Advokátska kancelária - prof. Robert Vlček, s.r.o.


Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:1214220971.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka I. W., bytom I. D.. XXX/XX, X., zastúpená: JUDr.
Beáta Swanová, advokátka, Jašíkova 2, Bratislava a otec Y. W., bytom U. X, X., zastúpený: Advokátska
kancelária - Dr. Robert Vlček, s.r.o., Brnianska 19, 811 04 Bratislava, IČO: 35 937 173 o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O. takto:

„Mal. O. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, s účinnosťou od 2.9.2014.

Každý z rodičov je o p r á v n e n ý zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných
veciach, s účinnosťou od 2.9.2014.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou 220,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, s účinnosťou od 2.9.2014.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. O. nasledovne :
- každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v materskej škôlke,
ktorú maloleté dieťa aktuálne navštevuje a odovzdá ho matke v určenom čase v mieste svojho bydliska,
- každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je
povinný maloleté dieťa matke v určenom čase vrátiť v mieste svojho bydliska, kde si matka maloletého
prevezme.“

Nedoplatok na výživnom za čas od 2.9.2014 do 31.12.2015 v sume 1.916,- eur súd p o v o ľ u j e
otcovi zaplatiť v splátkach po 60,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala na Okresný súd Bratislava II dňa 02.09.2014 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. O. do svojej
osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 450,- eur mesačne od 01.08.2014. Svoj
návrh matka odôvodnila tým, že je vedené konanie o rozvod manželstva. Otec sa odsťahoval v marci
2014. Dôvodom rozchodu bolo, že si našiel inú známosť. Otec žije s jeho priateľkou v jej byte. Príjem



otca je 1.500,- až 2.000,- eur mesačne. Zároveň žiadala o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bol
mal. O. zverený do jej starostlivosti a určené výživné na maloletého vo výške 400,- eur mesačne. Matka
svoj návrh odôvodnila tým, že mal. O. je v sledovaný v psychologickej ambulancii MUDr. Evy Smíkovej,
ktorá neodporúča pobyt maloletého s otcom počas noci, nakoľko ťažko znáša zmenenú rodinnú situáciu
a vyžaduje si neustálu prítomnosť matky. Maloletý sa odmieta stýkať s otcom dobrovoľne sám, pri styku
s otcom si vyžaduje prítomnosť matky. Okresný súd Bratislava II preniesol svoju príslušnosť na Okresný
súd Skalica, ktorému vec napadla dňa 23.06.2015.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Dňa 10.07.2015 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia
s tým, že žiadal upraviť styk s mal. O. na každý týždeň v stredu od 15.00 hod do 18.30 hod. a každý
párny víkend v roku od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Taktiež žiadal upraviť styk aj počas
letných prázdnin. Otec uviedol, že v marci 2014 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Od odchodu sa
s maloletým stýkal každý pracovný deň, kedy zabezpečoval jeho vyzdvihnutie z materskej školy a trávil s
ním do večera čas v byte, v ktorom zdielal s matkou spoločnú domácnosť. Počas letných prázdnin však
sa však matka presťahovala do X.. Vtedy stratil pravidelný kontakt s maloletým. Maloletý je manipulovaný
matkou. Rodičia uzavreli dohodu o styku s maloletým avšak matka túto dohodu nerešpektovala. Matka
neumožňuje otcovi pravidelný styk s maloletým. Jediný kontakt otca s maloletým je v materskej škole a
to 1 krát týždenne v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23CoP/66/2015-126 zo dňa 07.12.2015 rozhodol, že otec je
oprávnený stýkať sa s mal. O. každú stredu od 14.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si syna prevezme
v materskej škole a odovzdá ho matke v mieste bydliska otca, každú sobotu v párnom týždni od 10.00
hod. do 19.00 hod. a každú nedeľu v párnom týždni od 10.00 hod. do 19.00 hod., pričom syna od matky
prevezme a matke odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná syna na styk riadne pripraviť.

Pred otvorením pojednávania rodičia uzatvorili medzi sebou dohodu o úprave práv a povinností rodičov
k mal. O. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Medzi účastníkmi zostala sporná len otázka
splatenia nedoplatku na výživnom. Otec žiadal na nedoplatok povoliť mesačné splátky aspoň po 50,-
eur mesačne. Matka žiadala nedoplatok zaplatiť naraz, maximálne povoliť 3 splátky.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol schváliť dohodu rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rozpisom výdajov,
odborným vyjadrením, potvrdením o príjmoch, správou z odborného poradenstva zo dňa 27.10.2015,
správou z prešetrenia pomerov, pracovnou zmluvou a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu matky súd zistil, že býva u rodičov v ich rodinnom dome v X.. V spoločnej domácnosti býva s
matkou, otcom a mal. O.. Momentálne s nimi ešte býva aj jej sestra s dieťaťom, bývajú tam len dočasne.
Matka je zamestnaná vo P., H..U.. s priemerným mesačným príjmom 860,03 eur. Iné príjmy nemá. Mal.
O. navštevuje MŠ X. - predškolské zariadenie. Od 9/2016 by mal nastúpiť do 1. ročníka ZŠ pokiaľ to jeho
zdravotný stav dovolí. Naďalej má problémy s rečou, navštevujú aj logopédiu. Školné neplatí, stravné sa
platí 14,- eur mesačne. Výdaje na mal. O. sú jednak bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Ďalej
navštevuje tanečný krúžok za ktorý platí 30,- eur štvrťročne, ďalej AJ za ktorý platí 60,- ročne. Pokiaľ
ide o zdravotný stav mal. tento je alergický na sóju, alergológiu zatiaľ nenavštevuje, matka to zatiaľ
vybavuje. Navštevuje logopédiu a psychológiu. Momentálne psychológa navštevuje v rámci referátu
ÚPSVaR takže za to neplatí. Pokiaľ ide o logopédiu mal. navštevuje špeciálne cvičenia. Za jedno sedenie
platí 7,- eur. Chodí tam každý druhý pondelok. Navštevuje ortopédiu, má ploché nohy. Musela zakúpiť
ortopedické vložky a topánky. Za topánky a vložky zaplatila 27,- eur. Pokiaľ ide o otázku stretávanie sa
otca s mal. matka sa nevie presne vyjadriť pokiaľ ide o časové hľadisko kedy bude mal. pripravený u
otca prespávať. Matka sa ale bude snažiť maloletého pripraviť aby to bolo čo najskôr. Sama si praje,
aby u otca prespával.

Z výsluchu otca súd zistil, momentálne býva s jeho priateľkou v jej 3 izbovom byte. V spoločnej
domácnosti býva s priateľkou a jej plnoletým synom, ktorý má 20 rokov a ešte študuje strednú školu.
Priateľka je riadne zamestnaná v spoločnosti G., U..G..C.., kde je aj spoločníčkou uvedenej spoločnosti.
Otec momentálne pracuje pre H. U., U..G..C.. od 1.7.2015 ako servisný technik, príjem má priemerne
524,84 eur mesačne. Predtým pracoval v Q., U..G..C., kde ukončil pracovný pomer dohodou. V roku
2013 bol zamestnaný v spoločnosti H. U., kde bol zamestnaný do 11.8.2014. V spoločnosti H. U.



dosahoval príjem 400-450 eur mesačne. Svoju situáciu do budúcnosti, aby dosahoval vyšší príjem bude
riešiť tak, že si bude hľadať ešte brigádu. Okrem mal. O. iné vyživovacie povinnosti nemá. Iné príjmy
nemá. Platí výživné na maloletého, doposiaľ platil každý mesiac 100,- eur. Ďalej prispieva na chod
domácnosť, elektrina + plyn 15,- eur, nájom 160,- eur. V 7/2015 si zobral pôžičku zo spoločnosti Cetelem
vo výške 400,- eur. Mesačná splátka činí 33,50 eur. Ďalej má výdaje na pohonné hmoty cca 100,- eur
mesačne. Cestuje najmä za synom každú stredu, potom počas víkendu. Takisto sa ale dohodli s matkou,
že niekedy aj matka priviezla maloletého alebo si ho vyzdvihla u otca doma. Pokiaľ ide o stretávanie
nateraz súhlasí s dohodu. Zatiaľ bude upravený styk bez prespania s tým, že tento budú žiadať postupne
rozširovať.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že navrhuje, aby súd schválil rodičovskú dohodu. Poukazuje
na to, že rodičia s nimi spolupracujú na referáte, pričom budú naďalej na referáte prebiehať stretnutia aj
s mal. O.. Nateraz sa jedná o dočasnú úpravu s ktorou súhlasí a navrhuje schváliť dohodu.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec pracoval v spoločnosti Q. U..G..C.. od
11.08.2014 do 30.06.2015. Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Jeho priemerný čistý mesačný
príjem za uvedené obdobie bol vo výške 564,81 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec pracuje v spoločnosti H. U. U..G..C.. od
01.07.2015, kde jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 524,84 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že matka pracuje v spoločnosti P., H..U.. od
04.02.2004, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 860,03 eur.

Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa
02.12.2015 mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva s maloletým u
jej rodičov v rodinnom dome. Matka s maloletým majú k dispozícii svoju izbu. Domácnosť je udržiavaná
v čistote a poriadku. Domácnosť je dostatočne zariadená úložným a lôžkovým nábytkom. Mal. O.
navštevuje materskú školu, kam ho sprevádza matka a zo škôlky starí rodičia. Zdravotný stav má
dobrý. V súčasnosti navštevuje logopedickú ambulanciu a je sledovaný na ortopedickej ambulancii.
Matka pracuje vo P.X. X.. V čase jej neprítomnosti jej s výchovou a starostlivosťou pomáhajú jej
rodičia. Otec sa s maloletým stretáva každý týždeň v stredu. Otec výživné na maloletého platí 100,- eur
mesačne. Na Okresnom súde v Bratislave sa vedie konanie vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností
k mal. dieťaťu. Rodičia majú medzi sebou vážne narušené vzájomné vzťahy. V súčasnosti navštevujú
Referát poradensko-psychologických služieb Senica. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny navrhol
zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane jeho možnostiam a
opodstatneným potrebám maloletého.

Zo správy z odborného poradenstva zo dňa 27.10.2015 mal súd preukázané, že bolo realizovaných 5
konzulácií v období od 18.09.2015 do 27.10.2015. Iniciátorom bol otec, ktorý žiadal o intervenciu na
OSPODaSR, konkrétne o umožnenie bežných stretnutí syna s otcom v bežnom rozsahu, zabezpečenie
a dohodu rodičov na logopedickej starostlivosti o syna a umožnenie stretnutí syna s rodinou otca.
Vzájomná komunikácia rodičov prebiehala konfliktne, nevedia sa dohodnúť na stretávaní sa otca s
maloletým. Maloletý je naviazaný na matku. Maloletý vyjadril názor, že má rád oboch rodičov, k otcovi
chodí rád, no spať momentálne chce u matky. Problém sa vidí v nekonštruktívnej komunikácii rodičov
a v porušení dohôd. Jednoznačne odporučili, aby bol maloletý v kontakte s oboma rodičmi. Rodičom
bolo odporučené, aby sa v záujme maloletého naučili robiť kompromisy a komunikovať bez toho, aby
maloletý bol svedkom ich vzájomných konfliktov.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho



majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.
2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62
ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému O. dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Rodičia sa v
priebehu konania na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu dohodli, pričom
súd má za to, že dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a preto ju schválil tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že bude v záujme maloletého, ak
bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu už v súčasnosti zabezpečuje
celodennú starostlivosť, pričom šetrením pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny neboli zistené
závažné nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloletého. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý navrhol aby maloletý
bol zverený do osobnej starostlivosti matke a aby súd dohodu rodičov schválil. Súd je toho názoru,
že zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú v súčasnosti lepšie zabezpečené
podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť.

Súd zároveň akceptoval v dohode upravenú otázku zastupovania a správy majetku maloletého s tým,
že každý z rodičov je oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletého, nakoľko v konaní neboli
zistené závažné dôvody, pre ktoré by súd musel niektorého z rodičov v tejto otázke diskvalifikovať.

Rodičia sa dohodli aj v otázke výživného, pričom súd prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných. Matka býva v rodinnom dome s maloletým
O.. Matka je zamestnaná v spoločnosti P., H..U.. od 04.02.2004, kde dosahuje priemerný mesačný
príjem vo výške 860,03 eur. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o
mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa a z tohto dôvodu pripadá väčšia časť hradenia
odôvodnených potrieb maloletého práve na toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v
tomto prípade otca. Maloletý O. navštevuje materskú školu v X.. Navštevuje psychologickú ambulanciu,
má pretrvávajúce problémy s rečou, navštevujeme aj logopédiu. Výdaje na mal. O. sú jednak bežné ako
oblečenie, stravovanie, hygiena, ďalej stravné 14,- eur mesačne, tanečný krúžok 30,- eur štvrťročne, AJ
60,- ročne. Pokiaľ ide o logopédiu mal. navštevuje špeciálne cvičenia, za jedno sedenie sa platí 7,- eur.
Navštevuje ortopédiu, má ploché nohy, za topánky a vložky matka zaplatila 27,- eur. Otec žije v spoločnej
domácnosti s jeho priateľkou v jej byte. Otec pracuje od 1.7.2015 v spoločnosti H. U., U..G..C.., príjem
má priemerne 524,84 eur mesačne. Od 11.8.2014 do 30.6.2015 pracoval v spoločnosti Q. U..G..C.., kde
dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 564,81 eur. Rodičia sa dohodli na výške výživného v
sume 220,- eur mesačne od 02.09.2014, teda od podania návrhu. Súd má za to, že takto dohodnutá
výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, ako i zdravotný stav maloletého a je
v záujme maloletého aby súd dohodu schválil. Súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo
maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba
si uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičom a preto pri rozhodovaní o výške
výživného neboli v tomto smere pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za čas od
2.9.2014 do 31.12.2015 v sume 1.916,- eur, t.j. rozdiel medzi určeným výživným a doposiaľ plateným
výživným. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď obaja
rodičia zhodne uviedli súdu, že otec má výživné za každý mesiac uhradené vo výške 100,- eur mesačne
za každý mesiac od 2.9.2014. Otcovi tak vznikol nedoplatok za 29 dní mesiaca 9/2014 v sume 116,- eur
(220-100/30x29), za mesiace 10/2014 až 12/2015 v sume 1.800,- eur (220-100x15), spolu teda 1.916,-
eur. Nedoplatok na výživnom s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach



po 60,- eur mesačne, pretože uloženie povinnosti zaplatiť naraz by znamenalo vystaviť otca do stavu
ohrozenia jeho vlastnej výživy, čo by nebolo prospešné ani pre maloleté dieťa. Súd v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou vo veciach výživného vychádzal z toho, že výživné sa má zaplatiť najneskôr do
3 rokov od vydania rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. dieťaťom, súd túto
preskúmal a má za to, že je v záujme maloletého a preto ju schválil. Je isto v záujme maloletého, že
rodičia v tak rozvrátených vzťahoch našli medzi sebou kompromis a dohodli sa na úprave styku otca
s maloletým na čas do rozvodu manželstva. Súd mal preukázané, že medzi rodičmi je problémová
komunikácia, ich vzťahy sú značne naštrbené, majú medzi sebou konfliktný vzťah. Naproti tomu vzťah
medzi rodičom a dieťaťom je bezproblémový, obaja rodiča, matka i otec majú vytvorený s maloletým
bezpečný a kvalitný vzťah. Súd má za to, že neustále nedorozumenia medzi rodičmi a ich neusporiadané
vzťahy, nepravidelný režim maloletého pokiaľ ide o interval stretnutí s otcom môžu ohrozovať a
narušovať priaznivý psychický vývin maloletého. Je nepochybné, že otec maloletého má právo podieľať
sa na riadnej výchove maloletého dieťaťa, má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s maloletým, pričom je potrebné rešpektovať právo maloletého na
zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, teda i k otcovi, ktorých vzájomný vzťah je bezpečný a kvalitný,
samozrejme vždy je však zároveň potrebné prihliadať na záujem maloletého, ktorý je prvoradý. Rodičia
sa napokon dohodli o úprave styku s maloletým na čas do rozvodu manželstva, ktorý sú obaja rodičia
ochotný rešpektovať. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa v jeho veku vníma veľmi citlivo akékoľvek
negatívne emócie medzi rodičmi, pričom pre zdravý, psychický vývoj je priam nevyhnutné, aby obaja
rodičia svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné
prostredie. Na záver súd len poznamenáva, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním,
najmä svojou úctou a toleranciou, vytvárali nielen pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné
pre zdravý vývoj maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie medzi
rodičmi a pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne
v záujme maloletého.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi



preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)