ZV Consulting s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/113/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207895
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Repáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1113207895.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu:
ZV Consulting, s.r.o., Rytierska 6, 841 10 Bratislava, IČO: 35 875 160, zast.: Advokátska kancelária
ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie M. Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625 proti
žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, E. 4, XXX XX K., o zaplatenie 15.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,05% mesačne
zo sumy 3.000,- EUR od 15.05.2012 do zaplatenia,
zo sumy 6.000,- EUR od 15.06.2012 do zaplatenia,
zo sumy 6.000,- EUR od 15.07.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.02.2013, doručenou súdu dňa 01.03.2013, domáhal voči
žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- € s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle Zmluvy o podnájme zo dňa 25.04.2008 žalovanému prenajal
polyfunkčný objekt Penzión a Reštaurácia "U Srnčíka", na ul. Hutnícka 2, Bratislava - Devín. Išlo o
zabehnutý a fungujúci Penzión a Reštauráciu ( Reštaurácia U Srnčíka pôsobí v Devíne s rovnakým
názvom a na rovnakom mieste už vyše 30 rokov, predtým pod názvom Hostinec U zlatej kotvy od začiatku
20 storočia). Navyše, Penzión a Reštaurácia boli kompletne zrekonštruované v roku 2005, a kompletne
vybavené novým zariadením. Prevádzka Penziónu a Reštaurácie bola žalovanému odovzdaná po
predchádzajúcom nájomcovi kontinuálne - bez prerušenia prevádzky, s kompletným zariadením a
vybavením potrebným na poskytovanie ubytovacích a reštauračných služieb, a so stálou klientelou. Po
výpovedi Zmluvy o podnájme zo dňa 30.7.2012, ktorá bola žalovanému daná najmä z dôvodu neplatenia
nájomného, bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 7 dní ukončil svoju činnosť v predmete podnájmu a
posledný deň tejto lehoty odovzdal v zmysle Čl.6 Zmluvy o podnájme predmet podnájmu vyprataný
(vypratanie sa týkalo vecí, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného), v stave v akom ho prevzal.
Podľa Čl.6 Zmluvy o podnájme, ak si žalovaný (Podnájomník) nesplní svoju povinnosť na vypratanie,
udeľuje súhlas k tomu, aby veci boli vypratané zo strany žalobcu a zlikvidované.

3. Dňa 6.8.2012 žalovaný predmet nájmu odovzdal a žalobca ho prevzal. Žalovaný pri odovzdaní
Predmetu podnájmu ani nikdy neskôr neoznámil žalobcovi, že by mal v Predmete podnájmu zanechať
hnuteľné veci vo svojom vlastníctve, ktoré požaduje vrátiť. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť



o žiadnych "veciach" patriacich do vlastníctva žalovaného, ktoré by žalobca využíval pri svojej
podnikateľskej činnosti. Žalobca po ukončení Zmluvy o podnájme ponúkol žalovanému možnosť, že
v prípade ak uhradí svoj dlh v lehote 14 dní, nebude od neho požadovať úhradu úrokov z omeškania.
Žalovaný však svoj dlh, ani len jeho časť, neuhradil. Rovnako žalovaný nereagoval ani na žalobcove
výzvy na úhradu dlžnej čiastky.

4. Žalobca ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o odovzdaní "know-how" zo strany žalovaného,
ktoré malo žalobcovi zabezpečiť dosahovanie zisku. Žalovaný žalobcovi neodovzdal žiadne kontakty
na zákazníkov. V prípade uvedenej prevádzky sa jedná o penzión a reštauráciu, ktorú navštevujú
najmä miestni obyvatelia Devína a turisti, a žalobca klientov neoslovuje, ani si nevedie ich databázu,
rovnako ako pri veľkej väčšine návštevníkov reštaurácie nepozná ich totožnosť. Čo sa týka zmlúv
s dodávateľmi, títo navštevujú a navštevovali uvedenú prevádzku sami z dôvodu ich záujmu na
uzavretie dodávateľských zmlúv a žalobca si vyberá dodávateľov podľa vlastného uváženia vzhľadom
na podmienky, ktoré ponúkajú. Webovú stránku prevádzky žalobca nemohol po žalovanom používať -
administrovať a aktualizovať, nakoľko žalovaný neposkytol žalobcovi prístupové údaje administrátora
stránky. Táto, nakoľko na nej žalobca nemohol aktualizovať údaje, mu podľa jeho vyjadrenia skôr bránila
v jeho podnikaní, nakoľko údaje na nej boli neaktuálne. V súčasnosti má žalobca vytvorenú novú webovú
stránku ako aj e-mailovú adresu.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný svojím podaním zo dňa 30.10.2013 doručenom súdu dňa 31.10.2013 v
ktorom uviedol, že ku dňu 4.8.2012 žalobcovi odovzdal kompletné vybavenie penziónu, z ktorého časť
vybavenia bola v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré mal žalobca ďalej využívať za účelom podnikania. Na
základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným mala byť hodnota vecí odrátaná z údajného dlhu.
Z uvedeného dôvodu žalovaný nevidí dôvod na požadovanie žalovanej sumy. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobcovi odovzdal kompletné know- how súvisiace s prevádzkou penziónu, z ktorého mal žalobca
dosahovať zisk a zabezpečiť plynulý prechod v prevádzkovaní penziónu, preto považuje žalobcom
uplatnený nárok v rozpore s poctivým obchodným stykom.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava
30Cb/113/2015 - 136

obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 9.10.2018, ktorého sa nezúčastnili účastníci konania, hoci boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní, súd preto pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný podaním zo dňa 3.10.2018 žiadal, aby súd vo veci
rozhodol v jeho neprítomnosti, nakoľko bude v čase pojednávania mimo SR a jeho finančná situácia mu
neumožňuje využiť služby právneho zástupcu. Tieto skutočnosti súdu žiadnym spôsobom nepreukázal,
nakoľko žalovaný žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, dôvodmi neprítomnosti žalovaného
sa bližšie nezaoberal. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi
okolnosťami. Po pojednávaní E-mailom zo dňa 10.10.2018 oznámil právny zástupca žalobcu súdu, že
mal za to, že bude pojednávanie vzhľadom na podanie žalovaného zrušené a z uvedeného dôvodu sa
na pojednávanie nedostavil.

8. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že
súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu.



9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a
zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu
uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo
konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou
koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku
(medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na
včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie
včasnosti uplatnených prostriedkov.
10. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov
hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na
dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je
taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný
stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany
sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať
na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je
spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na
vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových
okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Výpisom z obchodného registra
žalobcu, Zmluvou o nájme zo dňa 01.04.2008, Výpisom z listu vlastníctva č. 2836 evidovaného Správou
katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, Zmluvou o podnájme zo dňa 25.04.2008, Dodatkom č. 1 k
zmluve o podnájme, Dodatkom č. 2 k zmluve o podnájme, Faktúrou č. 05/2012, Faktúrou č. 06/2012,
Faktúrou č. 07/2012, Výpoveďou Zmluvy o podnájme zo dňa 30.7.2012,Výzvou na úhradu dlžnej čiastky
zo dňa 14.12.2012, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav:

12. Súd zistil z výpisu z OR žalobcu, že je podnikateľom zapísaným v obchodnom registri. Z výpisu zo
živnostenského registra súd zistil, že žalovaný je podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri a
podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia.

13. Súd zistil zo Zmluvy o nájme zo dňa 01.04.2008, že ňou vlastníci nehnuteľnosti prenajali predmet
prenájmu polyfunkčný objekt Penzión a Reštaurácia "U Srnčíka", na ul. Hutnícka 2, Bratislava - Devín
vrátane celého inventáru žalobcovi.

14. Súd zistil z Výpisu z listu vlastníctva č. 2836 evidovaného Správou katastra pre Hlavné mesto
SR Bratislavu, že podielovými spoluvlastníkmi predmetu prenájmu polyfunkčného objektu - Penzión a
Reštaurácia "U Srnčíka", na ul. Hutnícka 2, Bratislava - Devín sú JUDr.M.Z. a Mgr. Z.
15. Súd zistil zo Zmluvy o podnájme zo dňa 25.04.2008, že ňou žalobca prenechal žalovanému
do podnájmu celé zariadenie a všetok inventár nachádzajúci sa v polyfunkčnom objekte Penzión a
Reštaurácia "U Srnčíka", na ul. Hutnícka 2, Bratislava - Devín s tým, že zoznam hnuteľných vecí, ktoré
sú predmetom nájmu, tvoril prílohu č. 2.

16. Súd zistil z Dodatku č. 1 k zmluve o podnájme zo dňa 20.6.2009, že žalobca a žalovaný sa dohodli
na výške nájomného za nájom od 1.7.2011 do 30.6.2013 v sume 5.000,- Eur mesačne + DPH.

17. Súd zistil z Dodatku č. 2 k zmluve o podnájme zo dňa 20.4.2012, že sa žalobca so žalovaným dohodli
na splátkovom kalendári ohľadne úhrady dlžnej sumy nájomného.



30Cb/113/2015 - 137

18. Súd zistil z faktúry č. 05/2012, že ňou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac máj 2012
v sume 6.000,- Eur vrátane DPH.

19. Súd zistil z faktúry č. 06/2012, že ňou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac jún 2012
v sume 6.000,- Eur vrátane DPH.

20. Súd zistil z faktúry č. 07/2012, že ňou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac júl 2012
v sume 6.000,- Eur vrátane DPH.

21. Súd zistil z Výpovede Zmluvy o podnájme zo dňa 30.7.2012, že žalobca vypovedal zmluvu o
podnájme z dôvodu neuhrádzania nájomného zo strany žalovaného.

22. Súd zistil z Výzvy na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 14.12.2012, že ňou žalobca vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy vo výške 15.000,- Eur v lehote 30 dní.

23. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli
a súd v konaní vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán.

24. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako " ObZ") " Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním."

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ " Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti."

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 ObZ "Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. "

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ " Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá."

Podľa ustanovenia § 271 ods. 1 ObZ " Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme."

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ "Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne."

Podľa ustanovenia § 340 ods.1 ObZ "Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve."

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ " Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom."

25. Podľa ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP "Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné."
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).



26. Žalovaný bol počas celého konania pasívny. V konaní nerozporoval existenciu zmluvného vzťahu
založeného medzi ním a žalobcom zmluvou o podnájme v znení dodatkov, vystavenie faktúr zo strany
žalobcu za nájom, výšku nájomného, ukončenie zmluvy o podnájme výpoveďou. Jedinou obranou
žalovaného v spore bolo, že sa ústne dohodol so žalobcom, že hodnota vecí, ktoré boli v jeho výlučnom
vlastníctve a ktoré boli ponechané v predmete nájmu, sa započíta s jeho dlhom u žalobcu. Žalovaný
však už bližšie nešpecifikoval, o aké veci malo ísť, nenavrhol za týmto účelom žiadne dokazovanie, ani
ohľadne údajného know - how, ktoré mal žalobcovi odovzdať.

27. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

28. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok
30Cb/113/2015 - 138

že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
premetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia, o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah dôkazného bremena, teda okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.

29. Konanie o nároku žalobcu vyplývajúceho podľa uzavretej zmluvy o podnájme, je konaním sporovým,
v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2,3CSP) má jednoznačne reštriktívne limity, táto
možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a
zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol na pojednávaní, na ktorom vykonal
dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení podľa § 154CSP nemali ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe
vyhovel, nakoľko mal preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti a súčasne žalobcovi priznal aj ním
uplatnené zmluvne dohodnuté úroky z omeškania a to odo dňa splatnosti tej ktorej faktúry, ktorou žalobca
vyúčtoval žalovanému nájomné a ktoré žalovaný neuhradil. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by z jeho
strany došlo k zániku jeho záväzku voči žalobcovi započítaním s hodnotou vecí, ktoré mal podľa jeho
tvrdenia zanechať žalobcovi v predmete nájmu a v tejto súvislosti ani nenavrhol vykonanie žiadnych
dôkazov a v konaní bol pasívny.



33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd
priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

34. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).