FIPOREAL, s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/45/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220507
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1209220507.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej
veci žalobcu: STAND AUDIO, s.r.o., Zámocká 9, 901 01 Malacky, IČO: 35 790 911, zast.: JUDr. Miroslav
Pekár, advokát, Krížna 52, 821 08 Bratislava proti žalovanému: W. Z., D. I. X, XXX XX D., zast.: JUDr.
Ondrej Matejka, advokát, Špitálska 25, 811 08 Bratislava o zaplatenie 1 172,40 eur s príslušenstvom a
o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie sumy 829,85 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 172,40 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1 172,40 eur od 26.02.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 689,77 eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Pekára, advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1 172,40 eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si u neho
objednal stolík s policami z čiernej žuly s nožičkami z nerezu spolu so stojanom na DVD v prevedení
čierna žula - nerez s názvom TWIN DVD. Cena výrobku bez dopravy a montáže bola dohodnutá ešte
v roku 2008 na čiastku 50 000,- Sk. Žalovaný s cenou súhlasil, o čom svedčí podpísaný zákazkový list.
Dňa 26.11.2008 uhradil žalovaný žalobcovi zálohu vo výške 829,85 eur. Žalobca vystavil žalovanému
dňa 11.02.2009 faktúru na sumu 1 172,40 eur s lehotou splatnosti do 25.02.2009, v ktorej k cene
diela pripočítal dopravu, platnú DPH a zároveň odpočítal už uhradenú zálohu. Žalovaný žalobcovi
z predmetnej faktúry nič neuhradil. Dňa 21.04.2009 bola žalovanému zaslaná upomienka spolu s
fotokópiou faktúry. Dňa 11.06.2009 bola žalovanému zaslaná druhá upomienka. Žalovaný ani na túto
upomienku nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.

Súd vo veci vydal dňa 05.01.2010 pod č.k.: 31Ro/2158/2009-15 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1 172,40 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Voči
uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 18.02.2010 v zákonnej lehote odpor. V odpore
uvádza, že je pravdou, že si u žalobcu objednal stolík z čiernej žuly s nožičkami z nerezu spolu so
stojanom na DVD v prevedení čierna žula s názvom TWIN DVD a taktiež potvrdil, že bola v roku
2008 medzi ním a žalobcom dohodnutá cena 1 659,70 eur (50 000,- Sk). Rovnako je pravdou, že dňa
26.11.2008 zaplatil žalobcovi zálohu vo výške 829,85 eur (25 000,- Sk) na výrobu a montáž uvedeného
stolíka. V zákazkovom liste sa žalobca zaviazal dodať uvedený stolík a stojan na DVD v lehote 4-6



týždňov odo dňa zaplatenia zálohy. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť zálohu v zmysle zákazkového
listu splnil dňa 26.11.2008. V zmysle dohodnutých podmienok mu mal žalobca dodať stolík so stojanom
v termíne od 22.12.2008 do 11.01.2009. Do dnešného dňa mu však žalobca objednaný stolík a stojan
nedodal. Žalovaný sa pokúšal žalobcu opakovane kontaktovať, najmä telefonicky a urgoval dodanie
predmetného stolíka. Napriek opakovaným prísľubom zo strany žalobcu, ktorý neustále posúval termín
dodania tovaru, žalobca svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil.

Zároveň vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že vzhľadom na neschopnosť žalobcu dodať objednaný
stolík ani v dodatočnej lehote, ktorá je v trvaní 1 rok dostatočne primeraná, žalovaný týmto podaním
zároveň odstupuje od objednávky stolíka a stojanu na DVD, ktorú žalobca realizoval podľa Zákazkového
listu a žiada, aby mu žalovaný vrátil ním zaplatenú zálohu vo výške 829,85 eur. Vzhľadom na uvedené
preto žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu, aby mu
zaplatil sumu 829,85 eur.

Na pojednávaní vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že spoločnosť žalobcu už poznal predtým, ako si
objednal vyhotovenie stolíka so stojanom. V roku 1998 si u žalobcu objednal stolík pod televízor. Keďže
spoločnosť poznal, chcel si v nej objednať nový stolík. Stretol sa s pánom T. zo spoločnosti žalobcu v
Bratislave v obchodnom centre Polus, kde sa s ním dohodol, na objednanom tovare a jeho cene, ktorú
si následne ešte spresnili. Objednávku označenú ako Zákazkový list odfaxoval do spoločnosti žalobcu,
pričom keďže nemá fax, faxoval od svojej matky z práce. Ešte v ten istý deň ho navštívila pracovníčka
žalobcu pani O. v byte na I. B. C. D., kde prevzala od neho zálohu vo výške 25 000,- Sk. Žalobca mal
dodať objednaný tovar v lehote 4-6 týždňov, túto dobu prekročil asi o 4 týždne, kedy mu volal pán T.,
dohodol sa s ním na termíne, kedy to prídu namontovať. Pán T. prišiel s pánom H., avšak stolík sa im
nepodarilo zmontovať, mal nejakú vadu. Stolík si zobrali a prišli znova o týždeň, kedy prišla pani O.,
opätovne sa stolík nepodarilo zmontovať. Tvrdili, že je nejaká chyba v stojane na televízor. On potom
opakovane telefonoval s pánom T., ten hovoril, že je nejaký problém s držiakom na televízor, že má
problém s dodávateľom, viac sa však žalobca neozval. Stolík mu žalobca fyzicky nikdy nedodal.

Súd po vykonaní dokazovania, v nadväznosti na ustálený skutkový stav veci rozhodol vo veci samej
a rozsudkom zo dňa 16.02.2011 pod č.k. 51C/45/2010-73 tak, že návrh žalobcu zamietol a vyhovel
vzájomnému návrhu žalovaného a zaviazal žalobcu na zaplatenie sumu 829,85 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a zaviazal ho aj na náhradu trov konania.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, prečo si žalovaný nežiadal vrátenie zálohy
za stolík skôr, ale čakal až na súd. Práve táto nečinnosť zo strany žalovaného podľa žalobcu preukazuje,
že konanie žalovaného je od začiatku špekulatívne. Zároveň závery súdu prvého stupňa, vyplývajúce
z výpovedí svedkov žalobca považuje za nekonzistentné, neodôvodnené a nereflektujúce na jednotlivé
skutkové tvrdenia. Pravdivosť tvrdení žalovaného podľa názoru žalobcu spochybňuje aj tá skutočnosť,
že je nemožné, aby svedkyňa pani O. ako primerane fyzicky disponovaná žena vedela spolu s pánom
H. manipulovať s nákladom s hmotnosťou 200 kilogramov, tento prenášala a zmontovala.

V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia odvolací súd, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., vyhodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého
stupňa a vyslovil názor, podľa ktorého zo závermi súdu prvého stupňa, ktoré sa týkajú neunesenia
dôkazného bremena žalobcu, nebolo možné sa stotožniť, odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu,
týkajúceho sa hodnotenia výpovedí súdom prvého stupňa. Uviedol, že povinnosťou súdu je zisťovať v
konaní materiálnu pravdu, t.j. je povinný vždy skúmať z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich
okolností, rozhodných pre bezpečný záver o tom, či svedok hovorí alebo nehovorí pravdu. Okolnosť, že
svedok je alebo nie je so žalobcom alebo so žalovaným v určitom spoločenskom vzťahu, ktorý môže
byť priateľský alebo nepriateľský samo o sebe nemôže byť všeobecne podkladom pre záver súdu, že
týmto svedkom nemožno veriť.
Je povinnosťou súdu, aby pri zisťovaní skutkového stavu aj z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým
okolnostiam rozhodným pre vyhovenie alebo zamietnutie návrhu. To je pravda možné iba vtedy, ak súd
starostlivo a svedomite skúma všetky dôkazné prostriedky tak jednotlivo ako aj v ich celku a na základe
výsledkov dokazovania potom dovodí záver o tom, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov pokladá za
dokázané alebo nedokázané. Touto zásadou sa súd prvého stupňa neriadil pri hodnotení svedeckých



výpovedí. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí opomenul
vyporiadať so skutočnosťou, že žalovaný, ktorý dňa 26.11.2008 zaplatil žalobcovi zálohu za zhotovenie
diela v sume 829,85 eur a tvrdil, že mu dielo žalobcom dodané nebola, sa až v odpore, t.j. po 15
mesiacoch po zaplatení zálohy, začal domáhať jej vrátenia vzájomným návrhom.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o návrhu, riadne zistiť
skutkový stav veci a doplnením dokazovania o výsluch žalovaného, vykonané dôkazy opätovne
vyhodnotiť v súlade s ust. §132 O.s.p..

V nadväznosti na závery zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec v intenciách
názoru odvolacieho súdu opätovne prejednal a vo veci rozhodol.

Po vrátení veci odvolacím súdom zopakoval už raz vykonané dôkazy a opätovne vypočul žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením
s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi a po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd
dospel k týmto skutkovým záverom:

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, vložka č. 1565/B, oddielu
Sa, súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou pod obchodným menom STAND
AUDIO, s.r.o..

Zo Zákazkového listu (bez uvedenia čísla a dátumu) súd zistil, že žalovaný si ako zákazník u žalobcu
objednal výrobok označený ako Compakt 1- A Typ, TWIN DVD z materiálu žula čierna, s hrúbkou platne
30 mm, povrch: čierna žula a povrch nôh: nerez. Zákazkový list obsahuje aj náčrt výrobku. Dodacia
lehota bola dohodnutá na 4-6 týždňov, cena bola dohodnutá na sumu 1 659,70 eur (50 000,- Sk) bez
dopravy a montáže. Záloha bola dohodnutá vo výške 829,95 eur (25 000,- Sk).

Dňa 26.11.2008 vystavil žalobca príjmový doklad, z ktorého vyplýva, že prijal od žalovaného sumu
829,95 eur (25 000,- Sk) ako "zálohu za tovar".

Žalobca vystavil žalovanému dňa 11.02.2009 faktúru č. 29008, splatnú dňa 25.02.2009, na sumu 1
172,40 eur. Táto suma pozostáva zo sumy 869,02 eur za položku Twin DVD, zo sumy 1 100,06 eur
za položku Compact 1 - a typ, zo sumy 33,19 eur za položku doprava 24.01.2009 a z položky záloha
26.11.2008 vo výške - 829,85 eur. Dátum dodania služby je uvedený na faktúre : 27.01.2009.

Dňa 21.04.2009 a dňa 11.06.2009 vystavil a zaslal žalobca žalovanému upomienky na sumu 1 172,40
eur.

Z výpovede svedkyne pani S. O., ktorá pracuje ako asistentka v spoločnosti žalobcu od roku 2005 súd
zistil, že žalovaného svedkyňa videla dva alebo trikrát. Prvýkrát sa s ním stretla, keď pri osobnej návšteve
v Bratislave, na základe pokynu pána T., prevzala od žalovaného zálohu v sume 25 000,- Sk, o čom
vystavila aj príjmový doklad. Ona potom zadala stolík do výroby. Potom má vedomosť o tom, že stolík
išiel namontovať žalovanému pán T. s pánom H., ktorý má na starosti montáž. Pokiaľ má svedkyňa
vedomosť, stolík bol namontovaný hneď na prvýkrát. Podľa nej sa stolík už nemusel opravovať, bol
namontovaný hneď na prvýkrát, ona však svedkyňou pri montáži nebola. Následne sa svedkyňa opravila
a uviedla, že sa tam museli domontovať ešte držiaky na TV, išlo o lišty. Keďže pán T. nemohol dodať
osobne tieto lišty s pánom H.U., požiadal ju, aby s ním išla. Ona ho tam odviezla, išla s pánom H. k
žalovanému, tento však pána H. dovnútra nevpustil, lišty si od neho zobral v igelitovej taške a ju zobral do
bytu, s tým, že jej chce ukázať nejaké nedostatky. Ona s ním išla hore, myslela si, že to bude vyplatené,
že sa podpíšu papiere a doplatí sa cena. Žalovaný jej niečo ukazoval, ona však o tom nič nevedela,
nakoľko je len asistentkou. V byte však pri tejto návšteve videla zmontovaný predmet diela, neboli tam
len tie lišty.
Z jej svedeckej výpovede súd zistil, že pri dodávke diela na zákazku, je bežný postup žalobcu taký, že sa
na základe objednávky dielo zhotoví, pričom pri jeho montáži sa zákazníkovi dodáva spolu s dielom aj
dodací list, ktorý ona vyhotoví aj podpíše. V tomto prípade však dodací list nevystavila k montáži, nevie
prečo to tak bolo v tomto prípade. Najprv svedkyňa uviedla, že na tento výrobok nikdy nevystavila dodací
list, následne uviedla, že ho má vystavený a predložila súdu dodací list. V tomto dodacom liste nebola
uvedená cena za montáž a dopravu, pretože to ešte nie je kompletné. Čo nie je kompletné svedkyňa



uviesť nevedela. V dodacích listoch sa bežne uvádza aj cena za montáž a dopravu, svedkyňa však
neodpovedala na otázku, prečo to tak v tomto prípade neurobila. Na otázku, prečo dodací list nie je
opečiatkovaný a podpísaný žalobcom, uviedla, že je to preto, že ho len teraz vytiahla. Na otázku, odkiaľ
ho vytiahla svedkyňa neodpovedala.

Zo svedeckej výpovede pána Ľ. T., jediného spoločníka spoločnosti žalobcu súd zistil, že tento bol v
minulosti konateľom spoločnosti, avšak v roku 2008-2009 konateľom nebol. V tomto období nebol ani
zamestnancom žalobcu, bol už len jeho jediným spoločníkom. Žalovaného stretol viackrát, prvýkrát v
Bratislave v obchodnom centre Polus. Potom sa stretli ešte raz, aby si spresnili predstavy. Následne
on vypracoval zákazkový list. Na základe tohto zákazkového listu potom pani O. išla od žalovaného
prevziať zálohu. Dodacia doba bola 4-6 týždňov, avšak keďže sa dodávka mala uskutočniť v mesiaci
december, kedy dodávatelia si už čerpajú dovolenku, dohodol sa telefonicky so žalovaným, že tovar
dodajú až koncom januára. On spolu so zamestnancom spoločnosti žalobcu pánom H. v polovici januára
zmontovali v byte žalovaného objednaný výrobok. Výrobok riadne dodali namontovali, avšak televízny
prijímač nebolo možné namontovať na lišty, nakoľko zadná časť televízora nebola rovná a bolo potrebné
lišty prerobiť tak, že sa tam museli namontovať otvory. Žalovaný v byte nemal potrebné náradie, preto
to museli zobrať do firmy, dohodli sa, že to dorobia a namontujú o týždeň. Rozprávali sa aj o tom,
že v cene nebola zahrnutá montáž a doprava, že si žalobca vyúčtuje dve cesty, napokon sa spolu so
žalovaným dohodli, že mu naúčtujú 33,19 eur (1000,- Sk), okrem toho mu svedok dal zľavu 10 alebo
15%. O týždeň išli jeho kolegovia montovať výrobok, on bol v Žiline, tak tam išiel pán H. a pani O.,
ktorá mala žalovanému odovzdať faktúru a prevziať peniaze. Pani O. svedkovi telefonovala a uviedla,
že žalovaný tvrdil, že výrobok nie je v poriadku a že on si domontuje lišty sám a že to potom doplatí.
Opakovane sa následne spojil so žalovaným, ktorý tvrdil, že výrobok nie je v poriadku, nesedia rozmery.
Pri prvej montáži nemal pripravený dodací list, ak by bol výrobok v poriadku, mal čistý papier, kde by sa
uviedol dátum a kto výrobok odovzdal a prevzal. Keďže brali ešte späť lišty na dokončenie, tak nedal
zákazníkovi podpísať žiadne doklady. Podľa jeho vyjadrenia to tak robia bežne, najmä keď ide o atypické
výrobky, ako to bolo aj v tomto prípade. Dodacie listy a faktúry vystavuje pani O., ktorá ich aj podpisuje,
alebo to robí on, pričom vtedy podpisuje dodacie listy on.

Zo svedeckej výpovede svedka K. H., ktorý pracuje asi 12 rokov v spoločnosti žalobcu ako montážnik,
súd zistil, že svedok s pánom T. dodali výrobok žalovanému, zmontovali ho, ale nesedeli lišty, tieto
museli byť upravené, museli sa prevŕtať diery na televízor. Dohodli sa, že to svedok urobí a donesie to
žalovanému o týždeň. Tieto lišty mu niesol aj s pani O., pričom žalovaný mu vytrhol tašku s lištami z
ruky s uvedením, že on si to namontuje sám. Pani O. s ním išla aj do bytu, zostala tam asi pol hodinu.
Potom telefonovali pánovi T., a oznámili mu, že žalovaný nedoplatil rozdiel v cene. Nie je pravdou, že
by tento stolík odniesli z bytu žalovaného preč, tento mu v byte zmontovali a nechali mu ho v byte. Preč
odniesli len lišty, ktoré mu žalovaný pri druhej návšteve zobral.

Zo svedeckej výpovede svedkyne F. J., ktorá žije so žalovaným v spoločnej domácnosti asi 3 roky a žila
s ním aj v roku 2008-2009, súd zistil, že svedkyňa bývala so žalovaným v Bratislave na I. B.. Vie, že
si žalovaný objednal u žalobcu stolík pod televízor. Pamätá si ako k nim domov prišli dvaja páni, ktorý
priniesli tento stolík, poskladali ho, ale bol nakrivo, išlo o palicu, na ktorej mal byť upevnený televízor, tá
bola nakrivo, žalovaný sa rozčuľoval, a žiadal, aby ho zobrali späť, oni si ho odviezli a potom ho už viac
nepriniesli. Ona v čase montáže varila v kuchyni obed. Svedkyňa videla stolík poskladaný, tento stolík si
však pracovníci žalobcu rozmontovali a odniesli ho preč. Tento stolík sa v ich domácnosti nenachádza
a ani sa nenachádzal. Vie, že pracovníci žalobcu prišli do bytu aj druhýkrát, ale ona v tom čase bola
práci. Avšak keď prišla z práce, stolík v byte nebol.
Zo svedeckej výpovede svedkyne O. Z., matky žalovaného, súd zistil, že táto sa so žalovaným
navštevuje sporadicky. O stolíku pod televízor vie, nakoľko z jej zamestnania faxoval syn objednávku
tohto stolíka. Vie, že žalovaný zaplatil zálohu za stôl pod televízor, je z celej veci nešťastný, nakoľko
stôl dodnes nemá. Syn stolík z čiernej žuly v byte nemá, má tam len taký čierny drevený. Priateľku syna
pozná, ide o pani J., syn s ňou žije v spoločnej domácnosti asi dva alebo tri roky.

Z listinného dôkazu potvrdenia spoločnosti SIAL spol. s r.o. vyplýva, že jeden kus čiernej žuly o
rozmeroch 1200x500x30 mm váži asi 55 kg.

Z výpovede žalovaného týkajúceho s uplatnenia si vrátenia zálohy vyplynulo, že žalovaný opakovane
telefonoval s pani O., ktorá mu sľúbila, že stolík skompletizujú, preto čakal. Toto trvalo 3-4 mesiace,



následne odcestoval v lete na dva mesiace, potom ešte telefonoval s pánom T. a potom bol mu doručený
zo súdu platobný rozkaz. Potom si teda on uplatnil vrátenie zálohy. Pokiaľ ide o váhu stolíka, a tvrdenie,
že pani O. nemohla ako žena uniesť stolík uviedol, že stolík sa skladal z viacerých kusov a vynášali
ho rozložený.

Takto zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke, pričom tu osobitne treba poukázať na
to, že súd bol pri rozhodovaní veci viazaný názorom odvolacieho súdu, a to najmä pri hodnotení
vykonaných dôkazov, a to až v takej miere, že súdu nezostalo iné, než na základe odvolacím súdom
vysloveného názoru návrh za prakticky totožného skutkového stavu zamietnuť (odvolací súd totiž vo
svojom zrušujúcom uznesení vyhodnotil vykonané dokazovanie opačne ako súd prvého stupňa a tým
vyriešil zásadné skutkové otázky, ktoré mali význam pre rozhodnutie súdu).

Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa
ako na preddavok.

Podľa § 644 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného
mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného
mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.

Podľa § 650 ods. 2 Občianskeho zákonníka po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec
zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným
spôsobom s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia
diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V
prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.

Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 123 O.s.p., účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Súd prvého stupňa sa v zmysle uznesenia odvolacieho súdu musel v prvom rade zaoberať otázkou,
prečo si žalovaný uplatnil nárok na vrátenie zálohy až po tom, ako mu bolo doručený návrh na vydanie
platobného rozkazu. V tejto súvislosti súd vypočul žalovaného, ktorý na zdôvodnenie svojho postupu
uviedol, že opakovane kontaktoval žalobcu, ktorý mu tvrdil, že mu stolík zmontujú a dodajú, následne
odcestoval na dovolenku, po návrate kontaktoval pána T. a následne mu bol doručený návrh zo súdu.

Súd sa následne v danej veci, v súlade so závermi odvolacieho súdu, musel zaoberať otázkou hmotnosti
stolíka. Podľa potvrdenia predloženého žalobcom mala jedna doska stolíka 55 kilogramov, pričom stolík
pozostával z dvoch samostatných dosiek.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 644 a nasl. Občianskeho
zákonníka, kde žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako zhotoviteľa objednal výrobu predmetu diela
- veci na zákazku a žalobca sa zaviazal tento predmet diela zhotoviť a dodať v dohodnutom termíne
žalovanému. Rovnako sa účastníci dohodli na cene predmetu diela vo výške 1 659,70 eur (50 000,- Sk).
Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak zo zákazkového listu ako aj z výpovedí žalovaného a svedkov.



Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi zálohu za cenu predmetu diela
vo výške 829,85 eur (25 000,- Sk).

Spornou skutočnosťou ostala medzi účastníkmi dodávka predmetu diela. Žalovaný tvrdil, že mu žalobca
dohodnuté dielo nedodal, resp. že predmet diela bol dodaný a zmontovaný, avšak keďže nespĺňal
dohodnuté kritéria (na objednaný stolík nebolo možné upevniť televízny prijímač), žalobca si predmet
diela odniesol a to opakovane. Po druhej návšteve, kedy si žalobca znova predmet diela odniesol, mu
ho už opätovne neprišiel zmontovať a odovzdať. Žalobca naopak tvrdil, že predmet diela riadne dodal
žalovanému a aj mu ho zmontoval, pričom pri prvej montáži zistil, že je potrebné upraviť držiak televízora,
ktorý mu upravený priniesol pri druhej návšteve, pričom žalovaný mu neumožnil jeho montáž, držiak si
zobral a uviedol, že si to namontuje sám.

Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, s poukazom na vyhodnotenie
vykonaných dôkazov odvolacím súdom, súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy spôsobom, ktorý
mu bol uložený v rozhodnutí zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Na základe týchto skutočností
možno potom konštatovať, že v prejednávanej veci žalobca preukázal svedeckými výpoveďami svedkov,
že žalovanému skutočne dodal predmet diela.

Naopak žalovaný následne v konaní nepreukázal tvrdenie, že by došlo k odneseniu zmontovaného
stolíka žalobcom, a teda neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo
opakovane k rozmontovaniu a odneseniu predmetu diela žalobcom.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného, súd tento návrh v celom rozsahu zamietol. V konaní nebolo
sporné ani medzi účastníkmi, že žalovaný uhradil žalobcovi zálohu vo výške 829,85 eur. Keďže žalobca
v konaní preukázať, že došlo k zhotoveniu a dodaniu predmetu diela žalovanému, žalovaným uhradená
sumu 829,85 eur predstavuje časť zaplatenej ceny za dielo vrátane ceny montáže a cestovných
nákladov, pričom na doplatenie zvyšku súd zaviazal žalobcu v tomto rozhodnutí.

Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny, priznal súd zároveň
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške určenej v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ, § 563 OZ v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Úroky z omeškania v zákonnej výške
9 % ročne súd priznal žalobcovi od 26.02.2009, teda deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 29008
vystavenej žalobcom na doplatenie ceny za dielo vo výške 1 172,40 eur so splatnosťou 25.02.2009. Teda
dňom 26.02.2009 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením ceny a nákladov za vyhotovené dielo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súdu nezostalo iné, než žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovieť a vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania vo výške 689,77 eur, ktorý pozostáva zo žalobcom
zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh (tak ako si ho žalobca uplatnil vo vyúčtovaní náhrady
trov konania) vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 619,77 eur.

Vzhľadom na to, že konanie o vzájomnom návrhu má charakter spojenej veci, súd rozhodol o náhrade
trov právneho zastúpenia v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil tak, že vychádzal hodnoty veci 1 172,40 eur,
ktorú zvýšil o 1/3 základne sadzby tarifnej odmeny, ktorá právnemu zástupcovi žalovaného patrí vo veci
vzájomného návrhu. Takto určená základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje sumu 78,56 eur za
jeden úkon právnej služby.

Podľa § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky súd priznal žalobcovi
náhradu tarifnej odmeny jeho právneho zástupcu za nasledujúce úkony právnej služby po 78,56 eur za
jeden úkon:
1) prevzatie a príprava zastúpenia- 1x 78,56 eur plus režijný paušál 7,41 eur plus DPH 20% - 17,19
eur, spolu 103,16 eur,
2) doplnenie dôvodov odvolania zo dňa 11.05.2011 - 1x 78,56 eur plus režijný paušál 7,41 eur plus DPH
20 % - 17,19 eur, spolu 103,16 eur,



3) písomné podanie na súd zo dňa 24.01.2011 - 1x 78,56 eur plus režijný paušál 7,41 eur plus DPH
20 % - 17,19 eur, spolu 103,16 eur,
4) účasť na pojednávaní dňa 12.04.2012 - 1x 78,56 eur plus režijný paušál 7,63 eur plus DPH 20 %
- 17,24 eur, spolu 103,43 eur,
5) písomné podanie na súd zo dňa 12.04.2012 - 1x 78,56 eur plus režijný paušál 7,63 eur plus DPH
20 % -17,24 eur, spolu 103,43 eur,
6) účasť na pojednávaní dňa 02.05.2012 - 1x 78,56 eur plus režijný paušál 7,63 eur plus DPH 20 %
- 17,24 eur, spolu 103,43 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).