Slovak Telekom, a.s.


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204167
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123204167.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Slovak
Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, zast.: KC LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Pri Hrubej lúke 3634/1, 841 02 Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 324,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 324,27 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 324,27 eur od 24.04.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2023 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny dlžnej istiny 324,2 eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
08.12.2015 uzavretá žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v ktorej
žalovaný požiadal o prenos telefónneho čísla XXXX XXX XXX k podniku žalobcu (ďalej len „Žiadosť
o prenos čísla“). Na základe Žiadosti o prenos čísla bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa
08.12.2015 zmluva o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
a aktivovaná SIM karta s dočasne prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX na ktorú bolo
následne prenesené telefónne číslo žalovaného XXXX XXX XXX (ďalej len „Zmluva“). Medzi žalobcom
a žalovaným bol dňa 07.01.2019 uzavretý dodatok k Zmluve v ktorom si žalovaný dojednal program
služby ÁNO XL s dobou viazanosti 28 mesiacov za zľavnený mesačný poplatok v sume 40 Eur s DPH
mesačne a mobilný telefón Samsung Galaxy S9 Plus 64GB za akciovú kúpnu cenu v sume 28,99 Eur s
DPH s mesačným doplatkom k programu služby počas doby viazanosti v sume 21 Eur s DPH mesačne
(ďalej len „Dodatok“). Žalobca sa v Zmluve a v Dodatku zaviazal riadne a včas dodávať žalovanému
dojednané služby. Žalovaný sa v Zmluve a v Dodatku zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytnuté
služby. Žalobca riadne a včas dodával žalovanému dojednané služby. Za poskytnuté služby žalobca
vystavil nasledovné faktúry, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil: faktúra č. XXXXXXXXXX vo
výške 66 eur (služby mobilnej siete bez upomienky 4,99 eur), faktúra č. X XXXXXXXXX A. výške 62 eur
(služby mobilnej siete bez upomienky 4,99 eur), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 74,27 eur (služby
mobilnej siete bez nákladov vymáhania 18,90 eur), faktúra č. XXXXXXXXXX A. výške 61 eur (služby
mobilnej siete), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 61 eur (služby mobilnej siete), spolu suma 324,27 eur.
Žalovaný si neplnil povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytované služby počas trvania Dodatku.
Nezaplatením faktúr vznikla žalobcovi peňažná pohľadávka v sume 324,27 Eur. Keďže žalovaný je
so zaplatením dlžných faktúr v omeškaní, žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to od



24.04.2021, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX. To,
že úrok z omeškania je uplatňovaný až od splatnosti tejto faktúry je pre žalovaného ako spotrebiteľa
výhodnejšie.

3. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca Žiadosť o prenos čísla v mobilnej
sieti, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
Cenník pre poskytovanie služieb, s prílohou, faktúry.

4. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie v zmysle § 167 ods. 2 CSP bola žalovanému doručená dňa
06.06.2023, žalovaný na podanú žalobu a výzvu súdu nereagoval, nárok žalobcu v konaní tak neučinil
sporným.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 28.06.2023.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj ako
„zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných
služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis
poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným
údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich
sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad
zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)
v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého
pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní
a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom,
ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb



a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných
koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom
zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje
zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie
za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

14. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť
uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok
alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku
1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie
podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť
jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť
vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania
informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných
služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
ako nepodnikateľ (spotrebiteľ) uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 08.12.2015, keď
táto skutočnosť vyplýva zo súdu predloženej a zmluvnými stranami podpísanej Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ktorej uzatvorenie žalovaný nespochybnil. Následne zmluvné strany podpísali dňa
02.01.2019 Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Z charakteru záväzkového vzťahu
je zrejmé, že sa jedná o vzťah podnikateľského subjektu (veriteľa – právneho predchodcu žalobcu)
a spotrebiteľa – žalovaného. Predmetnou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom
v zmysle cenníka sa žalobca ako poskytovateľ služieb zaviazal aktivovať žalovanému program služieb
ÁNO XL s dobou viazanosti 28 mesiacov za zľavnený mesačný poplatok v sume 40 Eur s DPH mesačne
a mobilný telefón Samsung Galaxy S9 Plus 64GB za akciovú kúpnu cenu v sume 28,99 Eur s DPH



s mesačným doplatkom k programu služby počas doby viazanosti v sume 21 Eur s DPH mesačne..
Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvolených programov služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami a platným
Cenníkom služieb.

21. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z tej skutočnosti, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah vyplývajúci v zmysle § 44 zákona o elektronických
komunikáciách z uzavretých zmlúv o pripojení. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa
cenníka, resp. cenu so zľavou.

22. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb nasledovnými
faktúrami: faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 70,99 eur s upomienkou, 66 eur bez upomienky (služby
mobilnej siete, upomienka 4,99 eur), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 66,99 eur s upomienkou, 62 eur
bez upomienky (služby mobilnej siete, upomienka 4,99 eur), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 93,17
eur s upomienkou, 74,27 eur bez nákladov vymáhania (služby mobilnej siete, náklady vymáhania 18,90
eur), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 61 eur (služby mobilnej siete), faktúra č. XXXXXXXXXX vo
výške 61 eur (služby mobilnej siete), spolu suma 324,27 eur.

23. Súd mal v predmetnom konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaným a to jednak uhradiť
cenu za objednané služby a jednak povinnosť zotrvať v záväzkovom vzťahu po určenú dobu. Uvedené
žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré vyplývali aj z predložených listinných dôkazov žalovaný žiadnym
spôsobom nepoprel ani nerozporoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, ani neuviedol žiadne
tvrdenia, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu, preto súd z nich vychádzal. Zo strany žalovaného
nedošlo k úhrade ceny za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami tak, ako sú uvedené
v bode 22 tohto rozsudku, preto vo vzťahu k uvedeným nárokom súd vyhodnotil, že sa jedná
o nárok dôvodný a preukázaný, vyplývajúci z predložených zmlúv, obchodných podmienok právneho
predchodcu žalobcu a vyúčtovaných v zmysle cenníkov právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný potom
v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia či dôkazy o tom, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej
sumy v celosti či vo vyššom rozsahu, ako to tvrdil žalobca. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako
aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca
(veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že
dlh z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke uhradil.

24. Súd vo vzťahu k žalobnému návrhu poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca si v konaní mimo
skutočne poskytnuté a žalovaným čerpané služby tak, ako boli zmluvne stranami dohodnuté, neuplatnil
iné, fakturované nároky, tzn. platby za upomienky a iné náklady.

25. Súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu teda uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie
ceny neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 324,27 Eur, t.j. v plnom rozsahu vyhodnotil za
dôvodný a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu,
že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil (resp. že by mu zo strany právneho predchodcu žalobcu
neboli poskytnuté deklarované služby). Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by uhradil



čo i len časť žalovanej sumy, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie
neuhradených cien za poskytnuté služby vo výške 324,27 Eur.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm.
Žalovaný tým, že neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti faktúry, sa nasledujúcim dňom dostal do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, napriek uvedenej skutočnosti si žalobca uplatňuje iba
úrok z omeškania z celej nezaplatenej sumy a to od 24.04.2021, do zaplatenia, tzn. deň nasledujúci po
dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry č. 8281018118. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku
z omeškania, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Z
uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní. S ohľadom na skutočnosť, že
žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému, ktorý úspech nemal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). O samotnej výške tejto
náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).