Kraj. Co., s.r.o.

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/209/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231874 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212231874.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Kraj.Co., s.r.o., Teslova 12, 821 02 Bratislava, IČO: 35 844 744, zast.: JUDr. Daniela Lopezová, advokátka, Ďatelinova 2, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: ELEKTROSPED, a.s., Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 35 765 038, zast.: Mgr. Róbert Bános, advokát Mierové námestie 2, 924 01 Galanta, o zaplatenie 3 507,48 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb16/2013-98 zo dňa 09.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb16/2013-98 zo dňa 09.04.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 3 507,48 Eur titulom neuhradenia nákladov na odstránenie závad na nebytových priestoroch. Zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vo výške 620,98 Eur a iných trov konania odporcu v sume 210,00 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 03.03.2009 platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej právny predchodca odporcu spoločnosť EUROCOMM SR s.r.o., ako nájomca užíval predmet nájmu ako kancelárie a sklady na výkon podnikateľskej činnosti v súlade s oprávnením uvedeným vo výpise z obchodného registra nájomcu. Z takto definovaného účelu nájomnej zmluvy vyplývalo, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou sa týkal podnikateľskej činnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na všetky okolnosti jej uzavretia bol právny vzťah zmluvných strán posúdený ako kombinovaný obchod. Právny predchodca odporcu listom zo dňa 24.10.2011 nájomnú zmluvu vypovedal a nebytové priestory odovzdal dňa 30.01.2012. Listom zo dňa 24.10.2011 p. Paál ako osoba splnomocnená odporcom, podal výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov s trojmesačnou výpovednou lehotou. Dňa 30.01.2012 spísal navrhovateľ a zamestnanec odporcu p. Paál protokol o odovzdaní nebytových priestorov, ktorého súčasťou bola listina označená ako „ohliadka priestorov a cenová kalkulácia na odstránenie závad odovzdávaného priestoru“ (ďalej len ako „protokol o ohliadke“) po ukončení nájomnej zmluvy, v ktorej boli špecifikované poškodenia na predmete nájmu a správcom objektu, spoločnosťou Inprokom spol. s r.o. boli vyčíslené náklady na ich odstránenie v sume 3 800,11 Eur bez DPH. Faktúrou č. 2012 010024 navrhovateľ odporcovi vyfakturoval v zmysle protokolu o ohliadke náklady na odstránenie závad v sume 4 560,13 Eur (3 800,11 Eur + 20% DPH v sume 760,02 Eur). Bezhotovostným prevodom na účet navrhovateľa uhradil odporca z faktúry sumu 1 052,65 Eur. Zvyšok uhradiť odmietol. Medzi účastníkmi konania nebola sporná nájomná zmluva ani skončenie nájmu. Sporným bol navrhovateľom uplatňovaný nárok z hľadiska, či toto plnenie má oporu v zákone, resp. v protokole o ohliadke a či medzi účastníkmi došlo k dohode o povinnosti právneho predchodcu odporcu (nájomcu) uhradiť žalovanú sumu. Súd posudzoval vec ako nárok na náhradu škody podľa ust. § 5 ods. 1, 3, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ust. § 261 ods. 1, § 373, § 378, § 379 a § 380 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s neskoršou argumentáciou navrhovateľa, že žalovaný nárok je možné právne kvalifikovať ako nárok na úhradu nákladov podľa § 5 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., nakoľko takéto právne posúdenie je v rozpore s podstatným skutkovým opisom žaloby, ktorým je súd viazaný. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Účastníci zmluvy sa v čl. 7 ods. 7 dohodli na postupe pri odovzdaní predmetu nájmu po ukončení zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že nájomca predmet nájmu odovzdá v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na jeho obvyklé opotrebenie, vyprataný od vecí patriacich nájomcovi a vyčistený a bez vád, o čom sa spíše protokol, ktorý bude obsahovať stručný popis predmetu nájmu, jednotlivých častí predmetu nájmu, ktoré vykazujú známky poškodenia alebo opotrebenia a zoznam predmetných poškodení a opotrebení v čase odovzdania predmetu nájmu. Uvedené zmluvné ustanovenie počíta s odovzdaním predmetu nájmu so závadami spôsobenými obvyklým opotrebením, čím kopíruje zákonné ust. § 13 zák. č. 116/1990 Zb. Z ďalšej časti tohto zmluvného dojednania vyplýva, že v protokole o odovzdaní nebytového priestoru sa spíšu všetky poškodenia na predmete nájmu (teda nielen poškodenia, ktoré vznikli bežným opotrebením), avšak nevyplýva z neho, že náklady na opravu týchto poškodení bude hradiť nájomca, resp. výlučne nájomca. Táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami dojednaná, preto dané ustanovenie nemôže byť zmluvným základom pre uplatnenie žalovaného nároku. Toto zmluvné ustanovenie rovnako ako zákonná úprava zbavuje nájomcu zodpovednosti za poškodenia vzniknuté obvyklým opotrebením, a tak si prenajímateľ náhradu nákladov za poškodenia spôsobené bežným opotrebením nemôže uplatňovať. Prenajímateľ si však môže u nájomcu uplatniť náhradu nákladov za poškodenia, ktoré boli spôsobené inak ako bežným opotrebením, avšak túto škodu musí dostatočným spôsobom preukázať. Navrhovateľ v danom konaní vychádzal len z protokolu o ohliadke urobenej správcom objektu p. M. Bažíkom. Súd sa oboznámil s obsahom cenovej kalkulácie a konštatoval, že z nej nie je možné vyvodiť, že ide len o zoznam takých poškodení, ktoré vznikli inak ako bežným opotrebením. Niektoré položky z hľadiska ich špecifikácie v protokole o ohliadke nemožno bez pochybností považovať za poškodenia nad rámec obvyklého opotrebenia. Naopak javia sa ako stav spôsobený štandardným opotrebením zodpovedajúcim celkovej dobe nájmu pri využívaní priestorov v súlade s účelom zmluvy. Navrhovateľ dôkaz o opaku súdu nepredložil. Vyčíslenie nákladov na odstránenie závad v protokole o ohliadke súd považoval len za orientačné a právne nezáväzné. Protokol o odovzdaní predmetu nájmu, ktorého súčasťou bola cenová kalkulácia bol vyhotovený v súlade s čl. 7 ods. 7 nájomnej zmluvy. Tento článok však výslovne nezakotvuje povinnosť nájomcu uhradiť náklady za poškodenia uvedené v protokole. Protokol má pre zmluvné strany len informatívny charakter, nevyvoláva účinky uznania dlhu, ako sa domnieval navrhovateľ a nemožno ho pre strany považovať za záväzný. Súd prvého stupňa uviedol, že z obsahu plnomocenstva zo dňa 20.10.2011 vyplynulo, že odporca splnomocnil p. Paála na vykonanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa vypovedania zmluvy. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, prvostupňový súd dospel k záveru, že p. Paál bol oprávnený konať za odporcu a odovzdávací protokol podpísať, ale nemal plnú moc na uznanie dlhu za odporcu, zriadenie, prevzatie ani uznanie žiadneho peňažného záväzku zaťažujúceho nájomcu. V danej veci navrhovateľ nepreukázal, že žalovaný nárok predstavuje skutočnú škodu, ktorá mu vznikla na nebytovom priestore. Navrhovateľ pri uplatnení výšky škody vychádzal len z predbežnej cenovej kalkulácie, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že sumu uvedenú v cenovej kalkulácií skutočne využil na odstránenie poškodení na nebytovom priestore, a nepreukázal, že od sumy nákladov za opravu poškodení odpočítal sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu predmetu nájmu opravou oproti pôvodnému stavu. Odporca v tejto časti vykonanie dokazovania nenavrhol. Súd taktiež nevykonal dôkaz výsluchom konateľa navrhovateľa Ing. Krajniaka a doplnenie fotodokumentácie preukazujúcej potrebu vykonania opráv. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu vád konania, vád a nesprávnosti samotného rozhodnutia a z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa dôkazy preukazujúce dôvodnosť návrhu. Taktiež má za to, že prvostupňový súd si nesprávne vykladá zmluvné dojednanie strán v bode 7. čl. 7 a nesprávne ho považuje za kopírovanie § 13 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a poukázal, že z daného zmluvného dojednania čl. 7 ako i doložených listín - ohliadka a protokol je zrejmé, že „obvyklé opotrebenie“ nevyjadruje to isté ako „závady“. Nie je preto správny záver súdu, že z cenovej kalkulácie „nie je možné vyvodiť, že ide len o zoznam takých poškodení, ktoré vznikli inak ako bežným opotrebením“. Tiež neobstojí tvrdenie, že nedošlo k dohode strán o záväzku odporcu (nájomcu) zaplatiť vyčíslené náklady, pričom ako dôkaz je faktúra č. 2012 010024 zo dňa 30.01.2012, kde odporca nenamietal dôvodnosť vystavenia ani samotnú výšku fakturovanej čiastky, ani oprávnenie p. Paála. Odporca začal svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú sumu spochybňovať až skoro po 6 mesiacoch od doručenia faktúry. Potvrdením je aj tá skutočnosť, že odporca bez ďalšieho, t.j. napr. bez toho, aby osobitne dohodol s navrhovateľom výšku sumy, ktorú uhradil, vychádzal z dohody strán z 30.01.2012 a z listín podpísaných zmluvnými stranami. Navrhovateľ ohľadne ďalších navrhnutých dôkazov uviedol, že súd v tomto smere zamietol návrh právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania, jednak výsluchom Ing. Krajniaka, a jednak ďalšou fotodokumentáciou zistených vád a taktiež zamietol návrh právneho zástupcu odporcu na vypočutie p. Paála. Podľa jeho názoru, tak ako je odovzdanie nebytových priestorov riešením práv v súvislosti s ukončením nájmu, tak isto je ním aj riešenie vysporiadania finančných záväzkov strán zistených pri odovzdaní nebytového priestoru v súvislosti s ukončením nájmu. Je preto zrejmé, že ak bol p. Paál oprávnený na vykonanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa vypovedania zmluvy, v rámci toho bol oprávnený nielen na odovzdanie nebytových priestorov, ale aj na prevzatie finančných záväzkov v tejto súvislosti. Navrhovateľ považoval p. Paála, vedúceho pobočky, za osobu oprávnenú konať v mene odporcu, nakoľko vo všetkých veciach týkajúcich sa chodu a činnosti tejto pobočky, ktorá bola umiestnená v predmetných nebytových priestoroch navrhovateľa, dovtedy konal za odporcu v styku s navrhovateľom práve p. Paál. Tým, že navrhovateľ požadoval od odporcu doklad preukazujúci oprávnenie p. Paála ako vedúceho pobočky konať aj vo veci v súvislosti s ukončením nájmu neznamená, že by ho navrhovateľ nepovažoval za osobu oprávnenú konať podľa § 15 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ však chcel mať istotu, že bez akýchkoľvek pochybností sa oprávnenie p. Paála týka nielen celého bežného chodu tejto pobočky, ale aj vo veci súvisiacej s ukončením nájmu. Požiadavka navrhovateľa, aby bolo oprávnenie p. Paála preukázané, nemôže byť vykladaná na ujmu navrhovateľa. V prípade, ak by mal navrhovateľ vedomosť, že p. Paál nie je oprávnený na vysporiadanie vzájomných nárokov - vrátane prevzatia záväzku odporcu na náhradu, nebol by býval ani navrhovateľ (Ing. Krajniak, konateľ) tento protokol podpísal a taktiež by nebol podpísal ohliadku a cenovú kalkuláciu na odstránenie zistených závad. Oprávnenie p. Paálu konať v tejto veci v mene odporcu, je preukázané v tomto konaní aj tým, že odporca faktúru č. 2012 010024 v časti uhradil, pričom pri stanovení sumy úhrady vychádzal výlučne z dokumentov podpísaných za odporcu práve p. Paálom. V odvolaní navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek tomu, že odporca na pojednávaní navrhol v tomto smere doplniť dokazovanie a súd tento návrh zamietol, takýmto spôsobom súd spoľahlivo nezistil skutkový stav a urobil závery na základe neúplného dokazovania. Ak by pripustil vykonanie dôkazu, mohol by Ing. Krajniak preukázať zaužívanú prax medzi zmluvnými stranami, že p. Paál jednal za odporcu ako vedúci pobočky a bol oprávnený aj preberať finančné záväzky. Odvolateľ taktiež nepovažuje za správny postup prvostupňového súdu, keď o tom aké mal p. Paál oprávnenia rozhodol bez toho, aby mu dal možnosť sa k tomu vyjadriť, pričom bol navrhnuté i jeho vypočutie. Navrhovateľ má tiež za to, že súd prvého stupňa pre daný vzťah správne aplikoval zák. č. 116/1990 Zb. a Obchodný zákonník, no pri svojom rozhodovaní sa neriadili platnou právnou úpravou § 373 a nasl. Obch. zákonníka a neinterpretoval ju správne. Za účelom preukázania rozhodujúcich skutočností navrhol právny zástupca navrhovateľa vypočuť Ing. Krajniaka, ktorý podpísal ohliadku a cenovú kalkuláciu. Toto nepodpísal sám, ale aj zástupca správcu objektu p. Bažík. Návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol, čím odňal navrhovateľovi možnosť vykonať dokazovanie a vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré súd vyhodnotil ako sporné na pojednávaní dňa 09.04.2013. Na tomto pojednávaní súdom konštatovaná spornosť, či došlo medzi stranami k dohode o povinnosti úhrady vyčíslených nákladov, bola jednoznačne dôvodom, aby súd vyhovel návrhu právneho zástupcu navrhovateľa. V tomto smere nemôže byť na ujmu navrhovateľa ani to, že sa Ing. Krajniak nedostavil na pojednávanie dňa 09.04.2013, pričom predvolanie na toto pojednávanie navrhovateľovi súd nedoručil, len ho nariadil na pojednávaní dňa 07.03.2013. Na základe uvedeného došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pričom navrhovateľ žiadal o zmenu rozsudku, a to vyhovenie žalobe v plnom rozsahu alebo o zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku v sume 210,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 166,73 Eur. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 138,94 Eur. Odporca sa stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu a poukázal na to, že p. Paál podpisoval kalkuláciu i odovzdávací protokol, na čo nebol právnym predchodcom odporcu splnomocnený a tiež si nebol vedomý, že týmto dával súhlas s vyčíslenými nákladmi na odstránenie v kalkulácii zistených vád. Taktiež ani jedna z osôb, ktorá sa zúčastnila odovzdávania predmetu nájmu nebola odborníkom ani znalcom na to, aby vedela stanoviť budúcu cenu tovarov, či materiálov a prác. Pretože právny predchodca odporcu so sumou uvedenou na faktúre v celom rozsahu nesúhlasil a ani s niektorými opísanými závadami, uvedenú faktúru neuhradil, ale viackrát žiadal navrhovateľa o stretnutie za účelom spresnenia rozsahu vzniknutých závad, ktorý sa tomu opakovane bránil. Nakoľko do 29.06.2012 neobdržal právny predchodca odporcu žiadnu odpoveď na jeho ponuku na stretnutie oboch strán zo dňa 20.06.2012, právny predchodca odporcu v záujme udržania dobrých obchodných vzťahov uhradil dňa 29.06.2012 navrhovateľovi sumu 1 052,65 Eur, a to titulom úhrady nákladov, s ktorými právny predchodca odporcu bez akýchkoľvek ďalších podmienok súhlasil a uznal ich, pričom už v tomto prípade prejavil dobrú vôľu, keď čiastku uhradil bez toho, aby mu navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom preukázal, že na odstránenie týchto závad skutočne vynaložil náklady uvedené v kalkulácii. V ten istý deň ako došlo k čiastočnej úhrade, bol elektronickou poštou doručený súhlas navrhovateľa so stretnutím oboch strán za účelom mimosúdneho vyriešenia veci. V rámci elektronickej komunikácie navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcu predložil návrh, podľa ktorého pokiaľ právny predchodca odporcu zaplatí okrem už uhradenej sumy aj náhradu škody na drevených parketách vo vyčíslenej kalkulácii, vystaví navrhovateľ na zvyšnú sumu k faktúre dobropis. Po vzhliadnutí fotodokumentácie však bolo zistené, že prenajaté priestory neboli žiadnym spôsobom poškodené ani nadmerne opotrebované, ale i napriek tomu bol právny predchodca odporcu ochotný v rámci zachovania dobrých vzťahov prispieť na renováciu parkiet sumou vo výške 1/3 zo sumy požadovanej navrhovateľom. Keďže navrhovateľ neakceptoval prejavy dobrej vôle, právny predchodca odporcu požiadal o čo najskoršie vrátenie jemu poukázaných peňazí, pričom je zrejmé, že kalkulácia má len informatívny charakter. Odporca má taktiež za to, že po celý čas sa predmet nájmu používal v súlade s účelom nájmu, ktorý je uvedený v čl. 3 zmluvy. Odporca vo svojom vyjadrení považuje navrhnuté výsluchy v kontexte celej prejednávanej veci za zbytočné, tiež sa stotožnil s právnym názorom súdu, že navrhovateľ nepreukázal, že žalovaný nárok predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla v prenajatom nebytovom priestore. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka, zák. č. 116/1990 Zb. s tým, že v neupravených veciach platia ustanovenia Obchodného zákonníka a ust. § 683 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade došlo k vráteniu prenajatých nebytových priestorov dňa 30.01.2012 má za to, že šesťmesačná lehota na uplatnenie náhrady uplynula dňa 30.07.2012. Keďže ide o prekluzívnu lehotu, nárok prenajímateľa na uplatnenie náhrady škody, ktorá vznikla poškodením alebo nadmerných užívaním prenajatej veci zanikol, nakoľko si ho navrhovateľ neuplatnil na súde do 30.07.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 12.09.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 3.507,48 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia nákladov v súvislosti s ukončením nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 3.3.2009. Súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď konštatoval, že žalobca neniesol dôkazné bremeno preukázania opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Odvolací súd považuje uvedený záver prvostupňového súdu za predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V zmysle§ 120 ods. 1 O.s.p., každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Navrhovateľ musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva. V predmetnej veci však k dôkaznej núdzi nedošlo, hoci súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Záver o nepreukázaní tvrdení totiž súd prvého stupňa vyvodil bez toho, aby vyhodnotil obsah všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a odstránil prípadné zistené rozpory, pričom by mal prihliadnuť na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil § 132 O.s.p. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie v otázke obvyklého opatrenia predmetného nájmu, hoci bol predložený Protokol o odovzdaní nebytových priestorov z 30.1.2012, obhliadka priestorov a cenová kalkulácia na odstránenie závad odovzdávaného priestoru po ukončení nájomnej zmluvy z 30.1.2012 a fotodokumentácia. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že p. Paál bol oprávnený konať za odporcu a podpísať odovzdávací protokol, ale nemal mandát / plnú moc/ na zriadenie, prevzatie ani uznanie žiadneho peňažného záväzku zaťažujúceho nájomcu. Aj uvedený záver považuje odvolací súd za predčasný. Z plnomocenstva zo dňa 20.10.2011 vyplýva, že spoločnosť žalovaného splnomocnila svojho zamestnanca - vedúceho pobočky Petra Paála vo veci vypovedania vyššie uvedených nájomných zmlúv, a to na vykonanie všetkých právnych úkonov, týkajúcich sa vypovedania zmlúv. Z posledného odseku plnomocenstva vyplýva, že „Toto plnomocenstvo sa dáva aj v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku a iných platných právnych predpisov“. Na základe uvedenej plnej moci podpísal p. Paál výpoveď predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2011, odovzdávajúci protokol, v ktorom sú skonštatované závady, ktoré boli vyčíslené správcom objektu a odsúhlasené odovzdávajúcou spoločnosťou, ako aj obhliadkou priestorov a cenovú kalkuláciu na odstránenie závad odovzdávaného priestoru. Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 15 ods. 2 Obch. zák., ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konane podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. V prípade, že vzniknú v praxi pochybnosti, čo treba pokladať za úkony obvyklé pri činnosti na určitom konkrétnom pracovnom mieste, musí byť chránená dobromyseľnosť obchodných partnerov. Pri prekročení rozsahu poverenia spojeného s určitou činnosťou zákon ustanovuje, že taký úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu. Súd prvého stupňa pochybil, keď za účelom zistenia, či p. Paál mohol odsúhlasiť kalkuláciu ceny na odstránenie závad, nevykonal vo veci dokazovanie výsluchom p. Paála a Ing. Krajniaka. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalovaný na základe faktúry č. 2012010024 z 30.1.2012 na sumu 4.560,13 eur, ktorou mu žalobca fakturoval v súlade so zmluvou o nájme a v zmysle Protokolu o odovzdaní a cenovej fakturácie zo dňa 30.1.2012 náklady na odstránenie závad vo vzájomne dohodnutej a odsúhlasenej výške, uhradil dňa 2.7.2012 žalobcovi sumu 1.052,65 Eur. Súd prvého stupňa teda nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože Zmluva o nájme sa spravuje tak ustanoveniami zák. č. 116/1990 Zb., ako aj všeobecným právnym predpisom Občianskym zákonníkom, keďže predmetom žaloby je náhrada škody vzniknutá poškodením resp. nadmerným užívaním prenajatej veci, upravená v § 683 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa o trovách odvolacieho konania /§224 ods. 3 O.s.p./. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.