SPORT HOCKEY, s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204206
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218204206.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: SPORT HOCKEY,
s.r.o., Kladnianska 45, Bratislava, IČO: 35739461, zast. LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, Bratislava
proti žalovanému: 1.) D. T.L., U.. XX.XX.XXXX, E. XXA, R., zast. Mgr. Zuzana Kyseľová, advokát,
Vajanského 3, Nitra, 2.) občianske združenie TENIS CLUB 26, Toryská 10, Bratislava, IČO: 42266017,
zast. JUDr. Milan Kyseľ, advokát, Tribečská 4, Topoľčany, o zaplatenie 22.959,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 17.527,72 Eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 17.527,72 Eur od 09.02.2018 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 52,68 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2018 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia 22.959,- Eur
s príslušenstvom, titulom bezdôvodného užívania nižšie špecifikovaného pozemku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako podnikateľský subjekt bol začiatkom roka 2014 požiadaný zo strany
žalovaného v 1. rade, aby uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. ako predávajúcim,
predmetom ktorej malo byť nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom: pozemok parc. registra "C" č. XXX/X o výmere 2551 m?,
evidovaného na LV č. XXXX, obec: Bratislava II, okres: Bratislava - Mestská časť Vrakuňa, k. ú.: Vrakuňa
(ďalej aj "pozemok 1") a pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 1631 m?, evidovaného na LV č.
XXXX, obec: Bratislava II, okres: Bratislava - Mestská časť Vrakuňa, k. ú.: Vrakuňa (ďalej aj "pozemok
2"). Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalobcom ústnu dohodu (ďalej aj "dohoda"), predmetom ktorej bolo a)
nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom žalobcom od spoločnosti EROSETTE, s.r.o.
na základe kúpnej zmluvy, b) žiadosť o poskytnutie úveru z banky žalobcom, aby ten mal dostatok
finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľností, c) odkúpenie pozemku 1 žalovaným v 1. rade
do dvoch rokov od poskytnutia úveru žalobcovi, t.j. do 19.02.2016 a d) pozemok 2 mal ostať vo
výlučnom vlastníctve žalobcu na účely jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. Žalobca a žalovaný v 1.
rade sa dohodli na uzavretí obchodu tak, že žiadateľom o úver bude výlučne žalobca, a žalovaný v
1. rade mu bude splácať mesačné splátky úveru pripadajúce na výmeru pozemku 1. Žalobca uzavrel
dňa 19.02.2014 Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca na základe
uzatvorenej dohody so žalovaným v 1. rade, uzavrel dňa 04.03.2014 kúpnu zmluvu so spoločnosťou



EROSETTE, s.r.o.. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu, čím sa
stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebola
v zmysle dohody uzatvorená v stanovenej lehote, t.j. do 19.02.2016 a preto žalobca žalovaného v 1.
rade niekoľko krát telefonicky, formou SMS správ, e-mailom zo dňa 19.11.2015 a ústne na osobných
stretnutiach kontaktoval a vyzýval, aby kúpnu zmluvu uzatvorili, avšak bezúspešne. Žalovaný v 1. rade
na výzvy žalobcu reagoval spôsobom, že "má počkať", že "zháňa peniaze", "čo najskôr to odkúpi"
a podobne. Až dňa 08.06.2017, uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu (ďalej aj
"kúpna zmluva"), t.j. sedemnásť mesiacov po lehote stanovenej dohodou. Predmetom tejto kúpnej
zmluvy boli okrem predaja samotného pozemku 1 aj tenisové kurty, ktoré sú jeho imanentnou súčasťou,
nakoľko boli súčasťou pozemku 1 už v dobe pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.2014
a ich rozsah je takmer identický s rozlohou pozemku 1. Dňa 06.07.2017 bol uskutočnený prevod
vlastníckeho práva k pozemku 1 zo žalobcu ako pôvodného výlučného vlastníka, na žalovaného v 1.
rade ako nadobúdateľa a nového výlučného vlastníka. Napriek skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nebol
v období po 19.02.2016 vlastníkom pozemku 1 a neuzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu, žalovaní
aj naďalej využívali pozemok 1 na prevádzkovanie a prenájom tenisových kurtov. Prevádzkovanie
tenisových kurtov žalovanými na pozemku 1, v období od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 1
žalobcom až do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade, preukazujú zverejnené podujatia
organizované a uskutočnené žalovanými, prístupné prostredníctvom internetu, internetových webových
stránok sociálnej siete Facebook, a prostredníctvom fotiek verejne prístupných na Facebook profile a
Facebook stránke žalovaných. Prevádzku tenisových kurtov žalovaný v 1. rade vykonával priamo v
priestoroch tenisových kurtov, vyberal poplatky za užívanie tenisových kurtov a bol priamou kontaktnou
osobou, uvedenou na internetových stránkach, na ktorých boli zverejnené informácie o prevádzkovaní
tenisových kurtov, ako aj v rámci organizovania podujatí. Pri všetkých podujatiach organizovaných na
pozemku 1 bol zároveň uvedený ako oficiálny prevádzkovateľ tenisových kurtov žalovaný v 2. rade, ktorý
túto činnosť vykonával za poplatky. Žalovaný v 1. rade si na pozemku 1 taktiež postavil stavbu pevne
spojenú so zemou určenú na bývanie. Stavba sa nachádza na území pozemku 1, ktorý je už vo výlučnom
vlastníctve žalovaného v 1. rade, a zároveň sčasti aj na pozemku 2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. V predmetnej stavbe sa žalovaný v 1. rade pravidelne zdržiava a využíva ju na bývanie.
Žalovaný v 1. rade pri realizácii stavby bez súhlasu žalobcu odstránil plot, ktorý slúžil na vymedzenie
hraníc medzi pozemkami 1 a 2, čím opätovne a bez súhlasu zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.
Žalovaní tak užívali pozemok 1 v dobe od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 1 žalobcom až
do 06.07.2017, t.j. do prevodu vlastníckeho práva k pozemku 1 na žalovaného v 1. rade, bez právneho
dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Žalovaní užívali pozemok 1 počas celého
uvedeného obdobia bez akéhokoľvek finančného protiplnenia, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca bol
výlučným vlastníkom pozemku 1 a žalovaným v období od februára 2016 do 06.07.2017, t.j. po uplynutí
lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, neposkytol súhlas na užívanie pozemku, za
čo mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní svojim konaním znemožnili žalobcovi
ako vlastníkovi pozemku 1 jeho užívanie, na základe čoho došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
na ich strane na úkor žalobcu, a to vo výške priemerného mesačného nájomného za pozemok 1, a to
za každý kalendárny mesiac od februára 2016 až do júla 2017. Žalobcom navrhovaná výška vrátenia
bezdôvodného obohatenia je 0,50,- Eur za 1 m? za každý kalendárny mesiac od februára 2016 až do
júla 2017, t.j. vo výške 1.275,50 Eur za celú plochu pozemku 1 vo výmere 2551 m? za každý kalendárny
mesiac od februára 2016 do júla 2017, celkovo 22.959,- Eur s príslušenstvom. Navrhovaná suma je
zároveň nižšia ako je priemerná výška ceny za užívanie pozemkov v lokalite, kde sa nachádza pozemok
1. Žalovaní by inak v prípade uzatvorenej nájomnej zmluvy platili nájomné ako odplatu za užívanie veci
vo výške od 1,- Eur do 1,40 Eur za 1 m? za každý kalendárny mesiac užívania pozemku 1. Žalobca
ako osoba oprávnená požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, niekoľko krát vyzval žalovaných
k zmieru a k vydaniu bezdôvodného obohatenia formou ústnej a písomnej výzvy, pričom túto výzvu dňa
08.02.2018 prevzal a podpísal otec žalovaného v 1. rade.

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol (č. l. 102), že pozemok
1 užíval žalovaný v 2. rade už pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom. Právo užívania
pozemku 1 nadobudol žalovaný v 2. rade na základe ústnej dohody (uzatvorenej so žalobcom ešte
pred nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom žalobcom), ktorej predmetom bola realizácia
plánovaných podnikateľských aktivít, každá strana na "svojom" pozemku, právo žalovaného v 2. rade
bezodplatne užívať pozemok 1, a to až do momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k pozemku 1 zo žalobcu na žalovaného v 1. rade, právo žalovaného v 1. rade ako budúceho
kupujúceho, po zlepšení jeho ekonomickej situácie, najneskôr však do uplynutia druhého fixačného



obdobia úveru poskytnutému žalobcovi na kúpu pozemkov t.j. do štyroch rokov od uzavretia dohody,
uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemku 1 zo žalobcu na žalovaného v 1. rade,
dohoda o výške budúcej kúpnej ceny za pozemok 1 a akceptácia finančnej sumy uhrádzanej žalovaným
v 1. rade formou pravidelného opakovaného plnenia štvrťročne vopred žalobcovi (splátky alikvotnej časti
úveru) až do momentu uzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemku 1 zo žalobcu na
žalovaného v 1. rade. Od vyššie uvedeného práva žalovaného v 2. rade užívať pozemok 1 odvodzoval
svoje právo na užívanie pozemku 1 k športovým aktivitám (ako fyzická osoba, hráč tenisu) žalovaný v
1. rade, ako aj iné osoby, ktoré na pozemku v tenisovom areáli športovali. Pozemky sú/boli súčasťou
areálu určeného pre šport a rekreáciu. Tento nevyužívaný a zanedbaný športový areál žalovaný v 1.
rade pred rokom 2012 na základe dlhoročného priateľského vzťahu so štatutárnym zástupcom vtedy
aktuálneho vlastníka areálu, spoločnosti EROSETTE, s.r.o., a po vyslovení jeho súhlasu, revitalizoval,
v priestoroch areálu investoval do obnovy a realizácie funkčných tenisových kurtov s príslušenstvom
nezanedbateľné množstvo energie, času a vlastných finančných prostriedkov. Na základe vyššie
spomínaného osobného vzťahu a realizácie obnovy areálu žalovaný v 2. rade ako nájomca, ktorého
je žalovaný v 1. rade štatutárnym zástupcom, dňa 30.12.2012 uzatvorilo so spoločnosťou EROSETTE,
s.r.o. ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom tejto Zmluvy o nájme
bolo užívanie nebytových priestorov v budove so súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na Stavbárskej ulici v
Bratislave, zapísanej na LV č. XXXX, vtedy vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Vrakuňa, k. ú. Vrakuňa (ďalej aj "stavba"). Táto
budova tvorila príslušenstvo športového areálu a pozemku 1 za účelom prevádzky tenisového areálu
s vybavenosťou. Odplata za užívanie predmetu Zmluvy o nájme - nájomné - bola zmluvnými stranami
dohodnutá vo výške 694,17 Eur mesačne bez DPH. Zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu určitú
do 31.12.2022. V roku 2014 od vlastníka areálu dostal žalovaný v 1. rade ponuku na odkúpenie areálu
pozemkov za finančne výhodných podmienok, za zhruba polovicu ich trhovej hodnoty. Keďže bol v
tom čase žalovaný v 1. rade finančne vyčerpaný po investíciách do spomínanej obnovy, budovania a
samotného prevádzkovania areálu, spomenul si na dlhoročného priateľa G. U. - štatutárneho zástupcu
žalobcu. Ten navrhol, že predmetný areál kúpi do svojho výlučného vlastníctva on, resp. žalobca, vybaví
si potrebný úver na financovanie kúpy areálu a po zlepšení ekonomickej situácie žalovaného v 1. rade,
mu pozemok 1 prevedie kúpnou zmluvou do vlastníctva. V dohode nikdy vyslovene nepomenovali
konkrétny termín uzavretia kúpnej zmluvy a dátum 19.02.2016 je výmysel. Uzavretie kúpnej zmluvy
plánovali tak, aby použitím zaplatenej kúpnej ceny mohol žalobca predčasne splatiť "svoj" úver počas
prvého, najneskôr však druhého obdobia fixácie "jeho" úveru (banka používala vtedy dvojročnú fixáciu).
Pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim, dohodli podmienky spolupráce - užívania areálu. Uzavreli ústnu dohodu, ktorej obsah okrem
iného spočíval vo vyčlenení pozemkov, ktoré budú parciálne využívané na realizáciu podnikateľských
aktivít, určení výšky opakovaného plnenia (participácia na výške mesačnej splátky úveru žalovaným v 1.
rade), ktoré malo byť v zmysle dohody pravidelne štvrťročne vopred uhrádzané žalobcovi až do momentu
uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou prevedie žalobca vlastnícke právo k pozemku 1 na žalovaného v 1.
rade. Túto výšku opakovaného plnenia stanovili výpočtom alikvotnej časti splátky úveru poskytnutého
žalobcovi podľa Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere, prislúchajúcej výmere pozemku 1. Súčasťou
dohody nikdy nebolo určenie výšky dodatočného nájomného za užívanie pozemku 1 pre žalovaných.
Žalovaný v 1. rade celkovo v súvislosti so splácaním alikvotnej časti úveru žalobcovi zaplatil sumu
19.417,80 Eur a následne sumu 82.770,- Eur ako kúpnu cenu za pozemok 1. Čo sa týka e - mailu
zo dňa 19.11.2015, tak dôvod, pre ktorý ho žalobca žalovanému v 1. rade poslal bol ten, že si chcel
urobiť "poriadok v účtovníctve". Dňa 05.09.2016 mal žalovaný v 1. rade od banky schválený úver na
financovanie kúpy pozemku 1, čo oznámil žalobcovi, že môžu uzavrieť kúpnu zmluvu. Ale až dňa
21.02.2017 spolu uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej prílohou bola nepodpísaná
kúpna zmluva, ktorá mala slúžiť na oboznámenie sa s jej obsahom. Po rozsiahlych rokovaniach dňa
08.06.2017 uzatvoril žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu so žalobcom, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku 1. Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia prevzal dňa 08.02.2018
svokor - pán G. G. a zabudol ju žalovanému v 1. rade odovzdať.

4. Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol (č. l. 135), že počas obdobia do 31.12.2012 jeho členovia
(členovia občianskeho združenia), užívali pozemok 1 na základe ústnej dohody s jeho vtedajším
vlastníkom - spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. a svojou brigádnickou činnosťou zveľaďovali pozemok,
aby bol spôsobilý na športové aktivity. Počas obdobia od 01.01.2013 do 03.03.2014 (deň predchádzajúci
podpisu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol pozemok 1, a aj celý areál žalobca), od 01.01.2013
žalovaný v 2. rade, ako nájomca užíval pozemok 1 na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov



so spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. ako prenajímateľom zo dňa 30.12.2012. Predmetom tejto Zmluvy o
nájme bolo užívanie stavby (príslušenstvo športového areálu), za účelom prevádzky tenisového areálu
s vybavenosťou. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 694,17 Eur mesačne bez DPH, spolu 833,- Eur
mesačne vrátane DPH. Zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.12.2022. V období
od 04.03.2014 do 05.07.2017 (deň predchádzajúci nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným v 1.
rade) bol pozemok 1 užívaný žalovaným v 2. rade na základe ústnej dohody s jeho vlastníkom -
žalobcom. Keďže žalovaný v 1. rade nemal v tom období dostatok vlastných zdrojov na kúpu celého
areálu od jeho pôvodného vlastníka (spoločnosť EROSETTE, s.r.o.) a tiež nevedel obstarať bankové
financovanie kúpy, dohodli sa všetky dotknuté strany - žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalobca
- na veľmi jasných podmienkach dohody: žalobca zabezpečil bankové financovanie na kúpu, žalovaný
v 1. rade dojednal s vtedajším vlastníkom veľmi zaujímavú kúpnu cenu za celý areál, žalobca, žalovaný
v 1. rade, žalovaný v 2. rade si vyčlenili priestor, v ktorom mali realizovať svoje zámery - žalovaný v
2. rade mal pokračovať v prevádzkovaní tenisového areálu na pozemku 1, žalobca a žalovaný v 2.
rade uvažovali o ďalšej výstavbe na pozemku 2, kde sa uvažovalo o športovej hale a pridružených
komerčných priestoroch, žalovaný v 1. rade sa mal podieľať na úplných nákladoch žalobcu so splácaním
bankového úveru proporčne podľa veľkosti pozemku 1 voči veľkosti pozemku 2, počas prvých dvoch
období fixácie (spolu 4 roky) mal žalovaný v 1. rade získať zdroje, aby mohol realizovať kúpu pozemku
1 od žalobcu. Užívanie pozemku 1 žalovaným v 2. rade bolo dohodnuté ako bezodplatné. Inak ako
bezodplatne by nemalo pre žalovaného v 2. rade žiaden význam pozemok 1 užívať, pretože by to bolo
v celej štruktúre transakcie neférové. Žalobca predsa nikdy nemal záujem pozemok 1 užívať a kúpa
pozemkov z jeho strany bola len realizáciou výhodnej investičnej príležitosti. Požičal si od banky úver,
ale zároveň mal v osobe žalovaného v 1. rade osobu, ktorá mu uhradila 100 % nákladov na splácanie
alikvotnej časti úveru vo vzťahu k pozemku 1. To, že dohoda nebola formálne písomne uzavretá, bolo
výsledkom vtedajšieho štandardného priateľského vzťahu štatutára žalobcu a žalovaného v 1. rade
(súčasne štatutára žalovaného v 2. rade). V období od 06.07.2017 doteraz užíva pozemok 1 žalovaný
v 2. rade na základe zmluvy s jeho vlastníkom - žalovaným v 1. rade.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval replikou (č. l. 155), v ktorej odkázal na argumentáciu
uvedenú v žalobe. Spornou skutočnosťou je, že žalovaní deklarujú dobu do uzatvorenia kúpnej zmluvy
so žalobcom ako prvé, resp. druhé fixačné obdobie. Žalobca sa však so žalovaným v 1. rade výslovne
dohodol na podmienkach ústnej dohody tak, že predmetné pozemky žalovaný v 1. rade odkúpi výslovne
najneskôr do konca prvého fixačného obdobia, t.j. do 2 rokov odo dňa poskytnutia úveru. Uvedené
potvrdzuje aj žalovaným v 1. rade vyhotovený Výpočet a rozdelenie úveru znejúci práve na dohodnuté
splatenie v 1. fixačnom období, ktoré žalovaný v 1. rade súdu účelovo nepreukázal a zamlčal. Samotná
banka ako subjekt poskytujúci úver, nemôže vopred poskytnúť ani garantovať fixačné obdobie úveru
dlhšie ako 2. roky, resp. po prvom poskytnutí fixačného obdobia banka nie je povinná poskytnúť
akékoľvek ďalšie fixačné obdobie. Užívanie pozemku 1 žalovaní potvrdili ako nepretržité počas celej
doby, po ktorú bol pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Nikdy tak nemali súhlas žalobcu na
užívanie pozemku 1 po skončení 2 - ročnej doby a tento pozemok 1 užívali po jej skončení bez právneho
dôvodu.

6. Žalovaný v 1. rade v duplike (č. l. 171) uviedol, že súčasťou dohody nikdy nebolo explicitné
určenie konkrétneho termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemku 1 na
žalovaného v 1. rade počas prvého obdobia fixácie, rovnako tak nikdy v tejto Dohode nebolo dohodnuté
odplatné užívanie pozemku 1 žalovanými. Jediným dohodnutým plnením na strane žalovaných,
konkrétne žalovaného v 1. rade, bol mesačný príspevok na splácanie úveru poskytnutého žalobcovi,
a to vo výške rovnajúcej sa alikvotnej časti splátky úveru, prislúchajúcej výmere pozemku 1, až do
termínu uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý nebol určený konkrétnym
dátumom. Termín bol stranami definovaný a dohodnutý ako obdobie po zlepšení ekonomickej situácie
žalovaného v 1. rade, najneskôr však do uplynutia druhého fixačného obdobia úveru poskytnutému
žalobcovi na kúpu pozemkov, teda do 19.02.2018. Ak by bol obsah dohody iný - teda taký, že od
druhého fixačného obdobia by mali žalovaní platiť za užívanie pozemku 1, resp. že by žalovaný v 1.
rade odmietnutím kúpy pozemku 1 počas prvého fixačného obdobia porušil pôvodnú dohodu a teda
by neexistoval právny titul pre užívanie pozemku 1 ktorýmkoľvek zo žalovaných, prečo by žalobca
podpisoval dňa 08.06.2017 kúpnu zmluvu, ktorou predával pozemok 1 niekomu, koho v tom čase (teda
od 16.02.2016) už 16 mesiacov považoval za svojho dlžníka. Nárok žalobcu je navyše za obdobie
od 19.02.2016 do 13.05.2016 premlčaný. Vo zvyšku odkázal žalovaný v 1. rade na svoje predošlé
vyjadrenie.



7. Žalovaný v 2. rade v duplike (č. l. 166) vzniesol námietku premlčania za obdobie od 19.02.2016
do 13.05.2016. Žalobca už od 19.02.2016 vedel, kto pozemok 1 užíva a kto sa teda, podľa právneho
názoru žalobcu, na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žalobca podal žalobu až dňa 14.05.2018. Taktiež
výška údajného bezdôvodného obohatenia je pochybná. Pred začatím konania požadoval žalobca sumu
95.662,- Eur, neskôr v žalobe upravil požadovanú dlžnú sumu na 22.959,- Eur. "Stanovenie orientačnej
ceny za prenájom nehnuteľnosti - IV. Q. 2014, obdobie január 2016 až jún 2017", vypracované
spoločnosťou CB Real, s.r.o., žiadnym spôsobom nevychádza zo skutočnosti, že pozemok 1 bol užívaný
výlučne na športové účely. Z dôvodu zásadných ekonomických špecifík podnikania v oblasti športu je
preto výška údajného bezdôvodného obohatenia nepreukázaná.

8. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkov a oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným
skutkovým zisteniam.

9. Spoločnosť EROSETTE, s.r.o., ako prenajímateľ a žalovaný v 2. rade ako nájomca uzatvorili dňa
30.12.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu bola stavba a pozemok 1. Doba
trvania nájmu za odplatu vo výške 833,- Eur, celkom 9.996,- Eur ročne, bola uzatvorená na dobu určitú,
teda od 01.01.2013 do 31.12.2022 (č. l. 130).

10. Žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili vo februári 2014 (č. l. 258) ústnu dohodu ("dohoda"),
predmetom ktorej bolo a) nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom žalobcom od spoločnosti
EROSETTE, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy, b) žiadosť o poskytnutie úveru z banky žalobcom, aby
ten mal dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľností a najmä c) odkúpenie pozemku 1
žalovaným v 1. rade do dvoch rokov (žalovaní tvrdili, že do 4 rokov) od poskytnutia úveru žalobcovi, t.j. do
19.02.2016. Pozemok 2 mal ostať vo výlučnom vlastníctve žalobcu na účely jeho vlastnej podnikateľskej
činnosti.

11. Žalobca ako dlžník a Tatra banka, a.s. ako veriteľ dňa 19.02.2014 uzavreli Zmluvu o bežnom
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 154.100,- Eur (č. l. 49).

12. Dňa 03.03.2014 spoločnosť EROSETTE, s.r.o., ako prenajímateľ a žalovaný v 2. rade ako nájomca
uzavreli Dohodu o ukončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov (č. l. 133).

13. Dňa 04.03.2014 spoločnosť EROSETTE, s.r.o. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli
kúpnu zmluvu (č. l. 20), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku 1 a 2 na žalobcu.

14. E - mailom zo dňa 19.11.2015 (č. l .31) vyzval žalobca žalovaného v 1. rade aby mu zaslal "údaje
na prenájom" s tým, že si "chce dať všetky papiere a všetko do poriadku".

15. Dňa 08.06.2017 uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu (č.
l. 27), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku 1 na žalovaného v 1. rade. Vlastnícke
právo k pozemku 1 nadobudol žalovaný v 1. rade dňa 06.07.2017.

16. Spoločnosť CB Real, s.r.o., stanovila orientačnú cenu prenájmu nehnuteľností - pozemku 1 tak, že
orientačná cena za IV. Q. 2014 sa pohybovala v rozpätí od 0,60 Eur/m2 do 0,90 Eur/m2. Orientačná cena
za obdobie január 2016 až jún 2017 sa pohybovala v rozpätí od 1,- Eur/m2 do 1,40 Eur/m2 v závislosti
od účelu prenájmu, orientácie pozemku, IS, prístupovej ceste, dostupnosti služieb atď. (č. l. 34).

17. Výzvou omylom datovanou dňa 19.01.2017 (č. l. 99) vyzval žalobca žalovaného v 2. rade na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie dotknutých pozemkov vo výške 95.662,50 Eur. Predmetnú výzvu
prevzal otec žalovaného v 1. rade dňa 08.02.2018 (č. l. 33).

18. Žalobca počas konania (platí aj pre záverečnú reč dňa 18.09.2019) argumentoval v súlade s
obsahom žaloby i jeho skorších vyjadrení. Nesporným podľa žalobcu bola skutočnosť, že so žalovaným
vo februári 2014 uzatvorili ústnu dohodu, ktorej obsahom bolo právo žalovaného v 1. rade bezodplatne
užívať pozemok 1 iba po určitú dobu 2 rokovo, teda do 19.02.2016. Po uplynutí tejto doby bol žalovaný
v 1. rade povinný uvedený pozemok od žalobcu odkúpiť. Na pojednávaní dňa 27.03.2019 akceptoval



námietku premlčania (viď. zvukový záznam). Na pojednávaní dňa 05.06.2019 navrhol zabezpečiť
účtovné uzávierky žalovaného v 2. rade za obdobie rokov 2014 - 2017, za účelom preukázania, že
výnosy z tenisových kurtov prislúchajú žalovanému v 1. rade.

19. Žalovaní počas konania (platí aj pre záverečné reči dňa 18.09.2019) svorne zopakovali svoju obranu
uvedenú v replike a duplike (bod 3., 4., 6. a 7. rozsudku).

20. Svedok D. L. na pojednávaní dňa 05.06.2019 (č. l. 233 a nasl.) vypovedal, že v roku 2016 ho oslovil
žalovaný v 1. rade, že má záujem kúpiť pozemky, ide o tenisový kurt. Keďže pracuje v oblasti realít
a hráva tenis, mal vedomosť o akú lokalitu a pozemok ide, má vedomosť o tom, že sa žalobca so
žalovaným v 1. rade dohodli na tom, že žalobca pozemky kúpi a na časti pozemku bude realizovať
svoje podnikateľské aktivity. Žalovaný v 1. rade sa celý život venuje tenisu, a keď chcel žalobca predať
areál, začal sa cítiť ohrozený, keďže predal svoj byt, postavil na vedľajšom pozemku pri tenisových
kurtoch 4 izbový byt, presťahoval sa tam s celou rodinou. Žalovaný v 1. rade sa netajil tým, že nemá
finančné prostriedky, avšak vybavoval si úver, pričom bol žalobcom vyzvaný, aby uhradil a podpísal
kúpnu zmluvu, bolo to asi na jar 2016, ale žalovaný v 1. rade mal finančné prostriedky až v septembri
2016. Svedok nerozumel prístupu žalobcu, keď žalovaný v 1. rade mal finančného prostriedky a žalobca
pristúpil k podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Svedok vytýkal žalovanému v 1. rade, že nemali spísanú
dohodu ohľadom odkúpenia pozemku. Pokiaľ by mal žalobca nejakú pohľadávku na nájomnom, alebo
ak by mal za to, že by mal dôvod na bezdôvodné užívanie pozemku, ktorý by mal byť predmetom kúpnej
zmluvy, tak by ho uviedol, prípadne ho započítal, alebo by navýšil kúpnu cenu. Pokiaľ žalobca pozemok
2 nepredal, nevyniesol mu tento pozemok dostatočný zisk, asi to chce kompenzovať týmto spôsobom, že
podal žalobu a domáha sa bezdôvodného obohatenia. Pri pozemku 2 nebola prístupová cesta. Prístup
bol len zo susedných pozemkov, p. H. a p. H.. Pri vzniku ústnej dohody v roku 2014 nebol svedok
prítomný.

21. Z výpovede svedka G. L. vyplýva, že sporové strany pozná, je ich kamarát. Ako kamarát sa rozprával
so žalobcom v roku 2016, keď mu ponúkol pozemok vo Vrakuni. Keďže vykonáva realitnú činnosť, bližšie
sa pozrel o aký pozemok sa jedná a zistil, že žalobca vlastní dva pozemky, pričom na druhom, ktorý
mu ponúkol, nebola prístupová cesta. Svedok zvažoval kúpu, nakoľko prístupovú cestu by bolo možné
doriešiť a na tomto pozemku by bolo možné postaviť rodinný dom. Následne mu žalobca ponúkol na
predaj aj pozemok 1 - kurty. Svedkovi sa zdala táto kúpa výhodná, mal aj pripravené finančné prostriedky
a oslovil žalovaného v 1. rade, pretože vedel, že na týchto kurtoch športoval, zveľaďoval ich. Žalovaný
v 1. rade mu však povedal, že je v rokovaní so žalobcom, že kurty chce kúpiť. A tak svedok pozemky
nekúpil. Žalobca ponúkol svedkovi areál na odpredaj v septembri - októbri 2016.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

22. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

23. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.



28. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení účinnom od 01.02.2013/, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je sčasti dôvodná.

30. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných, plynúceho z ich
užívania pozemkov v tom čase v jeho výlučnom vlastníctve, a to z dôvodu, že na toto užívanie od
19.02.2016 do 06.07.2017 im nedal súhlas. Podľa žalobcu boli so žalovaným v 1. rade ústne dohodnutí
na užívaní pozemku 1 iba v 2 - ročnej lehote, teda do 19.02.2016. Na druhej strane žalovaní tvrdili, že
sa nejednalo o 2 - ročnú dobu do 19.02.2016, ale išlo o dohodu o 4 - ročnom užívaní, teda povinnosť
žalovaného v 1. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom do 19.02.2018. Zároveň vzniesli námietku
premlčania, nakoľko žalobca už od 19.02.2016 vedel o tom, kto sa bezdôvodne obohacuje, ale žalobu
podal až dňa 14.05.2018.

31. Sporným v konaní nebolo uzatvorenie ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným 1 s tým, že po
určitej dobe medzi sebou uzatvoria kúpnu zmluvu na pozemok 1. Taktiež sporným nebola ani skutočnosť,
že žalovaní uvedený pozemok 1 počas rozhodného obdobia užívali (túto skutočnosť žalovaní v priebehu
konania výslovne potvrdili). Naopak, sporným medzi stranami bola dĺžka dohodnutej doby na užívanie
pozemku, a síce žalobca mal za to, že ide o 2 - ročnú, pričom žalovaní boli názoru, že bola dohodnutá 4
- ročná užívacia doba. Inými slovami, ak by išlo o dobu 2 - ročnú, tak by žalovaní po jej uplynutí pozemok
1 bezdôvodne užívali. Ak by sa však jednalo o dobu 4 - ročnú, tak by na užívanie predmetného pozemku
za žalované obdobie mali právny dôvod.

32. Súd ako prvé (a to aj v zmysle ustálenej súdnej praxe), z dôvodu vznesenej námietky premlčania
žalovanými posudzoval možné premlčanie nároku žalobcu, so záverom, že časť žalovaného nároku - od
19.02.2016 do 13.05.2018 je premlčaná. Vzhľadom na akceptáciu žalobcu s týmto výstupom žalovaných
(viď pojednávanie dňa 27.03.2019 - zvukový záznam 7:32) nie je potrebné túto skutočnosť ďalej a
podrobne odôvodňovať.

33. Aj keď strany v konaní argumentovali, resp. videli spornosť najmä v dohodnutom období, teda, či
išlo o dohodu o 2 - ročnom, resp. 4 - ročnom období užívania pozemku 1, súd posúdil túto dohodu
ako zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je sporu, že žalobca
a žalovaný v 1. rade uzavreli vo februári 2014 ústnu dohodu, s tým, že po určitej dobe (jej dĺžka
bola v konaní sporná) žalovaný v 1. rade od žalobcu pozemok 1 odkúpi - uzavrú medzi sebou kúpnu
zmluvu. Len na okraj, aj sám žalovaný v 1. rade sa vo svojom vyjadrení (č. l. 102) označil ako budúci
kupujúci. Nakoľko Občiansky zákonník pre zmluvu o budúcej zmluve okrem iného vyžaduje aj písomnú
formu, ktorá však nebola zmluvnými stranami dodržaná, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu
pre nedostatok formy. Na takúto neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti. Keďže absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku voči každému, a teda právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok
vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností je bezpochýb zrejmý záver, že žalovaní užívali danú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu; bezdôvodne sa teda na úkor žalobcu obohatili. Po prihliadnutí na
dôvodne vznesenú námietku premlčania (ide o obdobie od 19.02.2016 do 13.05.2016), je tak zrejmé,
že žalovaní užívali pozemok 1 bez právneho dôvodu, a to od 14.05.2016 do 05.07.2017 (06.07.2017 bol
žalovaný v 1. rade zavkladovaný do katastra nehnuteľností ako vlastník).



34. Len na okraj je potrebné podotknúť, že v tomto smere je právne irelevantná zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 21.02.2017, nakoľko tá nepredstavuje, a v tej dobe ani nepredstavovala, právny dôvod
na užívanie danej nehnuteľnosti. Uvedená zmluva neobsahuje žiadnu úpravu a riešenie práva užívania
pozemku 1 zmluvnými stranami v rozhodnom období.

35. Naznačeným smerom sa súd dostáva k samotnému vyčísleniu bezdôvodného obohatenia
žalovaných. Žalobca pri výpočte žalovanej istiny vo výške 22.959,- Eur vychádzal zo stanovenia
orientačnej ceny za prenájom nehnuteľností, vypracovanej realitnou kanceláriou CB real s.r.o.. Žalovaní
s uvedeným stanovením ceny nesúhlasili, nakoľko "nevychádza zo skutočnosti, že pozemok bol užívaný
výlučne na športové účely a z dôvodu ekonomických špecifík podnikania v oblasti športu". Žalobca v
reakcii na toto tvrdenie opakovane žiadal aby žalovaný v 2. rade predložil účtovné závierky za obdobie
2014, 2015, 2016 a 2017, čo sa však nestalo. Súd je názoru, že žalobca osvedčil cenu za prenájom
daného pozemku v rozhodnom období, pričom námietky žalovaných neboli na mieste. Tí navyše v
tomto smere zostali pasívni, žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom predložené
stanovenie ceny, v konaní nepredložili. Taktiež nepredložili, na potvrdenie ich argumentov, účtovné
závierky. Je dôvodné uviesť, že aj keď tento cenový odhad uvádza orientačnú cenu za obdobie január
2016 až jún 2017 v rozpätí od 1,- Eur do 1,40 Eur za m2, tak žalobca požadoval 0,50 Eur za m2, teda
rádovo nižšiu sumu. V konaní bolo preukázané, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívali (žalovaný
v 1. rade osobne a žalovaný v 2. rade ako organizátor turnajov a iných športových akcií), pričom za
uvedené športové akcie vyberali aj vstupné (č. l. 38, 39, 40, 47, 48). Je tak daný ekonomický rozmer
ich aktivít. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdil, že pozemok 1 užíval výlučne ako fyzická osoba a ako
hráč tenisu a že sa tak nemohol obohatiť, tak toto tvrdenie možno označiť ako alibistické. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že pozemok 1 žalovaní užívali v plnom rozsahu, organizovali na ňom
rôzne kultúrne či športové aktivity a mali z tejto činnosti prospech. Žalovaný v 1. rade pri organizovaní
športových turnajov organizovaných žalovaným v 2. rade vystupoval ako jeho štatutárny orgán. Táto
skutočnosť ani nebola sporná. Žalovaní pritom sami počas pojednávaní ústne uviedli, že ekonomickú
činnosť na danom pozemku vykonával žalovaný v 2. rade. Žalobcom požadovaná suma 0,50 Eur/m2, je
tak podľa názoru súdu primeraná tam vzniknutým pomerom. V danom období bol výlučným vlastníkom
pozemku 1 žalobca a nie žalovaní. Tí však v plnej miere tento pozemok užívali.
36. Je tiež príznačné dať do porovnania cenu za nájom dohodnutú zmluvou zo dňa 30.12.2012 (č. l.
130) medzi spoločnosťou EROSETTE, s.r.o. a žalovaným v 2. rade. Zmluvné strany si dohodli nájomné
vo výške 833,- Eur mesačne. Ak bolo v roku 2012 dohodnuté nájomné v sume 833,- Eur mesačne,
tak pri 0,50 Eur za m2, ktoré požaduje žalobca a ktoré predstavuje 1.275,50 Eur mesačne, nemožno
s odstupom času v rozhodnom období (rok 2016 a 2017) hovoriť o jeho nesprávnosti (avšak pre iné
dôvody, ako to naznačili žalovaní). Ide o nájomné v primeranej výške, a to aj s prihliadnutím na pravidelný
rast cien nájmov v Bratislave, resp. v danej lokalite. Na vyvrátenie tejto skutočnosti žalovaní nepredložili
súdu žiadny dôkaz či argumentáciu. V tomto smere je tiež príznačné spomenúť, že žalovaný v 1. rade na
začiatku konania nespochybnil výpočet bezdôvodného obohatenia, ale iba namietol pôvodne uplatnenú
výšku bezdôvodného obohatenia vo výzve (č. l. 99). Následne týmto smerom dôvodil, že cenový odhad
za prenájom nehnuteľnosti nevychádza zo skutočnosti, že pozemok 1 bol užívaný výlučne na športové
účely. Žalovaný v 2. rade v zásade použil rovnakú argumentáciu (tak ako počas celého konania)
a poukázal na ekonomické špecifikum podnikania, ktoré však nijakým spôsobom nezdokladoval a
nerozvinul. Súd však výšku požadovanú žalobcom posúdil ako primeranú, a to aj s prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti, zistený skutkový stav a predložené dôkazy. Žalobca dokonca požadoval
sumu nižšiu, ako vyplýva z cenového porovnania.

37. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata
sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je u?lohou
su?du, aby ex offo nahra?dzal procesnu? aktivitu strán ohl?adom jej do?kazne?ho bremena. Strana
musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti,
na základe ktorých mu jeho právo patrí. Ak následne žalobca preukáže toto svoje tvrdenie, presúva sa
dôkazné bremeno na žalovaných. Dôkazné bremeno potom väzí na strane žalovaných. To však v konaní
žalovaní ohľadne nesprávnosti výšky nájmu za rozhodné obdobie neuniesli.



38. Celková suma nájmu za jeden mesiac tak predstavuje 1.275,50 Eur (0,50 Eur za m2 x 2551 m2).
Žalovaní užívali pozemok 1 bez právneho dôvodu v roku 2016 v mesiaci máj, jún, júl, august, september,
október, november a december a počas roku 2017 v mesiaci január, február, marec, apríl, máj, jún a
júl. Z dôvodu premlčania však má žalobca nárok iba za 18 dní za mesiac máj 2016 (14.05 - 31.05).
Nakoľko je žalovaný v 1. rade odo dňa 06.07.2017 vlastníkom daného pozemku, má žalobca za mesiac
júl 2017 nárok iba za 5 dní (01.07 - 05.07) - tu žalobca požadoval úhradu za celý mesiac júl 2017
ignorujúc skutočnosť, že od 06.07.2017 už nebol jeho vlastníkom. Uvedené vo výsledku znamená plných
13 mesiacov, čo predstavuje 16.581,50 Eur (13 x 1.275,50 Eur), plus zvyšných 18 dní v mesiaci máj
2016 a 5 dní v mesiaci júl 2017. Mesiac máj 2016 mal 31 dní, čo pri 1.275,50 Eur mesačne predstavuje
zaokrúhlene 41,14 Eur za deň, teda bezdôvodné obohatenie za 18 dní vo výške 740,52 Eur (41,14 Eur
x 18). Mesiac júl 2017 mal 31 dní, čo pri 1.275,50 Eur mesačne predstavuje zaokrúhlene 41,14 Eur
za deň, teda bezdôvodné obohatenie za 5 dní vo výške 205,70 Eur (41,14 Eur x 5). Celková výška
bezdôvodného obohatenia žalovaných je 17.527,72 Eur (16.581,50 + 740,52 + 205,70).

39. Samotný žalobca síce navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým sa určí priemerná cena
zadané obdobie (č. l. 207), avšak počas konania od tohto návrhu upustil. Pred skončením dokazovania
na pojednávaní 18.09.2019 nežiadal znalecké dokazovanie týmto smerom a uvedené nespomenul ani
vo svojej záverečnej reči. Súd má, a to i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, za zistenú, ustálenú
a primeranú výšku nájmu daného pozemku v rozhodnom období, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že
žalobca požadoval omnoho nižšiu sumu s akou pracoval cenový odhad. Súd taktiež zohľadnil pasivitu
žalovaných v tomto smere, s tým, že dôkazné bremeno sa presunulo na ich stranu; v tomto smere
ho neuniesli. Taktiež je dôvodné porovnanie cien v nájomnej zmluve zo dňa 30.12.2012 (č. l. 130) a
s nájomným, ktoré žiadal žalobca (bod 36. rozsudku). Súd je názoru, že znalecké dokazovanie bolo
nepotrebné a nehospodárne, pričom pri svojom postupe okrem vyššie uvedeného zohľadnil aj čl. 17
CSP. Žalovaní túto výšku navyše relevantným spôsobom nespochybnili.

40. Ak žalovaní svorne tvrdili, že výška bezdôvodného obohatenia je nesprávna a to s poukazom
na predžalobnú výzvu, kde žalobca uviedol 95.662,50 Eur, tak súd nepovažuje uvedený argument
za právne relevantný. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 22.959,- Eur (1.275,50 Eur za
18 mesiacov). Výška uvedená v predmetnej výzve pri bezdôvodnom obohatení nijakým spôsobom
neovplyvňuje výšku a jej dôvodnosť v samotnej žalobe a konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Výzvou na plnenie (resp. predžalobnou výzvou) sa strana cítiaca v práve domáha zaplatenia pohľadávky
a zároveň upozorňuje dlžníka na existenciu (či aj reálnych je v tomto smere nepodstatné) svojich
práv. Uvedená výzva pri bezdôvodnom obohatení nepredstavuje zákonnú podmienku uplatnenia práva
veriteľom u dlžníka, resp. u povinnej osoby ako napríklad pri § 102 Občianskeho zákonníka s poukazom
napríklad na § 504, § 509 alebo § 639 Občianskeho zákonníka a podobne. Nejde tak o právo, ktoré
sa musí najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, a teda je argumentácia žalovaných ohľadne
nesprávnej ceny v tejto výzve právne irelevantná.

41. Čo sa týka ďalších námietok, resp. argumentov strán (prístupová cesta, vlastnoručný rozpis splátok
a ich výška a započítavanie hier tenisu, stretnutia so zástupcom žalobcu, podnikateľské zámery strán,
neférové a ekonomicky nerentabilné podmienky pri užívaní pozemku 1 žalovaným v 1. rade a pod.
- a teda prakticky aj celá argumentácia ohľadne dĺžky fixačného obdobia) týmito sa súd nezaoberal,
nakoľko boli pre spor a pre posúdenie opodstatnenosti žaloby nepodstatné a jedná sa o právny balast.
Súd sa zaoberal všetkými námietkami, pre vec dôležitými - právny dôvod užívania pozemku a výška
bezdôvodného obohatenia (nájom). Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd nemusí
dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktorý stručne a
jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo
strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia
v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý
argument, napr. García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo Van der Hurk proti Holandsku
zo dňa 19.04.1994. Tu je potrebné tiež jedným dychom dodať, že právo strany na spravodlivý súdny
proces neznamená, že jej bude automaticky vyhovené. Nejedná sa totiž o jej absolútne právo. Žalovaní
v konaní nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili dôkazy a listiny predložené žalobcom, resp.



dôkazy a listiny podstatné pre spravodlivé posúdenie sporu. Obaja žalovaní v konaní rovnako dôvodili
existenciou fixačnej 4 - ročnej lehoty na užívanie pozemkov, resp. venovali sa vysvetľovaniu logickej i
ekonomickej podstaty a opodstatnenosti takejto dohody a postupu. Podstatnú argumentáciu pre svoju
obranu v konaní ale pred súdom neprezentovali (okrem námietky premlčania). Pre vec bolo podstatné
posúdiť platnosť dohody a s tým spojené ďalšie právne následky. Keďže právny dôvod na užívanie
pozemku 1 nebol, žalovaní sa bezdôvodne obohatili.

42. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie
(pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov
(zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z
bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje
záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil,
a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v
povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym
a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku
omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

43. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania, zaviazal ich súd aj na zaplatene úrokov z omeškania v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom po 01.02.2013. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, žalobca
tak má nárok domáhať sa aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5 % ročne. Výzva na plnenie bola žalovanými prevzatá
dňa 08.02.2018 (je nepodstatné, že otec žalovaného v 1. rade ju zabudol žalovanému v 1. rade dať,
pričom samotné prevzatie dňa 08.02.2018 žalovaný v 1. rade ako štatutárny orgán žalovaného v 2.
rade ani nespochybnil). Žalovaní sa dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom
nasledujúcim po tom, čo im bola doručená predmetná výzva, teda sú v omeškaní od 09.02.2018.

44. Súd len v rámci svojej edukačnej a rozhodovacej činnosti upriamuje pozornosť strán aj na § 43
Občianskeho zákonníka. Samotné strany výslovne svojím konaním zapríčinili vznik súdneho sporu,
pričom svojím jednoznačne laxným prístupom k úprave svojich práv a povinností (ústna dohoda -
absolútne neplatný právny úkon, rozpis platieb, fixačné obdobia, ako i ostatné ústne neformálne
dojednania a iné) spôsobili medzi sebou právny zmätok, kedy ani jedna zo strán prakticky nepozná svoje
práva a povinnosti, na ktoré sa ale zaviazala a najmä, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé okolnosti.

45. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil ako sčasti dôvodný a žalobe
v nepremlčanej časti s prihliadnutím na pomernú časť mesiaca júl 2017 vyhovel.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal pomerné
právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 22.959,- Eur s príslušenstvom, pričom bol
úspešný v časti 17.527,72 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 76,34 % úspechu a 23,66 % neúspechu.
Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 52,68 % (76,34 mínus 23,66). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd
rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania. O ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a



čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.