Alpetrans Slovensko, s. r. o., v likvidácii


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/57/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110217255
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1110217255.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou, v právnej veci žalobcu: Š.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. V. XXXX/X, M. I. O., zastúpený Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom,
Novozámocká 214, Nitra, proti žalovanému: Alpetrans Slovensko, s.r.o., sídlo Na Hrebienku 16,
Bratislava, IČO: 35 932 210, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 23.2.2010 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 709,20 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 12.04.2010 podanou na tunajšom súde 13.04.2010 žalobca v zmysle zmeny petitu súdom
pripustenej 11.7.2012 žiadal, aby súd svojim rozhodnutím určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru ku dňu 23.02.2010, založené pracovnou zmluvou z 05.05.2010 medzi žalobcom a žalovaným
je neplatné a aby zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť žalovanému náhradu mzdy vo výške jeho
priemerného zárobku za obdobie dvoch mesiacov do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a k
náhrade trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy
05.05.2009 podľa § 42 ods.1 zák.č. 311/2001 Z.z.. Žalobca vykonával funkciu vodiča nákladného
automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave s náplňou práce - vedenie nákladného
motorového vozidla, manuálne práce pri nakládke a vykládke tovaru, spolupráca s colnými úradmi a
špeditérskymi firmami pri preclievaní tovaru. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú jeden rok, t.j.
do 05.05.2010. Listom z 22.02.2010 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer k 23.02.2010 z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny, že žalobca požíval alkoholické nápoje počas výkonu práce.
Podľa názoru žalobcu žalovaný pracovný pomer skončil neplatne, nakoľko v čase kedy bol podrobený
dychovej skúške za účelom zistenia alkoholu v krvi, mal žalobca v zmysle AETR čerpať pracovné voľno
a nie vykonávať prácu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním z 13.05.2010, doručeným súdu 17.05.2010 s tým,
že trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru v súlade s § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu tým, že bol pod vplyvom alkoholu,
čo preukázala dychová skúška vykonaná 22.02.2010 o 12,00 hod. žalobca porušil aj interné predpisy
zamestnávateľa a predpisy BOZP o zákaze požívania alkoholu v priestoroch parkoviska kamiónov v



meste Marostica. U žalobcu bola dychovou skúškou potvrdená prítomnosť alkoholu v krvi vo výške
1,30 promile. Výsledok dychovej skúšky žalobca nespochybnil, dokonca požitie alkoholu priznal, preto
túto skutočnosť žalovaný považuje za nespornú. Žalobcom uvedený dôvod neplatnosti skončenia
pracovného pomeru neobstojí, nakoľko ten bol v dostatočnom predstihu informovaný o tom, že po
uplynutí odpočinku v trvaní 24 hodín musí nastúpiť na výkon práce a vykonať nakládku tovaru a
pokračovať v preprave. Žiadal zamietnuť žalobu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

4. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 21C/57/2010-239 zo dňa 12.11.2015,
ktorým žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu podaného proti uvedenému rozsudku rozhodoval
vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 10Co/144/2016-289 zo dňa 21.03.2018 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (§§ 473, 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
7. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe kontradiktórnosti konania, ako aj
koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva
na procesné strany. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o
prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne
uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1
CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom
procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadrením štatutárnej zástupkyne žalovaného,
výsluchom svedka W. Č., oboznámil sa s listinami - Pracovná zmluva z 05.05.2009, Okamžité skončenie
pracovného pomeru z 23.02.2010, záznam o vykonaní kontroly požitia alkoholu z 22.02.2010, výkaz
práce vodiča od 01.11.2009 do 23.02.2010, prezenčná listina o školení pracovníkov BOZP, obsah
inštruktáže školenia o novoprijatých pracovníkov o BOZP, Vnútropodniková smernica - pokyny pre vstup
na Terminál Marostica z 22.12.2008, listina o oboznámení s Vnútropodnikovou smernicou, mzdové listy
žalobcu za obdobie od 5/2009 - 2/2010, čestné prehlásenie W. Č. zo 14.05.2010, odborné stanovisko
Inšpektorátu práce Bratislava z 19.09.2014 pod č.:5323/2014-2.3 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Z výsluchu žalobcu a vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že žalobca uzavrel s žalovaným dňa
05.05.2009 pracovnú zmluvu s nástupom do práce 05.05.2009 v pracovnom zaradení vodič nákladného
automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave s náplňou práce - vedenie nákladného
motorového vozidla, manuálne práce pri nakládke a vykládke tovaru, spolupráca s colnými úradmi a
špeditérskymi firmami pri preclievaní tovaru. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú jeden rok.
Spoločnosť mala sídlo v Taliansku v meste Marustica. S kamiónom rozvážal tovar po celej Európe.
Týždenný pracovný čas 60 hodín sa nedodržiaval, mal veľa nadčasov, musel pracovať aj v čase voľna,
preto sa obrátil na Inšpektorát práce Bratislava, ktorý v stanovisku z 27.01.2012 konštatoval porušenie
ust. § 99 a § 123 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľom (neviedol evidenciu pracovného času,
práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný
začiatok a koniec časového úseku vykonávania riadnej práce, nariadenej alebo dohodnutej pracovnej
pohotovosti, neposkytol mzdové zvýhodnenie za každú hodinu nočnej práce, ...). Dňa 20.02.2010
(sobota) večer telefonoval s dispečerom, že nestihli rozviesť všetok tovar a bolo mu oznámené, že tovar
treba rozviesť v nedeľu. V nedeľu 21.02.2010 až keď tovar rozviezli asi o 13,00 hod. sa s kamiónom
vrátili do sídla firmy v Marustice (nedeľa). Dispečer im oznámil, že majú voľno. Dvaja kolegovia mali
narodeniny, oslavovali, žalobca pil tvrdý alkohol a pivo. Noc strávil v kamióne spolu so šoférom ktorého
zaúčal. V pondelok 22.02.2010 ráno asi o 09,30 hod. prišiel dispečer, že majú vyložiť vozíky a umyť



auto. Trvalo to asi dve hodiny, potom sa žalobca pohádal s dispečerom za to, že mu firma nedáva
príplatok za zaúčanie šoféra, v priebehu hádky dispečer žalobcovi povedal aby išiel do kancelárie, kde
bol za prítomnosti troch pracovníkov firmy podrobený skúške na alkohol v krvi. Pri skúške bol na prístroji
zaznamenaný alkohol v krvi. Žalobcovi boli dané k nahliadnutiu papiere o meraní, tieto však nečítal,
odmietol ich čítať a čokoľvek prevziať. Bolo mu povedané, že to bude mať následky, že si môže zbaliť
veci a viac nemusí prísť do práce. Žalobca nesúhlasil, domáhal sa rozhovoru s riaditeľom firmy, avšak
pracovníčka mu povedala, že špeditér povedal, aby s ním bol okamžite skončený pracovný pomer.
Žalobca to rešpektoval, zbalil si veci a svojím osobným motorovým vozidlom odišiel domov. Žalobca
uviedol, že na karte vodiča je zaznamenaný čas výkonu práce vodiča. Karta vodiča sa vkladá do systému
motorového vozidla (na prístrojovej doske). Dňa 21.02.2010 bola zastrčená v systéme karta vodiča v
zácviku W. Č., ktorý šoféroval a karta vodiča žalobcu bola v systéme zastrčená, že vykonáva pohotovosť
- dohliadal na jazdu vodiča v zácviku. Dňa 22.02.2010 karta vodiča žalobcu v systéme zastrčená nebola
lebo mal mať 24 hodinové voľno (čl. 9 vyhl.č. 108/1976 Zb.) a použila sa karta iného vodiča, aby boli
dodržané predpisy. Žalobca netrvá na tom aby ho žalovaný ďalej zamestnával, nakoľko si našiel prácu,
avšak žiada nahradiť mzdu z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.

10. Z vyjadrenia štatutárnej zástupkyne žalovaného a jej právnej zástupkyne súd zistil, že medzi
účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca dňa 21.02.2010 v priestoroch terminálu Marostica požíval
alkoholické nápoje. Túto skutočnosť potvrdil sám žalobca a aj dychová skúška na alkohol v krvi dňa
22.02.2010, ktorá bola vykonaná zariadením Alcoscan AL 7000, dvakrát po sebe s rovnakým výsledkom.
Žalobca s výsledkom nesúhlasil, preto mu bola navrhnutá krvná skúška, záujem neprejavil, záznam o
vykonaní kontroly požitia alkoholu podpísať odmietol. Konateľ trval na okamžitom skončení pracovného
pomeru, ktorý bol na pracovisku žalobcovi doručovaný. Prevzatie okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobca odmietol podpísať, pokúsil sa o dohodu s čím žalovaný nesúhlasil a bez vysvetlenia
terminál Marostica opustil. Žalovaný v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny ako
dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru poukazuje na právnu vetu rozsudku NS SR
pod č.k. 1Cdo 39/98 (zverejnený pod 30/2000 ZSP) ktorá svedčí o tom, že požívanie alkoholických
nápojov na pracovisku je neprípustné aj mimo pracovného času a môže byť považované za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Terminál Marostica sa považuje za pracovisko a požívanie alkoholických
nápojov v jeho priestoroch bolo zakázané vnútropodnikovou smernicou (Pokyny pre terminál Marostica),
preto žalobca konzumáciou alkoholických nápojov v priestoroch terminálu Marostica porušil svoje
pracovné povinnosti zamestnanca a toto porušenie možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Pokyny pre terminál Marostica boli vydané zamestnávateľom pre zabezpečenie ochrany
zdravia a majetku, keďže v terminály parkujú ťažkotonážne motorové vozidlá s prívesmi značnej hodnoty,
v priestoroch sa zdržiavajú zamestnanci voľne pohybujúci sa ako i prespávajúcich v týchto nákladných
motorových vozidlách, oddychujú, regenerujú v čase voľna. V tejto súvislosti preto neobstojí ani
argumentácia žalobcu, že alkoholické nápoje požíval v čase odpočinku, keďže akákoľvek konzumácia
alkoholu v priestoroch terminálu Marostica bola neprípustná. Tvrdenie žalobcu, že okamžité skončenie
pracovného pomeru z 22.02.2010 nebolo podpísané štatutárnym zástupcom odporcu nie je pravdivé.
Listina o okamžitom skončení pracovného pomeru z 22.02.2010 je podpísaná konateľom F. G., ktorú
odmietol žalobca prevziať, ako to potvrdil na pojednávaní dňa 05.06.2012. Zamestnávateľ napriek
tomu pre poriadok, listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru z 22.02.2010 nechal vyhotoviť
pracovníčkou pôsobiacou na území Slovenskej republiky pani M. W., ktorá disponovala plnomocenstvom
konateľa a bola navrhovateľovi doručená poštou. Zásielku žalobca prevzal 26.02.2010. Žalovaný má
zato, že doručenie listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru z 22.02.2010 a jej podpísanie
oprávnenou osobou je nepochybné. K záznamu o vykonaní kontroly požitia alkoholu z 22.02.2010
štatutárna zástupkyňa uviedla, že konateľ F. G. priamo pri skúške nebol, záznam podpísal dodatočne.

11. Z Pracovnej zmluvy z 05.05.2009 súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako
zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu s dňom nástupu 05.05.2009, ktorou vznikol pracovný pomer
dohodnutý na dobu určitú jeden rok so skúšobnou dobou tri mesiace. Žalobca bol prijatý do pracovného
pomeru v pracovnom zaradení vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave
s náplňou práce - vedenie nákladného motorového vozidla, manuálne práce pri nakládke a vykládke
tovaru, spolupráca s colnými úradmi a špeditérskymi firmami pri preclievaní tovaru. V čl. 10 predmetnej
zmluvy navrhovateľ súhlasil s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času. V čl. 11 predmetnej
zmluvy sa účastníci dohodli, že pokiaľ zamestnanec vykonáva medzinárodnú cestnú dopravu vzťahujú
sa na neho vyhl. MZV č.108/1976 Zb.. V čl. 16 predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli o možnosti
zamestnávateľa skončiť pracovný pomer okamžite ak zistí závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré



pod písm. g) sú definované tak, že zamestnanec hrubo porušil pracovnú morálku na pracovisku, ako
aj mimo neho a to tým, že v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, omamné alebo psychotropné
látky, v ubytovacích priestoroch pri služobných cestách poškodil zariadenie a neprimerane svojím
nevhodným správaním obťažoval ostatných spolubývajúcich. Pracovný čas zamestnanca je naviac 60
hodín týždenne. (č.l. 5)

12. Z prezenčnej listiny zo školenia pracovníkov súd zistil, že žalobca bol 06.05.2009 oboznámený s
predpismi súvisiacimi s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a technických zariadení. (č.l. 57)

13. Z pokynov pre vstup na terminál Marostica súd zistil, že žalobca bol 12.06.2009 oboznámený s
vnútropodnikovou smernicou - Pokyny pre vstup na terminál Marostica. (č.l. 75)

14. Zo záznamu o vykonaní kontroly požitia alkoholu z 22.02.2010 súd zistil, že za prítomnosti osôb F.
G., G.Š. K. F. Q. F. bola u žalobcu dňa 22.02.2010 o 12,00 hod. vykonaná dychová skúška na alkohol s
pozitívnym výsledkom 1,30 promile. Žalobca záznam odmietol podpísať. (č.l. 51)

15. Z listiny z 22.02.2010 súd zistil, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer s žalobcom podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny - požívanie
alkoholických nápojov počas výkonu práce, keď dňa 22.02.2010 o 12,00 hod. bol prichytený pod vplyvom
alkoholu počas výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste v Taliansku v meste Marostica, počas
čakania na odjazd. Zamestnanec bo podrobený dychovej skúške ktorá potvrdila požitie alkoholu, k čomu
sa zamestnanec priznal. (č.l. 10)

16. Z čestného prehlásenia W. Č. zo 14.05.2010 súd zistil, že dňa 21.02.2010 jazdil s žalobcom. Po
príchode na terminál Marostica telefonoval asi o 15,00 hod. dispečer G. K.Ý., že majú ísť do 24 hod.
pauzy a v pondelok jazdu upresní. Dňa 22.02.2010 (pondelok) dispečer oznámil asi o 10,00 hod., že
cca o 15,00 hod. máme odchod z terminálu Marostica. (č.l. 120)

17. Zo svedeckej výpovede W.na Č. súd zistil, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru
pracoval u žalovaného, žalobca ho ako vodiča zaúčal. Každý vodič mal svoju kartu, ktorá sa pri jazde
vložila do kartografu. Keď mal mať vodič voľno, to sa dodržiavalo. Údržbu vozidla zabezpečovali
taliansky pracovníci. Na 90% sa v pondelok vždy chodilo nakladať. V nedeľu 21.02.2010 žalobca pil
(nebol jediný čo pil), večer mu pomáhal do auta. So smernicou - Pokyny pre vstup na terminál Marostica
bol svedok oboznámený. Dňa 22.02.2010 (pondelok) ráno im špeditér telefonicky oznámil, že poobede
vychádzajú. Do kancelárie ich zavolal dispečer, svedok vyzval žalobcu aby ostal v aute, nakoľko videl
v akom bol stave, no evidentne niečo chcel riešiť, nedal si povedať. Keď prišli do kancelárie dispečera
dal im fúkať.

18. Z odborného stanoviska Inšpektorátu práce Bratislava z 19.09.2014 pod č.: 5323/2014-2.3 súd zistil,
že dňa 22.02.2010 mal žalobca čerpať týždennú dobu odpočinku, ktorú mal čerpať už 20.02.2010 o
15,30 hod.. Z karty vodiča vyplýva, že žalobca týždennú dobu odpočinku začal čerpať až 21.02.2010 o
12,45 hod.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca dňa 22.02.2010 nemohol začať ďalšiu jazdu ani vykonávať
inú prácu v súvislosti s dopravnými činnosťami pre svojho zamestnávateľa. Na výkon práce mohol
nastúpiť najskôr 23.02.2010 o 09,45 hod.. (č.l. 196)

19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa prechodného ustanovenia účinného od 01.09.2011 - § 252g Zákonníka práce (ďalej
len „ZP“),ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l.
septembrom2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa
posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.

21. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. ZP (v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011),
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.



22. Podľa § 68 ods. 1 ZP(v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011), zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
23. Podľa § 68 ods. 2 ZP(v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011), zamestnávateľ
môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
24. Podľa § 70 ZP(v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011), okamžité skončenie
pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo
vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej
lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
25. Podľa § 79 ods. 1 ZP(v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011), ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
26. Podľa § 79 ods. 3 písm. b) ZP (v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011), ak
zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný
pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe,
dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
27. Podľa § 79 ods. 4 ZP (v znení platnom a účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011), v prípadoch
ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
28. Podľa § 134 ods. 1 ZP (v znení platnom a účinnom od 01.01.2009 do 31.12.20011),
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.
29. Podľa § 134 ods. 2 ZP (v znení platnom a účinnom od 01.01.2009 do 31.12.20011),
rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 134 ods. 4 ZP (v znení platnom a účinnom od 01.01.2009 do 31.12.20011), priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
31. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že žalobcovi bolo dané okamžité skončenie pracovného
pomeru v čase, kedy mal čerpať voľno a vykonanie dychovej skúšky požitia alkoholu. V zrušujúcom
uznesení súd druhej inštancie vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd v zmysle § 391 ods.
2 CSP viazaný, a síce, že sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
svojim konaním porušil nielen vnútropodnikovú smernicu - Pokyny pre vstup na Terminál Marostica zo
dňa 22. 12. 2008, ale aj ust. § 81 Zákonníka práce, nestotožnil sa však s tým ako súd prvej inštancie
vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom.
32. Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca. Bolo nesporné, že žalobca mal v čase od 21. 02. 2010 od 12:45 hod. do 23.
02. 2010 do 09:45 hod. čerpať dobu týždenného odpočinku, v dôsledku čoho nemohol začať ďalšiu
jazdu ani vykonávať alebo inú prácu v súvislosti s dopravnými činnosťami pre žalovaného. Nakoľko
nespôsobilosť zamestnanca vykonávať v dôsledku požitia alkoholických nápojov pracovné činnosti v
čase, keď ich podľa zákona ani vykonávať nesmie, súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom túto podstatnú skutočnosť skúmal a zohľadnil.



33. Z vykonaného dokazovania ohľadom žiadosti žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a zaplatenia náhrady mzdy dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
34. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami
sú písomná forma okamžitého skončenia a jeho doručenie druhej strane. Obsahovou náležitosťou
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je uplatnenie dôvodu uvedeného
v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer so zamestnancom.
35. Súd vzhľadom k podanej žalobe posudzoval, či dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 23.02.2010 obstojí ako dôvod pre okamžité skončenie, vzhľadom na intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny žalobcom. Predpokladom platného okamžitého skončenia nie je totiž len existencia
dôvodu v čase okamžitého skočenia pracovného pomeru, ale aj preukázanie, že intenzita tohto dôvodu
je natoľko veľká, že môže viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalobca opakovane
tvrdil, že v rozhodnom čase požívali alkoholické nápoje aj jeho kolegovia, pričom s nimi žalovaný
pracovný pomer neskončil, taktiež nebolo sporné, že žalobca požil alkoholické nápoje v čase svojho
odpočinku. Z odborného stanoviska Inšpektorátu práce Bratislava z 19.09.2014 pod č.: 5323/2014-2.3
súd zistil, že dňa 22.02.2010 mal žalobca čerpať týždennú dobu odpočinku, ktorú mal čerpať už
20.02.2010 o 15,30 hod.. Z karty vodiča vyplýva, že žalobca týždennú dobu odpočinku začal čerpať
až 21.02.2010 o 12,45 hod. Z uvedeného vyplýva, že žalobca dňa 22.02.2010 nemohol začať ďalšiu
jazdu ani vykonávať inú prácu v súvislosti s dopravnými činnosťami pre svojho zamestnávateľa. Na
výkon práce mohol nastúpiť žalobca najskôr 23.02.2010 o 09,45 hod. Bol nesporné že žalovaný ako
zamestnávateľ porušil ust.§ 99 ZP. Žalovaný nepreukázal, žeby okrem tohto excesu žalobcu bol s jeho
prácou inak nespokojný, netvrdil, žeby konanie žalobcu spočívajúce v požívaní alkoholu na pracovisku
bolo pravidelné, vyvodil dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru na základe jedného požitia
alkoholických nápojov žalobcu v čase osobného voľna na pracovisku, ktorého sa podľa tvrdenia žalobcu
mali dopustiť i iní zamestnanci žalovaného. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nespochybnil ani v konaní
nepreukázal opak na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, keďže aj napriek tomu,
že bol opakovane predvolaný na pojednávanie ( dňa 17.10.2018 a dňa 9.11.2018 - predvolanie na
pojednávanie doručené dňa 2.11.2018 ) týchto pojednávaní sa nezúčastnil a zostal v konaní nečinný,
pričom bol svojou pôvodnou právnou zástupkyňou V.. M. (č.l. 308), v zmysle podania doručeného súdu
dňa 17.08.2018 upovedomený o tom, že dňa 17.10.2018 sa bude konať pojednávanie, i o tom, že si
má žalovaný zvoliť nového advokáta. Do pojednávania , ktorého prebehlo 17.10.2018 i 9.11.2018 si
právneho zástupcu žalovaný nezvolil a súd preto konal v jeho neprítomnosti a vychádzal z dôkazov a
doterajších tvrdení strán sporu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že z predmetného
okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva, že bolo dané z dôvodu dostatočnej intenzity
porušenia pracovnej disciplíny, keď bolo nesporné, že žalobca pil v čase svojho odpočinku, pričom
podľa platných predpisov nemohol prácu pre žalovaného ani vykonávať, nakoľko už prekročil maximálny
limit dohodnutého pracovného penza. Tiež nebolo sporné, že sankciu v podobe okamžitého ukončenia
pracovného pomeru použil žalovaný len voči žalobcovi, aj napriek tomu, že mal vedomosť i oných
zamestnancoch , ktorí si mali počínať rovnako. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd žalobe v časti o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi listom žalovaného zo
dňa 22.2.2010 vyhovel, považujúc ju za dôvodnú.
36. Žalobca v konaní požaduje náhradu mzdy za obdobie 2 mesiacov z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru.
37. Predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom okamžitom skončení
pracovného pomeru je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pričom nároky zamestnanca na náhradu mzdy sú upravené zvlášť pre prípad, že zamestnanec
trvá na ďalšom zamestnávaní u zamestnávateľa (§ 79 ods. 1 ZP) a zvlášť pre prípad, že na ďalšom
zamestnávaní u neho netrvá (§ 79 ods. 4 ZP).
38. Súd v prejednávanej veci vychádzal zo znenia uvedených ustanovení Zákonníka práce
platných a účinných v období od 01.09.2007 do 31.08.2011, a to z dôvodu úpravy obsiahnutej v
prechodnom ustanovení § 252g ZP, podľa ktorej sa právne úkony (tu okamžité skončenie pracovného
pomeru)urobené pred 0l.09.2011 a nároky, ktoré z nich vznikli (tu nároky z neplatného skončenia
pracovného pomeru), posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2011.
39. Žalobca ako zamestnanec do skončenia dokazovania oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi v
prejednávanom prípade preto platí, že pracovný pomer skončil neplatne a zároveň zamestnanec netrval



na ďalšom zamestnávaní, čím nastúpila fikcia v zmysle § 79 ods. 3 písm. b) ZP, a síce že sa pracovný
pomer skončil dohodou.
40. Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhovateľ nemá nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1
ZP ,ale v zmysle § 79 ods. 4 ZP, a to v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 ZP za výpovednú
dobu dvoch mesiacov.
41. Pri výpočte náhrady mzdy súd určil rozhodujúce obdobie na mesiace október až december 2009,
pričom vychádzal z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi v rozhodujúcom období (v mesiaci
október2009 až december 2009 vo výške 354,60 eur; spolu 1063,80 eura) a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období (v október 2009 - 176 hodín, vo novembri 2009 - 168 hodín,
v decembri 2009 - 184 hodín; spolu 528 hodín). V danom prípade mal žalobca v pracovnej zmluve
dohodnutý 60 hodinový týždenný pracovný čas. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v
roku na jeden mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní v roku - 365,25 dňa, z priemerného počtu
týždňov v roku (365,25 dňa : 7dní) - 52,179 týždňa, z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku
na jeden mesiac (52,179 :12) - 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného pracovného času zamestnanca,
čo je v danom prípade 60 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (4,348
hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca (60 hodín) - 4,348 x 60 hod. = 260,88 hod.,
čo znamená, že pri 60 hodinovom týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných
hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, 260,88 hodiny. Priemerný hodinový zárobok žalobcu v
rozhodujúcom období predstavuje 2,02 eura. Vynásobením priemerného hodinového zárobku 2,02 eura,
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac 260,88 hodiny,
vychádza priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu 526,97 eur, nakoľko však súd neprekračoval
žalobcom požadovaný nárok vychádzal zo sumy hrubej mesačnej mzdy tak ako bola medzi stranami
nesporná, teda 354,60 eura. Náhrada mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov teda predstavuje sumu
709,20 eura brutto.
42. Súd priznal žalobcovi od žalovaného právo na vyplatenie uvedenej náhrady mzdy brutto, pričom po
právoplatnosti rozsudku bude povinnosťou žalovaného, aby žalobcovi vyplatil náhradu mzdy netto, teda
po zrážke dane zo mzdy a príslušných odvodov.
43. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, súd žalobe v časti zaplatenia sumy 709,20
eura ako náhrady mzdy vyhovel považujúc ho v tejto časti za dôvodný a žalobcovi vo výroku II. náhradu
mzdy v sume 709,20 eura priznal .

44. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

46. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo
výroku č. III. výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I.



Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.