DELUVIS s. r. o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/108/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213948
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112213948.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DELUVIS s.r.o.,
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 798 998, právne zastúpeného BOHUNICKÝ & Co. s.r.o.,
Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: J.. V. B. - SINGI, miesto
podnikania Bradlianska 1353/13, Bratislava, IČO: 32 054 661, právne zastúpenému JUDr. Alojz Baránik,
advokát, Mateja Bela 8, 811 06 Bratislava, o určenie dňa a právneho titulu zániku zmlúv, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/89/2012-199 zo dňa 09.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/89/2012-199 zo dňa
09.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2012 domáhal
určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 19.10.2010,
Mandátnej zmluvy zo dňa 01.08.2007 a Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.02.2012, ako i náhrady
trov konania. Žalobca ako dôvod uviedol, že dňa 01.08.2007 uzatvoril so žalovaným Mandátnu zmluvu,
dňa 19.10.2010 Zmluvu o obchodnom zastúpení, a dňa 15.2.2012 Zmluvu o poskytovaní služieb. Listom
zo dňa 27.3.2012 žalovaný odstúpil od uvedených zmlúv z dôvodu, že mu bol zamedzený prístup
do priestorov sídla žalobcu, boli mu odobraté kľúče od kancelárií, token a chipkarta, znefunkčnená
pracovná emailová adresa a tým mu bola znemožnená komunikácia s klientmi. Mal za to, že žalobca
sa svojím zavineným konaním dostal do omeškania s poskytovaním súčinnosti žalovanému, a to aj v
dodatočnej lehote poskytnutej žalobcovi v liste označenom ako Výzva na odstránenie protiprávneho
stavu, doručenom dňa 08.03.2012. Na výzvu žalobca odpovedal listom, doručeným dňa 15.03.2012,
v ktorom uviedol, že nemá vedomosť o bránení vstupu do priestorov žalobcu. Odobratím kľúčov,
tokenu a chipkarty žalobca zamedzil vstup do priestorov z dôvodu, že na pracovisku žalobcu došlo k
protiprávnemu konaniu v noci zo 28.2.2012 na 29.2.2012 (ako i následne v doobedňajších hodinách dňa
29.2.2012), a to k úniku osobných údajov podliehajúcich ochrane žalobcu, čím došlo zo strany žalobcu k
vykonaniu úkonov za účelom objasnenia protiprávneho činu. V tom čase smerovali všetky dôkazy proti
žalovanému, nešlo preto o bezdôvodné a svojvoľné rozhodnutie žalobcu a zároveň nedošlo k porušeniu
či už zmluvných alebo zákonných povinností žalobcu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že dňa 16.03.2007
bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o realizácii vstupného školenia, ktorá bola dňa



01.07.2007 nahradená Zmluvou o obchodnom zastúpení, následne sa dňa 01.08.2007 Mandátnou
zmluvou žalovaný zaviazal pre žalobcu vyvíjať ďalšie aktivity. Za uvedené činnosti sa žalovaný
zaviazal vyplácať žalobcovi odmenu v zmysle Príloh 1, 2. I keď bola zmluva nazvaná mandátna,
išlo o zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko jej predmetom bola činnosť smerujúca k uzatvoreniu
určitého druhu zmlúv a žalovaný bol odmeňovaný províziou zo zrealizovaných obchodov. Zmluva o
obchodnom zastúpení bola dňa 19.10.2010 nahradená novou Zmluvou o obchodnom zastúpení, z
dôvodu potreby zosúladenia zmluvy s právnymi predpismi, predmet ostal nedotknutý. Dňa 15.02.2012
strany uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 29.02.2012 obdržal
emailovú správu, ktorej prílohou boli PDF naskenované dokumenty. Dňa 02.03.2012 bol žalovaný
požiadaný o osobné stretnutie s konateľmi žalobcu, kde bol žalovaný obvinený, že je autorom e-
mailu. Žalovaný obvinenie odmietol ako nepravdivé a považoval ho za vykonštruovaný pokus, ako sa
zbaviť nežiaduceho spolupracovníka, pričom uvedenému predchádzal konflikt s konateľom žalobcu V..
V. K.. Ihneď po schôdzke s vedením spoločnosti bol žalovanému zamedzený prístup do kancelárie
žalovaného. Následne, žalobca zrušil žalovanému i prístup do informačného systému a jeho e-mailovú
adresu, čím mu znemožnil plnenie jeho záväzkov z uvedených zmlúv, a tým získanie nároku na
vyplatenie dohodnutých odmien. Súčasne boli niektorí klienti žalobcu informovaní, že žalobca so
žalovaným ukončuje spoluprácu. Žalovaný uviedol, že kroky žalobcu smerovali od počiatku k zabráneniu
činnosti žalovaného v spoločnosti žalobcu, pričom žalobca nemal dôkaz o tom, kto poslal e-mail a
tvrdenie, že bol odoslaný z notebooku žalovaného, nebolo ani len preskúmané.
Žalovaný dňa 08.03.2012 doručil žalobcovi výzvu na odstránenie protiprávneho stavu, na ktorú žalobca
reagoval doručením Výpovede Zmluvy o obchodnom zastúpení a Oznámenia o zániku Mandátnej
zmluvy zo dňa 08.03.2012. V zmysle výpovede mala zmluva skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej
lehoty, t.j. dňom 30.06.2012. Žalobca naďalej odmietal poskytnúť žalovanému súčinnosť napriek
urgenciám zo dňa 15.03.2012 a 22.03.2012. Ani dňa 25.03.2012 v termíne, kedy bol žalobca podľa bodu
8.1 prílohy Zmluvy o obchodnom zastúpení a Mandátnej zmluvy povinný predložiť žalovanému výkaz
provízií a vykonať ich vyúčtovanie, si svoje povinnosti žalobca nesplnil. Dňa 28.03.2012 doručil žalovaný
žalobcovi odstúpenie od zmlúv, ktoré zanikli momentom doručenia odstúpenia. Dňa 30.03.2012 doručil
žalobca žalovanému odstúpenie od Dohody o poskytnutí zálohovej platby z 16.11.2011, odstúpenie od
Dohody o poskytnutí zálohovej platby z 06.12.2011 a odstúpenie od Dohody o poskytnutí zálohovej
platby z 10.01.2012. Za účelom zabezpečenia vrátenia zálohových platieb, boli v zmysle dohôd
vystavené pre žalobcu vlastné bianko zmenky s nevyplnenou zmenkovou sumou a dátumom splatnosti,
ktoré bol žalobca oprávnený vyplniť v prípade omeškania žalovaného s vrátením zálohových platieb.
Listom zo dňa 02.04.2012 si žalovaný uplatnil u žalobcu právo na vyplatenie odstupného 34.480
eur, ktoré započítal s pohľadávkami žalobcu na vrátenie zálohových platieb vo výške 6.500 eur. S
poukazom na uvedené vznikla povinnosť žalobcu vydať žalovanému všetky ním vystavené zmenky,
načo bol vyzvaný listom zo dňa 04.04.2012. Zmenky dodnes neboli žalobcom vydané. S poukazom na
neplnenie si zmluvných a zákonných povinností si žalovaný uplatnil u žalobcu dňa 21.05.2012 vyplatenie
odstupného. Vzhľadom k tomu, že žalobca splnenie povinností odmieta, uplatnil si žalovaný svoje nároky
žalobami podanými na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 26Rob/177/20012 o zaplatenie 35.188,60
eur, sp. zn. 23Cb/120/2012 o vydanie originálov bianko zmeniek, sp. zn. 23Cb 121/2012 o uloženie
povinnosti vydať písomné potvrdenie.

3. Žalovaný namietol neexistenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení.
Ako dôvod uviedol, že na Okresnom súde Bratislava V sa vedie konanie pod sp. zn. 29 Cb/201/2012, kde
sa žalovaný v postavení žalobcu domáha od žalobcu zaplatenia odstupného, nároku na zaplatenie pokút
za údajné porušenie konkurenčnej doložky a mal za to, že iba tento súd je oprávnený v rámci predbežnej
otázky určiť platnosť resp. neplatnosť odstúpenia žalovaného od jednotlivých zmlúv. Zastával názor, že
žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie neplatnosti. Určovacím výrokom v tomto konaní
sa nedosiahne stav právnej istoty, nakoľko účastníci by museli naďalej pokračovať v začatých súdnych
konaniach. Žalovaný mal za to, že bez ohľadu na to, či je odstúpenie platné alebo nie, má nárok na
zaplatenie odstupného v zmysle § 669 Obchodného zákonníka. Uviedol, že rozposlanie emailu bolo
predmetom trestného konania pre trestný čin ohrozovania obchodného bankového a iného tajomstva.
Žalovaný podal taktiež trestné oznámenie, a to pre trestný čin ohovárania. Žalovaný následne podal
na Okresný súd Bratislava IV žalobu na ochranu osobnosti, v konaní v ktorom p. K. uznal, že sa jeho
vyjadrenia nezakladali na pravdivých údajoch. V nadväznosti na to doručil žalovanému ospravedlnenie.

4. Na pojednávaní dňa 9.11.2016 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného petitu, v zmysle ktorého
sa žalobca domáhal určenia dňa zániku Zmluvy o obchodnom zastúpení, Mandátnej zmluvy a Zmluvy



o poskytovaní služieb, a to na základe právneho titulu, ktorým bola Výpoveď žalobcu zo dňa 8.3.2012 a
Oznámenie žalobcu o zániku Mandátnej zmluvy zo dňa 8.3.2012., ako i náhrady trov konania. Žalobca
výsledok žaloby považoval za potrebný i z dôvodu vedenia účtovníctva, aby mohol uzavrieť z akého
dôvodu má byť pohľadávka žalovaného vyplatená, či titulom odstupného alebo titulom výpovede. Mal za
to, že rozhodnutím v tomto konaní sa predíde iným žalobám. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a uviedol,
že sa nejedná o určenie právnej skutočnosti, nakoľko žalobca neuvádza akej právnej skutočnosti sa
domáha, ani osobitný predpis, z ktorého má vyplývať jeho právo.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi stranami sporu ostala v prvom rade
sporná otázka, či sa jedná o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu (§ 137
písm. d/ CSP) alebo ide o určenie práva, kedy je nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na
takomto určení (§ 137 písm. c/ CSP). Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení
§137 CSP, § 34 OZ. Konštatoval, že predmetom konania je primárne určenie k akému dátumu došlo
k zániku uzavretých zmlúv medzi stranami sporu. Zánik právneho vzťahu (zmlúv) sám o sebe nie je
právnou skutočnosťou, t.j. okolnosťou ktorá spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov.
Zánik právneho vzťahu je už priamo dôsledok/účinok určitej právnej skutočnosti (napr. právneho úkonu,
akým je i odstúpenie alebo výpoveď zmluvnej strany). Nakoľko predmetom konania nie je primárne
určenie právnej skutočnosti (určenie či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy alebo platnej výpovedi,
čo je až právnym titulom - dôvodom preukazujúcim opodstatnenosť žaloby, jej dôvodnosť), nestotožnil
sa s názorom žalobcu, že sa žalobou domáha určenia právnej skutočnosti. Uviedol, že i v prípade, keby
tak bolo, žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právo domáhať sa určenia právnej skutočnosti vyplýva
z osobitného predpisu, ako je to napr. v zmysle § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, pri
žalobe o určení doby splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka, pri žalobe o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, prípadne pri žalobe o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, kedy nie je nevyhnutné preukazovať
naliehavý právny záujem, nakoľko vyplýva zo samotného znenia zákona. Žalobca v žalobnom petite
neuvádza akej právnej skutočnosti sa domáha, ani z akého právneho predpisu má jeho právo vyplývať.

6. Poukázal na ust. § 34 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny úkon právnou skutočnosťou
majúcou za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, teda aj vznik, zmenu a zánik právnych
vzťahov, ktorých obsahom sú subjektívne práva a povinnosti. Určením platnosti resp. neplatnosti
právneho úkonu je zároveň určením jeho právnych účinkov. To znamená, že pri určení vecnoprávnych
účinkov je nevyhnutné sa prejudiciálne zaoberať určením platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, na
základe ktorého bol ukončený (založený, zmenený) právny vzťah. Žalobu o určenie účinkov, ktoré nastali
v dôsledku určitej právnej skutočnosti, resp. žalobu o určenie existencie/neexistencie právneho vzťahu
možno zaradiť pod žalobu o určenie práva v zmysle § 137 písm. c) CSP. Určením zániku právneho
vzťahu, ako je to v tomto konaní, zároveň dochádza i k určeniu vzniku, zmeny alebo zániku subjektívnych
práv. Preto i žalobu o určenie zániku jednotlivých zmlúv (ako právnych vzťahov) možno zaradiť pod
žalobu o určenie práva (právnych vzťahov), kedy je nevyhnutné skúmať naliehavý právny záujem.

7. S poukazom na vymedzený predmet konania, súd v konaní primárne skúmal splnenie podmienky
uvedenej v § 137 písm. c) CSP, t.j. existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či právny
vzťah medzi stranami sporu zanikol (kedy, na základe akého právneho dôvodu), aby sa následne
mohol zaoberať vecou samou (určením účinkov právneho vzťahu a právnym dôvodom týchto účinkov),
nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom naliehavého právneho záujmu na určení práva
sa súdu prvej inštancie javilo ako potrebné uviesť, že určovacia žaloba má v prvom rade preventívny
charakter, ktorej cieľom je zabrániť ďalším prípadným sporom medzi stranami. Bude opodstatnená
najmä v prípadoch, ak by bez tohto určenia bolo žalobcove právo ohrozené, alebo kde by sa bez
tohto určenia stalo jeho postavenie neistým. Určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do
naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Súd
prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobu nemožno odmietnuť z dôvodu, že bola podaná
na súde skôr ako žaloba na plnenie, lebo by tým došlo k porušeniu zásady legitímnych očakávaní
a taktiež mal za to, že určovacia žaloba nezakladá prekážku litispendencie pre žalobu na plnenie a
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, by súd posudzoval bez ohľadu na skutočnosť, či
došlo k podaniu žaloby na plnenie. V prípade ak bola žaloba o plnenie podaná neskôr, nepreukazuje
to automaticky naliehavý právny záujem na určení účinkov právneho vzťahu. I v prípade, keby žaloba
o plnenie nebola podaná, musel by žalobca preukazovať naliehavý právny záujem. Žalobca dôvodnosť



svojej žaloby odvodzoval tým, že nevie posúdiť a je v neistote akým titulom má žalovanému plniť, či
titulom odstupného alebo titulom výpovede a rozhodnutím o tejto žalobe sa jeho stav právnej neistoty
odstráni. V tejto súvislosti konajúci súd poukázal na skutočnosť, že v prípade ak bolo primárnym cieľom
žalobcu plniť žalovanému, mal možnosť tak urobiť, nebolo preto dôvodné tvrdenie žalobcu o jeho
neistote pri výške plnenia. Uviedol, že touto žalobou nemožno dosiahnuť stav právnej istoty medzi
stranami sporu, nakoľko sa rozhodnutím vo veci samej nepredíde žalobám o plnenie. Mal za to, že
nielen samotné podanie žalôb, ale dokonca len samotná možnosť podania žalôb o plnenie, vylučuje v
danom prípade existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom na uvedené
nemalo vplyv ani, že jednotlivé konania vedené na Okresnom súde Bratislava V, II, boli prerušené do
právoplatného skončenia v tejto veci. Ďalej uviedol, že žalobca nesprávne odôvodňoval naliehavosť na
určení existenciou podkladu pre ostatné súdy. Zastával názor, že jednotlivé konania o plnenie boli začaté
neskôr, preto žalobca v čase podania žaloby nemohol naliehavý právny záujem odôvodňovať tým, že
bude podkladom pre rozhodnutie o nárokoch strán sporu v iných súdnych konaniach. Keďže súd prvej
inštancie nemal v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu žalobcu,
nezaoberal sa ani vecou samou, t.j. či došlo k zániku jednotlivých zmlúv na základe právneho dôvodu,
ktorým je Výpoveď žalobcu zo dňa 8.3.2012 a nevykonal v tomto smere ďalšie dokazovanie, nakoľko
naliehavý právny záujem musí vyplynúť či už zo žaloby alebo výsluchu žalobcu - ktorý je nositeľom
jednak dôkaznej povinnosti, a jednak povinnosti tvrdenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobca v odvolaní poukázal na právo prednosti skôr podanej žaloby. Súhlasil s právnym názorom súdu
prvej inštancie o tom, čo bolo predmetom konania, nesúhlasil však so závermi o absencii naliehavého
právneho záujmu. Namietal, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žaloba podaná v tomto konaní,
bola v čase jej uskutočnenia jediným účinným procesnoprávnym prostriedkom smerujúcim k ustáleniu
vzájomných nárokov strán sporu a ich vysporiadaniu a súčasne jediným použiteľným prostriedkom
ochrany práv žalobcu. Mal za to, že žalobu nemožno odmietnuť s poukazom na existenciu neskôr
podanej žaloby, pretože takýto výklad by bol v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní žalobcu.
Zdôraznil, že určovania žaloba, podaná v tomto konaní, spĺňa preventívny charakter, t.j. predchádza
množeniu a začatiu ďalších súdnych sporov a smeruje k vydaniu takého súdneho rozhodnutia, ktoré
by vytvorilo pevný právny základ pre právny vzťah medzi stranami sporu. Žalobca sa súčasne vyhradil
voči argumentácii súdu prvej inštancie ohľadom postupu pri vysporiadaní záväzkov so žalovaným,
pretože by to smerovalo k množeniu ďalších súdnych sporov medzi stranami, čo je v rozpore so
zásadami civilného sporového konania. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z toho, že potrebu meritórneho rozhodnutia v tomto konaní
odôvodňuje aj skutočnosť, že v konaniach, ktoré sú až do právoplatného rozhodnutia v tejto veci
prerušené, by súdy bez meritórneho rozhodnutia v tejto veci posudzovali otázku zániku záväzkového
vzťahu medzi stranami sporu samostatne, kde však hrozí, že súdy v tejto veci nebudú rozhodovať
jednotne, čo by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, a navyše by malo za následok uplatnenie
ďalších návrhov na začatie konania a opravných prostriedkov z dôvodu nejednotného rozhodovania
v totožnej veci. Je teda nesporné, že rozhodnutím v tejto veci sa zamedzí prípadným rozširovaním
ďalších súdnych sporov a opravných konaní jednotným a záväzným rozhodnutím súdu o prejudiciálnej
otázke. Okrem toho, poukázal na rozpor odôvodnenia rozsudku s princípom rýchlosti a hospodárnosti
konania, pretože so zreteľom na argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že súdy si otázku skončenia
zmluvného vzťahu môžu posúdiť sami ako otázku prejudiciálnu, znamenalo by to, že bez existencie
rozhodnutia v tomto konaní si musia všetky súdy vo všetkých konaniach otázku skončenia zmluvného
vzťahu ako otázku prejudiciálnu zodpovedať každý samostatne, čo zakladá viacnásobné dokazovanie a
viacnásobné rozhodovanie súdov o tej istej veci a zbytočné predlžovanie jednotlivých súdnych konaní.
Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že rozhodnutie v tejto veci zásadne skráti dĺžku trvania
iných súdnych konaní, pretože tieto nebudú musieť samostatne rozhodovať o prejudiciálnej otázke.
Uvedené zakladá podľa žalobcu nezákonnosť napadnutého rozsudku, a preto navrhol, aby odvolací



súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom o nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, alternatívne navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí, že Zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa
19.10.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zanikla dňa 31.06.2012 na základe Výpovede
Zmluvy o obchodnom zastúpení a Oznámenia o zániku Mandátnej zmluvy zo dňa 08.03.2012 doručenej
žalovanému zo strany žalobcu, Mandátna zmluva zo dňa 01.08.2007 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným zanikla dňa 31.06.2012, Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 15.02.2012 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným zanikla dňa 31.05.2012 na základe Výpovede Zmluvy o poskytovaní služieb zo
dňa 08.03.2012 doručenej žalovanému zo strany žalobcu a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v plnom rozsahu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Žalobca sa svojou žalobou domáhal po pripustení zmeny žaloby určenia dňa zániku Zmluvy o
obchodnom zastúpení, Mandátnej zmluvy a Zmluvy o poskytovaní služieb a to na základe právneho
titulu, ktorým bola Výpoveď žalobcu zo dňa 8.3.2012 a Oznámenie žalobcu o zániku Mandátnej zmluvy
zo dňa 8.3.2012. Medzi sporovými stranami bola v prvom rade sporná otázka, či sa jedná o určenie
právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP) alebo ide o určenie
práva, kedy je nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení (§ 137 písm. c/
CSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu o určenie
zániku jednotlivých zmlúv (ako právnych vzťahov) možno zaradiť pod žalobu o určenie práva (právnych
vzťahov), kedy je nevyhnutné skúmať naliehavý právny záujem a odkazuje na podrobné odôvodnenie
v bodoch 9. až 14. napadnutého rozhodnutia.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva a poukazuje na charakter určovacej žaloby, ktorej účelom
je predovšetkým odstránenie stavu aktuálnej objektívnej neistoty medzi sporovými stranami. Odvolací
súd pripomína, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania,
sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po
začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladá preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde možno
pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Tieto
funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno
v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na
takomto určení.

15. Záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 CSP (pôvodne
§ 80 písm. c) O.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide



o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Základnou
podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného
ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa
tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010: „Vo všeobecnosti platí,
že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo, kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba
o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie žalobcu voči žalovanému.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1 M Cdo
7/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008: „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu
je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom
zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého
právneho pomeru. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho,
že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť.“ Naliehavý právny záujem na určení nie je spravidla
opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného
právneho vzťahu.

16. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri
rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh
je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či po takomto rozhodnutí o určovacom
návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je,
alebo nie je existuje vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý znamená, že
právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu,
musí ho žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to,
že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný,
na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu
je dôvodom zamietnutia žaloby. Odvolací súd má za to, že v danom prípade tieto podmienky neboli
splnené, a súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil uvedený záver.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý po preskúmaní veci dospel
k záveru, že v konaní absentuje naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení. Účelom
podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického
významu pre jeho strany. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca i žalovaný podali na súde
viacero žalôb, kde sa má prejudiciálne riešiť otázka platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia žalovaného od
jednotlivých zmlúv uzavretých so žalobcom. Súd prvej inštancie správne uviedol, že táto skutočnosť, ako
i samotná možnosť podania žalôb o plnenie, vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu v tomto
konaní. Odvolací súd má za to, že touto žalobou nemožno dosiahnuť stav právnej istoty medzi stranami,
pretože rozhodnutím vo veci samej sa nepredíde žalobám o plnenie. Pri takomto právnom posúdení veci
je zrejmé, že žalobcom požadovanému určeniu chýba preventívne pôsobenie, ktoré je pre určovaciu
žalobu charakteristickým znakom. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že súdy si môžu
sami prejudiciálne prejednať otázku kedy a z akého dôvodu došlo k zániku jednotlivých zmlúv. Ako
nedôvodné sa odvolaciemu súdu javia i tvrdenia žalobcu o porušení, resp. ohrození princípu právnej
istoty a rozporu odôvodnenia napadnutého rozsudku s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania.
Odvolací súd zdôrazňuje argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobca nesprávne
odôvodňoval naliehavosť na určení existenciou podkladu pre ostatné súdy, nakoľko jednotlivé konania
o plnenie boli začaté neskôr. Žalobca preto v čase podania žaloby nemohol naliehavý právny záujem
odôvodňovať tým, že bude podkladom pre rozhodnutie o nároku strán sporu v iných konaniach. Nakoľko
existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby,



jeho nedostatok má za následok zamietnutie žaloby konajúcim súdom. V zmysle uvedeného odvolací
súd má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení práva, preto je správny záver súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol a vecou samou, teda
tým, či došlo k zániku jednotlivých zmlúv na základe právneho úkonu, sa nezaoberal a v tomto smere
nevykonával ďalšie dokazovanie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).