Letorast, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229751
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213229751.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: B - komplet, s.r.o.,
B. Němcovej 12, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 600 326, zast.: Bečarik & partners, s.r.o., Letná
37, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 253 126, proti žalovanému: Letorast, s.r.o., Sliačska 1/D, 831
02 Bratislava, IČO: 35 835 133, zast:. Mgr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3, 821 01 Bratislava, o
zaplatenie 2.054,47 Eur s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
22Cb/239/2013-106 zo dňa 8.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/239/2013-106 zo dňa
8.11.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 19.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.054,47 eur
s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodanie tovaru. Súd vykonal vo veci dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov strán
sporu a po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2110000324 dňa
10.04.2012 v sume 5.400,05 eur a s dátumom splatnosti 20.04.2012 za dodanie špecifikovaného tovaru -
stavebného materiálu (palety YTONG, preklady a iné). Keďže žalovanému dňa 19.06.2012 dobropisoval
sumu 345,58 eur, žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie len časti predmetnej faktúry, a to v sume
2.054,47 eur. Konštatoval, že žalobca založil do spisu výpis z účtu v banke, z ktorého vyplýva, že
žalovaný vložil dňa 01.06.2012 na účet žalobcu sumu 3.000,- eur s VS: 2110000324. Mal za to, že
žalovaný čiastočným plnením faktúry uznal celý dlh, keďže nikdy nespochybnil pravosť, resp. dôvodnosť
vystavenej faktúry. Súd uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2014 uviedol, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, t.j. že žalovaný si tovar objednal a žalobca tovar skutočne dodal, ako aj
nepreukázal dohodu strán o predmete zmluvy a cene.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej poukázal na svedeckú výpoveď svedka V. C. v
liste zo dňa 28.01.2015 uviedol, že žalovaný si objednal tovar o žalobcu a nezaplatil ho v plnej výške.
Prvotným dôvodom bola reklamácia, ktorá však bola vybavená a dobropisovaná. Poukázal tiež na
výpoveď svedka V. C.W., ktorý vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 28.04.2017 na súdom položené
otázky uviedol, že od roku 2008 do roku 2012 bol obchodným zástupcom firmy H+H Slovenská republika



s.r.o., ktorá sa zaoberala výrobou a predajom pórobetónu. Firma zanikla v roku 2012, kedy jej výrobný
závod kúpila konkurencia a firmu zrušila. V obchodnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným fungoval
ako len ako sprostredkovateľ pri objednávaní a dodávke tovaru. Ich firma na základe objednávky
dodala objednávateľovi (žalovanému) stavebný materiál na stavbu do obce Zohor. Objednávka bola
urobená na základe špecifikácie od žalovaného. Dodávka išla priamo z výrobného závodu do Zohoru,
čo bolo štandardom pre eliminovanie dopravných nákladov a prípadných poškodení pri viacnásobnom
prekladaní. Presné množstvo si nepamätal, ale bolo zhodné so špecifikáciou žalovaného. Žalobca
uhradil výrobcovi celú dodávku podľa fakturácie. Po dodávke a fakturácii došlo k reklamácii od
žalovaného. Uvedenú reklamáciu riešil on, bola uznaná a dobropisovaná. Následne dobropis bol
vystavený aj pre žalovaného v množstve, ktoré bolo skutočne reklamované. Táto suma bola odrátaná
od celkovej faktúry. Nepamätal si s odstupom času presné sumy a množstvá, ale vedel, že žalovaný len
čiastočne uhradil dodávku žalobcovi a časť tovaru nebola uhradená. Vypovedal, že viac k veci uviesť
nevie.

4. Súd rozhodol v zmysle §§ 409 ods. 1, 2 a 407 ods. 3 Obch. zák. a uviedol, že vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone, preto ju v celom rozsahu zamietol. Hlavný dôvod
zamietnutia žaloby je fakt, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nijak nepreukázal
kedy, čo presne, v akom množstve a za akú cenu si žalovaný objednal, rovnako ako nepreukázal, či
tovar žalovanému riadne a včas dodal a ani to, či tovar od výrobcu objednal, resp. či mu zaň riadne
zaplatil. Zo založených listinných dôkazov nevyplýva, či sa sporové strany vôbec dohodli o cene tovaru,
čo je podstatná náležitosť kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobcom
doložené listinné dôkazy (faktúra, dobropis) uvedené skutočnosti nedokazujú, rovnako ani písomná
výpoveď svedka p. C.. Žalobca s ďalším výsluchom svedka nesúhlasil, nakoľko je podľa jeho názoru
všetko potrebné uvedené v jeho výpovedi. Podľa názoru súdu je však výpoveď svedka (tak písomná, ako
aj ústna) neurčitá, keďže neuvádza, kedy došlo k objednávke žalovaného, čo bolo jej obsahom, či došlo
k dohode o cene, o aký tovar presne išlo a pod. Taktiež súd nepovažuje uhradenie sumy 3.000,- eur
žalovaným za uznanie nároku uplatneného v tomto konaní, nakoľko samotný variabilný symbol, ktorý
sa zhoduje s číslom predmetnej faktúry sám osebe nie je dôkazom existencie právneho (záväzkového)
vzťahu medzi stranami sporu a nie je tým ani dôkladne naplnené ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, len ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z uvedenej bankovej
transakcie nemožno bez ďalšieho usudzovať na to, že týmto plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku,
keďže nie je zrejmé, o aký záväzok presne išlo (vo vzťahu k neurčitosti jeho predmetu a dohody o cene).
V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že ak žalovaný tovar reklamoval ako to uvádza p.
C., samotná táto reklamácia by vylučovala možnosť usudzovať, že čiastočným plnením žalovaný uznal
celý záväzok. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac
vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná pre neunesenie
dôkazného bremena, preto bola zamietnutá. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť,
že súd nesprávne vyhodnotil konanie žalovaného a síce čiastočnú úhradu faktúry č. 2110000324 vo
výške 3.000,- Eur dňa 01.06.2012. Táto čiastočná úhrada dlhu jednoznačne znamenala uznanie zvyšku
dlhu. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka sa čiastočné plnenie záväzku považuje za uznanie
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Zo strany
žalovaného neexistovala vo vzťahu k žalobcovi žiadna korešpondencia alebo nesúhlas či výhrada k
výške sumy uvedenej vo faktúre žalobcu č. 2110000324 a to 5.400,05 €. Žalobca nikdy nerozporoval
výšku fakturovanej sumy, faktúru žalobcovi nikdy nevrátil a nikdy ju nepovažoval za neoprávnenú.
Faktúra č. 2110000324 bola vystavená dňa 20.04.2012. Žalovaný čiastočne plnil sumu 3.000,- dňa
01.06.2012. Žalovaný mal dostatok času nato, aby rozporoval resp. neuznával zvyšnú časť fakturovanej
sumy. Žalobca žalovaného vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu na úhradu dlhu a to
predsúdnou výzvou zo dňa 14.02.2013 a následne zo dňa 26.08.2013. Žalovaný na pojednávaní
dňa 26.03.2014 navrhol vypočuť svedka p. C., o ktorom sám tvrdil, že mal mať vedomosti o vzťahu
žalobcu a žalovaného. Žalobca poukázal na svedeckú výpoveď uvedeného svedka, ktorý vystupoval
ako sprostredkovateľ pri objednávaní a dodávke tovaru.

6. V odvolaní ďalej uviedol, že svedok C. si presné množstvo s odstupom času samozrejme nemôže
pamätať (jeho výpoveď je datovaná po viac ako 5 rokoch od dátumu vystavenia faktúry žalobcu), avšak



svojou výpoveďou jednoznačne potvrdil, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý následne fakturoval
a v spojení s čiastočnou úhradou zo strany žalovaného a jeho nerozporovanie zvyšnej časti fakturovanej
sumy, existuje jednoznačný dôkaz právneho nároku žalobcu na žalovanú sumu a s tým spojené unesenie
dôkazného bremena. Svedok C. sa zároveň vyjadril aj k dobropisovaniu časti fakturovanej sumy, čo je
potvrdené aj vyjadreniami žalobcu v rámci žaloby o dobropisovaní časti sumy vo výške 345,58 €, o ktorú
sumu bola ponížená fakturovaná suma.

7. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci pokiaľ ide o neaplikovanie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Má za to, že súd prvej
inštancie rozhodol v rozpore s doterajšou praxou a z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

8. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 13.2.2018, avšak žalovaný
sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods.
3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie
a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

13. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 409 ods. 1 Obch. zák., podľa
ktorého kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú
jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa
zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa § 409 ods. 2 Obch. zák., v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň
určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

15. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

16. Vykonaným dokazovaním a predloženými listinnými dôkazmi bolo zistené, že žalobca preukazoval
splnenie dodávky v rozsahu uplatneného záväzku fa č. 2110000324 zo dňa 10.4.2012, ktorou fakturoval
žalovanému dodávku tovaru v rozsahu 5.400,05 Eur s dátumom splatnosti 20.4.2012. V danom prípade
sa malo jednať o stavebný materiál palety YTONG, preklady a iné. Z uvedenej faktúry žalovanému
dopropisoval dňa 19.6.2012 sumu 345,58 Eur a žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie len časti
predmetnej faktúry, a to v sume 2.054,47 Eur, keďže žalovaný vložil dňa 01.06.2012 na účet žalobcu
sumu 3.000,- Eur. Žalobca mal za to, že tým, že žalovaný čiastočne plnil časť uvedenej faktúry tak
uznal celý dlh, ktorý mal vo vzťahu k žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že žalovanému skutočne dodal tovar v sume
5.400,05 Eur, že žalovaný uvedený tovar v takejto cene aj prevzal a že medzi nimi došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, ktorou by bola zároveň uzatvorená aj dohoda o cene predmetného tovaru. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je povinný preukázať, že tovar v uvedenom rozsahu bol
žalovanému aj skutočne dodaný. Takýto listinný dôkaz žalobca nepreukázal a ani nepotvrdil to ani
svedok V.T. C.W., ktorý bol v rámci konania pred súdom prvej inštancie vypočutý, ktorý si vzhľadom



na odstup času nepamätal v akom rozsahu bolo plnené v prospech žalovaného, súdu iba ozrejmil
akým spôsobom prebiehala spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej vystupoval on iba ako
sprostredkovateľ. Hlavným odvolacím dôvodom žalobcom bola skutočnosť, že súd prvej inštancie
neakceptoval jeho tvrdenie, že podľa ust § 407 ods. 3 Obch. zák. došlo zo strany dlžníka k čiastočnému
plneniu predmetnej faktúry a tým dlžník uznal celý záväzok.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na citované ustanovenie § 407 ods. 3 Obch. zák., v zmysle
ktorého ustanovenia, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu,
ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že čiastočné plnenie záväzku, ktoré má účinky uznania zvyšku dlhu možno
akceptovať iba vtedy, keď možno usudzovať na to, že dlžník čiastočným plnením uznáva záväzok aj čo
do jeho zvyšku, vždy musí byť zrejmé, že dlžník svoj záväzok nepopiera.

19. Odvolací súd poukazuje zhodne ako súd prvej inštancie aj na skutočnosť, že žalovaný reklamoval
čiastočne dodaný tovar zo strany žalobcu, že tento tovar bol čiastočne dopropisovaný tak ako je uvedené
vyššie a navyše zo žiadneho správania žalovaného nie je zrejmé, že uznáva záväzok aj čo do jeho
zvyšku aj vzhľadom k čiastočnej reklamácii dodaného tovaru.

20. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že to, že žalovaný nevrátil faktúru, resp. nerozporoval fakturovanú
sumu pokiaľ ide o zvyšnú uplatnenú časť 2.054,47 Eur neznamená, že žalovaný s touto sumou súhlasí
resp., že akceptoval, že mu bol dodaný tovar v takomto rozsahu.

21. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie zdôrazňuje, že nie je zrejmé, o aký záväzok presne
išlo vo vzťahu k neurčitosti jeho predmetu a cene a nie je možné zistiť, či bolo zo strany žalobcu
skutočne plnené v rozsahu ako uvádza žalobca. Žalobca nepreukázal žiadnym dodacím listom, alebo
iným listinným dôkazom, že tovar bol žalovanému skutočne dodaný, a že žalovaný tento tovar skutočne
prevzal.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu by bol priznal žalovanému, ak by mu boli
trovy odvolacieho konania vznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).