Národná diaľničná spoločnosť, a.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/28/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118216272
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118216272.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a
členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 10.864,55 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/113/2018 - 81 zo dňa 24.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/113/2018 - 81 zo dňa
24.07.2020 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.864,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom
II. vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 420 ods. 1 - ods. 3, § 427 ods. 1 a ods. 2, § 430 ods. 1, § 442 ods. 1 a ods. 3 a § 443 a § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ustanovenia § 1 ods. 4, § 3d ods.
5 písm. a), § 9 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný
zákon“), ustanovenia § 64 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“) a § 4 ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods.
6 - ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o PZP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 10.864,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 10.864,55 eur od 08.08.2018 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žalobca
svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.08.2017 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: L.
XXXAL na diaľnici D2 v 57. km smer Bratislava. Pri uvedenej škodovej udalosti došlo k poškodeniu
tlmiča nárazu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u poisťovateľa škodcu - žalovaného listom
zo dňa 22.06.2018 vo výške 11.492,56 eur. Listom zo dňa 24.07.2018 žalovaný oznámil žalobcovi,



že mu bude poukázaná časť náhrady škody v sume 628,01 eur a odôvodnil odpočítanie jednotlivých
súm tak, že sumu 32,45 eur nepriznal z dôvodu uplatnenia amortizácie materiálu, sumu 10.860,00 eur
ako úplné nepriznanie nákladov a sumu 1,00 eur ako odpočet zvyšku za výnos zo šrotu. Žalovaný
poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 Zákona o PZP. Žalobca mal za to, že dostatočne v
Hlásení o škode preukázal svoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie. Žalobca tiež
poukázal na to, že si nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle § 9 ods. 6 Cestného zákona, ktorý
predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 OZ lex specialis a z ktorého vyplýva povinnosť
škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených
s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.
Žalobca odkázal tiež na § 8 ods. 2 Vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách, v zmysle ktorého sú poškodené betónové zvodidlo, dopravná značka, smerová tabuľa,
výstupný rebrík na plošinu premenného dopravného značenia, kamery a semafory, súčasťou cestných
komunikácií s tým, že v zmysle § 9 ods. 1 Cestného zákona má žalobca ako správca predmetnej
komunikácie povinnosť akékoľvek závady v zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať. Žalobca poukázal
na to, že uvedený výklad týkajúci sa aplikácie Cestného zákona a následná povinnosť škodcu, resp.
poisťovne uhradiť poškodenému (žalobcovi) náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek
obmedzenia, je potvrdený aj ustálenou praxou krajských súdov. Žalobca ďalej odkázal na ustanovenia
§ 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona o PZP a § 517 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 23.07.2018 a keďže žalovaný žalobcovi neuhradil celú dlžnú sumu, uplatnil si
žalobca aj nárok na úroky z omeškania počítané odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa, keď
žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, t.j. od 08.08.2018.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade istiny sa nestotožnil s obranou
žalovaného. Súd prvej inštancie súhlasí so žalobcom pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie
nepriznanej časti nákladov na výmenu bezpečnostného zariadenia - tlmiča nárazu a zaplatenia
odpočítaného zhodnotenia (amortizácie), že v danom prípade sa náhrada škody neuplatňuje v režime
§ 442 a nasl. OZ, ale v režime § 9 ods. 6 Cestného zákona, ktoré je vo vzťahu lex specialis k úprave
obsiahnutej v OZ. Osobitné ustanovenie špeciálneho Cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecnej
právnej úpravy obsiahnutej v OZ a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení vo
vzťahu k náhrade škody. Z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu
uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s
odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o PZP má poistený právo, aby za neho poisťovateľ, v
danom prípade žalovaný, uhradil poškodenému - žalobcovi uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením veci. Výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na opravu, resp. výmenu
poškodeného tlmiča nárazu, mal súd prvej inštancie preukázanú z faktúry č. 20172583 vystavenej
spoločnosťou Hakom, s.r.o. žalobcovi na sumu 11.389,00 eur, ako aj zo súpisu vykonaných prác pri
výmene uvedeného bezpečnostného zariadenia a odvozu poškodeného materiálu. Skutočnosť, že
pri škodovej udalosti dňa 30.08.2017 došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného k poškodeniu tlmiča nárazu vyplynula aj z listu Krajského
dopravného inšpektorátu - Diaľničného oddelenia Policajného zboru Malacky zo dňa 25.09.2017. Z
výpisu z účtu žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca spoločnosti Hakom s.r.o., ktorá
vykonávala výmenu poškodeného tlmiča nárazu na základe objednávky žalobcu zo dňa 23.10.2017,
fakturovanú sumu vo výške 11.389,00 eur zaplatil dňa 08.01.2018. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby
mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Skutočnosť, že pri škodovej udalosti došlo
k poškodeniu tlmiča nárazu, vyplývala z predložených listinných dôkazov, pričom samotná okolnosť,
že polícia prešetrovala uvedenú udalosť ako škodovú udalosť a nie ako dopravnú nehodu, nemá v
zásade vplyv na výšku nákladov, ktoré musel žalobca reálne vynaložiť na uvedenie poškodeného
zariadenia do stavu pred škodovou udalosťou. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej
inštancie rovnako preukázanú výšku žalobcom vynaložených nákladov. Z vykonaného dokazovania
teda vyplynulo, že žalobca obnovil stav zariadenia, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, pričom
k vynaloženým nákladom na vykonanú opravu bol žalobca donútený škodovou udalosťou, za ktorú
zodpovedá poistený u žalovaného. Vynútenou opravou poškodených častí diaľnice zároveň nedošlo k
zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže výmena tlmiča nárazu nezvýšila jeho úžitkové
vlastnosti, a to bez ohľadu na vek poškodeného zariadenia v čase škodovej udalosti a jeho hodnotu.
Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie, resp. poškodeného zariadenia do pôvodného stavu,
a teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcemu jeho charakteru, predstavovalo povinnosť žalobcu a



žalobca týmto konaním nezískal žiadny prospech, nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok, preto nie je
možné pripustiť ani zníženie náhrady o amortizáciu. Vo vzťahu k žalobcom nepriznanému plneniu v
sume 1,00 eur ako odpočet použiteľných zvyškov súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženého
dodacieho listu č. C_2018/00181 zo dňa 21.05.2018 mal preukázanú hodnotu použiteľných zvyškov
v sume 28,90 eur, pričom dôvodnosť zvýšenia odpočtu za šrot žalovaným o sumu 1,00 eur nebola v
konaní preukázaná. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny.

4. Súd prvej inštancie však ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa nároku žalobcu
na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o PZP
sa týka výlučne povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti na základe oznámenia poškodeného. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod
následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v
ustanovenej lehote chráni poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Z predložených
listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si splnil povinnosť ustanovenú v § 11
ods. 6 Zákona o PZP. Je teda zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ si v lehote troch mesiacov splnil svoju
povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie a toto žalobcovi doručiť. V nadväznosti na uvedené, keďže si
žalovaný splnil svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, nie je z nepriznaného
plnenia povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný podľa súdu prvej
inštancie dostal s plnením až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú
zamietol. Ohľadne nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu,
keďže nárok žalobcu vo vzťahu k celej uplatnenej istine posúdil súd prvej inštancie ako dôvodný a žalobe
v časti istiny vyhovel. Súd prvej inštancie zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k priznanej istine a nie k
príslušenstvu, nakoľko toto nebolo predmetom samostatného nároku. S poukazom na úspech žalobcu
ohľadne uplatnenej istiny súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III.
napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie len nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, že v danom prípade sa
náhrada škody neuplatňuje v režime § 442 a nasl. OZ, ale v režime podľa § 9 ods. 6 Cestného zákona.
Žalovaný nesúhlasí ani s tým, že podľa uvedeného ustanovenia by sa mali správcovi komunikácie
uhrádzať akékoľvek vynaložené náklady a bez akéhokoľvek obmedzenia. Pri predmetnej škodovej
udalosti došlo k poškodeniu výlučne prednej časti tlmiča nárazu - špičky, náklady na výmenu tejto časti
boli žalobcovi aj žalovaným uhradené. Žalobca však bez toho, aby preukázal, že je nemožné alebo
neúčelné vymeniť len túto prednú časť tlmiča nárazu, nechal ho vymeniť celý. Žalobca tak dobrovoľne
vynaložil náklady, ktoré presahovali náklady výlučne spojené s uvedením komunikácie pôvodného stavu.
Žalovaný v podanom odvolaní poukázal tiež na arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, svojvoľnosť pri
právnom posúdení a potrebu presvedčivého odôvodnenia rozsudku. Žalovaný v neposlednom rade
uviedol, že súd prvej inštancie výrokom III. zjavne nesprávne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom je nepochybné, že žalobca na základe rozsudku nebol
úspešný v plnom rozsahu.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
16.10.2010. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol v podanom odvolaní žiadne nové skutočnosti a dôkazy,
ktoré by mohli mať za následok prehodnotenie výšky uplatnenej škody žalobcom. Žalobca sa naďalej
pridržiava svojich pôvodných vyjadrení a má za to, že jeho nárok bol dostatočne preukázaný a na tomto
naďalej trvá. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a so závermi, ktoré prijal
vo výrokoch I. a III, ktoré považuje za riadne odôvodnené. K neuznanej amortizácii žalobca poukázal
na § 9 ods. 6 Cestného zákona, kedy má žalobca nárok na úhradu nákladov vynaložených na uvedenie
komunikácie do pôvodného stavu. Takýto postup - úhrada nákladov bez amortizácie, je potvrdený
ustálenou rozhodovacou praxou krajských súdov. Ohľadne nároku na úhradu nákladov za tlmič nárazu,
žalobca uviedol, že tento nárok preukázal listinnými dôkazmi, ktoré predložila, ktoré preukazujú jeho



tvrdenia. Preto má za to, že žalovaný je povinný uhradiť aj tieto náklady v súlade s Cestným zákonom.
Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie boli
doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.12.2020.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu výrokov I. a III. je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. s tým, že súd prvej inštancie na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej
časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220
ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne
zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym
záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie
bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej
inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie v časti výrokov
I. a III. vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. a k podstatným
tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je zaplatenie poistného plnenia vo výške
10.864,55 eur spolu s príslušenstvom. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie v predmetnej veci nebolo sporné, že dňa 30.08.2017 došlo na diaľnici D2 v 57. km smer
Bratislava k poistnej udalosti spôsobnej motorovým vozidlom EČV: L. XXX C.. Žalobca si listom č.
8710/56142/40202/2018 zo dňa 22.06.2018 u žalovaného uplatnil ako u poisťovateľa náhradu škody vo
výške 11.492,56 eur. Žalobca následne dňa 30.07.2018 prevzal od žalovaného list, v ktorom mu žalovaný
oznámil, že akceptuje úhradu sumy 628,01 eur, keď žalobcovi nepriznal náklady na tlmič nárazu a
zároveň odpočítal sumu 32,45 eur ako amortizáciu materiálu a tiež sumu 1,00 eur ako výnos zo šrotu.
Predmetom konania preto zostala zvyšná časť nároku žalobcu vo výške 10.864,55 eur, ktorú žalovaný z
titulu amortizácie, výnosu zo šrotu a tiež z titulu nepreukázania potreby výmeny tlmiča nárazu žalobcovi
neuhradil. Medzi stranami sporu bola sporná otázka, či skutočne došlo k poškodeniu tlmiča nárazu a
tiež otázka výšky poistného plnenia.

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nebolo v konaní preukázané poškodenie tlmiča nárazu.
Žalovaný vychádzal z toho, že jeho klient, ktorý poškodenie spôsobil, neuviedol v hlásení pre poisťovňu
(žalovaného), že došlo k poškodeniu tlmiča nárazu, ale uviedol iba to, že došlo k poškodeniu červeno-
bielej tabuľky na prednej časti tlmiča nároku (na špičke). Touto otázkou sa podľa odvolacieho súdu
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 44) vyčerpávajúco zaoberal a poukázal
na listinné dôkazy, z ktorých vychádzal - faktúra č. 20172583, súpis vykonaných prác a odvozu
poškodeného materiálu, list Krajského dopravného inšpektorátu - Diaľničného oddelenia PZ Malacky



zo dňa 25.09.2017 a doklad o úhrade faktúry č. 20172583. Poškodenie tlmiča nárazu bolo zároveň
preukazované aj fotodokumentáciou, a to jednak fotografiami tlmiča nárazu pred vykonanou opravou
a tiež fotografiami po jeho oprave. Odvolací súd mal zhodne ako súd prvej inštancie z predložených
dôkazov za preukázané, že došlo k poškodeniu tlmiča nárazu a žalobca ako správca komunikácie
bol povinný odstrániť poškodenie komunikácie a túto uviesť do pôvodného stavu, teda do stavu
bezpečnostne zodpovedajúcemu jej charakteru. Dôkazy predložené žalobcom jednoznačne preukazujú,
že nebolo možné vymeniť len prednú časť tlmiča nárazu (červeno-bielu tabuľku), keďže došlo k
poškodeniu samotného tlmiča nárazu.

15. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri určení spôsobu, rozsahu
a výšky náhrady škody v danom prípade nemožno vychádzať zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v
ustanoveniach § 442 a 443 OZ, pretože na určenie výšky škody spôsobenej poškodením predmetnej
komunikácie sa vzťahuje § 9 ods. 6 Cestného zákona ako lex specialis vo vzťahu k uvedeným
ustanoveniam OZ, ktorý predstavuje v danom prípade lex generalis a z ktorého vyplýva právo správcu
komunikácie na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie
do pôvodného stavu. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený a preukázaný. Z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uhrádza škoda, ktorá vznikla
poškodením veci, pričom ide nielen o škodu na iných motorových vozidlách, ale aj o škodu spôsobenú
na pozemných komunikáciách. Uhrádza sa skutočná škoda, ktorou je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci (komunikácie) do predošlého stavu. Tlmič nárazu patrí do skupiny stavebných výrobkov,
na ktoré sa vzťahuje posudzovanie a overovanie nemennosti výrobcom deklarovaných parametrov
podstatných vlastností stavebných výrobkov. Odvolací súd preto uvádza, že odstránenie poškodenia
a uvedenie do predošlého stavu bolo možné len za použitia nového tlmiča nárazu ako záchytného
bezpečnostného zariadenia korešpondujúceho s technickými požiadavkami a normami, tak, aby tlmič
nárazu spĺňal zákonné kritériá bezpečnej cestnej premávky podľa vyhlášky MDVRR SR č. 162/2013
Z. z., teda uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo možné iba použitím nového tlmiča nárazu
a nie použitím starého a poškodeného tlmiča nárazu. Odvolací súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 9
ods. 1 Cestného zákona ukladá žalobcovi ako správcovi komunikácie povinnosť bez prieťahov odstrániť
závady v zjazdnosti diaľnice. Výmenou poškodeného tlmiča nárazu za nový sa nezvýšili jeho úžitkové
vlastnosti a uvedeným postupom nedochádza ani k zjavnému prínosu pre poškodeného. Nie je tak
možné prenášať povinnosť k úhrade ani len časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na
poškodeného a tým ho znevýhodňovať. Vzhľadom na to nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že
ustanovenie § 9 ods. 6 Cestného zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a že plnenie nad rozsah
žalovaným vypočítaného plnenia znamená bezdôvodné obohatenie sa na strane žalobcu. Odvolací
súd sa aj v prípade amortizácie stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vynútenou opravou
poškodených častí komunikácie žalobcom nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu, nakoľko výmena
tlmiča nárazu nezvýšila jeho úžitkové vlastnosti, a to bez ohľadu na vek poškodeného zariadenia v
čase škodovej udalosti a jeho hodnotu. Žalobca si uvedením komunikácie do pôvodného stavu plnil
svoju zákonnú povinnosť, teda nezískal týmto konaním žiadny prospech a svoj majetok ani nezväčšil,
ani nezhodnotil, preto neboli splnené podmienky na zníženie náhrady poistného plnenia o amortizáciu.
V neposlednom rade sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť zvýšenia odpočtu za šrot o sumu 1,00 eur. Hodnota
odpredaja poškodeného majetku bola vo výške 28,90 eur a táto hodnota bola riadne preukázaná
dodacím listom zo dňa 21.05.2018. Zo žiadneho vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, na základe čoho
dospel k záveru, že túto hodnotu je potrebné zvýšiť o sumu 1,00 eur. Preto súd prvej inštancie prijal
správny záver, že na takého zníženie poistného plnenia rovnako neboli splnené podmienky.

16. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
nepreskúmateľné. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Vo svojej argumentácii dbal súd prvej inštancie na presvedčivosť svojho
odôvodnenia, pričom zodpovedal na všetky relevantné otázky nastolené stranami sporu, ktoré majú
podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavku



práva účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

17. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok III. rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne aj vo výroku o trovách konania, keďže zamietnutá žaloba vo zvyšnej časti (výrok II.
rozsudku), t.j. v časti úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, nemá vplyv na posudzovanie
úspechu žalobcu v konaní. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a
neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo (úrok z omeškania) nebolo v
žalobe žalované ako samostatný nárok, ale jednoznačne len ako príslušenstvo pohľadávky, pričom aj
výška súdom vyrubeného súdneho poplatku za žalobu a výška trov právneho zastúpenia sa odvíja
výlučne od výšky istiny predstavujúcej predmet sporu, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca v danom konaní
plne úspešný. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní.
Úspech vo veci súd vždy skúma vo vzťahu k meritu sporu. Vzhľadom k tomu, že bol žalobca v časti
istiny, t.j. v merite sporu úspešný v plnom rozsahu, má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100%.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I. a III. ako vecne
správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).