Advokátska kancelária - prof. Robert Vlček, s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/214/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215698
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516215698.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. H., rod.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. 1, S., 2/ W. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX, S., obe
zastúpené advokátom JUDr. Jánom Kiššom, so sídlom AK Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému:
L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XX, S., zastúpenom: Advokátska kancelária - Róbert Vlček,
s.r.o., IČO: 35 937 173, so sídlom Brnianska 19, 811 04 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobkyni 1/ a 2/ náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2016 domáhali určenia, že nehnuteľnosť - byt
č. 8 na 5. poschodí bytového domu v S. na ulici R. X,XX, číslo vchodu XX, súpisné číslo XXXX, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, okres S. V, obec BA-m.č. M., katastrálne územie M., ktorý bytový dom je
postavený na parcelách č. XXX o výmere 365m2 - zastavané plochy a nádvoria a č. XXX o výmere
369m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a podiel k pozemku predstavuje 15/1000, patrí do dedičstva po poručiteľovi A. A., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., R. XX.

2. Žalobkyne 1/ a 2/ žalobu skutkovo odôvodnili tým, že strany sporu sú jedinými deťmi a súčasne
jedinými dedičmi po otcovi A. A., zomrelom XX.XX.XXXX.
Po smrti otca prejednával dedičstvo pod č. Dnot 47/2015, 1D/279/2015 poverený súdny komisár
Notársky úrad JUDr. Miroslav Kováč.
Na pojednávaní dňa 27.10.2015 v sídle notárskeho úradu sa žalobkyne 1/, 2/ dozvedeli, že do dedičstva
nie je medzi aktíva dedičstva zahrnutá nehnuteľnosť, o ktorej vedeli, že patrí do výlučného vlastníctva
zomrelého otca, nakoľko byt mal byť dňa 19.11.2014 prevedený darovacou zmluvou na žalovaného
ako obdarovaného a z toho dôvodu môže byť táto nehnuteľnosť len započítaná do dedičského podielu
žalovaného. Nakoľko však čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 14.053,38 €, pri zákonnom
1/3 podiele žalovaného na dedičstve, hodnota údajne darovaného bytu niekoľkonásobne prevyšovala
hodnotu jeho podielu. Žalobkyne 1/, 2/ do zápisnice o prejednaní dedičstva napadli platnosť tejto
darovacej zmluvy z dôvodu, že poručiteľ dva - tri roky pred smrťou bol v zlom psychickom stave, jeho
stav sa neustále zhoršoval a tento vylučoval, aby bol schopný ani nie 4 mesiace pred smrťou chápať
dôsledky svojho konania.
Pri prejednaní dedičstva nedošlo k dohode medzi dedičmi, Okresný súd Bratislava V, uznesením z
18.07.2016 rozhodol tak, že byt v S. na R. XX započítal do dedičského podielu žalovaného a keďže
hodnota bytu niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu jeho zákonného podielu, žalovaný nededil z aktív



po poručiteľovi nič. Žalobkyniam 1/ a 2/ potvrdil súd, každej cca. 1 z čistej hodnoty dedičstva, ktoré tvoria
pozemky v katastrálnom území S., okres M.. Žalobkyne 1/, 2/ boli niekoľko rokov pred smrťou až do
smrti otca v pravidelnom kontakte s ním, pravidelne ho navštevovali a pomáhali jemu a ich matke B. A.,
ktorá s ním žila až do jeho smrti v spoločnej domácnosti. Vedeli preto v akom je duševnom stave. Pár
rokov pred smrťou mal príznaky duševnej poruchy. Dva - tri roky pred smrťou nebol schopný zvládať
svoje základné životné potreby a preto v posledných rokoch musel mať opatrovateľku. Začiatkom roka
2013 mu bol lekármi diagnostikovaný incipientný dementný syndróm, neskôr celková ateroskleróza,
vaskulárna demencia. Začiatkom roka 2014 sa jeho stav zhoršil, prakticky už vôbec nechodil a nebol
schopný sa sám o seba ani v najmenšej miere postarať. Vtedy už nerozprával a nebol schopný riešiť
ani základné životné situácie. Takisto podľa žalobkýň nebol schopný správne vnímať a hodnotiť udalosti
okolo seba.
Keďže k podpisu darovacej zmluvy zo strany nebohého malo dôjsť 19.11.2014, ani nie štyri mesiace
pred jeho smrťou, kedy už jeho duševný a zdravotný stav bol kritický, nebol spôsobilý v čase
podpisu darovacej zmluvy správne chápať okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, dostatočne posúdiť
závažnosť a možný dosah svojho konania. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, žalobkyne 1/, 2/ tvrdili, že nebohý A. A. v dôsledku svojho duševného
stavu nebol spôsobilý vykonať takýto právny úkon, a preto je darovacia zmluva zo dňa 19.11.2014,
vklad povolený 10.12.2014 pod V-XXXXX/XX na žalovaného ako obdarovaného od začiatku neplatná,
nemožno na ňu prihliadať, nakoľko nemá právne účinky, čo má za následok, že predmetné nehnuteľnosti
v čase úmrtia poručiteľa boli v jeho výlučnom vlastníctve a preto patria do dedičstva po ňom.
Žalobkyne 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou
dedičstva po poručiteľovi a má byť poňatá do súpisu dedičstva po ňom. Určovacia žaloba je za
daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným
spôsobom.

3. Skutkové tvrdenia žalobkyne preukazovali listinnými dôkazmi a to: Listom o prehliadke mŕtveho
a štatistické hlásenie o úmrtí z XX.XX.XXXX (č.l. 8); Zápisnicou 1D 279/2015-38, Dnot 47/2015 z
27.10.2015 (č.l. 9); Uznesenie č.k. 1D/279/2015-40, Dnot 47/2015 z 18.07.2016 (č.l. 10-13); Výpisom z
Listu vlastníctva č. XXXX k.ú. M. (č.l. 14); Výpisom zo zdravotnej dokumentácie A. A. z XX.XX.XXXX (č.l.
15); Lekárska správa - nález z 21.04.2014, 19.04.2011, 12.04.2013 (č.l. 16-19); Zmluvou o poskytovaní
sociálnej služby č. 03/031/2013 z 27.08.2013 (č.l. 20-22); Oznámením Okresného úradu Bratislava,
Katastrálneho odboru z 24.10.2016 (č.l. 23); Znaleckým posudkom 57/2016 zo 16.12.2016 (č.l. 38-47).

4. Žalovaný podaním doručeným súdu ako vyjadrenie k žalobe, žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkýň. Nie je pravdou, že otec trpel pred smrťou
duševnou poruchou o čom svedčí skutočnosť, že žiadna lekárska správa alebo iný zdravotný dokument
túto skutočnosť neuvádza a nepotvrdzuje a žiadna osoba ani žalobkyne sa tejto skutočnosti pred smrťou
otca nedovolávala.
Otec vlastnoručne podpisoval okrem darovacej zmluvy mnoho iných zmlúv a vykonával pravidelné
úkony vo svojom mene a na vlastný účet až do jeho smrti. Nebol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony a jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Tvrdenie žalobkýň je čisto účelové,
nakoľko im prekáža, že žalovanému otec platne daroval byt a nenechal ho predediť podľa zákonných
podielov. K tomuto úkonu pristúpil otec dobrovoľne a najmä z toho dôvodu, že jedine žalovaný sa o
neho osobne staral v starobe a chorobe a zabezpečoval aj celú administratívu okolo správy dôchodkov
a iných úkonov správy bytu, platenia energií a všetkých iných záležitostí. Otec trpel vo vyššom veku
na zlyhávanie obličiek, vysoký krvný tlak a slabé srdce a preto mu opúchali často dolné končatiny a
bol čiastočne fyzicky nemobilný. Žiadna duševná porucha mu nebola diagnostikovaná. Neužíval žiadne
lieky proti zmierneniu prejavov duševnej poruchy. Rovnako tomu nenasvedčuje ani príčina smrti podľa
klinického nálezu. V zdravotnej dokumentácii všeobecnej lekárky sa nenachádzajú nálezy odborných
vyšetrení, ktoré by potvrdili demenciu príp. duševné ochorenie. V tejto časti žalobkyne neuniesli dôkazné
bremeno. Žalobkyne sa počas celej doby staroby a choroby otca o neho vôbec nestarali. Úroveň osobnej
starostlivosti žalobkýň a žalovaného o ich otca počas jeho života však nie je v podstate ani právne
relevantná, lebo de iure nemá vplyv na platnosť a účinnosť darovacej zmluvy, ktorá bola, je a ostáva
platnou bez ohľadu na to, ktoré dieťa poručiteľa sa v akom rozsahu osobne staralo o poručiteľa v chorobe
a starobe. Žalovaný týmto preukazuje len vnútornú pohnútku otca a súlad jeho vôle s prejavom vôle pri
darovaní bytu. Žalovanému, ako prejav vďaky za dlhoročnú a miestami náročnú osobnú starostlivosť.
Žalovaný navrhol v prípade, ak je základná zdravotná dokumentácia poručiteľa postačujúca na to, aby sa
dalo vykonať dôveryhodné a spoľahlivé znalecké dokazovanie, vykonať znalecké dokazovanie ohľadom



psychického zdravia otca poručiteľa; svedeckú výpoveď notára JUDr. Miloša Kaana, ktorý overoval
podpis otca na darovacej zmluve; posúdenie vhodnosti výpovede matky sporových strán pani B. A.
vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, vypočuť žalovaného ako stranu sporu.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení založil žalovaný do spisu listinné dôkazy a to: Čestné
vyhlásenie matky B. A., rod. S. zo XX.XX.XXXX (č.l. 72); Vyjadrenie Strediska sociálnych služieb
Petržalka zo 07.02.2017 (č.l. 73-74); Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 03/031/2013 z 27.08.2013
(č.l. 75-77); Generálnu plnú moc z 29.10.2013 (č.l. 78); Znalecký posudok č. 15/2017 zo 06.03.2017 (č.l.
83-97); Darovaciu zmluvu (č.l. 119-121); Potvrdenie notára JUDr. Miloša Kaana z 02.05.2017 (č.l. 122).

6. Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016 žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu, v
stanovisku k vyjadreniu žalovaného, uviedli, že na preukázanie duševného stavu otca/darcu v čase
darovania nehnuteľnosti, oslovili k zhodnoteniu duševného stavu otca znalkyňu z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie gerontopsychiatria MUDr. Q. N., J.., ktorej stanovisko pripojili k vyjadreniu.

7. Žalovaný podaním vyjadrenia z 09.02.2017 (č.l. 66) poprel skutkové tvrdenia žalobkýň. Znalecký
posudok považoval za tendenčný a nedôveryhodný, obsahujúci nepravdivé tvrdenia a skreslené opisy,
ktoré robia znalecký posudok nedôveryhodným. Vyjadrenia žalobkýň v stanovisku zo dňa 28.12.2016 sú
podľa žalovaného skreslené a nepravdivé. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2017 (č.l. 81) predložil
žalovaný znalecký posudok č. 15/2017 vyhotovený znalcom: B.. Y. X., M.., B., súdnym znalcom dňa
06.03.2017.

-----------------------

8. Žalobkyne podali žalobu na určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. odôvodnenia rozsudku
patria do dedičstva po poručiteľovi A. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX.

9. Podľa § 137 CSP - Obsah žaloby - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení
povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Naliehavý právny záujem súd posudzoval v zmysle § 137 písm. c) CSP, vo väzbe ku konkrétnemu
určovaciemu petitu (tomu, čoho sa žalobca v konaní domáha) a s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladal teda
posúdenie, či daná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
konanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných
katastrom nehnuteľností, lebo rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov
zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom, vo vzťahu k osobám zapísaným v katastri
nehnuteľnosti ako vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj vo vzťahu k tretím osobám (vzhľadom na záväznosť
zápisov katastra nehnuteľností vyjadrenú v § 70 „Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra“ zákona
č. 162/1995 Z.z. - katastrálny zákon. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Určovacia žaloba by tiež
mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov dotknutých strán. Naliehavý právny záujem je daný vtedy,
ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom
rozhodujúce, ako táto neistota vznikla, môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu aj vtedy,
ak už došlo k porušeniu práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť
súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Naliehavý právny záujem musí existovať (byť
preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Existencia



naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen
v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme,
vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo
zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po
procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny
záujem. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten,
kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo jeho právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka. V spore o určenie neplatnosti právnych úkonov nejde len o to,
či konkrétny subjekt (žalobca) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik napadnutého právneho
úkonu, respektíve či sa ho právny úkon dotkol pri svojom vzniku, ale tiež o to, ako sa následné určenie,
že úkon bol urobený neplatne, premietne do jeho právnych pomerov.
Vecná legitimácia strán prejednávaného sporu je daná ich vzájomným právnym vzťahom právnych
nástupcov po poručiteľovi, ktorí sa domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy a s tým súvisiacim určením
vlastníctva poručiteľa k nehnuteľnostiam, evidovaných katastrom nehnuteľností v prospech žalovaného.
Súd dospel k záveru, že predmetná určovacia žaloba je procesne prípustná na konečné odstránenie
spornosti v právnych vzťahoch strán sporu.

11. Podľa § 70 KatZ - Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra - (1) Údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.
12. Podľa § 71 KatZ - Používanie záväzných údajov katastra (1) Záväzné údaje katastra sa
používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného
prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje
katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. (3) Údaje katastra,
ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

13. Katastrálny zákon nerieši možnosť zmeny zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po zápise
na liste vlastníctva. Preto sa žalobkyne 1/, 2/ domáhali ochrany svojho práva na súde žalobou na
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, na základe vyriešenia predbežnej otázky,
neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len OZ), ktorá mala byť uzavretá osobou konajúcou v duševnej poruche/otcom strán sporu, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou a na základe ktorej katastrálny úrad zapísal vklad vlastníckeho
práva na žalovaného. Žalobkyne 1/ a 2/ v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určení, že
darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.11.2014 je neplatná a tým aj procesnú prípustnosť žaloby na
určenie, nakoľko žalobkyne 1/ a 2/ v danom právnom vzťahu môžu dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu práv a oprávnených záujmov práve len navrhovaným určením. Určovacia žaloba je spravidla
prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, lebo rozsudok
súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s
právnym stavom. Žalobkyne sa domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že vlastníctvo
žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam je spochybnené; a podľa názoru žalobkýň, na základe
neplatného právneho úkonu došlo k zapísaniu žalovaného v katastri nehnuteľnosti ako vlastníka, t.j.
došlo k vykonaniu zmeny v katastri evidovaných vlastníckych práv v rozpore s právnym stavom.

--------------------------------

14. V konaní bola sporná platnosť Darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.11.2014 medzi výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti A. A., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX ako darcom a
žalovaným ako obdarovaným.



15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) - Právny úkon je prejav vôle
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

16. Najdôležitejšími skutočnosťami, s ktorými zákon spája právne následky, sú právne úkony. Za znaky
právneho úkonu sa považuje, že ide o prejav vôle smerujúci k určitým právnym následkom, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

---------------------------------

17. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/, žalobkyne 2/, žalovaného (č.l.
108-109); vypočutím právnych zástupcov strán sporu; výsluchom svedkov/znalcov B.. Q. N., J., B.. Y. X.
(č.l. 125-127); svedkyne I. B., svedka K. A. (č.l. 144-146); súkromnými znaleckými posudkami; listinami
predloženými stranami sporu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.

18. Žalobkyňa 1/ vo výsluchu strany sporu uviedla, že otec určite nebol pri zmysloch, aby mohol vôbec
pochopiť, čo podpísal. Žalobkyňa 1/ túto skutočnosť usudzovala z toho ako sa choval už od polovice
roku 2013. Otec nevnímal okolie, osoby, na otázky nevedel odpovedať. Žil v spoločnej domácnosti
s matkou strán sporu napriek tomu, že boli rozvedení. Vzťahy detí s rodičmi boli dobré. Žalobkyňa
1/ matke zabezpečovala nákupy už od roku 2010 nielen od roku 2013, ktoré vzhľadom na zdravotné
problémy žalobkyne nosil rodičom jej partner pán A.. Od roku 2013 došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu otca, čo nabralo rýchly spád. Na Vianoce v roku 2013 trávil otec v rodine žalobkyne 1/, museli ho
odviezť a doviezť, v roku 2014 prišla rodina žalobkyne k rodičom na Vianoce. Žalobkyňa 1/ je invalidnou
dôchodkyňou od roku 2002 a zo zdravotných dôvodov sa mohla starať o otca len obmedzene. Potvrdila,
že opatrovateľku otcovi aj mame vybavil brat/žalovaný. Približne pol roka varila pre otca a mamu obedy
a večere a podľa toho ako jej zdravotný stav dovoľoval navštevovala otca osobne alebo pán A. v sobotu
alebo nedeľu, ale aj cez týždeň, ktorý chodil aj pomáhať keď napr. otec spadol. Otec sám von v roku
2014 už nechodieval. Sedel, nehýbal sa, bol fyzicky obmedzený a podľa žalobkyne duchom neprítomný.
Súrodenci sa na starostlivosti o oboch rodičov nedohodli žiadnym spôsobom, lebo s bratom sa nedalo
na ničom dohodnúť. Kľúče od bytu rodičov mal len brat asi od polovice roku 2013, sestry kľúče nemali,
rodičia, resp. otec ani brat im ich nedal. Vzťah otca a matky navzájom bol taký, že mamu otec nezaujímal,
nastarala sa o neho. Zmeny zdravotného stavu otca riešili tak, že mali kontakt na opatrovateľku otca.
Otec bol v zlom fyzickom stave a v roku 2014 na nič čo mu hovorila nereagoval. V starostlivosti bratovi
pomáhala tým, že nakupovala rodičom základné veci od ktorých má ešte stále pokladničné doklady.
Jednalo sa o oblečenie a veci, na ktoré upozorňovala opatrovateľka, že potrebujú. Brat/žalovaný si od
otca požičiaval peniaze a nevracal ich. Všetky úspory, ktoré otec a mama mali zobral ako aj zbierku
mincí. Žalobkyňa s otcom mali vždy veľmi dobrý vzťah, ktorý sa snažil žalovaný vždy prekaziť.

19. Žalobkyňa 2/ vo výsluchu strany sporu uviedla, že mala dobré vzťahy s otcom. Chodievala k rodičom,
nakupovala im veci. Otec sa sťažoval na to, že brat/žalovaný tam málo chodil cca. v roku 2010-2011.
Potom u žalobkyni vznikli zdravotné problémy v roku 2011-2012. Brat podľa jej vedomostí od roku 2014
chodil pre lieky rodičom. Žalobkyňa 2/ zo zdravotných dôvodov navštevovala rodičov menej. Otec od
roku 2013 neplatil šeky, čo ju prekvapilo. Došlo k zmene v správania otca. V roku 2014 keď bola na
návšteve, otcovi veľmi dlho trvalo kým prešiel pár krokov. MUDr. N. jej povedala, že nie je zabezpečovaná
potrebná starostlivosť. V čase podpisu darovacej zmluvy bola operovaná a preto navštevovala rodičov
menej. V roku 2014 otec absolútne nereagoval, neodpovedal jej. Otec bol podľa žalobkyne 2/ ťažko
dementný a poukázala na to, že po úmrtí nebola vykonaná pitva. Žalobkyňa 2/ tvrdila, že mama sa brata/
žalovaného bála. Podľa žalobkyne 2/ si žalovaný plánoval veci vopred a preto sa začal starať o otca.
Z bytu všetko zmizlo a kľúče mal len brat od polovice 2013, keď začal vybavovať nedoplatky na byte.
Podľa žalobkyne 2/ mal brat jasný zámer získať nehnuteľnosť. To či mal otec peniaze nevedela povedať.
Chodila k rodičom menej z dôvodu operácii kolien. Spôsoby vyjadrovania sa otca, to že prestal chodiť,
sedel ako bábka, živá mŕtvola, bola obrovská zmena oproti predchádzajúcemu správaniu sa otca. Otec
od roku 2012 upadal a nielen fyzicky.

20. Žalovaný vo výsluchu strany sporu uviedol, že Darovaciu zmluvu uzatvárali tak, že sa o tom rozprávali
spolu s otcom aj mamou. Celá situácia okolo toho bola tá, že byt odkupoval otec po rozvode manželstva
do výlučného vlastníctva. Mama ostala žiť s otcom v spoločnej domácnosti. Žalovaný navštívil W.. I.,
notára, dohodli termín, darovaciu zmluvu vypracovala notárska kancelária a za jej vyhotovenie zaplatil.



Notár prišiel osobne k otcovi, viedol s otcom rozhovor asi 15 minút. Otec so zmluvou súhlasil a zmluvu
podpísal. Žalovaný poprel, že otec nereagoval, čo preukazujú listiny, ktoré otec podpisoval. V živote
uvedeného notára nevidel lebo nebýva v tomto obvode. Pri všetkých úkonoch postupoval v súlade
so zákonom. Za ten čas 2013 - 2014 žiaden z úradníkov nemal pochybnosť o spôsobilosti otca na
právne úkony (matrikárka, notár, riaditeľka sociálneho zariadenia). Otec mal svoje roky, slabé srdce,
parkinsonov syndróm, močový infekt.
Žalovaný každý piatok po dobu troch rokov chodil nakupovať pre rodičov. Zabezpečil obom rodičom
opatrovateľskú službu po tom, ako si mama zlomila nohu. Pokiaľ bol otec schopný chodiť chodili spolu
vybavovať veci. Od poloviny roku 2012 mal otec opuch nôh, odmietal brať lieky a chodiť lekárovi. V roku
2013 zistil, že zo schránky neboli vybraté šeky, ostali neuhradené. Otec mu na to povedal, že „to má na
starosti teraz mama, ja nemôžem chodiť“. Lieky mu dal znovu predpísať. Dňa 05.08.2013 sa žalovaný
zamestnal kúsok od bydliska rodičov, ale nakoľko si mama zlomila nohu musel si zobrať neplatené
voľno a začal vybavovať rodičom opatrovateľskú službu. Žalobkyne 1/ a 2/ mu v tejto situácii vôbec
nepomohli. Od 27.08.2013 bola zabezpečená opatrovateľská služba 8 hodín denne obom rodičom ako
aj donáška obedov a úhrada týchto sociálnych služieb. O týchto detailoch sestry nevedeli lebo sa ani
nestarali. Dňa 29.10.2013 mu bola otcom aj matkou udelená generálna plná moc, ktorú otec podpísal
pred matrikárkou doma v byte. Po smrti otca žalobkyne 1/ a 2/ úplne ignorovali mamu. Medzi stranami
vzhľadom na darovaciu zmluvu došlo ku konfliktu. Podľa žalovaného je preukázané, že sa o otca staral
a aký bol zdravotný stav otca. Dňa 01.12.2015 bola mama umiestnená v dome opatrovateľskej služby,
kde ju žalobkyne neboli ani raz navštíviť.
Podľa žalovaného otec komunikoval, mal bolesti, mal parkinsona a hlavný problém bol v tom, že prestal
chodiť. Duševný stav otca bol taký, že bol orientovaný v čase a priestore, ale bol spomalený čo ale
neznamená, že nevedel čo robí.
Otec mal finančné prostriedky na pohreb aj kar, ktoré peniaze použil žalovaný tak ako by si to otec
želal. Žalovaný potvrdil, že začiatkom roku 2013 bola otcovi diagnostikovaná vaskulárna demencia.
MUDr. N., lekárka, na otázku čo treba robiť povedala, že to majú všetci. Od roku 2013, nikdy žalobkyne
nespochybnili duševný stav otca. Bývali priamo v M., blízko rodičov a aj s ohľadom na ich zdravotné
problémy mali väčšie možnosti poskytnúť starostlivosť obom rodičom.

21. Svedkyňa I. B., matrikárka, vo výsluchu uviedla po predložení generálnej plnej moci zo dňa
29.10.2013, že generálnu plnú moc za overovateľa podpisovala osobne ako aj opravu rodného čísla
na listine. Generálna plná moc bola overovaná v byte pána A. A.. Pri overovaní podpisu na generálnej
plnej moci sa postupuje spôsobom, že sa celá listina prečíta, vysvetlia sa jednotlivé body a dôsledky
udelenia takej plnej moci. Splnomocniteľovi sa uvedie čo všetko môže za neho konať splnomocnený. V
čase overovania plnej moci svedkyňa posudzovala, či splnomocnenec chápe čo robí a podľa svedkyne
pán A. A. vedel, resp. chápal čo podpisuje. Na posudzovanie konajúcich osôb majú matrikári školenia,
matričné skúšky a skladajú sľub, inak by nemohli na matrike vôbec pracovať. Keby pán A. bol javil
známky zmätenosti, určite by nebola overila jeho podpis.

22. Svedok K. A., partner žalobkyne 1/, s ktorou žije 38 rokov vo výsluchu svedka uviedol, že od
roku 2013 chodil nakupovať pre pána A., keď bolo treba chodil vysávať a čistiť. Cez týždeň tam
chodila opatrovateľka, v sobotu a nedeľu žalobkyňa 1/ varila a svedok nosil jej rodičom jedlo. Od
poloviny roku 2014 prestala s pánom A. komunikácia, na nikoho nepozeral. Nemohol chodiť, nevnímal
a nepočúval. Niekoľko krát spadol na zem v noci, nemohol sa sám postaviť. Keď volali žalovanému,
jeho to nezaujímalo a až keď prišiel svedok po niekoľkých hodinách, tak ho zdvihol. Zdravotný stav
sa mu zhoršoval. Posledného pol roka nerozprával. Prestal mať záujmy, ničomu sa nevenoval, nič ho
nezaujímalo. Nosenie obedov v sobotu a nedeľu navrhol žalovaný. Za obedy mama platila 10 až 15 €
na dva dni. Potom to mama zrušila s tým, že nič nepotrebujú.

23. Svedkyňa W. A., manželka žalovaného vo výsluchu svedka uviedla, že pán A. po zdravotnej stránke
mal opuchnuté nohy, vysoký krvný tlak, veľmi ťažko sa mu chodilo. S manželom chodievali za rodičmi.
Svedkyňa vzhľadom na zamestnanie len cez víkend spolu s manželom. Svokor bol autoritatívny typ,
osobne mala pred ním rešpekt. Keď niečo povedal, muselo to tak byť. Keď prišli k rodičom spolu so
žalovaným, žalovaný kontroloval krabičku s liekmi či ich užíva. Svokor rozprával síce pomalšie ale podľa
svedkyne k veci, mala pocit, že jej rozumie. Naposledy ho videla asi dva a pol týždňa pred smrťou.
Donášku stravy rodičom zabezpečoval žalovaný z mestskej časti cez sociálnu službu každý pracovný
deň obedy. Cez víkendy zabezpečovali stravu svedkyňa so žalovaným alebo žalobkyňa 1/. Zo strany
žalobkyne 1/ bolo jedlo donášané asi mesiac a pol až dva. Rodičov navštevovala za posledné obdobie



pravidelne cez víkend, niektoré mesiace každý víkend a niekedy raz za dva týždne. Niekedy aj večer
cez týždeň ale to skôr výnimočne. Posledný mesiac pred smrťou svokor veľmi ťažko chodil. Dokázal sa
presunúť ku koncu už len s pomocou. Plienky nosil asi štyri mesiace pred smrťou.

24. Z darovacej zmluvy a výpisu z listu vlastníctva je preukázané, že vyššie uvedené nehnuteľnosti (bod.
1) boli výlučným vlastníctvom zomrelého A. A., otca strán sporu, ktoré nadobudol kúpou do výlučného
vlastníctva po rozvode manželstva. Napriek rozvodu manželstva rodičov strán sporu, títo naďalej tvorili
spoločnú domácnosť.
Otec ako vlastník nehnuteľností, darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosti na žalovaného, svojho
syna s podmienkou zabezpečiť darcovi potrebnú starostlivosť a opateru v starobe a chorobe a porušenie
tohto záväzku bolo považované za hrubé porušenie dobrých mravov s následnou povinnosťou dar vrátiť.

25. JUDr. Miloš Kaan - notár písomne potvrdil listom zo dňa 02.05.2017 (č.l. 122), že dňa 19.11.2014
vyhotovil darovaciu zmluvu a to z dôvodu, že obdarovaný/žalovaný zabezpečuje darcovi potrebnú
starostlivosť a opateru v starobe a chorobe. Darca bol vzhľadom na zdravotné problémy nemobilný, v
dôsledku čoho darovaciu zmluvu podpisoval v osobnej prítomnosti notára v mieste trvalého bydliska
na R. v S. o čo bol požiadaný obdarovaným/žalovaným. Po rozhovore s darcom, v ktorom ho notár
oboznámil s obsahom darovacej zmluvy, notár dospel k záveru, že darca si je vedomý obsahu zmluvy
a chápe zmysel svojho konania, preto osvedčil pravosť jeho podpisu na predmetnej zmluve.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že darovaciu zmluvu vyhotovil notár, možno konštatovať, že vyhotovením
darovacej zmluvy, oboznámením darcu s jej obsahom, ako aj povinným posúdením, že si darca bol
vedomý obsahu zmluvy a zmyslu svojho konania a následnou legalizáciou v zmysle § 58 Notárskeho
poriadku, týmto notár osvedčil aj pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, predovšetkým v časti VIII.3
- „Účastníci zmluvy záväzne a neodvolateľne vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu,
je pre nich jasná, dostatočne určitá a zrozumiteľná. Zmluva odráža ich slobodnú vôľu a uzatvárajú ju
vážne, bez tiesne a bez donútenia. Na znak súhlasu s jej obsahom k nej pripájajú svoje podpisy“.
Podľa Výpisu z katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, k.ú. M., vlastníctvo
žalovaného v podiele 1/1 bolo zavkladované v katastri nehnuteľností dňa 10.12.2014 titulom darovacej
zmluvy V-XXXXX/XX.

27. Podľa § 37 ods. 1 OZ - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

28. Podľa § 38 ods. 2 OZ - Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

29. Podľa § 123 OZ - Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Vlastnícke právo je všeobecným, priamym, právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc,
aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a
zodpovedajú mu povinnosti všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Nakladať
s vecou je právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, že ho môže previesť, zriadiť o ňom
závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď.

31. Zo zápisnice napísanej JUDr. B. I. - notárom dňa 27.10.2015 a z Uznesenia tunajšieho súdu č.k.
1D/279/2015-40, Dnot 47/2015 zo dňa 18.07.2016 je preukázané, že strany sporu sú zákonní dediči/tri
deti po zomrelom. Žalobkyne 1/, 2/ v dedičskom konaní namietli neplatnosť darovacej zmluvy. Neuznali
ani pohrebné trovy podľa dokladov predložených žalovaným vo výške 2.297,26 € s tým, že boli uhradené
z úspor poručiteľa a žiadali, aby žalovaný na žalobkyne 1/, 2/ previedol po 1/3-ine z bytu, ktorý mu
daroval poručiteľ v roku 2014. K uzavretiu dedičskej dohody nedošlo. Súd započítal žalovanému do jeho
podielu darovanú nehnuteľnosť zmluvou zo dňa 19.11.2014.

32. Podľa § 58 ods. 1, 3, 4 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok,
ďalej len NP) - Legalizácia (1) Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba,
ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine
uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48. (3) Ak sa skladá listina, na



ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44
ods. 3. (4) Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine

33. Žalobkyne napadli platnosť darovacej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako právny úkon darcu konajúceho v duševnej poruche.
Súd vykonal dokazovanie na vyriešenie predbežnej otázky, či konal darca/otec strán sporu v duševnej
poruche a tým, či darovacia zmluva bola uzavretá platne alebo neplatne v zmysle § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

34. Z listu o prehliadke mŕtveho zo dňa 10.03.2015 súd zistil, že A. A. zomrel v C. sv. J. a B., príčinou
smrti podľa klinického nálezu bolo akútne renálne zlyhanie zmiešanej etiológie.
Všeobecný lekár pre dospelých Polikliniky M., B.. V. N., v ktorej starostlivosti bol zomrelý od roku
2001, vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zomrelého zo dňa 22.09.2016 uviedla liečbu za obdobie
rokov 2008 až 2013 - Art. Hypertenzia (2008), Nefrogenná hypertenzia (2011), Encefalopatia vasculárna
(2013), Incip.dementný syndróm (2013), Parkinsonský syndróm (2013). V zdravotnej dokumentácii sa
nenachádzajú nálezy z odborných vyšetrení, ktoré by potvrdili demenciu, príp. duševné ochorenie.
Rovnaké ochorenia sú uvádzané aj v Lekárskej správe zo dňa 21.04.2014 (celková ateroskleroza,
vaskulárna demencia, parkinsonský syndróm, Art.hypert. v anamn. - diagnostikované v Lekárskej správe
z 12.04.2013) Dg záver „R509 infekt močových ciest“.

35. V súkromnom znaleckom posudku č. 57/2016 vyhotovenom 16.12.2016 B.. Q. N., CSc.,
znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria/liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria (č.l. 38-47), objednanom žalobkyňami 1/, 2/, znalkyňa vychádzala:
- zo zdravotnej dokumentácie všeobecnej lekárky pre dospelých a
- lekárskych správ zo 04.04.2013 a 12.04.2013.
Znalkyňa navštívila rajónu psychiatrickú ambulanciu, kde nemali záznam o prípadnom vyšetrení či liečbe
zomrelého.
Z lekárskej správy zo dňa 12.04.2013 znalkyňa zdôraznila údaj v neurologickom vyšetrení cit.: „.....že bol
nepresne orientovaný časom .... jednoslovné odpovede, bradypsychizmis, spomalené psychomotorické
tempo “.
Údaj v lekárskej správe zo dňa 12.04.2013 (č.l. 18-19), podľa zistenia súdu v celom znení je: „ONN:
orient. miestom, osobou, nepresne časom, bez známok mening. dráždenia, reč hypofonická, adekvátne
odpovede, jednoslovné, susp. hypakuza, bradypsychizmus, celkovo aj spomalené psychomotorické
tempo .....“.
Znalkyňa vo svojom posudku ďalej vychádzala
- z anamnestických informácii žalobkyne 1/:
cit.: „Z posledných rokov - žalobkyňa 1/ uviedla, že sa s otcom stretávala nepravidelne. Posledné 4
roky pozorovali u otca progredujúce zmeny v správaní aj vo výkonnosti, bolo mu treba opakovať, o čom
sa rozprávali, prestal chodiť von, menej o seba dbal, strácal záujmy. Syn/žalovaný sa o otca nemohol
starať, chcel dať otca preskúmať ako nesvojprávneho, čo sa napokon nerealizovalo. Od polovice roku
2012 a najmä 2013, strácal záujem o život, potreboval pomoc. Cez týždeň mali zriadenú donášku jedla,
cez sobotu a nedeľu varila žalobkyňa 1/, ktorá má zdravotné problémy s nohami, obedy nosil jej partner
p. A., pôvodne otcov priateľ ... Pán A. sa niekedy na neho len tak pozeral, akoby ho nespoznával, bol
nesústredený .... ku koncu roka už nevedel sám jesť, nevedel sa oholiť a pod. Jeho manželka bola
náladová, niekedy im ani neotvorila, raz vyhodila ich guláš ... V roku 2014 už pán A. musel byť kompletne
opatrovaný, syn/žalovaný vybavil opatrovateľa, ktorý chodil len v pondelok a piatok, ostatné dni mu
chodil pomáhať pán A. .... pán A. sa už nevedel prezliecť, neudržal moč ani stolicu, ležal v posteli, bol
plienkovaný, odmietal lieky .... Niekoľko krát spadol s postele, pomáhali mu cudzí ľudia, nie syn .... Až
do smrti v marci 2015 bol doma, nechodil už ani k lekárom, ležal, bol opatrovaný ....“.
V závere posudku znalkyňa o duševnom stave poručiteľa uviedla, že „trpel s najväčšou
pravdepodobnosťou už niekoľko rokov pred svojou smrťou rozvíjajúcou sa demenciou zmiešaného
typu (etrofickou aj vaskulárnou), kde ako CT vyšetrenie mozgu, tak aj klinické vyšetrenie neurológa
už na jar roku 2013 potvrdili diagnózu demencie. Po roku rozvoja tohto ochorenia je klinicky prakticky
vylúčené, aby bol schopný kompetentného rozhodovania o svojom majetku. Je zrejmé, že v čase
podpisu darovacej zmluvy (19.11.2014) sa už plne rozvinul obraz neliečenej demencie, kedy jeho
chápavosť, súdnosť, pozornosť, pamäť, intelektové funkcie aj celá osobnosť boli hrubo narušené
organickým chorobným procesom. Pán A. mal už na jar roku 2013 diagnostikovanú demenciu potvrdenú
typickými organickými zmenami mozgu pri CT vyšetrení. Je teda nanajvýš pravdepodobné, že rok a



pol po stanovení tejto diagnózy, ktorá nebola adekvátne liečená, sa obraz demencie už plne rozvinul.
Posudzovaný pri svojom vážnom poškodení mozgových štruktúr a teda aj mozgového a psychického
fungovania (potvrdeného CT vyšetrením a neurologickým posúdením) v čase uzatvárania darovacej
zmluvy už nemohol byť schopný správne vnímať okolnosti a následky podpisu takejto zmluvy. Pokiaľ je
už diagnostikovaná hoci len počínajúca demencia tohto typu, zmeny psychiky, ktoré ju sprevádzajú sú
dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a takéhoto forenzného hodnotenia.

36. Súkromný znalecký posudok č. 15/2017 vyhotovený dňa 06.03.2017 B.. Y. X., M.., B., súdnym
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria(liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) a Sexuológia založil do spisu žalovaný.
Znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z podkladov:
- spisového materiálu, poskytnutého objednávateľom posudku,
- predchádzajúceho súkromného znaleckého posudku,
- zdravotnej dokumentácie nebohého,
- svedeckých výpovedí, vyjadrení žalobkýň, chronologickým súhrnom udalostí poskytnutým žalovaným.
Na základe skúmania príslušnej spisovej dokumentácie, ktorej súčasťou bola aj zdravotná dokumentácia
znalec dospel k záveru:
1/ Lekárska dokumentácia z obdobia, kedy došlo k podpísaniu darovacej zmluvy zo strany nebohého,
je chudobná. V uvedenom období nebol hospitalizovaný v žiadnom nemocničnom zariadení, nebol
vyšetrený psychiatrom, k dispozícii sú len jednostranné nálezy pochádzajúce zväčša z Centrálneho
príjmu UNB Antolská, Bratislava. Podľa dostupnej zdravotníckej dokumentácie, ako aj pomocných
vyšetrení išlo o vývoj vaskulárneho typu demencie. V roku 2013 sa konštatovala počiatočná demencia
tohto typu. Aj keď sa neskôr už objavovala diagnostická formulácia - vaskulárna demencia, nikde sa
neobjavila zmienka o bližšej špecifikácii tejto poruchy, resp. stupni demencie aj s praktickým dosahom
pre život posudzovaného.
2/ Nebohý nebol v období spísania darovacej zmluvy, teda okolo 19. novembra 2014 vyšetrený
psychiatrom, podrobnejšie vyhodnotenie hĺbky demencie nebolo uskutočnené, v tom čase k tomu nebol
prakticky dôvod. Pri vaskulárnej demencii ľahšieho stupňa býva postihnutý spravidla schopný správne
sa orientovať v základných životných situáciách, najmä v tých, ktoré sa dejú v prostredí jemu známom a
ktoré sa bezprostredne týkajú jeho osoby. Nejestvujú žiadne poukazy, ani odborné, ako aj svedecké, že
by nebohý v období podpísania darovacej zmluvy trpel vaskulárnou demenciou ťažkého stupňa. Jeho
psychický stav bol oslabovaný častými zakolísaniami jeho telesného stavu, čomu bola v tom období
venovaná väčšia pozornosť, ako jeho psychike.
3/ Podľa znalca nie je možné s určitosťou povedať, že nebohý nevedel dňa 19.11.2014 ovládať svoje
konanie, ako aj sa rozhodovať a takisto nie je možné s určitosťou konštatovať, že nevedel zodpovedne
posúdiť následky svojho konania.
Znalec v posudku konštatoval po preskúmaní všetkých dostupných podkladov pre vyhotovenie
znaleckého posudku, že syn z lekárskeho i sociálneho hľadiska zabezpečoval nevyhnutné veci,
podstatné k tomu, aby svojho otca dôstojným spôsobom dochoval. K tomu, aby vyhľadal odbornú
psychiatrickú pomoc, nemal žiadny pragmatický dôvod, sám nie je odborníkom v tejto oblasti, svojho
otca za vážne duševne chorého nepovažoval. Jeho otec aj v posledných rokoch svojho života s okolím
riadne komunikoval, potvrdzuje to aj jeho opatrovníčka, či bývalá manželka, i keď bol telesne slabý, jeho
verbálny prejav bol jasný, i keď ťažkopádnejší a spomalený. Aj podľa priložených listinných dokumentov
ľudskú aj úradnú zodpovednosť za opateru otca jednoznačne prevzal syn, ktorý túto úlohu až do jeho
smrti riadne zabezpečoval. Okrem toho sa staral aj o matku, ktorá v tom čase aj keď boli s nebohým
rozvedení, v byte bývala a bolo sa treba starať aj o ňu. Situácia z 19.11.2014 teda mala zrozumiteľný
ľudský a sociálny kontext, syn sa zaviazal, že rodičov dochová a títo (hlavne otec) to aj predmetnou
darovacou zmluvou vyjadril. V širšom období vykonávania právneho aktu nedošlo k návšteve nebohého,
resp. výjazdu RZP z domáceho prostredia na centrálny príjem nemocnice.
Znalec v posudku okrem iného uviedol, že vo forenzne psychiatrickej praxi je zaužívané, že
nespôsobilosť v občianskoprávnej oblasti by mala byť pozitívne a jednoznačne preukázaná. Pochybnosti
o duševnom zdraví posudzovaného nestačia. V konkrétnom prípade z dostupných podkladov nie je
možné jednoznačne preukázať, že nebohý dňa 19.11.2014 nebol v potrebnej miere schopný adekvátne
vyhodnotiť závažnosť aj následky predmetnej situácie, kedy podpísal predmetnú darovaciu zmluvu. Nie
je možné jednoznačne spochybniť, že úkon vykonal slobodne, bez nátlaku. Z dostupných údajov je
zrejmé, že konal v súlade s vlastnou životnou líniou, v jeho záujme, keď zo zmluvy vyplývalo mimo iného
aj to, že obdarovaný, žalovaný svojho otca aj dôstojne dochová.



37. Z výsluchu/konfrontácie znalcov vyplynulo, že znalci trvali na záveroch každý svojho znaleckého
posudku. B.. Q. N., J.. mala za to, že posudzovaný trpel s najväčšou pravdepodobnosťou už niekoľko
rokov pred smrťou rozvíjajúcou sa demenciou a klinicky je prakticky vylúčené, aby bol schopný
kompetentného rozhodovania o svojom majetku. B.. Y. X., M.., B.. Poukazoval na chudobnú zdravotnú
dokumentáciu nebohého. Jeho psychický stav nebol nikdy vyšetrovaný. Konštatovaný bol pri telesnom
ošetrení vaskulárny typ demencie neurológom, ale nikdy sa neobjavila zmienka o hĺbke a stupni
demencie. Podľa znalca nemožno na 100% vylúčiť, že posudzovaný nebohý v čase uzatvárania
darovacej zmluvy nebol spôsobilý posúdiť dôsledky svojho konania. Pri diagnostikovaní demencie sa
vychádza z klinických prejavov, nikdy to nie je poznatok na základe ktorého by sa stanovovala diagnóza.
CT nález má podporný význam s čím súhlasila aj znalkyňa s tým, že CT vyšetrenie nie je rozhodujúce,
ale je významné a akonáhle sa stanoví forma demencie, obmedzuje sa spôsobilosť na právne úkony.
H. B.. X. uviedol, že CT nález nemožno premietnuť do praktického života, ako človek funguje, ako je
schopný chápať. Sú tam mnohé iné faktory, je to len ukazovateľ, na základe ktorého nie je možné tvrdiť,
že nebol schopný na právne úkony.
Obaja znalci sa zhodli na tom, že po smrti posudzovanej osoby nemôžu byť znalecké posudky
stopercentné.

38. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 03/031/2013 podpísanej zomrelým osobne dňa
27.08.2013 a poskytovateľom, Strediskom sociálnych služieb Petržalka vyplýva, že pre zomrelého boli
poskytované sociálne služby v domácom prostredí na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu odkázaného na pomoc inej fyzickej osoby, v čase od 7:30 hod do 15:30
hod. počas pracovných dní za úhradu 109,40 € mesačne. Z vyjadrenia Strediska sociálnych služieb
Petržalka zo dňa 07.02.2017 je preukázané, že pred uzavretím zmluvy bola šetrená domácnosť klienta
pre zahájenie opatrovateľskej služby. Do času poskytovania opatrovateľskej služby otcovi a matke
strán sporu zabezpečoval starostlivosť o nich žalovaný. Dňa 27.08.2013 v deň uzatvorenia zmluvy bol
pán A. čiastočne mobilný, prešiel pár krokov po byte v doprovode inej osoby. Žalovaný mu pomáhal,
navštevoval ho pravidelne. Dcéra/žalobkyňa 1/ ho navštevovala nepravidelne. Pán A. bol orientovaný
v čase a priestore. Na otázky odpovedal pomaly a zrozumiteľne. Súhlasili so zabezpečením donášky
obedov do domácnosti. Počas celej doby poskytovania opatrovateľskej služby až do smrti pána A.
komunikoval s nimi a kontaktoval ich len žalovaný a aktívne spolupracoval so sociálnymi pracovníčkami
opatrovateľskej služby. Mesačné úhrady evidovali od žalovaného. Vzhľadom na nízky dôchodok matky,
bola so žalovaným uzatvorená Dohoda o priznaní záväzku, na základe ktorej mesačne plnil zvyšnú časť
úhrady za matku počas celej doby trvania zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Podľa vyjadrení
pána A. A. a pani B. A., počas víkendov a sviatkov im starostlivosť poskytoval žalovaný.

39. Generálnu plnú moc s osvedčeným podpisom nebohý pán A. udelil žalovanému dňa 29.10.2013 -
bývalá pracovníčka B. B. časti S. - M., p. I. B. vo výsluchu potvrdila, že za overovateľa predmetnú plnú
moc podpisovala a pána A. A. posúdila ako osobu, ktorá chápe význam tohto právneho úkonu (bod č.
21 odôvodnenia).

40. Matka sporových strán p. B. A. v Čestnom vyhlásení podpísanom overeným podpisom dňa
07.02.2017 vyhlásila, že syn/žalovaný sa o ňu vzorne stará, pomáha a opatruje ju vo všetkých ohľadoch
a komplexne od júna 2013. Pomáhal a opatroval aj svojho otca, s ktorým žila v spoločnej domácnosti
aj po rozvode manželstva. Tiež prehlásila, že byt, ktorý je predmetom žaloby voči synovi/žalovanému
zo strany dcér/žalobkyne 1/, 2/, mu otec daroval slobodne, s dobrým úmyslom a pri plnom vedomí z
dôvodu, že sa zaviazal, že ich doopatruje, a v prípade že z dôvodu zlých zdravotných stavov to nebude
možné v domácom prostredí, zabezpečí im dôstojný domov na dožitie.

41. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku na duševný stav pána
A. A. v čase podpísania darovacej zmluvy. Súd navrhnutý dôkaz z dôvodu, že obaja znalci, ktorí v
konaní vypracovali súkromný znalecký posudok, zhodne uviedli, že vzhľadom na chudobnú zdravotnú
dokumentáciu a že posudzovaná osoba nežije, nie je možné so 100% istotou vylúčiť spôsobilosť
posudzovanej osoby na právne úkony.

42. Podľa Čl. 15 CSP - (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.



43. Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami je princíp voľného hodnotenia
dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje
legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom.

44. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov.

45. Skutočnosť, že otec strán sporu uzavrel darovaciu zmluvu, resp. urobil právny úkon so žalovaným
v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným tvrdili žalobkyne 1/, 2/ a svedok
pán A., partner žalobkyne 1/. Dokonca tvrdili, že táto jeho duševná porucha (demencia, nespôsobilosť
na právne úkony) sa u neho prejavovala už od roku 2013.

46. V zmysle § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou. Právna úprava v § 38 Občianskeho zákonníka upravuje iba dôsledky toho, ak uskutoční
úkon osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony a osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne
úkony, avšak uskutočnila úkon za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento
úkon robila nespôsobilou.

47. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že nebohý pán A. A. nebol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, jeho spôsobilosť na právne úkony v čase právneho úkonu nebola ani nijako obmedzená.
V prípade ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak konajúca osoba nie je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, alebo jej spôsobilosť nie je obmedzená, v prípade pochybností o tejto
spôsobilosti treba pre záver o platnosti (neplatnosti) právneho úkonu posúdiť, či v čase úkonu konajúca
osoba neuskutočnila úkon v duševnej poruche, teda pri uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla
posúdiť následky svojho úkonu alebo nemohla ovládnuť svoje správanie. Záver o nespôsobilosti
takejto osoby (ktorá nebola pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená
rozhodnutím súdu) však musí byť nepochybný. V tomto prípade nestačí iba pochybnosť.

48. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že svedkyňa pani I. B., matrikárka, pri overovaní generálnej
plnej moci dňa 29.10.2013, posudzovala schopnosť nebohého chápať následky svojho konania a
uviedla, že v prípade akýchkoľvek pochybností by generálnu plnú moc podpísanú nebohým nebola
overila. Rovnako k takémuto posúdeniu schopností nebohého došlo pri uzavretí zmluvy osobne
nebohým so O. sociálnej služby M., o poskytnutí sociálnej služby dňa 27.08.2013 a počas celej doby
poskytovania opatrovateľskej služby až do smrti 10.03.2015, podľa vyjadrenia Strediska sociálnych
služieb bol nebohý orientovaný v čase a priestore. Táto skutočnosť bola konštatovaná aj v lekárskej
správe zo dňa 12.04.2013 („ONN: orient. miestom, osobou, nepresne časom, bez známok mening.
dráždenia, reč hypofonická, adekvátne odpovede, jednoslovné, susp. hypakuza, bradypsychizmus,
celkovo aj spomalené psychomotorické tempo .....“). Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie vyplývalo, že
v zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú nálezy z odborných vyšetrení, ktoré by potvrdili demenciu
prípadne duševné ochorenie.

49. K podpisu darovacej zmluvy došlo 19.11.2014. Z vyjadrenia notára JUDr. B. I. je preukázané, že
notár pripravil darovaciu zmluvu a k jej podpisu došlo v byte nebohého v dôsledku jeho zdravotných
problémov (nemobilný) za prítomnosti notára, ktorý ho s obsahom zmluvy oboznámil a po posúdení jeho
schopností dospel k záveru, že nebohý ako darca si je vedomý obsahu zmluvy, chápe zmysel svojho
konania a preto osvedčil pravosť jeho podpisu na zmluve.

50. Súkromné znalecké posudky nepreukázali skutočnosť, že v čase právneho úkonu bol nebohý
nespôsobilý na právne úkony, resp. že by konal v duševnej poruche. Neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže
posúdiť následky svojho konania, je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe
pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne
jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Akokoľvek esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom je posudzované, či
predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo nie, je znalecký
posudok z príslušného odboru, nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby sa pri hodnotení dôkazov
zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok hodnotil



s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo.
Navyše ako už bolo uvedené odborný znalecký posudok predložený žalobkyňami 1/, 2/ vychádzal
len z jednostranného popisu správania nebohého, uvedeného znalkyni žalobkyňou 1/. Napriek tomu,
znalkyňa v posudku dospela k záveru, že nebohý „trpel s najväčšou pravdepodobnosťou už niekoľko
rokov pred svojou smrťou rozvíjajúcou sa demenciou zmiešaného typu (etrofickou aj vaskulárnou)“.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o bezpečné zistenie, že nebohý nedokázal posúdiť následky
svojho konania a jednostrannosť vyhotoveného znaleckého posudku, nedošlo ani preukázaniu tvrdení
žalobkýň, že darovacia zmluva je v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.

51. Na druhej strane je preukázané, že žalovaný od roku 2012 poskytoval rodičom, ako otcovi
(zomrelom 10.03.2015) tak aj matke (zomrelej 11.02.2017), plnú a potrebnú starostlivosť, na ktorú boli
zo zdravotných dôvodov odkázaní. Matke následne zabezpečil od 01.12.2016 z dôvodu zhoršeného
zdravotného stavu a nemobilnosti umiestnenie v zariadení sociálnej služby pre seniorov a ktorej
vzhľadom na nízky dôchodok doplácal z vlastných prostriedkov na opatrovateľskú službu, donášku
stravy a pobyt v zariadení sociálnej služby pre seniorov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si svoju
povinnosť uvedenú v darovacej zmluve v bode VII. 2 cit: „zabezpečí darcovi potrebnú starostlivosť a
opateru v starobe a chorobe“ splnil.

52. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že Darovacia zmluva uzavretá medzi
nebohým A. A. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným dňa 19.11.2014 je platná, a preto žalobu o
určenie, že nehnuteľnosti (prevedené darovacou zmluvou do vlastníctva žalovaného) patria do dedičstva
po poručiteľovi A. A. zomrelom XX.XX.XXXX, v celom rozsahu zamietol.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a
žalovanému, ako strane, ktorá mala v spore plný úspech priznal plnú náhradu trov konania.

54. Po právoplatnosti rozsudku, súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník rozhodne o
výške náhrady trov konania v súlade s § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 263 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.



Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)