Kraj. Co., s.r.o.

Súd: Okresný súd Bratislava II Spisová značka: 23Cb/16/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231874 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212231874.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Kraj. Co., s.r.o., so sídlom Teslova 12, Bratislava, IČO: 35 844 744, zast. JUDr. Danielou Lopezovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: ELEKTROSPED, a. s., so sídlom Pestovateľská 13, Bratislava, IČO: 35 765 038, zast. Mgr. Róbertom Bánosom, advokátom so sídlom v Galante, o zaplatenie 3.507,48 eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 620,98 eur a iných trov konania žalovaného v sume v sume 210,- eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.507,48 eur titulom neuhradenia nákladov na odstránenie závad na nebytových priestoroch. Uviedol, že žalobca ako prenajímateľ a právny predchodca žalovaného, spol. EUROCOMM SR s.r.o., ako nájomca uzatvorili dňa 03.03.2009 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2/2009/KC, na základe ktorej dal žalobca žalovanému do nájmu na dobu neurčitú nebytové priestory na I. a II. nadzemnom podlaží v stavbe so súpisným číslom 2055, postavenej na pozemku par. č. 15187/3, pre kat. úz. Ružinov. Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 24.10.2011 nájomnú zmluvu vypovedal a nebytové priestory odovzdal dňa 30.01.2012. Pri odovzdávaní nebytových priestorov bola zmluvnými stranami vykonaná obhliadka priestorov, skonštatovaný stav nebytových priestorov so závadami a odsúhlasené vyčíslenie nákladov na ich odstránenie vo výške 3.800,11 eur. Na tomto základe žalobca právnemu predchodcovi žalovaného zaslal faktúru č. 2012 010024 zo dňa 30.01.2012, ktorou žalobca vyúčtoval odsúhlasenú sumu vo výške 3.800,11 eur a 20 % DPH, teda sumu spolu 4.560,13 eur. Právny predchodca žalovaného faktúru uhradil len z časti, a to v sume 1.052,65 eur. Zvyšok vystavenej faktúry v sume 3.507,48 eur do podania žaloby neuhradil. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/2478/2012-38 zo dňa 06.12.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že za žalovaného sa pri odovzdávaní nebytových priestorov zúčastnil zamestnanec Peter Paál, ktorý podpísal listinu „Ohliadka priestorov a cenová kalkulácia na odstránenie závad odovzdávaného priestoru po ukončení nájomnej zmluvy“. Kalkulácia obsahovala peňažné vyčíslenie výšky škody pri jednotlivých zistených vadách údajne spôsobených právnych predchodcom žalovaného. Pán Paál síce uvedenú kalkuláciu a protokol podpisoval, avšak na tieto úkony nebol splnomocnený, lebo mal plnú moc len na vypovedanie zmluvy. Pán Paál pri podpise protokolu a kalkulácie si nebol vedomí toho, že by zároveň svojím podpisom dával súhlas s vyčíslenými nákladmi na odstránenie v kalkulácii zistených vád. Inak by kalkuláciu ani protokol nebol podpísal bez súhlasu svojich nadriadených. Žalovaný nesúhlasil s niektorými opísanými závadami, a tak nesúhlasil ani so sumou uvedenou na faktúre. V snahe predísť súdnemu konaniu uhradil žalobcovi sumu 1.052,65 eur titulom úhrady nákladov, ktoré žalovaný uznal ako opodstatnené. Zvyšok sumy neuhradil, nakoľko mal za to, že závady uvedené k protokole o odovzdaní vznikli bežným opotrebením v priebehu nájmu, a preto náklady na ich odstránenie nemusí uhradiť. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, je prekludovaná. Podľa jeho názoru je potrebné na daný prípad aplikovať ust. § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa náhrady škody možno domáhať len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci, inak nárok zanikne. Pretože k odovzdaniu prenajatých nebytových priestorov došlo dňa 30.01.2012, šesťmesačná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula dňa 30.07.2012. Žalobca podal návrh dňa 21.11.2012, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná, a žiada ju zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou vrátane príloh, zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 2/2009/KC, protokolom o odovzdaní nebytových priestorov, faktúrou č. 2012 010024, odporom žalovaného, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konaniam ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako prenajímateľ a právny predchodca žalovaného, spol. EUROCOMM SR s.r.o. ako žalovaný, uzatvorili dňa 3.3.2009 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2/2009/KC, ktorej predmetom boli nebytové priestory špecifikované v čl. 2 bodu 2 nájomnej zmluvy. Podľa článku 3 nájomnej zmluvy, mal nájomca predmet zmluvy užívať ako kancelárie a sklady na výkon podnikateľskej činnosti v súlade s oprávnením uvedeným vo výpise z obchodného registra nájomcu. Podľa bodu 7 článku 7 nájomnej zmluvy, nájomca pri ukončení tejto nájomnej zmluvy odovzdá najneskôr ku dňu skončenia platnosti a účinnosti tejto zmluvy Predmet nájmu prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na jeho obvyklé opotrebenie, vyprataný od vecí patriacich nájomcovi a vyčistený a bez závad, o čom zmluvné strany spíšu protokol o odovzdaní a prevzatí Predmetu nájmu, ktorý bude obsahovať stručný popis Predmetu nájmu, jednotlivých častí predmetu nájmu, ktoré vykazujú známky poškodenia alebo opotrebenia a zoznam predmetných poškodení alebo opotrebení v čase odovzdania Predmetu nájmu a podpisy zástupcov oboch zmluvných strán. Listom zo dňa 24.10.2011 Peter Paál ako osoba splnomocnená žalovaným, podal výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2/2009/KC s trojmesačnou výpovednou lehotou. Dňa 30.1.2012 spísal žalobca a zamestnanec žalovaného Peter Paál protokol o odovzdaní nebytových priestorov, ktorého súčasťou bola listina označená ako obhliadka priestorov a cenová kalkulácia na odstránenie závad odovzdávaného priestoru po ukončení nájomnej zmluvy, v ktorej boli špecifikované závady (poškodenia) na predmete nájmu a správcom objektu, spol. Inprokom spol. s.r.o. boli vyčíslené náklady na ich odstránenie v sume 3.800,11 eur bez DPH. Faktúrou č. 2012 010024 zo dňa 30.01.2012, splatnou dňa 06.02.2012, žalobca žalovanému vyfakturoval v zmysle protokolu o odovzdaní nebytových priestorov a cenovej kalkulácie náklady na odstránenie závad v sume 4.560,13 eur (3.800,11 eur + 20 %DPH v sume 760,02 eur). Bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, uhradil žalovaný z faktúry sumu 1.052,65 eur. Zvyšok uhradiť odmietol. Medzi účastníkmi konania nebola sporná nájomná zmluva ani skončenie nájmu. Sporným bol žalobcom uplatňovaný nárok z hľadiska, či toto plnenie má oporu v zákone, resp. v protokole o odovzdaní prenajatých priestorov po skončení nájmu a či medzi účastníkmi došlo k dohode o povinnosti právneho predchodcu žalovaného (nájomcu) uhradiť žalovanú sumu. Právna zástupkyňa žalobcu počas konania zmenila svoju právnu argumentáciu. Pri svojom prednese na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu vyplýva z ustanovení čl. 7 písomnej zmluvy o nájme a z hľadiska jeho právnej kvalifikácie ho považuje za nárok na plnenie podľa § 5 ods. 3 zák. č. 116/1990Z.z o nájme bytových a nebytových priestorov, t.j. náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu. Právny predchodca žalovaného po dobu trvania nájmu náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu nehradil a po skončení nájomného vzťahu protokolárnym odovzdaním predmetu nájmu dňa 30.1.2012 účastníci zmluvy pri ohliadke predmetu nájmu vykonali súpis zistených opotrebení - závad, resp. poškodení a dohodli sa na sume, ktorú právny predchodca žalovaného za odstránenie týchto poškodení predmetu nájmu žalobcovi uhradí. Ďalej uviedla, že vyčíslenie nákladov potrebných na odstránenie poškodenia predmetu nájmu uvedený v protokole o odovzdaní predmetu nájmu po skončení nájmu bol zo strany žalovaného podpísaný pánom Paálom ako oprávnenou osobou, vedúcim zamestnancom konajúcim za nájomcu, ktorý bol na takéto konanie písomne splnomocnený a podpisom protokolu teda zástupca žalovaného uznal záväzok uhradiť žalovanú pohľadávku, nakoľko pri skončení nájmu žalovaný uviedol, že sám už tieto závady odstraňovať nebude a že ich žalobcovi ako prenajímateľovi uhradí. Ak by pán Paál nemal oprávnenie na odovzdanie nebytových priestorov, nebol by sa odovzdania zúčastnil a protokol by nepodpísal. Protokol, v ktorom je vyčíslená výška žalovanej pohľadávky bol vyhotovený v súlade s čl. 7 bod 6 nájomnej zmluvy. Na základe protokolu spísaného účastníkmi konania bola vystavená faktúra na úhradu sumy 4.560,13 eur predstavujúcej dojednané náklady na odstránení predmetu nájmu. Právny predchodca žalovaného z tejto sumy čiastočne plnil, pričom neuhradený zostatok predstavuje žalovanú pohľadávku. Faktúru nesporoval a nevrátil ju. K námietke žalovaného o zániku nároku žalobcu v dôsledku preklúzie v zmysle § 683 OZ právna zástupkyňa uviedla, že aplikácia tohto ustanovenia v prejednávanej veci nie je možná. Predmetom záväzku bol podnikateľský nájom nebytového priestoru a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa preto nepoužijú. Platí osobitná úprava zákona č. 116/1990Z.z. v ust. § 13 a úprava Obchodného zákonníka. Ust. § 683 OZ rieši osobitnú situáciu zneužitia predmetu nájmu, t.j. zaobchádzania s ním v rozpore s dohodnutým účelom. Právny predchodca žalovaného ako nájomca však týmto spôsobom nekonal a priestory využíval v súlade so zmluvou ako kancelárie a skladové priestory. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojej argumentácií. Uviedol, že v prejednávanej veci je dôvodná a opodstatnená aplikácia § 683 OZ, nakoľko nadmerné opotrebenie veci je potrebné chápať ako zneužite veci, čo zakladá dôvodnosť citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu nároku zo strany žalobcu ako nárok na úhradu nákladov za obvyklé udržiavanie veci vyplývajúci z ust. § 5 ods. 3, takáto kvalifikácia nemá oporu v obsahu protokolu o odovzdaní nebytových priestorov po skončení nájmu, kde sa uvádzajú položky ako poškodené alebo zničené časti predmetu nájmu a žalovaný má za to, že z hľadiska právnej kvalifikácie je potrebné nárok žalobcu posúdiť ako nárok na náhradu škody. Položky uvedené v protokole predstavujú obvyklé opotrebenie predmetu nájmu, pričom tie položky, ktoré žalovaný považoval za oprávnené nároky žalobcu, mu žalovaný uhradil pred podaním žaloby. Aj z tohto dôvodu žalobcovi faktúru nevrátil ako v celom rozsahu neopodstatnenú, ale vo výške úhrady poskytnutej žalobcovi bola vedená v účtovníctve. Ešte aj po čiastočnom plnení zo strany žalovaného medzi účastníkmi prebiehali rokovania a žalovaný bol pripravený poskytnúť ďalšie plnenia, ak by žalobca preukázal dôvodnosť nároku, avšak ukázalo sa, že zvyšné nároky na náhradu škody nie sú dôvodné, a preto žalovaný už zvyšok faktúry plniť odmietol. Čiastočná úhrada faktúry vystavenej žalobcom preto nemala za následok uznanie záväzku. Podľa právneho zástupcu žalovaného, žalobca dôvodnosť svojho nároku nepreukázal, a to ani predloženou fotodokumentáciou. Poukázal príkladmo na poškodenie parkiet, ktoré žalobca vidí v poškodení po stoličkách a nábytku. Tento stav však podľa neho predstavuje obvyklé opotrebenie. V opačnom prípade by pracovníci žalovaného zrejme nemohli v kancelárii ani sedieť, čo je nelogické. Čo sa týka zamestnanca žalovaného pána Paála, PZ žalovaného zotrval na tvrdení, že tento nebol splnomocnený na odsúhlasenie nákladov, ktoré by zaväzovali žalovaného, čo musel žalobca vedieť, nakoľko ešte pred skončením nájmu žiadal o predloženie plnomocenstva oprávňujúce pána Paála na vypovedanie zmluvy. Uvedený zamestnanec žalobcovi nepredložil žiadne plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo aj na odsúhlasenie nákladov za opravy k predmetu nájmu. Pri podpise protokolu o spätnom odovzdaní nebytového priestoru žalobcovi si pán Paál nebol vedomý, že by podpisom tohto protokolu odsúhlasoval aj peňažné plnenie zaťažujúce žalovaného, inak by takýto protokol nepodpísal. Mal za to, že ide len o informatívne náklady. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších platných právnych predpisov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa § 5 ods. 3 cit. zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa § 13 cit. zákona, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej právny predchodca žalovaného užíval predmet nájmu ako kancelárie a sklady na výkon podnikateľskej činnosti v súlade s oprávnením uvedeným vo výpise z obchodného registra nájomcu. Z takto definovaného účelu nájomnej zmluvy vyplýva, že právny vzťah založený nájomnou zmluvou sa nepochybne týka podnikateľskej činnosti účastníkov konania (§ 261 ods. 1 Obch. zák.). Nakoľko zmluva o nájme nebytových priestorov sa s prihliadnutím na všetky okolnosti jej uzavretia týkala podnikateľskej činnosti zmluvných strán, súd posúdil právny vzťah účastníkov konania ako kombinovaný obchod, čo znamená, že tento typ zmluvy podlieha režimu zákona č. 116/1990Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, s tým, že vo všetkých veciach tam neupravených platia všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka (NSČR 31 Cdo 660/2010) a len v prípade ak Obchodný zákonník konkrétne právne vzťahy neupravuje možno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 1 ods. 2 Obch. zák.). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o nutnosti aplikácie § 683 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu osobitosti tejto úpravy, ktorá pre svoju aplikáciu vyžaduje, aby k nadmernému poškodeniu alebo opotrebeniu prenajatej veci došlo v dôsledku jej zneužitia. Zneužitím veci je potrebné rozumieť jej užívanie v rozpore s účelom, na ktorý je určená. Tento prípad v prejednávanej veci nenastal. Žalobca v žalobe ani v ďalšom priebehu konania žalovanému nevytýkal neoprávnené nakladenie nájomcu s predmetom nájmu ani zneužitie predmetu nájmu. Naopak žalobca tvrdil, že nájomca (právny predchodca žalovaného) priestory užíval v súlade so zmluvou ako kancelárie a skladové priestory. Súd preto námietku žalovaného o prekludovaní nároku žalobcu posúdil ako nedôvodnú. Ako súd už uviedol vyššie v prejednávanej veci išlo o podnikateľský nájom nebytových priestorov. V čl. 6 ods. 5 písm. b) nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal vykonávať činnosť v predmete nájmu tak, aby neprišlo k poškodeniu majetku prenajímateľa. Podľa čl. 6 ods. 9 nájomnej zmluvy pri nesplnení podmienok uvedených v tomto článku tejto zmluvy zmluvná strana, ktorá porušenie spôsobila zodpovedá druhej zmluvnej strane v plnej výške za škodu, ktorá týmto nesplnením vznikla. Súd preto žalobný nárok právne posúdil ako nárok na náhradu škody, ktorý sa spravuje ustanoveniami § 373, § 379 a § 380 Obchodného zákonníka a v dokazovaní sa zameral na zistenie, či žalovaný (jeho právny predchodca) porušil zmluvnú povinnosť vo vzťahu k ochrane majetku žalobcu (prenajímateľa), ktorá by zakladala dôvodnosť uplatňovaného plnenia. Súd sa nestotožnil sa s neskoršou argumentáciou práv. zást. žalobcu, že žalovaný nárok je možné právne kvalifikovať ako nárok na úhradu nákladov podľa § 5 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., nakoľko takéto právne posúdenie je v rozpore s podstatným skutkovým opisom žaloby, ktorým je súd viazaný. Náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu uvedené v § 5 ods. 3 cit. zák. sú náklady spojené s riadnym užívaním predmetu nájmu, relevantné (vznikajúce) počas trvania predmetu nájmu, čo je podstatne odlišné od skutkového vymedzenia nároku žalobcu v žalobe. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Účastníci zmluvy sa v článku 7 ods. 7 dohodli na postupe pri odovzdaní predmetu nájmu po ukončení zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že nájomca predmet nájmu odovzdá v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na jeho obvyklé opotrebenie, vyprataný od vecí patriacich nájomcovi a vyčistený a bez vád, o čom sa spíše protokol, ktorý bude obsahovať stručný popis predmetu nájmu, jednotlivých častí predmetu nájmu, ktoré vykazujú známky poškodenia alebo opotrebenia a zoznam predmetných poškodení a opotrebení v čase odovzdania predmetu nájmu. Uvedené zmluvné ustanovenie počíta s odovzdaním predmetu nájmu so závadami spôsobenými obvyklým opotrebením, čím kopíruje zákonné ustanovenie § 13 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Z ďalšej časti tohto zmluvného dojednania vyplýva, že v protokole o odovzdaní nebytového priestoru sa spíšu všetky poškodenia na predmete nájmu (teda nielen poškodenia, ktoré vznikli bežným opotrebením), avšak nevyplýva z neho, že náklady na opravu týchto poškodení bude hradiť nájomca, resp. výlučne nájomca. Táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami dojednaná, preto dané ustanovenie nemôže byť zmluvným základom pre uplatnenie žalovaného nároku. Možno uviesť, že toho zmluvné ustanovenie rovnako ako zákonná úprava zbavuje nájomcu zodpovednosti za poškodenia vzniknuté obvyklým opotrebením (takého poškodenia sú kryté nájomným), a tak si prenajímateľ náhradu nákladov za poškodenia spôsobené bežným opotrebením nemôže uplatňovať. Prenajímateľ (žalobca) si však môže u nájomcu uplatniť náhradu nákladov za poškodenia, ktoré boli spôsobené inak ako bežným opotrebením, avšak túto škodu musí dostatočným spôsobom preukázať. Žalobca v danom konaní vychádzal len z listiny označenej ako „obhliadka priestorov a cenová kalkulácia na odstránenie závad odovzdávaného priestoru“ (ďalej len ako „protokol o ohliadke“) urobenej správcom objektu pánom M. Bažíkom. Súd sa oboznámil s obsahom cenovej kalkulácie a konštatuje, že z nej nie je možné vyvodiť, že ide len o zoznam takých poškodení, ktoré vznikli inak ako bežným opotrebením. Súd príkladmo poukazuje na položky ako poškodené drevené parkety, poškodený náter betón, podlahy, poškodená laminátová podlaha, poškodený náter schodov, poškodená PVC podlaha, obité piliera a steny, znečistený náter stien. Tieto položky z hľadiska ich špecifikácie v „protokole o ohliadke“ nemožno bez pochybností považovať za poškodenia nad rámec obvyklého opotrebenia. Naopak javia sa ako stav spôsobený štandardným (obvyklým) opotrebením zodpovedajúcim celkovej dobe nájmu pri využívaní priestorov v súlade s účelom zmluvy. Žalobca dôkaz o opaku súdu nepredložil. Vyčíslenie nákladov na odstránenie závad v „protokole o ohliadke“ súd považuje len za orientačné, právne nezáväzné, ktoré nie je spôsobilé vyvolať právny následok vedúci k vzniku povinnosti žalovaného uhradiť tieto náklady. Protokol o odovzdaní predmetu nájmu, ktorého súčasťou bola cenová kalkulácia, bol vyhotovený v súlade s článkom 7 ods. 7 nájomnej zmluvy. Tento článok však výslovne nezakotvuje povinnosť nájomcu uhradiť náklady za poškodenia uvedené v protokole. Protokol má pre zmluvné strany len informatívny charakter, nevyvoláva účinky uznania dlhu, ako sa domnieva žalobca a nemožno ho pre strany považovať za záväzný. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že pán Paál bol oprávnený konať za žalovaného a odovzdávací protokol podpísať ale nemal mandát (plnú moc) na zriadenie, prevzatie ani uznanie žiadneho peňažného záväzku zaťažujúceho nájomcu. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 20.10.2011 vyplýva, že žalovaný splnomocnil p. Petra Paála na vykonanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa vypovedania zmluvy. Odovzdanie nebytového priestoru je úkonom, ktorý bezprostredne súvisí s ukončením nájomnej zmluvy, preto P. Paál bol oprávnený konať za žalovaného. V zhode s argumentáciou žalovaného však súd uvádza, že zamestnanec žalovaného p. Paál nemal mandát na uznanie dlhu za žalovaného ani na zriadenie či prevzatie akýchkoľvek nových záväzkov, k akým by bez pochybností patril aj záväzok nájomcu uhradiť sumu spojenú s poškodením predmetu nájmu ( uvedenú v protokole o ohliadke). Žalobca sám nepovažoval osobu P. Paála za osobu definovanú § 15 Obch. zák. (v zmysle ustálenej praxe ide najmä o vedúcich odštepných závodov, resp. iných organizačných zložiek podniku a osoby poverené zastupovať podnikateľa zo zákona bez osobitnej PM ak boli poverené výkonom činnosti spojených s prevádzkou podniku), o čom svedčí písomná predsporová komunikácia účastníkov (čl. 82). V danej veci žalobca nepreukázal, že žalovaný nárok predstavuje skutočnú škodu, ktorá mu vznikla na nebytovom priestore. Za skutočnú škodu na veci je potrebné považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 25Cdo 1331/2001). Pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci treba prihliadnuť na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 25 Cdo 977/2007). Žalobca pri uplatnení výšky škody vychádzal len z predbežnej cenovej kalkulácie, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že sumu uvedenú v cenovej kalkulácií skutočne využil na odstránenie poškodení na nebytovom priestore, a nepreukázal, že od sumy nákladov za opravu poškodení odpočítal sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu predmetu nájmu opravou oproti pôvodnému stavu. Žalovaný v tejto časti vykonanie dokazovania nenavrhol. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Súd nevykonal dôkaz výsluchom konateľa žalobcu Ing. Krajniaka a doplnenie fotodokumentácie preukazujúcej potrebu vykonania opráv, navrhnutý práv. zást. žalobcu, nakoľko vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažoval v konaní za potrebný. Pokiaľ ide o výsluch konateľa žalobcu Ing. Krajniaka súd dopĺňa, že žalobca nepreukázal žiadnu podstatnú okolnosť, ktorá by jeho štatutárnemu zástupcovi bránila v účasti na pojednávaní, pokiaľ mal záujem sa ho zúčastniť a vo veci sa vyjadriť. Súd rovnako nevykonal výsluch svedka Petra Paála navrhovaný právnym zástupcom žalovaného, pretože jeho výsluch súd, nakoľko jeho výsluch vzhľadom na zistený skutkový stav rovnako nepovažoval za potrebný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného tvoria iné trovy konania vzniknuté mu v sume 210,- eur zaplatením súdneho poplatku za odpor a trovy právneho zastúpenia v sume 620,98 eur uplatnené advokátom v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších platných právnych predpisov. Trovy právneho zastúpenia tvorí: - tarifná odmena podľa § 14 a nasl. cit. vyhlášky za 4 úkony právnej pomoci spolu vo výške 426,17 eur (1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 14.12.2012; podanie odporu dňa 20.12.2012; účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 07.03.2013;; účasť na meritórnom pojednávaní dňa 09.04.2013....3x úkon v základnej sadzbe tarifnej odmeny 131,13 eur + 1x úkon v 1 základnej sadzbe tarifnej odmeny - režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky spolu v sume 30,88 eur (2x 7,63 eur + 2x 7,81 eur) - strata času podľa § 17 cit. vyhlášky spolu v sume 104,08 eur (2x 4 polhodiny/jedna cesta Galanta - Bratislava a späť x 13,01 eur/polhodina) za čas vynaložený cestou zo sídla AK v Galante do Bratislavy a späť z dôvodu účasti na dvoch pojednávaniach - náhrada hotových výdavkov podľa § 15 vyhlášky v sume 59,85 eur - cestovné náhrady vzniknuté v súvislosti s účasťou na 2 pojednávaniach, priznané za cestu osobným motorovým vozidlom značky Škoda Fabia 1.2, EČV: GA-462 CD, cesta Galanta - Bratislava pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 6 l benzínu/100 km, cene PM 1,484 eur/1 liter, počte km 220 km (2x 110 km). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.