ENERGY CONSULT s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/74/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313213269
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313213269.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
ENERGY CONSULT s.r.o., Stará Vajnorská 21/12683, Bratislava, IČO: 35 849 479, zastúpeného JUDr.
Gabrielom Blehom, advokátom, L. Dérera 2, Bratislava, proti odporcovi: INGOS s.r.o., K Nouzovu 2090,
Praha 4, Česká republika, IČO: 645 80 903, zastúpeného JUDr. Michaelom Víchom, Keltská 161, Dolní
Břežany, Česká republika a NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., Cintorínska
3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465, o zaplatenie 70 912,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 4 817,65 eura (čo predstavuje
trovy právneho zastúpenia odporcu), a to na účet právneho zástupcu odporcu NITSCHNEIDER
& PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 35 874 465, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 25. 07. 2013 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu
63 000,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30. 09. 2010 až do zaplatenia a
nahradil mu trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca mal
prostredníctvom navrhovateľa obchodný záujem na zabezpečovaní prístupu na trhy krajín bývalého
ZSSR za účelom exportu rôznych produktov, vrátane dodávok na Riadiaci systém a rôznych technológii
na vodnú elektráreň TRG 2 v Arménskej republike u spoločnosti ArtsakhHEK. Navrhovateľ disponoval
v tej dobe potrebnými skúsenosťami, najmä jazykovou vybavenosťou a znalosťami miestnych trhových
pomerov, ktoré sa javili nevyhnutými pre uskutočnenie obchodov odporcu na trhoch v krajinách
bývalého ZSSR, konkrétne na vymedzenom území Arménskej republiky a Arcachu (Náhorný Karabach).
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných
informácií, predmetom ktorej mala byť exkluzívna spolupráca pri riešení a realizácii obchodných
prípadov na vymedzenom území Arménskej republiky a Arcachu, ktorá bola podpísaná dňa 12. 11. 2010.
Ešte pred podpisom tejto zmluvy bola medzi účastníkmi konania interná spolupráca, ktorá spočívala v
pracovných stretnutiach v Bratislave a Prahe a následne na to boli začaté rokovania o spolupráci na
vymedzenom území Arménskej republiky a Arcachu. Odporca na základe rokovaní a sprostredkovania
so spoločnosťou ArtsakhHEK z Arménskej republiky uzatvoril zmluvu priamo s touto spoločnosťou na
projekt TRGI 2 dňa 30. 09. 2010. Navrhovateľ bol v rámci projektu TRGI 2 nezávislým (generálnym)
dodávateľom a zároveň v ňom vystupoval ako sprostredkovateľ pre odporcu a ako nezávislý (generálny)
dodávateľ podpísal niekoľko dodávateľských zmlúv s Arménskou spoločnosťou ArtsakhHEK skôr, ako
boli začaté rokovania s odporcom. Navrhovateľ celý projekt TRGI 2 organizoval a koordinoval, niesol
za celý projekt zodpovednosť. Je pravda, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzavretá
písomná zmluva o sprostredkovaní, ale podľa obchodného práva Slovenskej republiky sa nevyžaduje



na platnosť zmluvy písomná forma. Odporca na základe dojednaného obchodu so zahraničným
partnerom odmieta vyplatiť navrhovateľovi za sprostredkovanie sumu vo výške 55 900,- eura (t.j. 10
%) z uskutočneného obchodu medzi odporcom a Arménskou spoločnosťou ArtsakhHEK. Provízia
nebola priamo písomne dohodnutá, skôr išlo len o dohodu na základe zmluvných návrhov zmluvy
o dielo medzi navrhovateľom a odporcom, kde bolo uvedené, že navrhovateľovi na základe dohody
zmluvných strán (navrhovateľ a odporca) prislúcha pevná cena vo výške 63 000,- eura (cena dohodnutá
aj prostredníctvom spoločnosti ArtsakhHEK). Táto suma predstavovala 10 % zo sprostredkovaného
obchodu medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK. Navrhovateľ na základe týchto dojednaní preto
žiadal províziu vo výške obvyklej za sprostredkovanie obchodnej zmluvy v čase uzatvorenia zmluvy
o sprostredkovaní, čo v čase uzatvorenia tohto obchodu bola provízia obvyklá vo výške 10 %, čo nie
je provízia len za sprostredkovanie obchodu, ale aj za organizáciu celého projektu TRGI 2. Dňa 30.
10. 2012 odporca odstúpil od zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných
informácii a odmietol vyplatiť navrhovateľovi za sprostredkovanie medzinárodného obchodu aj sumu vo
výške 55 900,- eura. Celková výška dlžnej sumy je vo výške 63 000,- eura. Na základe tejto vzájomnej
spolupráce bola odporcovi sprostredkovaná zmluva o dodávke Riadiaceho systému a technológii
na vodnej elektrárne Arménskej spoločnosti ArtsakhHEK v celkovej sume najmenej 590 000,- eura.
Obchodná transakcia bola vykonaná osobne prostredníctvom konateľa navrhovateľa Dr. Grigoriana
priamo v Arménsku a v Arcachu. Išlo o dlhý, zložitý a postupný proces nadväzovania obchodných
kontaktov, ktoré realizoval práve navrhovateľ a nie odporca či iná osoba, ktoré následne vyústili do
spolupráce odberateľa s odporcom, takže nebyť aktívnej činnosti navrhovateľa vo vzťahu k jednotlivému
odberateľovi, vzťahy medzi ním a odporcom by vôbec nevznikli a odporca by ani predmetný obchod
nezrealizoval. Navrhovateľ predmetnými aktivitami naplnil obsah sprostredkovateľského záväzku, ako
je definovaný v ust. § 642 Obchodného zákonníka, t.j. vyvíjal aktivity a činnosti, aby odporca mohol s
odberateľom uzatvoriť jednotlivé zmluvy, týkajúce sa dodávok tovarov, ktoré boli aj reálne uskutočnené v
príčinnej súvislosti s uvedenými aktivitami navrhovateľa. V dôsledku tohto navrhovateľovi vznikol nárok
na zaplatenie provízií od odporcu v dohodnutej výške 10 % z uskutočneného obchodu, t.j. vo výške
63 000,- eura. Záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných strán o
určení druhu zmluvy, ktorá má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie
ktorej má byť obstaraná príležitosť činnosťou sprostredkovateľa vykonávanej za odplatu podľa ust. §
644 a § 647 Obchodného zákonníka.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci uviedol, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok
zo vzájomných rokovaní, ktoré však v žiadnom prípade neboli vedené za účelom uzatvorenia zmluvy o
sprostredkovaní, ako navrhovateľ tvrdil, ale sa jednalo o zmluvu celkom iného rázu, v ktorej o provízii
nebola zmienky. Išlo o návrh zmluvy o dielo, ktorej obsahom bolo zaistenie dopravy a koordinačnej
činnosti. K podpisu, ani k naplneniu obsahu tejto zmluvy vo vzťahu k odporcovi nikdy nedošlo. Jedinou
zmluvou uzatvorenou medzi odporcom a navrhovateľom tak bola zmluva o spolupráci, neobchádzaní
a vzájomnej ochrane komerčných informácii zo dňa 12. 11. 2010. Keby bolo vôľou strán uzatvoriť aj
zmluvu o sprostredkovaní, celkom určite by bola neskôr uzavretá i takáto zmluva. Neprišlo k realizácii
obchodného prípadu so spoločnosťou ArtsakhHEK v hodnote 559 000,- eura podľa zmluvy o dielo zo
dňa 30. 09. 2010. Realizovaná hodnota bola podstatne nižšia, keďže došlo k podpisu dodatku k zmluve,
kde došlo k zníženiu rozsahu dodávok a služieb zo strany odporcu. Zvyšok rozsahu dodávok a služieb
pre spoločnosť ArtsakhHEK prevzal práve navrhovateľ a tým sa sám podieľal na realizácii tejto zmluvy,
a to takmer v rozsahu 40 % tak, ako predpokladala následne uzavretá zmluva o spolupráci. Navrhovateľ
začal uplatňovať u odporcu svoje nároky (zakaždým v inej výške) až potom, keď odporca ukončil zmluvný
vzťah založený zmluvou zo dňa 12. 11. 2010.

Súčasne odporca podal písomnú námietku medzinárodnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava III
k prejednaniu predmetnej spornej veci s odkazom na čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 zo
dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
a skutočnosť, že navrhovateľ vymedzil žalobný nárok jeho aktivitou na území Arménskej republiky,
ktorá mala smerovať k uzavretiu zmluvy s arménskou spoločnosťou ohľadne realizácie diela na území
Arménskej republiky, z čoho vyplýva, že použitie a aplikácia citovaného Nariadenia tak, ako to urobil
navrhovateľ vyvodzujúc medzinárodnú príslušnosť titulovaného súdu, je nesprávne.

Súd uznesením č.k. 23Cb 74/2013-111 zo dňa 12. 11. 2013 nevyhovel námietke odporcu o
medzinárodnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava III s odôvodnením, že navrhovateľ je
podnikateľ - právnická osoba založená v zmysle slovenského právneho poriadku a odporca je



podnikateľ - právnická osoba založená v zmysle českého právneho poriadku. Navrhovateľ a odporca
ako podnikatelia uzavreli dňa 12. 11. 2010 zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane
komerčných informácií. Z uvedeného vyplýva, že išlo o zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom,
pretože zmluvné strany majú sídlo v rôznych členských štátoch EÚ. V prípade obchodných sporov
vzniknutých zo zmluvných vzťahov s takýmto medzinárodným prvkom sa právomoc súdu určuje v zmysle
vyššie uvedených článkov Nariadenia rady (ES) č. 44/2001. Súd z priloženej zmluvy o spolupráci,
neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom
dňa 12. 11. 2010 zistil, že v čl. VI. bodu 9 tejto zmluvy sa zmluvné strany v zmysle čl. 23 ods. 1
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 dohodli, že v prípade sporu zmluvných strán bude uplatnený súdny
systém Slovenskej republiky, teda v zmysle tohto predmetného článku zmluvy je daná právomoc súdov
Slovenskej republiky rozhodovať spory vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu. Na predmetný článok o
voľbe právomoci súdov Slovenskej republiky nemá vplyv ani skutočnosť, že odporca od tejto zmluvy
dňa 31. 10. 2012 odstúpil, nakoľko v zmysle ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa odstúpenie od
zmluvy nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva.

Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava III podal odvolanie odporca, pričom Krajský
súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 3Cob 410/2013-129 zo dňa 03. 06. 2014 napadnuté
uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 74/2013-111 zo dňa 12. 11. 2013 potvrdil ako vecne
správne s odôvodnením, že súd prvého stupňa správne prihliadol na uzavretú zmluvu o spolupráci, na
ktorú navrhovateľ poukázal. Súd prvého stupňa rovnako ako súd odvolací nemohol zobrať do úvahy
námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú odporca vzniesol poukazujúc na skutočnosť, že spor sa zmluvy
o spolupráci netýka, nakoľko odporca túto námietku nevzniesol spolu s vyjadrením k návrhu na začatie
konania, teda pri prvom úkone, ktorý voči súdu urobil po tom, čo ho súd oboznámil s návrhom a
procesnými právami účastníka.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že odporca je spoločnosťou,
ktorá sa okrem iného zaoberá aj dodávkou silnoprúdových zariadení v oblasti vodného hospodárstva
a energetiky, vznikol v roku 1995 a vyvíjal podnikateľské aktivity na území krajín bývalého ZSSR
dávno pred existenciou akéhokoľvek vzťahu s navrhovateľom. Odporca v oblasti vodného hospodárstva
a energetiky dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou ČKD Blansko SMALL HYDRO, s.r.o., ktorá je
dodávateľom turbín a ďalšieho technologického zariadenia vodných elektrární. Výrobky a riešenia
odporcu a spoločnosti ČKD Blansko sa pri obdobných projektoch prirodzene dopĺňajú, keď ČKD Blansko
dodáva turbínovú časť vodných elektrární a odporca elektrickú časť. Spoločnosť ČKD Blansko bola
dodávateľom turbín aj pre projekt TRGI 2. Keďže v danom čase nebol ešte vybraný dodávateľ elektrickej
časti pre predmetný projekt, navrhovateľ bol v septembri 2009 oslovený práve spoločnosťou ČKD
Blansko. Odporca mal na projekte TRGI 2 pôsobiť na začiatku výhradne ako subdodávateľ pre ČKD
Blansko v súlade s predchádzajúcou obchodnou praxou, ktorá spočívala v tom, že ČKD Blansko
zahrňovalo do zmluvy s tretími osobami priamo dodávku elektročastí, pričom následne elektročasti
objednávala od odporcu, ktorý vo väčšine obchodných vzťahov takto vystupupoval ako subdodávateľ
pre ČKD Blansko. Pre projekt TRGI 2 však ČKD Blansko odporcovi navrhlo, aby uzatvoril zmluvu
o dodávke elektročastí priamo s arménskym investorom, spoločnosťou ArtsakhHEK. Tento návrh
vychádzal zo skutočnosti, že ČKD Blansko síce dodávalo arménskemu investorovi prostredníctvom
navrhovateľa, avšak ČKD Blansko malo dlhodobo problém s navrhovateľom pri dodávkach svojich
častí, úhradami faktúr, neoprávnenými reklamáciami a pod. Odporca tak nakoniec pristúpil na priame
rokovania ohľadne priamej dodávke elektročastí arménskemu investorovi namiesto subdodávania pre
ČKD Blansko. Odporca bol zo strany ČKD Blansko upozornený na užšie väzby medzi arménskym
investorom a navrhovateľom a taktiež na skutočnosť, že navrhovateľ bude pravdepodobne obligatórnym
článkom obchodného vzťahu vzhľadom na ich previazanosť a nadštandardné vzťahy. Počas následných
rokovaní sa rozhodovalo, kto bude konečný obchodný partner na dodávku elektročastí. V užšom
výbere figuroval odporca a spoločnosť ABB s.r.o. Po návšteve arménskeho investora, spoločnosti
ArtsakhHEK, sa jej akcionári rozhodli pre odporcu ako konečného obchodného partnera. Po tomto
rozhodnutí došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK dňa 30.
09. 2010 a následne aj k podpisu dodatku č. 1 k tejto zmluve dňa 30. 03. 2011. Počas realizácie
projektu TRGI 2 sa medzi navrhovateľom a odporcom spomínali dve zmluvy, a to zmluva o spolupráci,
neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácii, ktorá bola reálne uzatvorená dňa 12. 11.
2010 a zmluva o dielo na koordinačné činnosti a dopravu, ktorá nebola nikdy uzatvorená. Odporca
nemal vedomosť o žiadnej zmluve o sprostredkovaní, ako uvádzal navrhovateľ, a to ani v ústnej forme.
Dokonca ani v prípade vzťahu so spoločnosťou ČKD Blansko na začiatku celej transakcie nešlo o



sprostredkovanie obchodu, ale o klasický obchodnoprávny dodávateľský vzťah medzi odberateľom a
dodávateľom, na základe ktorého odporca mal tovar a služby dodať a ČKD Blansko malo za tovar
zaplatiť. Okolnosti prípadu, ako bolo vyššie popísané, neskôr odporcu donútili, aby uzatvoril zmluvu
o dielo priamo s arménskym investorom. Ani v prípade, ak by konajúci súdu prišiel k záveru, že
nejaká sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená, provízia by aj tak navrhovateľovi nepatrila, keďže
odporca sa dostal do rokovaní ohľadne projektu TRGI 2 výlučne vďaka spoločnosti ČKD Blansko.
Podľa zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácii nemohol odporca
vyvíjať žiadne priame podnikateľské aktivity na vymedzenom území spolupráce týkajúce sa dodávok
technológie vodných elektrární bez súhlasu navrhovateľa a navrhovateľ sa na druhej strane zaviazal
odporcu informovať o budúcich projektoch v oblasti vodných elektrární. Odporca mal podpisom tejto
zmluvy za to, že v budúcnosti bude zahrnutý do iných projektov vodných elektrární v Arménsku
a Náhornom Karabachu. Pre odporcu sa stala predmetná zmluva bezúčelná a tak pristúpil k jej
výpovedi. Pri zmienke odporcu o výpovedi predmetnej zmluvy sa navrhovateľ začal odporcovi ústne
a písomne vyhrážať, tvrdiť, že zmluvu nie je možné vypovedať a pod. Dátum uzatvorenia tejto
zmluvy je neskorší ako dátum uzatvorenia zmluvy o dodávke priamo s arménskym investorom, pričom
navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporca vyvíjal aktivity na projekte TRGI 2. Z časového sledu bolo
nepochybné, že sa predmetná zmluva nevzťahovala na projekt TRGI 2, a teda neexistoval na jej základe
akýkoľvek sprostredkovateľský vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Predmetná zmluva taktiež
jasne upravovala, že nadobudne účinnosti až jej podpisom. Súbežne s vyššie uvedeným sa začala
pripravovať zmluva o dielo medzi navrhovateľom a odporcom, ktorú si navrhovateľ vynútil s ohľadom
na už vyššie spomínané nadštandardné vzťahy so spoločnosťou ArtsakhHEK. Uzatvorenie tejto zmluvy
o dielo malo docieliť stav, kedy mal časť dodávok pre odporcu vykonávať priamo navrhovateľ, teda že
navrhovateľ sa stane v podstate subdodávateľom odporcu. Vzhľadom na vedomosť o nadpriemerne
dobrých vzťahoch medzi navrhovateľom a arménskym investorom odporca o predmetnej zmluve
s navrhovateľom rokoval. Jej predmetom podľa pôvodného návrhu mali byť koordinačné činnosti
a doprava v celkovej hodnote 63 000,- eura. Počas rokovaní o tejto zmluve vzniesol navrhovateľ
požiadavku na ďalšie rozšírenie jej predmetu aj o dodávky, ktoré mal podľa zmluvy o dielo s ArtsakhHEK
pôvodne zabezpečovať odporca, ktorý na uvedený návrh reagoval a požiadal navrhovateľa, aby mu
predložil cenovú ponuku na časť zákazky. Navrhovateľ cenovú ponuku skutočne predložil, no túto
musel odporca odmietnuť, keďže navrhovaná cena vysoko prevyšovala ceny od iných dodávateľov.
Na základe nevýhodnej cenovej ponuky od odporcu k uzatvoreniu tejto zmluvy o dielo nikdy nedošlo.
Vyššie uvedené malo prirodzene za následok obavy arménskeho investora z nedokončenia projektu
TRGI 2 včas a riadne. Arménsky investor navrhol vo svetle vyššie uvedeného a vzhľadom na úzke
väzby s navrhovateľom zúženie predmetu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi odporcom a arménskym
investorom. Odporcom s ohľadom na informácie od arménskeho investora, že tento uzavrel priamu
zmluvu na predmetné časti zákazky s navrhovateľom, s týmto návrhom súhlasil a podpísal predmetný
dodatok. Prostredníctvom predmetného dodatku č. 1 sa vyňalo časť plnení zo zmluvy o dielo a cena
diela sa znížila z celkovej sumy 559 000,- eura na sumu 325 000,- eura. Išlo teda o zníženie ceny
diela o sumu 233 500,- eura, ktorá predstavovala 175 000,- eura za dodávky, ktoré si uzatvorením
priamej zmluvy „vynútil“ navrhovateľ priamo arménskemu investorovi, a 63 000,- eura na koordinačné
činnosti a dopravu. Podľa odporcových informácii boli tieto dodávky neskôr navrhovateľom aj skutočne
realizované. Navrhovateľ odkazoval na fiktívnu sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej žiadal
od odporcu istinu vo výške 63 000,- eura, neskôr z titulu zmluvy o dielo, ktorej predmetom mali byť
koordinačné činnosti a doprava, ktorá nikdy uzatvorená nebola a ktorej predmet bol neskôr premietnutý
do zmluvných vzťahov medzi odporcom a arménskym investorom. Arménsky investor bol takto povinný
na úhradu predmetnej sumy vo výške 63 000,- eura, keďže tieto činnosti nakoniec odporca vykonával
priamo pre arménskeho investora. Navrhovateľ na viacerých miestach uvádzal sumu 55 900,- eura,
ktorá mala podľa neho pravdepodobne predstavovať 10 % z nikdy neuzatvorenej sprostredkovateľskej
zmluvy, pričom na inom mieste uvádzal, že mal nárok na túto províziu vo výške 55 900,- eura na základe
zmluvy o spolupráci, ktorá bola nepochybne uzatvorená po uzatvorení zmluvy o dielo s arménskym
investorom.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred začatím pojednávania, konaného dňa
24. 11. 2014 rozšíril svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny na sumu 70 912,50 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30. 09. 2010 až do zaplatenia z dôvodu navýšenia
nákladov navrhovateľa na právne služby a vymáhanie jeho nároku JUDr. Jozefom Vozárom vo výške
6 112,50 eura a sumy 1 800,- eura odškodnením prepravnej spoločnosti GRUBER LOGISTICS s.r.o.



za prepravu tovarov, ktorú mal platiť odporca. Súd navrhovanú zmenu žalobného petitu uznesením č.k.
23Cb 74/2013-465 zo dňa 27. 11. 2014 pripustil.

Navrhovateľ aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že rokovania medzi
odporcom a navrhovateľom začali vo februári 2010 ponukou zo strany navrhovateľa na spoluprácu.
Odporca túto ponuku prijal, následne sa začalo rokovať o cene a objeme dodávky. V máji toho istého
roku ponuka ceny zo strany odporcu bola 496 000,- eura. V júni toho istého roku navrhovateľ dohodol so
spoločnosťou ArtsakhHEK, že cena diela bude 559 000,- eura. Dohoda ďalej bola, že z rozdielu medzi
cenou diela a ponukou zo strany odporcu suma 63 000,- eura bude uhradená navrhovateľovi. Odporca
poprosil navrhovateľa, aby mu dovolil pracovať priamo so spoločnosťou ArtsakhHEK. Navrhovateľ
po konzultáciách so spoločnosťou ArtsakhHEK toto povolil, na to bola dňa 30. 09. 2010 podpísaná
zmluva medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK. Začiatkom októbra 2010 navrhovateľ dal pokyn
spoločnosti ArtsakhHEK na zaplatenie sumy 83 850,- eura ako prvej splátky podľa splátkového
kalendára odporcovi. Po uskutočnení tejto platby sa konalo stretnutie medzi navrhovateľom a odporcom
dňa 19. 10. 2010 v Prahe. Tam bolo dohodnuté, že odporca uhradí navrhovateľovi sumu 63 000,- eura
a z tejto sumy zálohu vo výške 30 000,- eura. Záloha bola navrhovateľovi uhradená dňa 22. 10. 2010.
Na tomto stretnutí tiež odporca sľúbil, že podpíše s navrhovateľom ním navrhovanú rámcovú zmluvu
(zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a ochrane komerčných informácii), na základe ktorej odporca
zaplatí sumu 63 000,- eura navrhovateľovi, a táto zmluva bola dňa 12. 11. 2010 podpísaná. Taktiež bolo
dohodnuté, že ako právny základ na úhradu sumy 63 000,- eura sa podpíše zmluva o dielo (Smlouva o
dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační činnost), kde bola dohodnutá cena diela 63 000,- eura a záloha
v hodnote 30 000,- eura, čo zodpovedalo predchádzajúcej dohode medzi navrhovateľom a odporcom.
Odporca následne žiadal navrhovateľa o zaslanie sumy 30 000,- eura naspäť z dôvodu uvedeného na
dobropise k faktúre č. 4/2010, ale nie preto, že by nebol záujem na uzatvorení zmluvy o dielo, keďže
spolupráca a dohoda existovala už na základe rámcovej zmluvy (zmluva o spolupráci, neobchádzaní a
ochrane komerčných informácii), ale z toho dôvodu, že úhrada bola odporcom vykonaná pred podpisom
rámcovej zmluvy a tiež pred podpisom zmluvy o dielo (Smlouva o dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační
činnost). Odporcom uvádzaná zmluva o dielo predstavovala len určitú formálnu stránku a právny základ.
Toto tvrdenie tiež potvrdzuje samotný e-mail odporcu, ktorý ho sám predložil ako prílohu a kde uviedol,
že „úmyselne som tam dal dátum 18. 10. 2010, aby zmluva (Smlouva o dílo VE Trgi 2 - doprava a
koordinační činnost) bola podpísaná pred vystavením vašej zálohovej faktúry“. To svedčí o tom, že z
účtovného hľadiska tento postup nebol správny. Navrhovateľ na základe týchto skutočností a dobrej
viery sumu 30 000,- eura odporcovi vrátil dňa 28.03.2011 s tým, že mu bude zo strany odporcu uhradená
celková dohodnutá suma 63 000,- eura. Toto bola hlavná príčina vrátenia uvedenej sumy navrhovateľom
naspäť odporcovi. Zo strany navrhovateľa bol záujem na podpísaní zmluvy o dielo a navrhovateľ návrh
zmluvy o dielo aj podpísal, avšak odporca po vrátení čiastky 30 000,- eura navrhovateľom už na
podpísaní zmluvy o dielo nemal záujem a tváril sa, ako keby nikdy s navrhovateľom nespolupracoval.
Všetko, čo bolo v návrhu zmluvy o dielo (Smlouva o dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační činnost)
uvedené navrhovateľ splnil, nielen koordinoval celý proces, ale aj prostredníctvom spoločnosti Gruber
Logistics, s.r.o. ako svojho dlhodobého obchodného partnera zabezpečil kamión na prepravu zariadení
do Náhorného Karabachu. Avšak táto preprava sa nevykonala z dôvodu, že prepravca čakal na úhradu
faktúry zo strany odporcu a tento faktúru neuhradil, za čo navrhovateľ naviac tejto spoločnosti zaplatil
pokutu 1 800,- eura. Navrhovateľ chcel zaplatiť zálohu 30 000,- eura pri prvej splátke a zostatok pri
druhej splátke, pričom odporca dňa 22. 09. 2010 túto zálohu zaplatil, avšak navrhovateľ túto zálohu
odporcovi vrátil na jeho žiadosť, pretože sľuboval, že z účtovného hľadiska navrhovateľovi potom vystaví
faktúru na celú sumu a zaplatí celú sumu 63 000,- eura naraz, čo sa však nestalo. S odporcom
navrhovateľ spolupracoval korektne, napr. mu zabezpečili návštevu jeho pracovníkov v Náhornom
Karabachu a pomáhali mu s transportom zhotoveného diela, pričom dopravca požadoval od odporcu
požadoval za prepravu zálohu, ktorú odporca nezaplatil, takže navrhovateľovi dopravca účtoval pokutu
1 800,- eura. V Náhornom Karabachu, v štáte s osobitným medzinárodným postavením, je národné
hospodárstvo, vrátane energetiky, v rukách štátu. Rozvoj energetiky ako dôležitej zložky hospodárskej
politiky závisí od rozhodnutia vlády. V štáte existujú 2 firmy fungujúce v energetike, a to spoločnosť
ArtsakhHEK, prevádzkujúca vodné elektrárne a spoločnosť Artsakh Energo, prevádzkujúca rozvodné
siete. Čo sa týka výstavby nových energetickým objektov (vrátane vodných elektrárni) postup je
nasledovný: spoločnosť ArtsakhHEK, kde rozhodujúci vplyv v spoločnosti patrí štátu, podáva vláde návrh
na miesto výstavby a typ vodnej elektrárne. Na základe tohto návrhu vláda príjme rozhodnutie. V prípade
kladného rozhodnutia predseda vlády (premiér) Náhorného Karabachu dáva pokyn akým spôsobom
hľadať dodávateľov, či už výberovým konaním alebo priamym zadaním. Takto bolo navrhovateľovi od



predsedu vlády Náhorného Karabachu priamo zadané, aby sa stala generálnym dodávateľom v projekte
výstavby konkrétnej vodnej elektrárne. Vláda ponechala na rozhodnutie navrhovateľovi spôsob zvolenia
výberu jeho subdodávateľov na uskutočnenie projektu výstavby vodnej elektrárne s názvom TRGI 2.
Z postavenia generálneho dodávateľa všade vo svete vyplýva oprávnenie i povinnosť organizačne
zabezpečiť výstavbu buď plne vo svojej réžii, alebo častejšie za pomoci vybraných subdodávateľov a
zodpovedať investorovi /zadávateľovi/ za technickú i ekonomickú úroveň celej stavby vrátane dodržania
bezpečnostných, technických i právnych noriem. Získanie zákazky v uvedenej krajine sa viaže nielen na
jazykovú vybavenosť, ale aj dlhodobé dobré vzťahy a skúsenosti, znalosť trhových, politických pomerov
a informovanosť o súčasných projektoch spojených s ambíciami rozvoja národného hospodárstva v
štáte Náhorného Karabachu. Navrhovateľ týmito pre obchod nevyhnutnými znalosťami disponuje, čo
dokazuje nielen úspešná realizácia a dokončenie projektu TRGI 2, ale aj nové požiadavky predsedu
vlády Náhorného Karabachu na realizáciu 4 nových projektov vodných elektrárni v súčasnosti. Nakoniec
sa predmetná elektráreň spustila s veľkým úspechom, pričom kvalita práce odporcu bola naozaj dobrá.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej k veci uviedol, že odporca e-mailom zo dňa
20. 10. 2010 potvrdil navrhovateľovi úhradu platby vo výške 30 000,- eura na zálohovú faktúru č. 4/2010.
Predmetom tejto platby bola časť ceny za dielo podľa nikdy neuzatvorenej „Smlouvy o dílo VE Trgi 2
- doprava a koordinační činnosti“, čl. 4.1. Odporca zároveň pripojil predmetnú zmluvu ako prílohu e-
mailu zo dňa 20. 10. 2010. Do pozornosti dávame čl. 5.1. tejto zmluvy, ktorá priamo odkazovala na
zálohovú faktúru vo výške 30 000,- eura, ako časť ceny za dielo. Je nesporné, že suma 30 000,- eura
sa viaže na zmluvu, ktorá nikdy uzatvorená nebola. Vzhľadom na to, že k uzatvoreniu tejto zmluvy
nikdy nedošlo, vrátil navrhovateľ predmetnú čiastku vo výške 30 000,- eura späť odporcovi. Predmetné
dokazuje dobropis, podľa ktorého „text faktúry: na základe toho, že nedošlo k podpísaniu zmluvy o dielo
VE Trgi 2 - elektrická časť, Vám dobropisujeme k faktúre č. 4/2010“. Na základe vyššie uvedeného
bolo zrejmé, že odporca nikdy neuhradil navrhovateľovi žiadnu províziu za sprostredkovanie ani jej časť
a suma 30 000,- eura bola vopred uhradená ako časť ceny za dielo podľa zmluvy, ktorá však medzi
navrhovateľom a odporcom nikdy uzatvorená nebola. Táto skutočnosť bola dôvodom na vrátenie sumy
30 000,- eura navrhovateľom naspäť odporcovi.

Svedok C. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že od roku 2007 pracuje v spoločnosti odporcu
ako ekonomicko-personálny riaditeľ. Zúčastnil sa niektorých rokovaní s navrhovateľom. O zákazke sa
dozvedeli v roku 2009, pretože odporcu oslovil ich zmluvný partner ČKD Bansko. Ponuku spracovali
štandardne a čakali, že budú vystupovať na zákazke ako subdodávateľ spoločnosti ČKD Blansko.
Rokovania s investorom začali v januári alebo vo februári 2010, išlo o rokovania medzi odporcom a
spoločnosťou ČKD Blansko a investorom, kde odporca mal vystupovať ako subdodávateľ spoločnosti
ČKD Blansko. Zmluva s investorom bola uzavretá tak, že ju odporca vypracoval, podpísal a zaslal do
Náhorného Karabachu spolu s faktúrou. Zmluva sa mu nevracala, ale prišla mu predplatená zálohová
faktúra. Začiatkom roka 2010 boli pozvaní na rokovanie do Blanska, na ktorom bol prítomný aj zástupca
investora - spoločnosti ArtsakhHEK p. D. a za odporcu sa ho zúčastnil výrobný riaditeľ p. J.. Na tomto
stretnutí sa neriešili cenové otázky, ale iba technické. Ku kontaktu medzi odporcom a navrhovateľom
prišlo potom, ako sa investor rozhodol udeliť zákazku odporcovi, čo mohlo byť niekedy od apríla do júna
2010. Následne pokračovali rokovania s p. D. a pred jedným rokovaním, ktoré sa uskutočnilo v Prahe, bol
odporca informovaný od ČKD Blansko, že oni nebudú realizovať elektrickú časť predmetnej zákazky a
odporučili im, aby zmluvu uzavreli priamo s investorom. Na rokovaní v Prahe sa doriešili s p. D. technické
záležitosti a predložili mu ich ponuku, pričom tento priniesol zálohovú faktúru za takúto koordinačnú
činnosť a zabezpečenie dopravy. Odporca sa informoval investora, či s týmto súhlasí, a keď súhlasil,
tak uvedenú zálohovú platbu odporca zaplatil. Táto záloha bola odporcovi vrátená v marci 2011, pretože
navrhovateľ požadoval navýšenie svojho podielu na zákazke a tým, že prišlo k vyčleneniu koordinačnej
činnosti a dopravy z odporcovho kontraktu uzavretého s investorom, tak si odporca túto zálohu vyžiadal
naspäť. Následne boli informovaní, že odporca bol vybraný ako dodávateľ. V polovici roka 2010 vyslovil
investor prianie, aby ako koordinátor projektu vystupoval navrhovateľ, následne začali s navrhovateľom
rokovať, ktorý sa chcel na zákazke podieľať koordinačnou činnosťou a zabezpečením prepravy. Pôvodne
bol kontrakt dohodnutý tak, že odporcom realizovaná dodávka sa zrealizuje do Bratislavy. Na požiadavky
navrhovateľa odporcovi povedal, že finálna cena sa musí navýšiť o sumu požadovanú navrhovateľom
a bolo dohodnuté uzavretie zmluvy s navrhovateľom na koordinačnú činnosť a zabezpečenie prepravy
vo výške 63 000,- eura a zároveň bola uzavretá exkluzívna zmluva, na základe ktorej sám navrhovateľ,
nakoľko ako uvádzal mal nadštandardné vzťahy v podnikateľskej sfére v Náhornom Karabachu, mal
zabezpečiť ďalšie nové zákazky v tejto lokalite. Koncom roka 2010 prišiel navrhovateľ s tým, že by chcel



navýšiť svoj podiel na zákazke s tým, že by odporcovi mohol zabezpečiť rozvodne elektrického napätia,
na čo mu povedali, že v ich ponuke mali uvedenú dodávku rozvodne elektrického napätia za sumu 170
000,- eura a že nemajú problém túto rozvodňu odobrať od navrhovateľa za rovnakú cenu. Navrhovateľ
však požadoval za dodávku tejto rozvodne sumu o 20 000,- eura vyššiu. Nakoniec odporca súhlasil,
že z pôvodného kontraktu na sumu 559 000,- eura vyčlení sumu 170 000,- eura za dodávku rozvodne
elektrického napätia a sumu 65 000,- eura na koordináciu a zabezpečenie prepravy, čo sa odrazilo
v dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve. Následne prišlo k realizácii zákazky, ktorá prebehla celkovo bez
problémov aj so zákazníkom, aj s dodávateľom predmetnej rozvodne, pričom odporca si zabezpečoval
prepravu sám a navrhovateľ požadoval zloženie odmeny za prepravu, čo odporca vopred odmietol.
Objednávka dopravy štandardne prebieha tak, že sa u špeditéra objedná dopravu, on ju zrealizuje a
potom vystaví faktúru, ktorá sa preplatí. Žiaden dopravca nechce vopred zálohovú platbu a keďže bola
po odporcovi zálohová platba požadovaná, tak odporca takúto dopravu odmietol. To, že navrhovateľ
nechal špedičnú firmu prísť do Prahy, pričom s odporcom vopred neskonzultoval okolnosti prepravy,
nie je chybou odporcu. Koncom roka 2011 bola elektráreň uvedená do prevádzky. Keďže z internetu
odporca zistil, že navrhovateľ uzatváral nové zákazky v lokalite Náhorný Karabach, pričom odporca
pri nich nebol oslovený navrhovateľom, tak odporca odstúpil od exkluzívnej zmluvy s navrhovateľom,
nakoľko takáto zmluva z uvedeného dôvodu nenaplňovala svoj obsah.

Navrhovateľ aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom k veci ešte uviedol, že najprv
rokoval navrhovateľ so spoločnosťou ArtshakhHEK, pričom navrhovateľ bol v tejto zákazke generálnym
dodávateľom, nie spoločnosť ČKD Blansko, ako to tvrdil svedok. Úloha ČKD Blanska ako subdodávateľa
navrhovateľa bola dodávka technológie a montáž zariadenia na mieste, čo vyplýva aj z ponuky a zo
zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a ČKD Blansko, kde je presne špecifikovaný objem dodávky
a nespomína sa tam žiaden z komponentov, ktoré neskôr dodával odporca. Na účely výberu svojich
subdodávateľov navrhovateľ uskutočnil začiatkom roka 2010 výberové konanie, ktorého sa zúčastnili
odporca, ABB Slovensko, Microstep, PPA Controll, VUJE a iní. Dňa 18. 06. 2010 sa konalo rokovanie
so spoločnosťami, ktoré navrhovateľ v súťaži vybral a nie, ako to vo svojej výpovedi na pojednávaní
tvrdil svedok Šimon. Začiatok spolupráce bol už vo februári 2010 ako to vyplývalo z navrhovateľom
predloženého prehľadu kontaktov v zákazke Trgi 2 a z mailovej komunikácie. Bolo zrejmé, že svedok, tak
isto ako aj odporca klamali, aby spochybnili fakt, že mali zákazku od navrhovateľa a vyhli sa tým plneniu
dohody s navrhovateľom o zaplatení dohodnutej čiastky 63 000,- eura. Dôležité a neopomenuteľné
postavenie navrhovateľa vyplývalo nielen z toho, že výberovým konaním po dlhých rokovaniach o cene
vybral a zabezpečil zákazku pre odporcu, ale aj koordinoval celý proces, o čom svedčí aj prehľad
kontaktov v zákazke Trgi 2, z ktorého bolo zrejmé, že navrhovateľ bol neopomenuteľnou súčasťou celého
projektu. O tomto svedčala aj výpoveď svedka, ktorý uviedol, že zmluva s investorom bola uzavretá
tak, že odporca ju vypracoval, podpísal a zaslal do Náhorného Karabachu spolu s faktúrou, pričom
sa zmluva nevracala, ale prišla odporcovi predplatená zálohová faktúra a okolo 19. 10. 2010 prišiel p.
Grigorian na rokovanie do Prahy, kde sa okrem iného hovorilo aj o koordinačnej činnosti a preprave
zabezpečovanej navrhovateľom, pričom priniesol zálohovú faktúru za takúto koordinačnú činnosť a
zabezpečenie dopravy. Z tohto vyplývalo, že spolupráca medzi odporcom a ArtshakhHEK bola závislá od
spolupráce navrhovateľa a odporcu. Z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, že navrhovateľ bol generálnym
dodávateľom projektu VE TRGI 2, výstavby vodnej elektrárne v Náhornej karabašskej republike a
tento projekt priviedol až do úspešného konca. Taktiež niet pochýb o existencii dohody a zmluvného
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, kedy sa odporca stal subdodávateľom navrhovateľa určitých
komponentov v projekte VE TRGI 2 a sprostredkoval tak pre odporcu zákazku. Záväzky medzi
navrhovateľom a odporcom z rámcovej zmluvy o spolupráci i z odporcom nepodpísanej zmluvy o dielo
boli prakticky splnené (dodávky boli riadne, včas i v požadovanej kvalite dodané a dielo - elektráreň
riadne funguje), iba odporca si nesplnil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za jeho sprostredkovateľské,
organizačné a ďalšie súvisiace činnosti.

Odporca aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom k veci ešte uviedol, že počas realizácie
projektu TRGI 2 sa medzi navrhovateľom a odporcom spomínali dve zmluvy, a to zmluva o spolupráci,
neskôr vypovedaná zo strany odporcu z dôvodu nenaplnenia jej účelu a nikdy neuzatvorená zmluva
o dielo na koordinačné činnosti a dopravu. Zmluva o dielo na koordinačné činnosti a dopravu
predpokladala cenu vo výške 63 000,- eura. Časť z ceny diela vo výške 30 000,- eura bola
uhradená odporcom navrhovateľovi pred jej podpisom. Keďže nikdy k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo,
navrhovateľ vrátil predmetnú čiastku naspäť odporcovi. Predmetné potvrdil navrhovateľ v dobropise „na
základe tohto, že nedošlo k podpísaniu zmluvy o dielo VE Trgi 2 - elektrická časť, Vám dobropisujeme



k faktúre 04/2010“. Obsahom zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej ústne alebo písomne, nesmie
byť spor o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V predmetnom spore navrhovateľ však
neuniesol dôkazné bremeno nielen o existencii predmetnej zmluvy, ale ani o jej obsahu, teda právach
a povinnostiach z nej vyplývajúcich.

Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 23. 03.
2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných
vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.
a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 15. 04. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2
O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlási na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedka C. Š. a listinnými
dôkazmi, a to: mailovou komunikáciou účastníkov konania zo dňa 25. 03. 2010, 05. 05. 2010, 06. 05.
2010, 12. 05. 2010, 17. 05. 2010, 19. 05. 2010, 22. 06. 2010, 23. 06. 2010, 09. 07. 2010, 09. 10.
2010, 10. 10. 2010, 11. 10. 2010, 12. 10. 2010, 13. 10. 2010, 15. 10. 2010, 20. 10. 2010, 16. 11. 2010,
18. 11. 2010, 22. 11. 2010, 23. 11. 2010, 24. 11. 2010, 10. 12. 2010, 28. 10. 2010, 07. 01. 2011, 28.
03. 2011, mailovou komunikáciou odporcu a pracovníka spoločnosti ČKD Blansko SMALL HYDRO,
s.r.o. zo dňa 17. 09. 2009, mailovou komunikáciou zo dňa 22. 06. 2010, materiálom nazvaným ako
elektrická časť projektu HES TRGI2 Armenia vrátane nepodpísanej zmluvy o dielo datovanej ku dňu 18.
10. 2010 a prílohou č. 1 vrátane zmluvy o dielo zo dňa 09. 04. 2009, objednávkou odporcu zo dňa 10.
11. 2010, zmluvou o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií zo dňa 12.
11. 2010, odstúpením odporcu od zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných
informácií zo dňa 30. 10. 2012, odpoveďou navrhovateľa na odstúpenie odporcu od zmluvy zo dňa 05.
11. 2012, odstúpením odporcu od zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných
informácií a vrátenie faktúry č. 10/2012 zo dňa 04. 12. 2012, zálohovou faktúrou navrhovateľa č. 7/2012,
faktúrou navrhovateľa č. 10/2012, zálohovou faktúrou navrhovateľa č. D/012011, výzvou navrhovateľa
na plnenie zo dňa 22. 11. 2012, predžalobnou upomienkou navrhovateľa na plnenie zo dňa 06. 02. 2013,
predžalobnou upomienkou navrhovateľa na plnenie zo dňa 12. 02. 2013, odpoveďou odporcu zo dňa 27.
02. 2013, odpoveďou odporcu zo dňa 18. 03. 2013, predžalobnou upomienkou navrhovateľa na plnenie
zo dňa 05. 03. 2013, výpismi z účtu navrhovateľa zo dňa 23. 10. 2010 a 31. 03. 2010, výpisom z účtu
odporcu zo dňa 01. 04. 2011, navrhovateľovou tabuľkou prehľadu kontaktov v zakázke Trgi 2, výpismi z
obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými
v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.



Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy
môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr.
odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade
je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty
rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a
záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam
pre uzavretie tejto zmluvy.

Podľa ust. § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa ust. § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len
zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa ust. § 646 Obchodného zákonníka ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu
až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok
takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah
splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

Podľa ust. § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa ust. § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na úhradu nákladov spojených so
sprostredkúvaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri
pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím,
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.



Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 70 912,50 eura rozdelil na tri samostatné peňažné nároky,
a to nárok na províziu v sume 63 000,- eura, nárok na náhradu škody za odškodnenie špedično-
logistickej firmy GRUBER LOGISTICS, s.r.o. v sume 1 800,- eura a nárok na náhradu za právne služby
JUDr. Jozefa Vozára, Csc. v sume 6 112,50 eura, pričom ich dôvodnosťou a výškou sa súd zaoberal
samostatne.

Nárok na províziu
Súd na základe listinných dôkazov v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a zhodných tvrdení účastníkov
konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. považoval za nesporné, že:
- odporca a spoločnosť ArtsakhHEK uzatvorili dňa 30. 09. 2010 zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva
o dielo“), predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako zhotoviteľa-dodávateľa dodať spoločnosti
ArtsakhHEK elektročasti na stavbu vodnej elektrárne TRGI 2 a záväzok spoločnosti ArtsakhHEK zaplatiť
odporcovi cenu za dielo v sume 559 000,- eura, pričom dňa 30. 03. 2011 bol k tejto zmluve podpísaný
dodatok č. 1, ktorý cenu za dielo a aj objem odporcových dodávok znížil;
- navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 12. 11. 2010 zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej
ochrane komerčných informácií (ďalej len „zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej bola exkluzívna
spolupráca medzi odporcom a navrhovateľom pri riešení a realizácii obchodných prípadov poskytnutých
navrhovateľom odporcovi, najmä v oblasti sprostredkovania obchodu na území Arménskej republiky a
Arcachu, pričom platnosť tejto zmluvy o spolupráci nastala v zmysle čl. VI. bodu 1 tejto zmluvy po jej
podpísaní oboma zmluvnými stranami dňom otvorenia financovania prvého spoločného projektu;



- odporca dňa 30. 10. 2012 odstúpil od zmluvy o spolupráci z dôvodu jej nenapĺňania zo strany
navrhovateľa, keďže od uzavretia zmluvy o dielo nedošlo k uzavretiu iného obchodu;
- medzi odporcom a navrhovateľom nebola pred podpisom zmluvy o dielo uzavretej dňa 30. 09. 2010
medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK uzavretá akákoľvek písomná zmluva o sprostredkovaní;
- medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo (návrh zmluvy o dielo zo
dňa 18. 10. 2010) na vykonanie dopravy navrhovateľom pre odporcu do Jerevanu.

Navrhovateľ svoj nárok na províziu odvodil od skutočnosti, že nebyť jeho činnosti, nedošlo by k uzavretiu
zmluvy o dielo medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK dňa 30. 09. 2010, teda že uzavretie
zmluvy o dielo odporcovi sprostredkoval, za čo mu vznikol nárok na províziu. Ako súd už vyššie
uviedol, v konaní bolo nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzatvorená žiadna
zmluva o sprostredkovaní v písomnej forme a že právnym základom nároku na províziu nemohla byť
písomná zmluva o spolupráci, keďže bola uzatvorená až po uzatvorení zmluvy o dielo, takže nemohla
nepredstavovať právny základ tohto navrhovateľovho nároku. Za právny základ navrhovateľovho nároku
na províziu nemohol súd považovať ani zmluvu o dielo, ktorá mala byť medzi navrhovateľom a odporcom
uzavretá dňa 18. 10. 2010 (návrh zmluvy), ale ku ktorej uzavretiu ani k plneniu nikdy neprišlo, navyše
by táto zmluva o dielo zakladala navrhovateľovi nárok na cenu za dielo, teda za vykonanie dopravy pre
odporcu, a nie nárok na províziu.

Keďže však zmluvu o sprostredkovaní možno v zmysle ust. § 642 Obchodného zákonníka uzatvoriť
aj ústne súd skúmal, či v zmysle ust. § 43a Občianskeho zákonníka navrhovateľ ako sprostredkovateľ
prejavil vôľu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby odporca ako záujemca mal príležitosť uzavrieť
určitú zmluvu s tretou osobou, a či v zmysle ust. § 43c Občianskeho zákonníka odporca urobil včasné
vyhlásenie, alebo iné včasné konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť súhlas s prejavom vôle
navrhovateľa, a preto sa súd sústredil na zistenie okolností, ktoré predchádzali uzavretiu predmetnej
zmluvy o dielo, resp. či by bolo možné konštatovať, že navrhovateľ vystupoval v procese uzatvárania
predmetnej zmluvy o dielo ako sprostredkovateľ, odporca ako záujemca a spoločnosť ArtsakhHEK
ako tretia osoba, s ktorou odporca uzatvoril navrhovateľom sprostredkovanú zmluvu o dielo, a teda či
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o sprostredkovaní podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka, keďže
tak navrhovateľ ako odporca boli podnikateľmi a prípadná zmluva o sprostredkovaní by súvisela s ich
podnikateľskou činnosťou v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ tvrdil, že rokovania medzi navrhovateľ a odporcom začali vo februári 2010 ponukou
navrhovateľa na spoluprácu a že odporca túto ponuku prijal, pričom súd tomuto tvrdeniu navrhovateľa
nemohol prisvedčiť, keďže to v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi hodnovernými listinnými
dôkazmi navrhovateľ nepreukázal. Uvedené tvrdenie navrhovateľa je však v rozpore s účelom zmluvy
o sprostredkovaní, o akej tvrdil navrhovateľ, nakoľko ak by navrhovateľ ako sprostredkovateľ ponúkol
odporcovi spoluprácu (na zákazke TRGI 2), nemohol byť odporca v pozícii záujemcu, ale práve v
pozícii tretej strany, ktorej navrhovateľ ako sprostredkovateľ sprostredkoval možnosť uzavrieť zmluvu
so spoločnosťou ArtsakhHEK ako záujemcom. Z toho by vyplývalo, že zmluvu o sprostredkovaní, resp.
obdobný typ zmluvy (zmluvu o obchodnom zastúpení, mandátnu zmluvu) mal uzavretú navrhovateľ
práve so spoločnosťou ArtsakhHEK, voči ktorej by vznikol navrhovateľovi nárok na províziu v prípade
uzatvorenia zmluvy medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK. Súd mal z mailu navrhovateľa
adresovanom odporcovi zo dňa 07. 01. 2011 preukázané, že navrhovateľ sám seba označil za
generálneho manažéra a zástupcu spoločnosti ArtsakhHEK pre Slovenskú a Českú republiku, čo by
potvrdzovalo vyššie uvedený názor súdu, že navrhovateľ v procese rokovania o uzatvorení predmetnej
zmluvy o dielo medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK vystupoval ako obchodný zástupca, resp.
mandátar alebo sprostredkovateľ pre spoločnosť ArtsakhHEK ako záujemcu. Navyše v záverečnej
reči navrhovateľ uviedol, že najskôr rokoval so spoločnosťou ArtshakhHEK a že bol v tejto zákazke
generálnym dodávateľom, pričom na účely výberu svojich subdodávateľov navrhovateľ uskutočnil
začiatkom roka 2010 výberové konanie, ktorého sa zúčastnili odporca a spoločnosti ABB Slovensko,
Microstep, PPA Controll, VUJE a iné, čo opäť potvrdzuje vyššie uvedený názor súdu.

Súd taktiež nemohol prisvedčiť obrane odporcu, že spoločnosť ČKD Blansko navrhla odporcovi, aby
uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou ArtsakhHEK a že odporca sa dostal do rokovaní ohľadne
projektu TRGI 2 výlučne len vďaka tejto spoločnosti (čím odporca spochybnil tvrdenia navrhovateľa o
tom, že navrhovateľ sprostredkoval uzatvorenie predmetnej zmluvy o dielo), keďže odporca toto svoje
tvrdenie nepreukázal v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi listinným dôkazmi, pričom z mailu



spoločnosti ČDK Blansko adresovaného odporcovi zo dňa 17. 09. 2009 nevyplývali vyššie odporcom
tvrdené skutočnosti, a preto mal súd za to, že tvrdenia navrhovateľa a odporcu nemožno považovať
za preukázané, preto nemožno bez pochybností zistiť, ako skutočne prišlo k spolupráci navrhovateľa
a odporcu.

Súd však z priložených listinných dôkazov považoval za nesporné, že medzi odporcom a navrhovateľom
prebiehala komunikácia ohľadom uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo, čo mal súd preukázané z
mailovej komunikácie odporcu a navrhovateľa, z ktorej vyplývalo, že:
- dňa 25. 03. 2010 navrhovateľ prostredníctvom mailu žiadal odporcu o upresnenie technického zadania
MVE TRGI 2;
- dňa 04. 05. 2010 zaslal odporca mailom navrhovateľovi prvú ponuku na dodávku elektočastí TRGI 2
v sume 496 290,- eura;
- dňa 05. 06. 2010 a dňa 06. 06. 2010 zaslal odporca mailom navrhovateľovi ďalšiu ponuku na
elektročastí TRGI 2;
- dňa 12. 05. 2010 zaslal navrhovateľ odporcovi mail, ktorého predmetom boli otázky navrhovateľovho
zákazníka (t.j. spoločnosti ArtsakhHEK) k ponuke odporcu, pričom dňa 19. 05. 2010 odporca na tieto
otázky navrhovateľovi mailom odpovedal;
- dňa 22. 06. 2010 odporca zaslal navrhovateľovi mail, ktorého predmetom bola revízia ponuky odporcu,
v ktorom odporca zároveň uviedol, že v cene je zahrnutá provízia pre navrhovateľa vo výške 6 %, pričom
odporca zároveň uviedol, že bude zodpovedný za celé technické riešenie elektročasti TRGI 2;
- dňa 23. 06. 2010 zaslal odporca navrhovateľovi ďalší mail, ktorého predmetom bola revízia ponuky
odporcu na TRGI 2 s uvedenou cenou 490 000,- eura bez zahrnutia provízie pre navrhovateľa; a
- dňa 09. 07. 2010 zaslal odporca navrhovateľovi mail spolu s návrhom zmluvy o dielo v českom a
ruskom jazyku spolu s platobnými podmienkami.

Súd však nemohol konštatovať, že by v rámci rokovania navrhovateľa a odporcu o uzavretí zmluvy o
dielo medzi odporcom a spoločnosťou ArtsakhHEK, bol navrhovateľ v postavení sprostredkovateľa a
odporca v postavení záujemcu a teda, že by prejav vôle navrhovateľa vyjadrený v mailovej komunikácii
s odporcom znamenal v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzavretie zmluvy
o sprostredkovaní a prejav vôle odporcu v mailovej komunikácii s navrhovateľa znamenal v zmysle
ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka akceptáciu prejavu vôle navrhovateľa uzatvoriť zmluvu o
sprostredkovaní. Hoci v predmetnej mailovej komunikácii bola spomenutá aj provízia, teda termín, ktorý
sa používa v súvislosti s odplatou za sprostredkovanie zmluvy a predstavuje jednu z podstatných častí
zmluvy o sprostredkovaní, nemožno mať za to, že práve tento termín potvrdzuje existenciu zmluvy
o sprostredkovaní, resp. že ide o províziu, ktorú mal vyplatiť navrhovateľovi odporca, keďže neboli
preukázané ďalšie podstatné časti zmluvy o sprostredkovaní. Podľa názoru súdu navrhovateľ žiadnymi
listinnými dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že by mal rámci rokovaní o uzavretí
zmluvy o dielo s odporcom postavenie sprostredkovateľa a odporca mal postavenie záujemcu a tým
pádom, že by došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní v ústnej forme medzi účastníkmi konania, čo
by navrhovateľovi zakladalo nárok na províziu, ktorú si v tomto konaní návrhom na začatie konania voči
odporcovi uplatnil.

Za nanajvýš pochybný sa súdu javil aj výpočet predmetnej provízie, nakoľko navrhovateľ v návrhu na
začatie konania uviedol, že provízia predstavuje 10 % zo zmluvy o dielo uzavretej medzi odporcom
a spoločnosťou ArtsakhHEK dňa 30. 09. 2010, čo bola suma 55 900,- eura, keďže cena za dielo
predstavovala sumu 559 000,- eura, pričom však neskôr už uvádzal sumu 63 000,- eura, ktorú odvádzal
od zmluvy o dielo, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, avšak k jej uzavretiu ani k
plneniu z nej nikdy neprišlo. Rozporné tvrdenia navrhovateľa nastali aj v súvislosti so zálohou v sume 30
000,- eura, ktorú odporca dňa 20. 10. 2010 poukázal na účet odporcu, a ktorú navrhovateľ považoval za
prvú splátku provízie, pričom z listinných dôkazov (mailová komunikácia, faktúra č. D/012011) mal súd
preukázané, že predmetná suma predstavovala zálohu z ceny za dielo podľa zmluvy o dielo, ktorá mala
byť medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená, ku ktorej uzatvoreniu však nikdy nedošlo, a preto
odporca požiadal navrhovateľa na vrátenie tejto zálohy, čo navrhovateľ aj vykonal.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie
peňažnej sumy 63 000,- eura z titulu provízie za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v zmysle ust. § 120
ods. 1 O.s.p. nepreukázal existenciu zmluvy o sprostredkovaní ako právneho základu nároku na províziu.



Nárok na náhradu škody za odškodnenie špedično-logistickej firmy GRUBER LOGISTICS, s.r.o. v sume
1 800,- eura a nárok na náhradu za právne služby JUDr. Jozefa Vozára, Csc. v sume 6 112,50 eura

Aj nárok navrhovateľa na náhradu škody v sume 1 800,- eura a nárok na náhradu za právne služby
v sume 6 112,50 eura považoval súd za nedôvodné, nakoľko navrhovateľ ich dôvodnosť ani výšku v
zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, takže mu súd nemohol žalobný
nárok v tejto časti priznať.

V zmysle vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný
zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo sumy 4 817,65 eura, ktorá
predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
- príprava a prevzatie vo výške 546,05 eura + 20 % DPH,
- písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 28. 10. 2014 vo výške 546,05 eura + 20 % DPH,
- účasť na pojednávaní dňa 24. 11. 2014 vo výške 546,05 eura + 20 % DPH,
- písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 18. 12. 2014 vo výške 565,97 eura + 20 % DPH,
- účasť na pojednávaní dňa 28. 01. 2015 vo výške 565,97 eura + 20 % DPH,
- účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2015 vo výške 565,97 eura + 20 % DPH,
- účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 vo výške 282,98 eura (1 úkonu právnej pomoci z dôvodu, že
na tomto pojednávaní bol iba vyhlásený rozsudok vo veci samej) + 20 % DPH,
- 1 x náhrada za stratu času v sume 16,08 eura (1 polhodina x 13,40 eura) za cestu na pojednávanie
dňa 24. 11. 2014 a späť) + 20 % DPH, a
- 3 x náhrada za stratu času v sume 3 x 16,78 eura (1 polhodina x 13,98 eura) za 3 cesty na pojednávania
dňa 28. 01. 2015, 23. 03. 2015 a 15. 04. 2015 a späť) + 20 % DPH.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.