Advokátska kancelária - prof. Robert Vlček, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/251/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201713
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201713.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Univ. prof.
et doc. JUDr. X. K., PhD., MPH, PhD., MHA, bytom v I., O. 7, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária - Dr. Robert Vlček, s.r.o., IČO: 35937173, so sídlom v Bratislave, Brnianska 19, za ktorú
koná advokát Dr. Robert Vlček, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 6, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-
BA-OVBP2-2017/57073-KAZ zo dňa 27.7.2017, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
alternatívne o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Obec Miloslavov ako stavebný úrad rozhodnutím - stavebným povolením - č. SÚ-3036/2016-2017/Cse
zo dňa 27.2.2017 povolil pre stavebníka ZET INTEGRA, spol. s r.o., stavbu stavebných objektov SO-06.2
NN prípojky a SO 08 Verejné osvetlenie, ktoré sú súčasťou stavby „Technická infraštruktúra, lokalita RZ
19/II.etapa“. Stavba je umiestnená na pozemkoch parcely registra C č. XXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX (ide o parcelu registra E č. XXXX) v k.ú. A.; ide o inžiniersku stavbu - miestne
rozvody elektriny, transformačné stanice podľa § 43a ods. 3 písm. i/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len SZ alebo
stavebný zákon). Na stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. SÚ-1618/2012-2013/F1 zo
dňa 14.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2013. Stavebné povolenie bolo doručované
verejnou vyhláškou všetkým známym aj neznámym účastníkom konania, bolo vyvesené dňa 27.2.2017
na úradnej tabuli Obce Miloslavov a na jej webovom sídle na obdobie 15 dní; posledný deň tejto lehoty
je dňom doručenia stavebného povolenia.
2. Žalobca podal proti stavebnému povoleniu č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 v zákonnej
lehote odvolanie - odvolanie je datované 9.3.2017 a doručené stavebnému úradu dňa 10.3.2017.
V odvolaní namietal, že celé územné konanie aj územné rozhodnutie č. SÚ-1618/2012-2013/F1
zo dňa 14.8.2013 bolo vydané v rozpore so zákonom a obchádzalo ho, preto proti nemu podal
odvolanie. V druhostupňovom konaní bolo jeho odvolanie zamietnuté, a to rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2013/1037-KOL zo dňa 13.12.2013, proti ktorému podal žalobu na Krajský súd v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave jeho žalobe vyhovel a rozsudkom sp. zn. 2S/32/2014 zo dňa 3.6.2015 zrušil
územné rozhodnutie v celom rozsahu a vrátil ho na ďalšie konanie; prebieha však odvolacie konanie



na Najvyššom súde SR o odvolaní pribratých účastníkov konania proti rozsudku krajského súdu. Podľa
jeho názoru z daných právnych skutočností jednoznačne vyplýva, že pri začatí stavebného konania bol
stavebný úrad informovaný o rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/32/2014 zo dňa 3.6.2015,
preto mal konať v zmysle § 137 SZ a konanie prerušiť.
Na prípadný argument obce Miloslavov, že územné rozhodnutie je právoplatné, žalobca uviedol, že
rozhodnutie síce je právoplatné, to však obec Miloslavov nezbavuje konať tak, aby riadne a náležite
zistila skutkový stav a nemala sa uspokojiť len tým, že stavebník predložil právoplatné rozhodnutie o
umiestnení stavby, ale obec mala z úradnej povinnosti zadovážiť ďalšie dôkazy.
Namietal tiež, že mu boli odňaté práva účastníka konania. Stavba bude budovaná na pozemku parcelné
č. XXX/XXX, ktorá susedí s jeho pozemkami parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX v k.ú. A., a preto s ním
stavebný úrad mal konať ako s účastníkom konania, čo sa nestalo. Bolo mu teda odňaté právo vo veci sa
vyjadriť a vzniesť námietky na ústnom pojednávaní. F. A. navyše stavebné povolenie oznámila verejnou
vyhláškou, pričom na to neboli splnené podmienky uvedené v § 61 ods. 4 a ods. 5 SZ.
Stavebné objekty uvedené v stavebnom povolení č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 nie
sú líniovými stavbami podľa § 139 ods. 3 SZ, pretože verejné osvetlenie je v zmysle § 139a ods. 10
písm. f/ SZ technickým vybavením územia spolu s vedením rozvodu elektrického prúdu, no pod líniové
stavby patrí len vedenie rozvodu elektriny. NN prípojky sú v zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 251/2012 Z.z.) určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia a nie na vedenie
elektrickej energie a nie sú súčasťou ani prenosovej sústavy. Nejde ani o stavbu s veľkým počtom
účastníkom podľa § 64 ods. 4 SZ, keďže v stavebnom povolení je uvedených osem účastníkov konania,
čo nemožno považovať za veľký počet. Takisto nejde o zvlášť rozsiahlu stavbu, ani o jadrové zariadenie
alebo objekty osobitnej dôležitosti. Stavebný úrad teda vôbec neodôvodnil, prečo doručoval stavebné
povolenie verejnou vyhláškou. Poukázal na rozpor v dátume zverejnenia stavebného povolenia, pretože
na webovom sídle Obecného úradu obce A. je uvedený deň vyvesenia 27.7.2017, no skutočným dňom
vyvesenia na webovom sídle bol deň 28.2.2017, čo môže pôsobiť ako úmyselné skracovanie lehôt.
Poukázal na sporný pozemok parcelné č. XXX/XXX v k.ú. A. uvedený v stavebnom povolení, ktorý bol
odčlenený od pozemku parcelné č. XXX/X v k.ú. A., na ktorom majú byť umiestnené časti jednotlivých
stavebných objektov. Z. č. XXX/XXX v danom období ešte neexistovala. Takýto postup považuje
za tendenčný s úmyslom vylúčiť ho zo stavebného konania. Stavba nie je v súlade s projektovou
dokumentáciou územného rozhodnutia.
3. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného
rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania“ č. OU-BA-OVBP2-2017/57073-KAZ zo dňa 27.7.2017
žalobcovi oznámil, že nemá postavenie účastníka konania, pretože jeho vlastnícke právo z titulu
vlastníctva pozemkov parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX v k.ú. A. nemôžu byť vydaním stavebného
povolenia č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 dotknuté. Napadnutým rozhodnutím povolená
stavba (SO-06.2 NN prípojky, SO-08 Verejné osvetlenie) žiadnou svojou časťou nezasahuje na jeho
pozemky, ani nie je umiestnená v ich tesnej blízkosti. Stavebný objekt SO-08 Verejné osvetlenie nie je
umiestnený na pozemku parc. č. XXX/XXX, ktorý je susedným pozemkom žalobcu, ale je umiestnený
v blízkosti hranice s uvedeným pozemkom, t.j. medzi povolenou stavbou a pozemkami vo vlastníctve
žalobcu sa nachádza ešte pozemok parcelné č. XXX/XXX k.ú. A..
Keďže žalobca nemá v uvedenom stavebnom konaní postavenie účastníka konania, žalovaný vyhodnotil
jeho odvolanie ako podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo
Správny poriadok). Podnet na preskúmanie rozhodnutia nemožno kvalifikovať ako podanie v zmysle § 19
SP, pretože neexistuje právny nárok na to, aby príslušný orgán na základe takého podnetu automaticky
začal z úradnej moci procesný postup podľa § 65, resp. § 66 SP. Vybavovanie podnetu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania nepodlieha právnemu režimu Správneho poriadku a po tom, čo
sa správny orgán oboznámi s obsahom podnetu a k nemu prislúchajúcim spisovým materiálom a nezistí
dôvod na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia, oznámi túto skutočnosť úradným listom
osobe, ktorá podnet podala. Správny orgán je povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých
práv.

Žalovaný uviedol, že správna žaloba na Krajskom súde v Bratislave, či Najvyššom súde SR voči
územnému rozhodnutiu č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-KOL nie je dôvodom na prerušenie konania,
nakoľko v zmysle ustanovenia § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení OSP
súdneho poriadku platného v čase podania žaloby, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
Žalovaný nemá informáciu, resp. dôkaz o tom, žeby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného



rozhodnutia. Je pravda, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 2S/32/2014 územné rozhodnutie
okresného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, tento rozsudok však nenadobudol právoplatnosť,
nakoľko na základe podaného odvolania niektorými účastníkmi konania prebieha súdne konanie na
Najvyššom súde SR, t.j. územné rozhodnutie tunajšieho úradu č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-KOL
právoplatne zrušené nebolo a nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa tunajší úrad voči predmetnému
rozsudku neodvolal. Z uvedeného vyplýva, že stavebník disponuje právoplatným územným rozhodnutím
o umiestnení danej stavby, ktoré je relevantným podkladom pre stavebné konanie.
Z výkresovej dokumentácie overenej stavebným úradom v územnom konaní vyplýva, že v projektovej
dokumentácii pre stavebné povolenie dochádza len k nepodstatným zmenám, resp. k posunu v
umiestnení podzemných rozvodov VO tak, že nezasahujú na odčlenený pozemok parcelné č. 135/209
v k.ú. Miloslavov, ktorý nie je vo vlastníctve ZET INTEGRA, spol. s r.o. (stavebníka). Ide o také zmeny,
ktoré nevyžadujú zmenu územného rozhodnutia.

K námietke žalobcu ohľadom upustenia od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania žalovaný
uviedol, že táto možnosť vyplýva stavebnému úradu priamo z ustanovení stavebného zákona. Podľa
ustanovenia § 61 ods. 2 SZ od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže
stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad v rámci svojej rozhodovacej kompetencie
vyhodnotil podklady a priebeh predmetného stavebného konania tak, že boli splnené predpoklady pre
upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebník dobromyseľne nadobudol práva k predmetnej
stavbe, v priebehu stavebného konania účastníci konania nepodali žiadne námietky a pripomienky,
po vydaní rozhodnutia sa nikto z účastníkov konania neodvolal. Žalovaný dospel k záveru, že v
rozhodovaní stavebného úradu pri vydávaní napadnutého stavebného povolenia nezaznamenal takú
nezákonnosť, ktorá by prevážila nad zákonnou povinnosťou prihliadnutia na dobromyseľne nadobudnuté
práva stavebníka.

II. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. OU-BA-
OVBP2-2017/57073-KAZ zo dňa 27.7.2017 a:
a. určenia, že napadnuté opatrenie žalovaného je nezákonné a uloženia žalovanému povinnosť obnoviť
stav pred zásahom s tým, že bude postupovať v zmysle § 59 SP v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu,
b. zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/57073-KAZ zo dňa 27.7.2017
spolu so stavebným povolením č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy - stavebnému úradu - na ďalšie konanie,
c. pre prípad, žeby podľa názoru správneho súdu išlo o žalobu opomenutého účastníka, domáha sa
podľa § 179 SSP doručenia rozhodnutia č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017,
uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
5. Podľa jeho názoru s ním mal stavebný úrad v stavebnom konaní konať ako s účastníkom konania,
čo vyplýva z § 59 ods. 1 písm. b/ SZ a § 14 SP. Keďže sa tak nestalo, je ukrátený na svojich právach
vyjadriť sa k veci, byť upovedomený o začatí konania a vzniesť námietky na ústnom pojednávaní.
Poukázal na iné rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/57071-KAZ zo dňa 22.6.2017, ktoré
sa týkalo identického konania, v tom istom území, no týkalo sa inej stavby, v ktorom mu žalovaný priznal
postavenie účastníka konania a vydal aj rozhodnutie. Preto napadnuté opatrenie žalovaného považuje
za tendenčné s cieľom nepriznať mu postavenie účastníka a predísť vydaniu rozhodnutia.
6. Žalovaný sa v napadnutom opatrení vôbec nezaoberal jeho námietkou o nesplnení podmienok na
doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou. Žalobca trvá na porušení zákona v procese
doručovania stavebného povolenia verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 a ods. 5 SZ. Stavebné
objekty uvedené v stavebnom povolení č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 nie sú líniovými
stavbami podľa § 139 ods. 3 SZ, pretože verejné osvetlenie je v zmysle § 139a ods. 10 písm. f/ SZ
technickým vybavením územia spolu s vedením rozvodu elektrického prúdu, no pod líniové stavby
patrí len vedenie rozvodu elektriny. NN prípojky sú v zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z.
určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia a nie na vedenie elektrickej energie a nie
sú súčasťou ani prenosovej sústavy. Nejde ani o stavbu s veľkým počtom účastníkov podľa § 64
ods. 4 SZ, keďže v stavebnom povolení bolo deväť účastníkov konania, čo nemožno považovať za



stavbu s veľkým počtom účastníkov. Takisto nejde o zvlášť rozsiahlu stavbu, ani o jadrové zariadenie
alebo objekty osobitnej dôležitosti. Stavebný úrad teda vôbec neodôvodnil, prečo doručoval stavebné
povolenie verejnou vyhláškou. Poukázal na rozpor v dátume zverejnenia stavebného povolenia, pretože
na webovom sídle Obecného úradu obce Miloslavov je uvedený deň vyvesenia 27.7.2017, no skutočným
dňom vyvesenia na webovom sídle bol deň 28.2.2017, čo môže pôsobiť ako úmyselné skracovanie lehôt.
7. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podanie žaloby na Krajskom súde v Bratislave proti územnému
rozhodnutiu nie je dôvodom na prerušenie stavebného konania. Hoci podanie žaloby nemá odkladný
účinok, stavebný úrad nekonal od podania žaloby o preskúmanie územného rozhodnutia, teda nenastala
právna skutočnosť pre uplatnenie inštitútu odkladného účinku vykonateľnosti rozhodnutia správneho
orgánu, nakoľko nehrozila závažná ujma okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Vydaním
staveného povolenia však stavebný úrad nerešpektoval práva účastníkov stavebného konania, o ktorom
sa žalobca dozvedel koncom decembra 2016.
8. Žalovaný podľa jeho názoru postupoval nesprávne, keď vyhodnotil odvolanie voči stavebnému
povoleniu ako podnet na preskúmanie stavebného povolenia v mimoodvolacom konaní. Z tohto
pohľadu namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého opatrenia. Žalobca bol podľa platného práva
účastníkom konania a za účastníka konania mal byť aj uznaný, preto stavebný úrad aj žalovaný
pochybili, keď s ním nekonali ako s účastníkom konania. Odvolanie proti stavebnému povoleniu teda
podal účastník konania a malo byť o ňom ako o odvolaní aj rozhodnuté. Odvolanie podal včas, preto
stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť, čo je nevyhnutnou podmienkou na podanie podnetu
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný nebol oprávnený postupovať podľa §
65 SP. V predmetnej veci vôbec nemôže ísť o ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka,
práve naopak, evokuje to úmyselný podvod. Stavebný úrad aj žalovaný vedeli o prebiehajúcom súdnom
konaní, napriek tomu konali v stavebnom konaní.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Trval na tom, že napadnuté
opatrenie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a predmet konania bol správne
právne posúdený. Podľa jeho názoru stavebný úrad vydal skutkovo a právne správne rozhodnutie -
stavebné povolenie - a v konaní zabezpečil procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Stavebník
dobromyseľne nadobudol práva k predmetnej stavbe, v priebehu stavebného konania účastníci nepodali
žiadne námietky ani pripomienky, žiaden z účastníkov sa voči stavebnému povolenku neodvolal. V
rozhodovaní stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia nezaznamenal takú nezákonnosť,
ktorá by prevážila nad zákonnou povinnosťou prihliadnutia na dobromyseľne nadobudnuté práva
stavebníka.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Verejné vyhlásenie rozsudku
11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca výslovne v žalobe nežiadal o nariadenie
pojednávania a ani žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

12. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj
len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle
ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú
do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku
zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo
dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti
Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení stavebného zákona a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.



V. Relevantné právne predpisy
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

15. Podľa § 252 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (ods. 1). Žalobca sa
môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,
ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je
dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (ods. 2).

16. Podľa § 43a ods. 1 SZ stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné
stavby a inžinierske stavby.

17. Podľa § 43a ods. 3 písm. i/ SZ inžinierske stavby sú diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare,
transformačné stanice, televízne káblové rozvody.

18. Podľa § 59 ods. 1 SZ účastníkmi stavebného konania sú: stavebník (písm. a/), osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak
ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté (písm. b/), ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/),
stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba (písm. d/), projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby
(písm. e/).

19. Podľa § 61 ods. 4 SZ pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych
stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí
stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne
ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku
3.

20. Podľa § 139 ods. 2 písm. c/ SZ ak sa v tomto zákone používa pojem "susedné pozemky a stavby
na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom
správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.

21. Podľa § 139 ods. 3 písm. d/ SZ líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä podzemné a
nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

22. Podľa § 139a ods. 10 písm. f/ SZ verejným dopravným a technickým vybavením územia sú vedenia
a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie.

23. Podľa § 2 písm. b/ bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v
elektroenergetike distribučnou sústavou vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia
do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia
potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj
meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia a elektronické
komunikačné siete potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy
je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny
z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na



časť vymedzeného územia, ak také elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája
prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu alebo s prenosovou sústavou tretích štátov.

24. Podľa § 2 písm. b/ bod 6 podbod 6.1 zákona č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
v elektroenergetike priamym vedením elektrické vedenie, ktoré spája výrobcu elektriny s koncovým
odberateľom elektriny.

25. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. elektrická prípojka je zariadenie nízkeho napätia,
vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie
odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej
sústavy.

26. Podľa § 14 SP účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva (ods. 2).

27. Podľa § 26 SP doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania
alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon (ods. 1). Doručenie verejnou
vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu.
Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom
webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä
v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa
konanie týka (ods. 2).

28. Podľa § 53 SP proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie,
pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do
zápisnice nevzdal.

29. Podľa § 60 SP odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či
neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

30. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 SP rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý
toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na
základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2) (ods. 1). Správny orgán príslušný na
preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne
záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene
rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (ods. 2).

VI. Posúdenie veci správnym súdom
31. Predmetom preskúmania správnym súdom je opatrenie žalovaného o vybavení podnetu žalobcu
na preskúmanie stavebného povolenia č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 mimo odvolacieho
konania. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či je žalobca účastníkom stavebného konania; od
vyriešenia tejto otázky závisí posúdenie odvolania žalobcu buď ako odvolania účastníka stavebného
konania alebo podnetu iného subjektu na preskúmanie stavebného povolenia v mimoodvolacom konaní
a následne aj meritórne posúdenie námietok žalobcu.
32. Účastníkom stavebného konania je podľa § 59 ods. 1 SZ stavebník (písm. a/), osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté (písm. b/), ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (písm.
c/), stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba (písm. d/), projektant v časti, ktorá sa týka projektu
stavby (písm. e/). Žalobca v konaní nie je stavebníkom, stavebným dozorom, kvalifikovanou osobou,
projektantom ani ďalšou osobou (dotknutou verejnosťou) podľa § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov; preto nespĺňa definičné znaky účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. a/,



písm. c/ až písm. e/ SZ. Zostáva teda posúdiť, či je žalobca účastníkom stavebného konania podľa
§ 59 ods. 1 písm. b/ SZ ako vlastník susedného pozemku. Z projektovej dokumentácie pre stavebné
povolenie a realizáciu vypracovanej projektantom Ing. Jurajom S. pre objekty SO 06 NN prípojky, SO
07 Rozvody VN, SO 08 Verejné osvetlenie a PS 01 Transformovňa k stavbe „Technická infraštruktúra,
lokalita RZ 19/II.etapa“ v k.ú. A. zo septembra 2016 (názov výkresu: Zákres do katastrálnej mapy -
VN, TS, NN, VO) jednoznačne vyplýva, že dotknutá stavba objektov SO 06 a SO 08 nie je postavená
na pozemku susediacom s pozemkami žalobcu ani na pozemkoch žalobcu. Žalobca je vlastníkom
pozemkov parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX; susediacimi pozemkami žalobcom vlastnených pozemkov
sú pozemky parcelné č. XXX/XXX, č. XXX/XXX a č. XXX/XXX,. ktoré žalobca nevlastní. Stavebné objekty
SO 06 a SO 08 sú postavené na pozemkoch parcelné č. XXX/X a č. XXX/XXX (poznámka správneho
súdu: správny súd neuvádza všetky parcelné čísla, na ktorých sú dotknuté stavebné objekty postavené,
ale len tie parcelné čísla, ktoré sú pre vec podstatné a nachádzajú sa najbližšie k pozemkom žalobcu
s parcelnými č. XXX/XX a č. XXX/XX). Pozemky parcelné č. XXX/X a č. XXX/XXX sú susediacimi
s pozemkami parcelné č. XXX/XXX, č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, nesusedia s pozemkami žalobcu
parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX. Žalobca preto nespĺňa ani podmienku účastníctva v stavebnom konaní
vyplývajúcu z § 59 ods. 1 písm. b/ SZ v spojení s § 139 ods. 2 písm. c/ SZ ako vlastník
susedného pozemku.

33. Správny súd sa zaoberal aj možnosťou priznania postavenia účastníka žalobcovi podľa § 14 SP v
spojení s § 140 SZ. Nemožno nechať bez povšimnutia zásadu lex specialis derogat legi generali, teda
osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Stavebný zákon osobitne
upravuje okruh účastníkov stavebného konania v § 59 SZ, ktorého podmienky žalobca nespĺňa. Do
úvahy môže teoreticky prichádzať účastníctvo žalobcu podľa všeobecného ustanovenia § 14 ods. 1 SP,
teda že ide o toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté. Iné podmienky účastníctva vyplývajúce zo všeobecného ustanovenia § 14 SP žalobca nespĺňa
- v stavebnom konaní sa nekonalo o jeho právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach a
postavenie účastníka konania mu nepriznáva osobitný právny predpis. Žalobca však žiadnym spôsobom
nepreukázal, ako by stavebným povolením mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti priamo dotknuté a úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať za žalobcu dôvody správnej
žaloby.

34. Správny súd preto dospel v otázke účastníctva žalobcu v stavebnom konaní k záveru, že žalobca
nespĺňa zákonné podmienky na priznanie práva účastníka stavebného konania stavebných objektov
SO 06 a SO 08 podľa § 59 SZ ani podľa § 14 SP. Poukazovanie na iné stavebné konanie je právne
irelevantné, pretože ide o iné stavebné objekty. Tieto iné stavebné objekty sa môžu nachádzať v
susedstve žalobcom vlastnených pozemkov, resp. môže cez ne prechádzať, a to už je iná, odlišná,
skutková situácia. Žaloba žalobcu ako opomenutého účastníka podľa § 179 SSP je preto bezpredmetná.
Stavebný úrad správne so žalobcom nekonal ako s účastníkom stavebného konania a žalovaný
v konaní o podaní žalobcu nazvanom ako „Odvolanie k vydaniu stavebného povolenia pod č.
SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.02.2017“, správne vyhodnotil postavenie žalobcu ako neúčastníka
stavebného konania, teda iného subjektu.

35. Keďže žalobca nie je účastníkom konania, nemohol v stavebnom konaní podať odvolanie, pretože §
53 SP toto právo priznáva výlučne účastníkovi konania. Z tohto pohľadu nemohol žalovaný postupovať
ani podľa § 60 SP a posudzovať podanie žalobcu ako dôvod na obnovu konania alebo podnet účastníka
konania na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný postupoval správne, keď
podanie žalobcu označené ako „Odvolanie k vydaniu stavebného povolenia pod č. SÚ-3036/2016-2017/
Cse zo dňa 27.02.2017“ posúdil ako podnet iného subjektu na preskúmanie stavebného povolenia
č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 mimo odvolacieho konania a správny súd ho v tomto
rozsudku aj týmto spôsobom bude ďalej označovať.

36. Žalobca síce podal podnet na preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania
ešte v odvolacej lehote, kedy stavebné povolenie č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017
ešte nenadobudlo právoplatnosť. Stavebné povolenie však nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2017
a v čase preskúmavania podnetu žalobcu žalovaným dňa 27.7.2017 už bolo stavebné povolenie č.
SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 právoplatné, a teda bola splnená zákonná podmienka
na jeho preskúmanie v mimoodvolacom konaní (§ 65 ods. 1 SP). Stav právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia je pre žalovaného určujúci v čase, kedy reálne napadnuté rozhodnutie preskúmava, čo je



vyjadrené v § 65 ods. 1 SP, preto žalovaný nepochybil, keď stavebné povolenie preskúmaval mimo
odvolacieho konania.

37. Z meritórneho hľadiska žalobca namietal, že stavebné objekty SO 06 NN prípojky a SO 08 Verejné
osvetlenie nie sú líniovými stavbami, a preto nebol dôvod na doručovanie verejnou vyhláškou. Podľa
názoru správneho súdu NN prípojky sú líniovými stavbami podľa § 139 ods. 3 písm. d/ SZ, keďže
ide o vedenie rozvodu elektriny. NN prípojky nepochybne slúžia na rozvod elektriny pre konečných
odberateľov elektriny (§ 2 písm. b/ bod 5 a bod 6 podbod 6.1 zákona č. 251/2012 Z.z.); ak by neslúžili
na tento účel, potom je otázne, akým spôsobom by koneční príjemcovia elektriny podľa žalobcu mali
prijímať elektrinu do domácností od distribútora alebo výrobcu elektriny. Pokiaľ ide o verejné osvetlenie,
toto nemožno považovať za líniovú stavbu v intenciách § 139 SZ. Avšak vzhľadom na charakter
verejného osvetlenia, ktoré pokrýva veľké plochy územia miest a obcí, možno dospieť k záveru, že
počet účastníkov bude veľký - minimálne vlastníci pozemkov a stavieb na jednotlivých častiach územia
dotknutého stavbou verejného osvetlenia tvoria veľkú skupinu účastníkov. Táto skutočnosť vyplýva tak z
Projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu vypracovanej projektantom Ing. Jurajom
S. pre objekty SO 06 NN prípojky, SO 07 Rozvody VN, SO 08 Verejné osvetlenie a PS 01 Transformovňa
k stavbe „Technická infraštruktúra, lokalita RZ 19/II.etapa“ v k.ú. Miloslavov zo septembra 2016 (názov
výkresu: Zákres do katastrálnej mapy - VN, TS, NN, VO), ako aj zo samotného stavebného povolenia
č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017, pretože sa inak ako verejnou vyhláškou doručovalo
len stavebníkovi, projektantovi, stavebnému úradu, Slovenskému pozemkovému fondu, dotknutým
orgánom a účastníkom, ktorí vystupovali v súdnom preskúmavacom konaní k územnému rozhodnutiu.

38. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v súvislosti s doručovaním stavebného
povolenia č. SÚ-3036/2016-2017/Cse zo dňa 27.2.2017 v časti NN prípojok bol daný dôvod na jeho
doručenie verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 SZ, keďže ide o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3
písm. d/ SZ. To isté platí pre doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4
SZ v časti verejného osvetlenia, pretože ide o konanie s veľkým počtom účastníkov. Uvedená námietka
žalobcu je preto právne irelevantná.

39. Okrem uvedeného správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k žalobcom uvádzanému rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/32/2014-157 zo dňa 3.6.2015, ktorým vyhovel žalobe žalobcu a
zrušil územné rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2013/1237/Kol zo dňa 13.12.2013 v celom rozsahu a vrátil
vec okresnému úradu na ďalšie konanie. Tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
sp. zn. 3Sžo/15/2016 zo dňa 18.10.2017 zrušený a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom vydaným v ďalšom konaní č.k. 2S/32/2014-309 zo dňa 27.6.2018
žalobu žalobcu proti územnému rozhodnutiu zamietol; vec je právoplatne skončená dňom 3.9.2018 a
nemá vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného.

40. Žalobca nepreukázal, v čom má spočívať zásah do jeho práv žalovaným v zmysle § 252
a nasl. SSP, nepopísal, v čom vidí splnenie podmienok pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, či zásah trvá, ako sa ho dotýka, či hrozí jeho opakovanie, či nemohol voči zásahu podať
žalobu počas jeho trvania a či je rozhodnutie správneho súdu dôležité pre priznanie náhrady škody.
Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vytvárať a formulovať dôvody jeho žaloby.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru,
že žalovaný správne právne posúdil podanie žalobcu ako podnet iného subjektu na preskúmanie
stavebného povolenia mimo odvolacieho konania a vec správne právne posúdil v súlade so Správnym
poriadkom a stavebným zákonom. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa §
190 SSP a § 261 ods. 1 SSP. Následkom nedôvodnosti žaloby opomenutého účastníka je odmietnutie
žaloby podľa § 179 ods. 6 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Správny súd vo výroku tohto
rozsudku uviedol len jeden spôsob rozhodnutia o žalobe žalobcu, a to jej zamietnutie, pretože túto
formu výroku považuje za zvýraznenie vyššej formy ochrany práv žalobcu z hľadiska meritórneho
preskúmania žaloby v porovnaní s odmietnutím žaloby pre procesné nedostatky a bez skúmania
meritórnych podmienok. Správny súd však prízvukuje, že preskúmal žalobu žalobcu z meritórneho
hľadiska v celom rozsahu zohľadniac, že žalobca sa jednou jedinou žalobou domáha troch rozdielnych
rozhodnutí správneho súdu, pričom uvádza len jednu argumentáciu pre všetky tri typy žaloby. Z
uvedeného dôvodu správny súd považuje výrok o zamietnutí žaloby ako celku za súladný so zákonom
(SSP). Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o žalobe (rozsudok - uznesenie) SSP určuje, že o všeobecnej



správnej žalobe správny súd meritórne rozhoduje rozsudkom (§ 190), o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy správny súd meritórne rozhoduje uznesením (§ 261) a o žalobe opomenutého
účastníka správny súd tiež rozhoduje uznesením (§ 179 ods. 6 v spojení s § 98 ods. 1 písm. g/). Správny
súd rozhodol vo veci len rozsudkom, ktorý považuje za formu rozhodnutia subsumujúcu obe formy
rozhodnutia s tým, že zákon v jednom z prípadov určuje, že správny súd meritórne rozhodne rozsudkom
(§ 190 SSP), preto aj o ostatných dvoch návrhoch žalobcu správny súd rozhodol formou rozsudku,
pretože rozčleňovanie foriem rozhodnutia by bolo nehospodárne.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu
náhradu účelne vynaložených trov.

43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).