Advokátska kancelária - prof. Robert Vlček, s.r.o.


Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712217353
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5712217353.1

Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobcu: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, so sídlom Limbova
12, 833 03 Bratislava, IČO: 00 165 361, právne zastúpeného: Advokátska kancelária - Dr. Robert
Vlček, s.r.o., so sídlom Brnianska 19, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 937
173, proti žalovanému: PREFA Sučany, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31
561 748, zastúpený správcom konkurznej podstaty: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE,
k. s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, o zaplatenie 86,11 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2012 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 86,11 Eur s príslušenstvom, a to z
titulu neuhradenia faktúry č. 16000522 zo dňa 20.12.2010, ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval
vypracovanie expertízneho posudku.
2. Uznesením zo dňa 17.5.2012, č.k. 4R/1/2012-278, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
23.5.2012, Okresný súd Žilina povolil reštrukturalizáciu dlžníka: PREFA Sučany, a.s., so sídlom
Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31 561 748, v dôsledku čoho sa konanie vedené na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/76/2012 podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase povolenia
reštrukturalizácie, prerušilo.
3. Uznesením zo dňa 17.5.2013, sp.zn. 4R/1/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.5.2013,
Okresný súd Žilina zastavil vyššie uvedené reštrukturalizačné konanie; začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi PREFA Sučany, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31 561 748 a vyhlásil
konkurz na majetok uvedenej obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho sa konanie vedené na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 17Cb/12/2013 v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu
prerušilo.
4. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej len „ZoKR“) v konaniach prerušených podľa
odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do
konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej
lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.



5. V zmysle vyššie cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR súd výzvou zo dňa 24.6.2020 vyzval tak žalovaného ako aj
správcu konkurznej podstaty - I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie
Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podali návrh
na pokračovanie v konaní.
6. Dňa 30.6.2020 správca konkurznej podstaty doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že nepodáva
návrh na pokračovanie v predmetnom spore, nakoľko ďalšie vedenie tohto sporu najmä z hľadiska
hospodárnosti konania nepovažuje za efektívne. Uviedol tiež, že ak by aj súd v tomto spore zaviazal
úpadcu ako žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, peňažné nároky žalobcu ako veriteľa úpadcu
môžu byť uspokojené z konkurznej podstaty úpadcu spôsobom podľa ZoKR, ak by si veriteľ svoje nároky
do konkurzu uplatnil, inak sa jedná o tvz. nárok za konkurzom, podriadené uspokojeniu konkurzných
veriteľov.
7. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 24.6.2020 v určenej lehote nereagoval.
8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
12. Správca návrh na pokračovanie v konaní v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR nepodal. Pokračovanie
v konaní nenavrhol ani žalovaný. Uvedené má za následok tú skutočnosť, že nastali účinky späťvzatia
žaloby ex lege. Súd preto postupoval v súlade s ust. § 145 ods. 1 C. s. p. a konanie zastavil.
13. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v odôvodnení
uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia
žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený
konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj
v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby
a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z
účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych
konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu
účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom
uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR,
ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky
späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh
na pokračovanie konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou
sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plneniene bude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich
prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však
prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby
za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len
z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z
účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia
žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani
správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa C. s. p. rozumie



procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento
úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR,
preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR
v spojení s § 145 C. s. p. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený
skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR,
pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia
nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím
nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia
žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie
zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu
pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 C. s. p., ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4
ods. 1C. s. p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
14. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
16. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval vyššie cit. ust. § 256 ods. 1 C.
s. p. a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd je totiž
toho názoru, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný, nakoľko svojou pasivitou,
spočívajúcou v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní v súdom určenej lehote, nastali zákonné
účinky späťvzatia žaloby v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.