ETP Servis, s. r. o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/182/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205611
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218205611.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: 1.) P. A., nar. XX.XX.XXXX,
Z. XE, B., X.) D.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. XE, B., X.) F.. Q. T., nar. XX.XXXXXX, Z. XG, B., X.) D..
X. Q., nar. 08.XX.XXXX, Z. XF, B., všetci zastúpení JUDr. Katarína Juričková, advokát, Drieňová 14,
Bratislava, proti žalovanému: Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome J., súp. č.
XXXXX, Z. č. 6, B., uvedení na LV č. XXXX, k. ú. J., obec BA - m.č. J., okres B. D., zastúpení správcom
ETP Servis, s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 35743719, zast. LAWS, s.r.o., Rajská 7, Bratislava,
IČO:36729078, o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov, o odvolaní žalobkyne v
2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/32/2018-213 zo dňa 13.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/32/2018-213 zo dňa
13.05.2019 vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalobkyni v
2.rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 21C/23/2018-213 zo dňa 13.05.2019 vo veci o určenie
neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov rozhodol tak, že konanie o žalobe žalobkyne v
2.rade proti žalovanému zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
v 2.rade v rozsahu 100%.

2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil neplatnosť uznesení prijatých na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá sa konala dňa 13.06.2018. V priebehu konania žalobkyňa
v 2.rade podaním doručeným súdu dňa 06.05.2019 vzala žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu
prevodu nehnuteľnosti v bytovom dome.

3. Okresný súd na základe podania žalobkyne v 2.rade, ktorým vzala žalobu späť postupoval podľa
§ 144 CSP a § 145 CSP a konanie žalobkyne v 2.rade proti žalovanému zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že zavinenie zastavenia
konania spôsobila žalobkyňa v 2.rade, ktorá podanú žalobu po podaní žaloby vzala späť z dôvodu,
že nehnuteľnosť previedla na iný subjekt. Okresný súd vychádzal z toho, že predaj nehnuteľnosti ako
dôvod späťvzatia žaloby nemožno dávať za vinu žalovanému. Dôvod späťvzatia bol výslovne na strane
žalobkyne v 2.rade, ktorá musí znášať aj náhradu trov konania. Okresný súd preto žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobkyni v 2.rade.

4. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa v 2.rade, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a navrhla,
aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku a rozhodol tak, že náhradu trov konania
žalovanému neprizná, alebo o nároku rozhodne až v meritórnom rozhodnutí súdu. Namietala odvolacie



dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP, ktoré odôvodnila tým, že podľa Civilného sporového
poriadku možno trovy konania priznať podľa úspechu, avšak v tomto konaní ešte ani konanie nezačalo,
preto nemožno hovoriť o nejakom úspechu žalovaného. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie predčasne
a navrhla zrušiť rozhodnutie vo výroku o trovách konania. Uviedla, že späťvzatie žaloby podala z
objektívnych dôvodov, preto nemožno takýto úkon pripisovať na úkor žalobkyne v 2.rade, a okrem toho
trovy konania nevznikli v tomto štádiu konania, preto nemožno o trovách konania zatiaľ rozhodovať.

5. K odvolaniu žalobkyne v 2.rade proti výroku o náhrade trov konania sa vyjadril žalovaný, podaním
zo dňa 15.07.2019 tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Nesúhlasil
s tvrdením žalobkyne v 2.rade, že konanie ešte ani nezačalo, pretože s poukazom na ust. § 156
CSP, predmetné konanie už dávno začalo, a to doručením žaloby. Nesúhlasil s názorom odvolateľky o
predčasnosti rozhodnutia okresného súdu o trovách konania, pretože súd skúma vznik
trov konania iba z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. Rozhodnutie súdu o zastavení
konania je z povahy veci vždy rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Jeho súčasťou je vždy aj výrok o
nároku na náhradu trov konania, o ktorom je súd obligatórne povinný rozhodnúť podľa § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu. Odvolanie žalobkyne v 2.rade je preto v rozpore s príslušnými ustanoveniami Civilného
sporového poriadku. Pokiaľ ide o argument žalobkyne v 2. rade o tom, že späťvzatie žaloby podala
z objektívnych dôvodov a to z dôvodu predaja nehnuteľnosti, a preto nemožno takýto úkon pripisovať
na jeho úkor, je v rozpore s ustálenou judikatúrou, týkajúcou sa procesného zavinenia zastavenia
konania, ktorá práve kritérium procesného zavinenia posudzuje z objektívneho hľadiska. Poukázal na
ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR napr. I. ÚS 196/09, sp. zn. 5MCdo
12/2008, sp. zn. 7MCdo 4/2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010, sp. zn. 7MCdo 1/2014. V zmysle týchto
rozhodnutí zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného správa, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania.
Zároveň termín zavinenie nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr v konaní vzala žalobu späť. A ak nie
je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa
celkom v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu,
potom nie je možné nachádzať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi správaním žalovaného k
žalobnej požiadavke žalobcu. V danom prípade je preto preukázané podľa § 256 ods. 1 CSP procesné
zavinenie na strane žalobkyne v 2.rade, v súvislosti so zastavením konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 2.rade nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je potrebné potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade vzala žalobu späť v celom rozsahu, z dôvodu prevodu
nehnuteľnosti v bytovom dome. Okresný súd po späťvzatí žaloby konanie zastavil podľa § 145 ods. 1
C.s.p. . O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že
zavinenie zastavenia konania spôsobila žalobkyňa v 2.rade, ktorá podanú žalobu vzala späť z dôvodu,
že nehnuteľnosť previedla na iný subjekt. Predaj nehnuteľnosti ako dôvod späťvzatia žaloby nemožno
dávať za vinu žalovanému a preto dôvod späťvzatia bol výslovne na strane žalobkyne v 2.rade, ktorá
musí znášať aj náhradu trov konania. Okresný súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu voči žalobkyni v 2.rade.

8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.



9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel vziať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce
napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V prípade, ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť
pre správanie žalovaného, napríklad z dôvodu úhrady žalovanej sumy, musí túto skutočnosť súdu aj
preukázať, spravidla výpisom z účtu. Platí to hlavne vtedy, ak súd pre zastavenie konania nepotrebuje
súhlas žalovaného (§ 146 CSP). Ak by žalobca dôvod späťvzatia na strane žalovaného len tvrdil,
no nepreukázal, súd by mohol konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané, a
priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je
potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán
sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7MCdo 4/2010.

12. V danom prípade žalobkyňa v 2.rade nepreukázala dôvod späťvzatia žaloby, ale iba tvrdila, že
žalobu vzala späť z dôvodu prevodu nehnuteľnosti. Iba jej tvrdenie nie je dôvodom pre rozhodnutie
okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania
žalobkyni v 2.rade, lebo procesne zavinil zastavenie konania.

13. Okresný súd preto správne rozhodol o náhrade trov konania po späťvzatí žaloby a zastavení konania
po zistení, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa v 2.rade tým, že podanú žalobu vzala
späť.

14. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil
uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania a vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (R 49/1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, sp.
zn. 7MCdo 1/2014, 2MObdo 4/2010).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).