Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.


Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-5Csp/33/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722200533
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2722200533.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939, so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, proti žalovanému: W. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E., XXX XX E., o zaplatenie sumy 50,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 50,60 eur od 26.04.2021 do zaplatenia a poplatok za písomnú upomienku vo výške 2,-
eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Skalica domáhal
toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 50,60 eur od 26.4.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 2 eur a náhradu trov konania z titulu porušenia tarifno-prepravných podmienok,
cestovania bez cestovného lístka.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 25.4.2021 cestoval vlakom č. Os 2477 bez zakúpenia
cestovného dokladu na linke E. - T.. Žalovaný svoju cestu vlakovému personálu vopred neohlásil a
pri kontrole cestovných dokladov na výzvu vlakového personálu žalovaný cestovné odmietol uhradiť.
Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,60 eur a sankčnú úhradu za cestu bez platného
cestovného lístka vo výške 50,- eur. Žalobca listom zo dňa 4.5.2021 vyzval žalovaného na úhradu
pohľadávky. Žalovaný pohľadávku neuhradil.

3. Okresný súd Skalica vydal dňa 12.9.2022 platobný rozkaz č.k. SI-5Csp/33/2022-72, ktorým návrhu v
plnom rozsahu vyhovel. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk, súd
uznesením č.k. SI-5Csp/33/2022-85 zo dňa 4.4.2023 platobný rozkaz zrušil.

4. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Žalovaný sa
na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané náhradným spôsobom.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prepravným poriadkom (č. l. 7-60 spisu), s výpisom z
obchodného registra (č. l. 61-62), potvrdenia zo dňa 25.04.2021 (č.l. 64) a predžalobnej výzvy (č. l. 65)
a zistil tento skutkový stav veci:



6. Z potvrdenie - vymáhanie cestovného číslo 038549 zo dňa 25.4.2020 (č. l. 64) má súd za preukázané,
že žalovaný dňa 25.5.2020 cestoval bez cestovného lístka vo vlaku č. 2477 na trati E. - T. bez
zakúpeného cestovného lístka a bez nahlásenia cesty personálu vlaku. Cestovné bolo 0,60 eur.

7. Z predžalobnej výzvy zo dňa 4.5.2021 (č. l. 65) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
pohľadávky v celkovej výške 50,60 eur.

8. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníku, zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
do miesta určenia riadne a včas.

9. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach,
cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla
nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný
na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej
stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať
sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak
cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo
zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky,
na ktorej bol vylúčený z prepravy.

10. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave, cestujúci je povinný
zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom. Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení
z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi
na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu
podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady
v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu
alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom
zástupcovi.

11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave, potvrdením o uzatvorení zmluvy o
preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej
podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné
číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a
sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania
podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 16 ods. 4 písm. a), b), c) zákona č. 56/2012 o cestnej doprave, cestujúci je povinný:
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

13. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri
sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať
osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave, tarifa upravuje:
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s
cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.



15. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlh.

18. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods.
1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia (ods. 2).

19. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné
(ods. 2).

20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

21. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný dňa 25.4.2021 nastúpil do hromadného
dopravného prostriedku na prepravu. Žalovaný sa nepreukázal platným cestovným lístkom, cestoval
bez cestovného lístku, cestovné nezaplatil. Z tohto dôvodu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť okrem
cestovného lístka v celkovej hodnote 0,60 eur aj sankciu za cestu bez platného cestovného dokladu v
sume 50 eur. Žalovaný túto sumu nenamietal a nepreukázal, že jeho záväzok voči žalobcovi zanikol
zaplatením. Súd mal za to, že žaloba je dôvodná a opodstatnená a preto súd zaviazal žalovaného
rozsudkom tak, že mu uložil povinnosť zaplatiť záväzok vo výške 50,60 Eur (0,60 eur za cestovný lístok
+ 50,- eur ako základná sadzba sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka) spolu
s nákladmi, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky t. j. poštovné vo výške 2,- eur.

22. Keďže žalovaný nezaplatil svoj záväzok, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na
úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 50,60 eur od 26.4.2021 do zaplatenia, pretože takto priznané úroky z omeškania sú v
súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

23. Podľa § 232 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.



24. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

25. Žalovaný v konaní nepožiadal o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach, nepredložil súdu dôkazy
odôvodňujúce možnosť povoliť splácať pohľadávku v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. Preto súd
rozhodol o lehote plnenia priznanej pohľadávky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232
ods. 3 C.s.p.

26. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

29. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak



a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.