eustream, a.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/100/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206232044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1206232044.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie, so sídlom Hlavná 1, Veľké Zálužie, IČO: 00 198 013, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany,
IČO: 36 861 375, proti žalovaným: 1. Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy
44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, 2. eustream, a. s., so sídlom Votrubova 11/A, Bratislava, IČO: 35 910
712, o náhradu škody, o trovách štátu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
26. mája 2020 č. k. 25C/91/2007-1475 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 94,08 %. Štát má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade
v rozsahu 2,96 % a štát má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade v rozsahu
2,96 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 252 a § 470 ods. 2 CSP a uviedol, že žalobca sa
žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra domáhal uloženia povinnosti voči žalovanému v 1. rade
zaplatenia sumy 10.225,75 eura s príslušným úrokom z omeškania od 14. 02. 2006 z titulu náhrady
škody. V priebehu konania návrh rozšíril aj na žalovaného v 2. rade a domáhal sa od žalovaných
zaplatenia sumy 10.225,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 13% od 14. 02. 2006 do zaplatenia
s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 25C/91/2007-1337 zo dňa 04. 04. 2013 tak, že vo
výroku I. zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 605,65 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 6% ročne od 14. 02. 2006 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného, vo výroku II. návrh vo zvyšku zamietol, vo
výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a vo výroku IV. zaviazal
žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade povinnosť titulom trov, ktoré platil štát na účet Okresného súdu
Nitra a to každý osobitne po 1.367,29 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec bola v
dôsledku odvolania žalovaného v 1. rade voči výroku IV. predložená odvolaciemu súdu, ktorý o odvolaní
rozhodol uznesením sp. zn. 9Co/164/2013-1440 zo dňa 20. 06. 2013 tak, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania štátu zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. V
priebehu konania vznikli trovy konania štátu, keďže v spore prebiehalo znalecké dokazovanie. Trovy
pozostávali zo znalečného Ing. Dušana Vaneka vo výške 225,76 eura (uznesenie OS Nitra zo dňa
21. 10. 2011 sp. zn. 25C/91/2007-1136), znalečného Ing. Slavomíra Kasana vo výške 2.705,48 eura
(uznesenie OS Nitra zo dňa 03. 04. 2012 sp. zn. 25C/91/2007-1224), znalečného Ing. Slavomíra
Kasana vo výške 278,88 eura (uznesenie OS Nitra zo dňa 30. 08. 2012 sp. zn. 25C/91/2007-1274)
a znalečného Ing. Slavomíra Kasana vo výške 891,64 eura (uznesenie OS Nitra zo dňa 08. 03.
2013 sp. zn. 25C/91/2007-1314). Znalečné v celkovej výške predstavovalo sumu vo výške 4.101,86
eura, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Súd po preskúmaní obsahu spisového



materiálu konštatoval, že na žiadnej strane sporu nevzhliadol dôvod pre oslobodenie od platenia
súdneho poplatku, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezaviazanie na náhradu trov štátu.
Vzhľadom na to, že súd už nemôže postupovať v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
keďže aktuálne je platný Civilný sporový poriadok, ktorý však trovy štátu jednoznačne neupravuje súd s
poukazom na princípy Civilného sporového poriadku konkrétne všeobecnej spravodlivosti postupoval v
zmysle ustanovenia § 259 CSP. Pričom v zmysle CSP, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzal
z úspechu strán v spore. Žalobca sa v spore domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy
10.225,75 eura, úspech mal v sume 605,65 eura, teda v rozsahu 5,92 % a neúspech v rozsahu 94,08%.
Žalobca je teda povinný zaplatiť trovy štátu v rozsahu 94,08% a žalovaný každý v rozsahu 2,96%,
spolu žalovaní 5,92 %, teda v rozsahu ich neúspech vo veci. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude
rozhodnuté o výške trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac
ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci. Postup súdu v čase
nariadenia znaleckého dokazovania, za ktoré Okresný súd Nitra priznal ustanoveným znalcom odmenu
vo forme znalečného upravoval v tom čase platný a účinný zákon OSP, ktorý v ustanovení § 141 ods.
3 upravoval obligatórnu povinnosť súdu najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodnúť o povinnosti
zložiť preddavok a rozsah predpokladaných nákladov takéhoto rozhodovania. Následne sa v ustanovení
§ 141 ods. 4 OSP uvádzalo, že trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom platí štát a v ustanovení
§ 148 ods. 1 OSP účinného do 30. 06. 2016 sa expressis verbis uvádzalo, že podľa § 148 štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Dňa 01. 07. 2016
nastúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok, v ktorom už ale právo štátu proti účastníkom konania
na náhradu trov konania, ktoré platil vyjadrené nie je. Podľa § 470 ods. 2 CSP platí, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Platí
preto, že okresný súd je povinný pri posudzovaní náhrady trov štátu postupovať v súlade s aktuálne
platným a účinným Civilným sporovým poriadkom, konkrétne rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade
s ustanovením § 255 a nasledujúcimi, ktoré ale náhradu trov konania štátu, ktoré platil voči účastníkom
konania podľa výsledkov konaní nepripúšťa. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR platí, že štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Má za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil a protiústavne vyhodnotil otázku náhrady trov
konania štátu voči nim. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd sám v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že vzhľadom na to, že súd nemôže postupovať v zmysle ustanovení OSP, keďže aktuálne je
platný Civilný sporový poriadok, ktorý však trovy štátu jednoznačný neupravuje, súd s poukazom na
princípy Civilného sporového poriadku konkrétne všeobecnej spravodlivosti postupoval v mysle § 259
CSP. Z uvedeného má za to, že súd pri rozhodovaní o náhrade vlastných trov konania postupoval v
rozpore s Ústavou SR a svojvoľne si vyložil ustanovenie § 259 Civilného sporového poriadku. Súd bol v
súlade s citovanými ustanoveniami povinný pri nariadení znaleckého dokazovania zaviazať účastníkov
konania zaplatením preddavkov na trovy tohto dokazovania, pod sankciou nevykonania uvedených
dôkazov a následne znalcami uplatnené odmeny uspokojovať z preddavkov na vykonanie dôkazov.
Nie je prípustné, aby súd vlastný nesprávny procesný postup, kedy účastníkom konania v rozpore s
vtedy účinným zákonom neukladal povinnosť uložiť preddavky na vykonanie dôkazu najneskôr spolu s
jeho nariadením, kompenzoval škody, ktoré mu vznikli tým, že trovy znášal sám, arbitrárnym výkladom
všeobecnej spravodlivosti bez relevantnej právnej argumentácie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania proti žalobcovi.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech
ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania
alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného v 1. rade zaplatenia sumy 10.225,75 eura
(308.061,-Sk) s príslušným úrokom z omeškania od 14. 02. 2006 z dôvodu náhrady škody. V priebehu
konania návrh rozšíril aj na žalovaného v 2. rade a domáhal sa od žalovaných zaplatenia sumy



10.225,75 eura s 13% úrokom z omeškania od 14. 02. 2006 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo
žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Súd prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 20. júna 2013 č. k. 25C/91/2007-1337 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 605,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 14. 02. 2006 do zaplatenia s tým,
že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Súd žalobu
vo zvyšku zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi,
žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť titulom trov, ktoré platil štát na účet
Okresného súdu Nitra a to každý osobitne po 1.367,29 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V dôsledku odvolania podaného žalovaným v 1. rade bol následne predmetom preskúmania
odvolacím súdom len výrok súdu o trovách štátu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením zo
dňa 20. júna 2013 č. k. 9Co/164/2013-1440 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa trov konania štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým rozsudkom tak, že štát má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 94,08
%. Štát má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 2,96 % a štát má právo
na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade v rozsahu 2,96 %.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákon o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

9. Podľa § 253 ods. 1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

10. Podľa § 253 ods. 2 CSP ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od
súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

13. Podľa § 258 ods. 2 CSP náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

14. Podľa článku 4 CSP ak sa právna vec nemá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
uplatňuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. Keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením, ako aj v čase
rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok, ktorý ustanovenia o rozhodovaní
o trovách štátu neupravuje, pretože za jeho účinnosti, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť
zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, a tak by sa nemalo
stávať, aby znalečné neboli kryté preddavkami na znalečné. V danej veci došlo postupom súdu prvej
inštancie k pochybeniu, keď v čase vydania uznesení, ktorými súd ustanovoval znalcov v konaní
neuložil niektorej zo strán (prípadne obom) zložiť preddavok na trovy dôkazu v zmysle ustanovenia
§ 141 ods. 1 vtedy účinného OSP, pričom tiež podľa vtedy účinného § 141 ods. 4 OSP platilo, že



trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý
nie je advokátom a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému
nerozumie, platí štát. Odvolací súd však dospel k záveru, že za účinnosti CSP, keďže toto neupravuje
výslovné ustanovenie, podľa ktorého by mohol rozhodnúť o trovách štátu, je potrebné na vec aplikovať
článok 4 základných zásad Civilného sporového poriadku a na vec analogicky použiť ustanovenie § 258
CSP ako ustanovenie, upravujúce vec, čo sa týka obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci a
aplikovať zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže súd prvej inštancie postupoval uvedeným
spôsobom, odvolací súd považuje jeho rozhodnutie za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. K takémuto záveru dospel aj vychádzajúc z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 236/2019 z 12. 09.
2019, v ktorom ústavný súd uviedol, že skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový
poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje
ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli
kryté preddavkom, hradil štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát
vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak
trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. Pokiaľ nedošlo k
vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne
priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V
zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy
konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. To platí
všeobecne, teda aj o trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku (k tomu pozri Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok,
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 905 a 906).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).