým spôsobom pozemok
užívali aj iné subjekty, ktorým umožnil prístup na pozemok za účelom vykonávania športových
aktivít, vrátane žalovaného 1/. Skutočnosť, že súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný 1/
pri organizovaní športových turnajov organizovaných žalovaným 2/ vystupoval ako štatutárny orgán
žalovaného 2/, nezakladá naplnenie zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného 1/, nakoľko občianske združenie (žalovaný 2/) ako právnická osoba je samostatný
právny subjekt; právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení
zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) (§ 20 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že štatutárny orgán robí právne úkony vo
všetkých veciach právnickej osoby a právne úkony (ako aj deliktuálne správanie sa), ktoré robí štatutárny
orgán sa pričítajú právnickej osobe. Štatutárny orgán však nie je právnickou osobou, ale jej orgánom,
prostredníctvom ktorého právnická osoba vystupuje navonok.

50. Pokiaľ teda žalovaný 1/ je štatutárnym orgánom žalovaného 2/, logicky tomu zodpovedá aj to, že
to bol práve žalovaný 1/, kto bol označený na internetových stránkach žalovaného 2/ ako kontaktná
osoba, že vyberal poplatky za užívanie tenisových kurtov, že dohadoval a organizoval podujatia, že
nakupoval trofeje, zabezpečoval občerstvenie a pod. Akékoľvek aktivity žalovaného 1/, ktoré súviseli s
organizovaním podujatí a prevádzkovaním tenisových kurtov žalovaným 2/, boli aktivitami žalovaného
1/ ako štatutárneho orgánu žalovaného 2/, čo však nezakladá záväzok žalovaného 1/ ako fyzickej
osoby za vznik bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalobcu bez právneho dôvodu. Konanie
žalovaného 1/ ako štatutárneho orgánu žalovaného 2/ bolo a je konaním priamo žalovaného 2/ a úkony,
ktoré robí ako štatutárny orgán sa pričítajú právnickej osobe za ktorú koná.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych východísk odvolací súd dospel k záveru, že právny
záver súdu prvej inštancie založený na tom, že na strane žalovaného 1/ došlo ku vzniku bezdôvodného
obohatenia, pretože žalovaný 1/ organizoval na pozemku žalobcu športové turnaje, za športové akcie
vyberal aj vstupné a pri organizovaní športových turnajov organizovaných žalovaným 2/ vystupoval
ako jeho štatutárny orgán, je výsledkom nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení na zistený skutkový stav veci, z ktorého nesporne vyplynulo, že užívateľské
oprávnenia k pozemku spočívajúce v prevádzkovaní tenisových kurtov realizoval žalovaný 2/, ktorý je
samostatný právny subjekt odlišný od osoby žalovaného 1/. To, aké vzťahy v dôsledku prevádzkovania
tenisových kurtov vznikli medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (ak si napr. žalovaný 1/ ponechal vybrané
vstupné, nakupoval trofeje a pod.) môže byť vecou vzájomného vysporiadania iba medzi nimi, avšak
nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/. Ak aj žalobca poukazoval na
„podnikateľské aktivity“, ktoré mal žalovaný 1/ vykonávať na pozemku žalobcu, odvolací súd uvádza, že
vykonávanie takýchto aktivít zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ani z obsahu spisu nevyplýva.

52. Nevyplýva to ani zo skutočnosti, že si žalovaný 1/ započítaval pohľadávky označené ako „F. E.“
a za „hokej“, pretože odhliadnuc od toho, že žalobca v priebehu konania menil svoje tvrdenia o účele
týchto pohľadávok, keď najskôr uviedol, že sa jednalo o platby „za odohratie tenisu“ (č. l. 207), neskôr
„za užívanie tenisových kurtov“ (č. l. 238a), napokon „za prenájom tenisových kurtov“ (vyjadrenie k
odvolaniu) je zrejmé, že o žiadne pohľadávky takéhoto účelu ísť nemohlo, nakoľko je v rozpore s



logikou veci, ak žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovaný 1/ užíval jeho pozemok bez právneho
dôvodu a na strane druhej mu za toto užívanie (vlastnými rodinnými príslušníkmi) platil odplatu. Ako
logické sa potom javí vysvetlenie zo strany žalovaného 1/, ktorý uviedol, že sa jednalo o platby za
trénera, ktoré mal platiť žalobca, avšak ktoré za žalobcu platil žalovaný 1/. Žalobca sa zároveň mýli,
ak tvrdí, že dôkazom preukazujúcim užívanie pozemku žalovaným 1/ je, že žalovaný 1/ užívanie
pozemku nerozporuje, pretože je jedno ako vníma svoje aktivity na pozemku, nakoľko z hľadiska nároku
uplatňovaného žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia je relevantné práve to, akým spôsobom
mal žalovaný 1/ pozemok žalobcu užívať. Žalovaný 1/ konzistentne počas celého konania poukazoval
na to, že tenisové kurty prevádzkuje a užíva žalovaný 2/ a aktivity, ktoré vykonával na pozemku boli
aktivitami štatutárneho orgánu žalovaného 2/ (čo konštatoval aj súd prvej inštancie); iné jeho aktivity na
pozemku boli iba aktivitami športovca. A ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na to, že žalovaný 2/
mal postavenie detentora celého pozemku, pretože ako prevádzkovateľ tenisových kurtov celý pozemok
ovládal, skutočnosť, že na pozemok žalobcu mali prístup (či už odplatne alebo bezodplatne) aj iné
subjekty vrátane žalovaného 1/, nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane týchto subjektov.
Z hľadiska posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je tiež významné, kto od koho
odvodzoval užívacie právo k pozemku, nakoľko žalobca tvrdí, že od 19.2.2016 nemal uzatvorenú žiadnu
dohodu ani so žalovaným 1/ ani so žalovaným 2/. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa žalobca domáha, je bez právnej relevancie aj úmysel žalovaného 1/ neskôr
odkúpiť pozemok od žalobcu.

53. Odvolací súd tak po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností namietaných
žalovaným 1/ v odvolaní, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia v napadnutej vyhovujúcej časti proti žalovanému 1/ zamietol z
dôvodu, že žalovaný 1/ nie je nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vychádzal pritom v celom
rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C. s. p.) a ktorý
po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

54. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi plný nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal v spore plný úspech.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).