Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/11/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306200979
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1306200979.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej
veci navrhovateľa: P.. J. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom v K., K. X, zastúpená JUDr. Pavlom Erbenom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, proti odporcovi: Národný ústav srdcových a cievnych
chorôb, a.s., IČO: 35 971 126, so sídlom v Bratislave, Pod Krásnou hôrkou 1, zastúpený JUDr. Martou
Srncovou, advokátkou v Bratislave, Koceľova 27, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, o náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, o náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu škody
- vo výške 3 738,01 €, titulom bolestného,
- vo výške 2 091,02 €, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
- vo výške 3 029,64 €, titulom ušlej mzdy za obdobie od 1.1.2004 do 31.8.2004,
- vo výške 769,04 €, titulom liečebných nákladov, ako aj náhradu trov konania vo výške 10 040,08
€ právnemu zástupcovi navrhovateľky: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mostová 2, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným návrhom, podaným na súd 18.01.2006 sa domáhala navrhovateľka voči odporcovi úhrady
istiny vo výške 331.757,- Sk ( 11.012,31 eura ), pozostávajúcej z
- náhrady škody na zdraví titulom bolestného, náhrady škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, (všetko spolu vo výške 253.200,- Sk = 8.404,70 eur), ďalej náhrady za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti (vo výške 55.378,- Sk = 1.838,21 eur) a v neposlednom rade náhrady účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením (vo výške 23.179,- Sk = 769,40 eur). Navrhovateľka sa
ešte domáhala príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 11 % od neuvedeného
dňa, pre prípad úspechu si nárokovala trovy konania. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že dňa
20.01.2004 podstúpila operačný zákrok na Cocketovom perforátore endoskopicky ( SEPS ) na
predkoleniach oboch dolných končatín a to v bývalom Slovenskom ústave srdcových a cievnych
chorôb ( právny predchodca odporcu ). Tejto operácii predchádzala klasická operácia kŕčových žíl
(varixov ) na oboch dolných končatinách. Nakoľko s kŕčovými žilami mala problémy už od detstva,
doporučil jej ošetrujúci cievny chirurg MUDr. Peter Lofaj podstúpenie SEPS-u , t.j. operácie, pri ktorej sa
vizualizujú a prerušia nedomykavé chlopne v spojovacích žilách v svalovom priestore, ktorým zákrokom
sa podľa MUDr. Lofaja mali vyriešiť jej pretrvávajúce problémy ( recidíva kŕčových žíl, opuchy v oblasti
členkov a podobne ), na základe ktorého odporučenia ošetrujúceho lekára sa po predchádzajúcich
vyšetreniach rozhodla podstúpiť tento zákrok, ktorému prechádzala hospitalizácia dňa 19.01.2004.
Navrhovateľka bola po operácii dňa 21.01.2004 prepustená do domáceho ošetrenia, pričom pooperačný



priebeh bol veľmi atypický, mimoriadne bolestivý ( silné pálivé bolesti v nohách, pichanie, brnenie, strata
citlivosti na ploskách nôh, kŕče do prstov, stŕpnuté nohy od členkov na plosky nôh ), ktoré bolesti mali
stupňujúci charakter, najmä v pokoji a v noci, z čoho vyplývala jej nespavosť. O týchto prvých náznakoch
pooperačných komplikácií svedčí podľa navrhovateľky kontrolné vyšetrenie zo dňa 13.02.2004, čo
spočiatku ošetrujúci cievny chirurg pripisoval pooperačnému stavu, a keď úporné až neznesiteľné bolesti
neprestávali, a ani po niekoľkých mesiacoch sa jej zdravotný stav nezlepšil ( nedokázala sa postaviť
na nohy sama, alebo len s veľkou námahou, nebola schopná udržať rovnováhu na nerovnom povrchu
- spätná väzba z plosiek nôh bola nefunkčná, bola schopná prejsť iba pár metrov ), bola odoslaná
na neurologické vyšetrenie do NsP u Milosrdných bratov k MUDr. Vladimírovi Suchému, kde jej dňa
22.04.2004 bola zistená porucha inervácie v zmysle lézie akrálnych vetiev nerv.tibialis ( poškodenie
vzdialených vetiev píšťalového nervu ) na oboch dolných končatinách. Následne bola navrhovateľka
odoslaná neurológom na I. Neurologickú kliniku FNaLFUK na elektromyografické vyšetrenie ( EMG ),
ktorého výsledky v totožný deň ukázali známky ťažkého poškodenia nerv. tibialis vpravo a denerváciu
( zničenie nervového zásobenia ) vľavo. Nasledovala konzultácia na neurologickom oddelení FNsP
akad.Dérera ( Kramáre ) ohľadom možnosti zošitia nerv.tibialis vľavo, kde záver neurochirurga MUDr.
Petra Biksadského bol, že za daných okolností je predpoklad úspešného operačného výsledku po revízii
nervov minimálny, treba očakávať zlepšenie inervácie časom. Uvedené potvrdili i ďalšie konzultácie
s neurochirurgmi a traumatológom, navyše podľa názoru lekárov v tomto prípade išlo aj o poruchu
trofiky ( porucha funkcie nervových vlákien regulujúcich výživu tkanív ), po operácii by nasledovala opäť
dlhodobá práceneschopnosť a nebolo by zaručené, že sa operačný zákrok podarí. Navrhnutá liečba
podľa navrhovateľky spočívala v liekoch, tlmiacich neuropatické bolesti ( bolesti spôsobené poškodením
nervov ), v rehabilitáciách a v nosení pohodlnej fixačnej obuvi ( široké šnurovacie topánky ). Neskôr
ešte navrhovateľka absolvovala v dňoch 12.07.2004, 13.08.2004 a 20.04.2004 opakovane EMG
vyšetrenia, kde jej bola diagnostikovaná denervácia vľavo a stredne ťažká neurogénna lézia vpravo,
následne bola potvrdená stredne ťažká neurogénna lézia vľavo a ľahká neurogénna lézia vpravo,
ktoré diagnózy svedčia o závažnom poškodení dolných končatín navrhovateľky, z ktorých lekárskych
správ vyplýva, že navrhovateľka utrpela viaceré poškodenia oboch dolných končatín v dôsledku zle
vykonaného lekárskeho zákroku z 20.01.2004. Navrhovateľka ďalej poukázala, že jej práceneschopnosť
trvala od 19.01.2004 do 31.08.2004 ( t. j. 7 mesiacov a 12 dní ), v ktorom čase navštevovala 3 štátne
rehabilitačné zariadenia a od septembra 2004 do júna 2005 aj súkromného fyzioterapeuta - neurológa
( ktoré rehabilitácie boli nevyhnutné na aspoň čiastočné zotavenie z následkov zle vykonanej operácie
a hradila si ich sama ). Takisto bola nútená v súvislosti s rehabilitáciou a zmiernením bolesti zakúpiť
si z vlastných finančných prostriedkov lieky a niektoré zdravotné pomôcky ( napr. cezkožný elektrický
nervový stimulátor TENS ). Vzhľadom na zle vykonaný operačný zákrok MUDr. Lofaja - zamestnanca
odporcu si navrhovateľka teda uplatňovala podľa § 442 a nasl. OZ a zák. č. 437/2004 Z.z. bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktorým účelom žiadala nariadiť znalecké dokazovanie na základe
jej zdravotnej dokumentácie, nakoľko zákon č. 437/2004 Z.z. neobsahuje klasifikáciu poškodenia
zdravia, ktorá jej bola diagnostikovaná, avšak je možnosť použitia inej sadzby, navrhovateľka na základe
konzultácií s odborníkmi dospela k záveru a uplatnila si 400 bodov za každú končatinu ( spolu 800 bodov )
titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 800 x 316,50 Sk á 1 bod = 253.200,- Sk.
Navrhovateľka sa domáhala i náhrady straty na zárobku počas svojej práceneschopnosti ako rozdielu
medzi ušlou mzdou ( o 50 % nižší príjem ) a vyplatenými nemocenskými dávkami, t.j. sumy 55.378,-
Sk za 8 mesiacov práceneschopnosti. Ďalej sa navrhovateľka domáhala náhrady účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením vo výške 23.179,- Sk ( 16.370,- Sk za rehabilitácie, 2.409,- Sk za
lieky a 4.400,- Sk za TENS stimulátor ). Navrhovateľka poukázala, že parastézie, tŕpnutie až kŕče do
prstov pretrvávajú i v súčasnosti, kvalita jej života je značne znížená, v rámci svojho voľného času
nemôže vykonávať väčšinu športových aktivít ako predtým, resp. nemôže ich vykonávať plnohodnotne,
nie je schopná viesť akékoľvek motorové vozidlo, lyžovať ( bežky, zjazd ), bicyklovať, behať, plávať,
či vykonávať turistiku, má sťaženú pozíciu v zamestnaní, pri dlhodobom sedení jej tŕpnu nohy, musí
často prerušovať prácu, čím klesá jej pracovná výkonnosť, hrozí jej riziko pádu ( zostup zo schodov,
prudké zabrzdenie ), v dôsledku poškodenia nervov pri prechode na nižšiu, resp. vyššiu úroveň neudrží
rovnováhu, teda ide o mimoriadne závažné poškodenie zdravia s bolestivým spôsobom liečby a trvalými
následkami, treba brať zreteľ i na budúcnosť v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia, v
dôsledku udalosti ako príčiny vzniku škody bola vyše 7 mesiacov na PN a 9 mesiacov musela chodiť na
pravidelné rehabilitácie. Príčinnú súvislosť videla v zle vykonanej operácii ( škodná udalosť ) a ujmou na
zdraví, došlo k porušeniu povinností ošetrujúceho lekára, konkrétne zle vykonaný zákrok, zanedbanie
informačnej povinnosti lekára - neupozornenie na možné riziká a komplikácie v prípade neúspešnej
operácie, v prípade ak by o nich vedela - náročný chirurgický zákrok by pravdepodobne nepodstúpila,



ďalej došlo, k porušeniu Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka - MUDr. Lofaja, všetko v súvislosti
s výkonom činnosti pre odporcu - právneho nástupcu SÚSCH, zdravotníckeho zariadenia, kde došlo
k poškodeniu jej zdravia, a ktorý sa transformoval zo štátneho zdravotníckeho zariadenia na akciovú
spoločnosť s účasťou štátu, a kde menovaný doposiaľ vykonáva lekárske povolanie. Navrhovateľka
na podporu svojich tvrdení predložila súdu prepúšťaciu správu z nemocnice z 21.01.2004, správu o
ambulantnom vyšetrení z 13.02.2004, výsledky neurologických vyšetrení, výsledky z EMG vyšetrenia z
22.04.2004 a z ďalších EMG vyšetrení, potvrdenia o úhrade za absolvované rehabilitácie, pokladničné
doklady o nákupe liekov, doklad o nákupe TENS stimulátora, potvrdenie o príjme za rok 2003, 2004,
potvrdenie o príjme za obdobie práceneschopnosti, lekársky posudok zo dňa 02.04.2007 z NsP
Milosrdní bratia, lekársky posudok zo dňa 02.04.2007 MUDr. Róberta Garaya a korešpondenciu (list
odporcu z 20.02.2006 a 16.05.2006), bodové hodnotenia bolestného a SSU MUDr. Vladimíra Suchého
a bodové hodnotenia bolestného a SSU MUDr. Garaya. V priebehu konania navrhovateľka upustila od
ňou navrhovaného výsluchu svedka MUDr. Petra Biksadského - neurochirurga.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho v celosti zamietnuť a to z dôvodu absencie príčinnej súvislosti
medzi vývojom zdravotného stavu navrhovateľky a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nakoľko
u neho nedošlo k odbornému pochybeniu, ani k zanedbaniu liečebného postupu. Odporca poukázal
na dlhodobé liečenie sa navrhovateľky na chronickú venóznu insuficienciu, opakované operácie pre
recidivujúce sklerotizované varixy oboch DK v iných zdravotníckych zariadeniach, dal do pozornosti
súdu, že pred podstúpením liečby u odporcu prekonala navrhovateľka niekoľko recidív hlbokej venóznej
trombózy oboch DK, ktoré viedli postupne k chronickej fáze ochorenia ( venózna insuficiencia )
výraznejšie sa prejavujúcej na ľavej DK. Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľka sa v októbri
2003 podrobila operačnému zákroku recidivujúcich varixov na klinike cievnej chirurgie SÚSCH, pričom
operácia i pooperačný priebeh neboli komplikované, napriek tomu u navrhovateľky pretrvával pomerne
výrazný opuch prevažne na ľavej DK. Ošetrujúci lekár MUDr. Lofaj navrhol pacientke možnosť
ďalšej liečby formou „podviazania insuficientných perforátorov“, čím sa mal redukovať stupeň žilovej
nedostatočnosti, a tým i opuch oboch DK, pričom pacientka s takýmto postupom súhlasila, k operačnému
zákroku SEPS oboch dolných končatín teda došlo dňa 20.01.2004, s určitým časovým odstupom
po prepustení začala pociťovať navrhovateľka pálčivé bolesti v DK, pichanie, brnenie, necitlivosť v
mediálnej časti DK, nakoľko sa bolesti podľa jej udania stupňovali po následnom neurologickom
vyšetrení sa podrobila EMG vyšetreniu, ktoré potvrdilo stredne ťažké postihnutie tibiálneho nervu vľavo
a ľahké postihnutie rovnakého nervu vpravo. Navrhovateľka sa následne liečila u iných poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti. Odporca po preskúmaní postupu ošetrujúceho lekára MUDr. Lofaja zo
zdravotnej dokumentácie v súvislosti s operačným zákrokom a v období pooperačnej liečby v januári
2004 dospel k záveru, že operačný výkon i liečebný postup lekára bol vykonaný štandardne a v
súlade s najmodernejšími poznatkami lekárskej vedy, ktoré v písomníctve okrem iného uvádzajú
incidenciu lokálnych vaskulárnych aj nonvaskulárnych komplikácií po SEPS-e do 8 % prípadov, v čom
je zahrnutá i možnosť lézie tibiálneho nervu, pričom k zdravotným komplikáciám môže u pacienta dôjsť
bez akéhokoľvek pochybenia lekára, vykonávajúceho zákrok. V neposlednom rade odporca poukázal,
že navrhovateľka ako pacientka bola riadne oboznámená s princípmi operácie, možnými rizikami
komplikácií a neúspechu, svojím podpisom o informovanom súhlase dala najavo, že vysvetleniu rozumie
a prejavila súhlas s vykonaním operácie.
Po zmene žalobného petitu, kde sa navrhovateľka domáhala nižšej sumy a to 233.169,50 Sk so 7 %
- ným úrokom z omeškania ročne od 16.05.2006, z toho sumy 112.612,50 Sk titulom bolestného, a
sumy 42.000,- Sk titulom SSU, sumy 55.378,- Sk titulom ušlého zárobku, sumy 23.179,- Sk titulom
nákladov spojených s liečením, sa odporca opätovne vyjadril nesúhlasne, nestotožnil sa s tvrdením,
že operačný výkon ( SEPS ) bol vykonaný „non lege artis“ s tým, že optimálny stav vedeckého
poznania u nás autorizuje SAV, VR MZSR, orgány Slovenskej lekárskej spoločnosti, Lekárske fakulty
univerzít, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave a ak lekár sa riadi a zároveň nepochybne
koná overeným aktuálnym vedeckým názorom podľa všetkých kritérií platných pre postup „lege artis“,
jeho právna zodpovednosť za výsledok nemôže vzniknúť, čo je daný prípad. Odporca mal za to,
že navrhovateľkou udávaný zdravotný stav a následná neurologická liečba v roku 2004 nie je v
príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom operatéra dňa 20.01.2004, ale je následkom recidívy
a gradujúceho vývoja vrodeného ochorenia, resp. stav po opakovaných operáciách (reoperáciách)
varixov oboch dolných končatín, prekonaných flebotrombózach, ktorý vyvrcholil do štádia chronickej
formy žilovej nedostatočnosti, u osôb trpiacich takýmto stavom je nepochybne vyššie riziko rôznych
pooperačných ťažkostí, navrhovateľka v dôsledku recidíva vrodeného ochorenia varixov podstúpila
opakovane operácie dolných končatín ( 3x na ĽDK, 2x na PDK ) u rôznych poskytovateľov, v SÚCHS
v roku 2003, poškodenie kožných ( vonkajších ) nervových vetiev mohlo u nej nastať kedykoľvek v



minulosti v rámci operácie krčových žíl, pričom ošetrujúci lekár MUDr. Lofaj jej už v roku 2002 na základe
ambulantných vyšetrení odporúčal ako jednu z možností zmiernenia opuchov oboch DK podstúpiť
endoskopický zákrok ( SEPS ), ktorý zákrok však nebol indikovaný na liečbu lymfatického systému,
čo dokazuje správa z ambulantného vyšetrenia z 09.10.2002, menovaný lekár indikoval navrhovateľke
tento operačný zákrok v mesiaci november 2003, riadne ju informoval a poučil a navrhovateľka sa teda
počas 2 mesiacov pred operáciou a kedykoľvek mohla slobodne rozhodnúť, či operačný výkon podstúpi
alebo nie, operačný výkon bol podrobne vedený v zdravotnej dokumentácii. Odporca na podporu
svojich tvrdení navrhol dať vypracovať znalecký posudok, navrhoval výsluch svedka MUDr. Petra Lofaja,
predložil súdu vyhlásenie pacientky z 19.01.2004. V rámci vykonaného znaleckého dokazovania v
priebehu konania už nežiadal o kontrolný znalecký posudok.
Vzhľadom na rôzne podania navrhovateľky procesného charakteru, s týmito sa súd vysporiadal
uzneseniami 1/o čiastočnom zastavení konania vo výške 20.000,- Sk s 11 % - ným úrokom ročne z tejto
sumy od 16.05.2006 do zaplatenia, 2/ o čiastočnom zastavení v časti príslušenstva pohľadávky - 4 %
- ného úroku z omeškania ročne z istiny od 16.05.2006 do zaplatenia, právoplatnými dňa 01.10.2007,
3/ o čiastočnom zastavení istiny vo výške 78.588,- Sk s 11 % - ným úrokom ročne od 16.05.2006
do zaplatenia, právoplatným dňa 06.06.2007, 4/ o zmene žalobného petitu na celkovú výšku istiny
8.436,95 eura so 7 % -ným úrokom z omeškania ročne od 16.05.2006 do zaplatenia, právoplatným dňa
28.09.2009, a 5/ o zmene žalobného petitu na celkovú výšku istiny 9.628,38 eura ( 290.064,60 Sk ) so 7
% - ným úrokom z omeškania ročne z tejto od 16.05.2006 do zaplatenia, právoplatným dňa 15.03.2010.

Sú vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami, oboznámil so zhora
uvedenými listinnými dôkazmi a dňa 15.03.2010 návrh v celosti zamietol sp. zn. 7C 11/2006 - 268, uložil
navrhovateľka povinnosť zaplatiť povinnosť odporcovi náhradu trov konania a zaplatiť štátu náhradu
trov titulom znalečného, majúc zato, že v danej veci absentuje príčinná súvislosť, podrobne rozobral
ust. § 420 Občianskeho zákonníka podľa ktorého danú vec i rozhodol. Mal zato, že podľa všeobecnej
zodpovednosti odporcu je potrebné uviesť, že predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia
byť splnené kumulatívne, teda vznik škody (v danom prípade škoda na zdraví), porušenie právnej
povinnosti (konania škodcu) a príčinná súvislosť s konaním odporcu a vznikom škody, patria medzi
základné predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody je otázkou skutkovou, nie právnou. Z hľadiska naplnenia príčinnej
súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže postačiť samotné pripustenie
možnosti vzniku škodu v dôsledku zavineného konania odporcu, naopak musí byť táto súvislosť s istotou
daná - zistená, čo nebola jednoznačne v danom prípade preukázané.

Krajský súd v rámci odvolania navrhovateľky uznesením zo dňa 29.09.2011 sp. zn. 9Co 347/2010 - 301
rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konania, majúc zato, že nie sú podmienky ani na
potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolací súd mal zato, že otázka porušenia právnej povinnosti odporcu v súvislosti s príčinou vzniku
škody (poškodenie tibiálneho nervu DK) nebola náležite objasnená, nakoľko súd sa nesústredil na
posúdenie protiprávnosti samotného liečebného postupu podľa tvrdenia navrhovateľky ako zle vykonaný
operačný zákrok, ako ani na porušenie prevenčnej povinnosti informovať pacientku o možných rizikách
operačného zákroku, alebo že protiprávnosť mala spočívať v liečebnom postupu non lege artis, teda
že porušenie nemalo spočívať v liečebnom postupe, ale v spôsobe výkonu tohto zákroku, teda bez
pozornosti zostala porušenie povinnosti odporcu v konaní pred operačným zákrokom ako aj počas
neho, v dôsledku čoho nebolo možné ustáliť či prichádza do úvahy zodpovednosť podľa § 420 alebo
podľa § 421a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukázal, že dôkazná povinnosť je výlučne
na navrhovateľke t. j. že príčinná súvislosť medzi poškodením nervov a posledným endoskopickým
výkonom je založená na jej tvrdení, takisto nepreukázala, že poškodenia s poukazom na dlho trvajúce
ochorenie varixov a operačných zákrokov neexistovalo už pred sporným zákrokom. Vzhľadom na
uvedené bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie (cievna chirurgia, konzultácia so znalcom z
odboru neurológie). Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením prvého stupňa, že hľadisko časovej súvislosti
nie je samo o sebe rozhodujúce, rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť
môže hrať len pomocnú úlohu pri posudzovaní vecnej súvislosti. Teda odvolací súd poukázal na dôkaznú
povinnosť navrhovateľky ohľadom protiprávneho konania v príčinnej súvislosti. Takisto poukázal, tak
ako súd prvého stupňa, že v danom prípade príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním
odporcu a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí iba pravdepodobnosť. Ďalej dal do
pozornosti potrebu opäť vypočuť navrhovateľku v súvislosti s jej dôkaznou povinnosťou.



Súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom spisu 7C11/2010, doplnil dokazovanie ďalším výsluchom
navrhovateľky, ďalším výsluchom svedka MUDr. Lofaja, oboznámením sa so všetkými listinnými
dôkazmi založenými v spise a doplnil znalecký posudok č. 8/2008 jeho Dodatkom č. 1 zistil opätovne,
že návrh nie je dôvodný.

V rámci odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.5.2014 sp.zn.
9Co/685/2013- 416 opätovne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, s tým že
nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku, vyslovil záver že v
danom prípade je daná zodpovednosť odporcu za poškodenie zdravia podľa § 420 O.z. a prvostupňový
súd vec právne posúdi podľa tohto ustanovenia hmotného práva , teda keďže základ nároku je daný, súd
sa bude zaoberať len samotnou výškou škody v zmysle § 444, § 446, 449 ods.1 O.z., pričom dôkazné
bremeno na preukázanie týchto nárokov je na navrhovateľke.
Keďže súd prvého stupňa s poukazom na § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
osvojil si jeho názor zo dňa 30.5.2014, t.j., že základ nároku navrhovateľky je daný a súd prvého stupňa
subsumoval do tohto rozhodnutia i odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
Súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom celého spisu, doplnením v intenciách odvolacieho súdu zo
strany navrhovateľky a ďalšími lekárskymi správami a postupujúc podľa usmernenia odvolacieho súdu
zistil nasledovné.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra odporcu mal súd preukázané, že sa jedná o akciovú
spoločnosť založenú 01.01.2006, ktorá sa dňom 01.01.2006 stala právnym nástupcom SÚSCH
zdravotníckeho zariadenia.
Z prepúšťacej správy bývalého SÚSCH zo dňa 21.01.2004, vypracovanej cievnym chirurgom MUDr.
Petrom Lofajom, súd konštatoval, že navrhovateľka bola hospitalizovaná od 19.01.2004 do 21.01.2004
na Klinike cievnej chirurgie v Bratislave ( SÚSCH ) za účelom operačného zákroku SEPS 1.utr., ktorý
sa realizoval 20.01.2004. Zo základnej anamnézy vyplynulo, že otec navrhovateľky bol opakovane
operovaný pre varixy dolných končatín. Navrhovateľka prekonala bežné detské choroby, stav po
opakovaných operáciách varixov prvý krát v 14 rokoch, stav po strippingu, VSM ľavej dolnej končatiny
a reoperáciách 3 x, stav po opakovaných trombózach HVS na DK, lieči sa s vrodenou HLP ( zvýšené
množstvo tukov ) hepatopathiou - USG vyš. verifikovaná steatóza, t.č. bez enzymat. aktivity, lieči sa
trvale pre alergiu na pele a trávy, v čase operácie bola vydatá, zamestnaná, prijatá na operačný zákrok
ako 53 ročná po opakovaných operačných výkonoch na oboch DK pre varixy, na kliniku prijatá k
endoskopickému výkonu ( SEPS ) pre insuff.Cockett perforátorov na oboch predkoleniach, výraznejšie
ťažkosti sú i s ľavým predkolením, kde pri dlhšom stání sú výrazné opuchy, pacientka s operáciou
súhlasí, pri prijatí na dolnej končatine perimall.edem vľavo pri stání, bez deformít, trof.zmien, stav
po operácií varixov PDK - 2x, ĽDK - 3x. Pomocné vyšetrenia boli vykonané 19.01.2004, na oboch
predkoleniach vizualizované insuficientné Cocket.perforátori - vľavo Cocket.I.,II.,III., vpravo Cocket.II.,
III.. Zo súhrnu operácie vyplynulo, že operačný výkon pozostával z resekcie perforátorov endoskopicky
- SEPS, v pooperačnom období bez komplikácií, po kontrolnom preväze a naložení kompresívnej
elastickej bandáže bola dňa 21.01.2004 navrhovateľka v ranných hodinách prepustená do domáceho
ošetrenia. Odporúčanie pre pacientku bola prísna redukčná diéta - schudnúť aspoň 15 kg, chronická
medikácia bez zmeny, kompresívna elastická bandáž a ďalšia kontrola a stehy podľa dohovoru s
operatérom.
Z lekárskej správy zo dňa 13.02.2004 vypracovanej totožným lekárom vyplynulo, že pacientka prišla
na kontrolné vyšetrenie pre poruchu citlivosti na ľavej plante a intermitentné pálivé bolesti v ľavej nohe.
Doporučené neurologické vyšetrenie, medikamentózna liečba, kontrola podľa potreby.
Zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie u MUDr. Vladimíra Suchého ( NsP Milosrdní bratia, spol.
s.r.o. ) súd konštatoval, že navrhovateľka sa podrobila neurologickým vyšetreniam v dňoch 22.04.2004,
04.05.2004, 13.05.2004, 29.06.2004, 08.09.2004 22.03.2005, 16.09.2005, 28.09.2005, 21.10.2005, mal
súd podrobne preukázaný priebeh zdravotného stavu po operačnom zákroku SEPS.
Z lekárskej správy I. Neurologickej kliniky FNaLFUK súd konštatoval, že navrhovateľke bolo vykonané
elektromyografické vyšetrenie dňa 22.04.2004, kde bolo zistené, že rýchlosti vedenia motorových
vlákien n.peroneus vľavo a n.tibialis vpravo sú v norme, pri stimulácii n.tibialis vpravo veľmi nízka
amplitúda M-odpovede, vľavo sa pri snímaní povrchovými elektródami odpoveď nepodarilo zachytiť.
Z lekárskych nálezov po vykonaní EMG vyšetrenia na uvedenej neurologickej klinike v dňoch
12.07.2004, 13.08.2004, 20.04.2005 mal súd preukázaný konečný stav navrhovateľky s diagnózou
ľahkej neurogénnej lézie a stredne ťažkej neurogénnej lézie na dolných končatinách.



Súd sa oboznámil s potvrdeniami o jednotlivých platbách zo strany navrhovateľky a to zo dňa
28.04.2005 vo výške 570,- Sk u MUDr. Valachovičovej ( neurológ - odborný lekár pre FBLR ), zo dňa
19.05.2005 - 720,- Sk, 06.04.2005 - 480,- Sk, 12.04.2005 - 600,- Sk, 21.03.2005 - 350,- Sk, 31.03.2005
- 600,- Sk, 21.02.2005 - 600,- Sk, 09.03.2005 - 600,- Sk, 12.01.2005 - 1.200,- Sk, 02.02.2005 - 850,-
Sk, 02.12. ( bez uvedenia roku ) vo výške 800,- Sk, 21.12.2004 - 800,- Sk, 22.11.2004 - 1.100,- Sk,
26.11.2004 - 800,- Sk, 12.10.2004 - 200,- Sk, 19.10.2004 - 850,- Sk, 27.09.2004 - 3.400,- Sk, 04.10.2004
- 400,- Sk, 14.09.2004 - 1.450,- Sk - všetko platené v neštátnom zdravotníckom zariadení uvedenej
odbornej lekárky.
Súd sa ďalej oboznámil s pokladničnými blokmi z lekární za nákup liekov ako Pyridoxin, Molitan, suchý
zips, Idealflex obvínadlo, Thiamin, a iné, ktoré sumy si uplatňovala titulom liečebných nákladov, takisto
predložila doklad o zakúpení TENS stimulátora vo výške 4.400,- Sk.
Súd sa oboznámil s potvrdením navrhovateľky od jej zamestnávateľa o príjme mesačne s rozpisom za
rok 2003, 2004, potvrdením o nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne, z ktorého bolo potrebné
vychádzať pri posudzovaní ostatných nárokov navrhovateľky popri náhrade škody na zdraví titulom
bolestného a SSU.
Z odpovedi na sťažnosť navrhovateľky zo dňa 20.02.2006 bolo konštatované, že odporca vychádzajúc
z dostupnej dokumentácie mal za to, že obojstranné poškodenie tibiálneho nervu je objektívne
verifikované ako priamy následok operačného výkonu SEPS, nevyplynulo však úmyselné zavinenie,
ani hrubá nedbalosť zo strany zdravotníckeho personálu, ktoré by mohlo viesť k vzniku predmetnej
komplikácie.
V reakcii na list navrhovateľky vo veci náhrady škody zo dňa 16.05.2006 odporca poukázal, že takýto
neželaný stav po operačnom zákroku u tohto typu operácii sa môže vyskytnúť aj v prípadoch, ak operatér
postupuje so všetkou odbornou zodpovednosťou lege artis, k pooperačným komplikáciám nedošlo
následkom neodborného postupu, alebo pochybením operatéra, resp. ani v dôsledku nedbanlivosti.
Z lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Vladimírom Suchým neurológom, FNsP Milosrdní bratia
spol. s r.o. zo dňa 02.04.2007 súd konštatoval bodové
hodnotenie bolestného u navrhovateľky vo výške 268,125 bodov.
- 232c - kompletná lézia tibiálneho nervu ľavej DK - 130 bodov ( plne ), zvýšené o 65 bodov pre zdĺhavú
liečbu a opakované injekcie, spolu 195 bodov
- 232b - ťažká porucha tibiálneho nervu pravej DK - 48,75 boda ( 3 zo 65 ), zvýšené o 24,375 pre
zdľhavú liečbu a opakované injekcie, spolu 173,125 bodov
hodnotenie SSU vo výške 100 bodov
- 428 - denervácia periférnej vetvy n.tibialis vľavo - 50 bodov
- 428 - stredne ťažká lézia n.tibialis vpravo so sanáciou dlhšou než 1 rok - 50 bodov
spolu 368,125 bodov

Zo znaleckého posudku MUDr. Róberta Garaya, CSc., zo dňa 02.04.2007 predloženého ako listinný
dôkaz navrhovateľkou súd konštatoval bodové
hodnotenie bolestného vo výške 170,625 bodov
- 232b - poranenie píšťalového nervu vľavo s prerušením vodivých vlákien - 65 bodov, zvýšené o 50 %
z dôvodu vzniku neuropatickej bolesti, spolu 97,5 bodov
- 232b - poranenie píšťalového nervu vpravo s prerušením vodivých vlákien - 48,75 bodov
( 3 zo 65 bodov ), zvýšené o 50 % z dôvodu vzniku neuropatickej bolesti
hodnotenie SSU vo výške 75 bodov
- 428b - obrna píšťalového nervu vľavo distálnej časti s postihnutím funkcie prstov - 50 bodov
- 428b - obrna píšťalového nervu vpravo distálnej časti s postihnutím funkcie prstov - 25 bodov ( 1
z 50 bodov )
spolu 245,625 bodov

Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že roky trpela chronickou žilovou nedostatočnosťou, problémy
mala už ako 14 ročná, v roku 2003 sa podrobila klasickej operácii krčových žíl, ktorá nebola jedinou,
išlo o odstránenie povrchových žíl na nohách, v dôsledku čoho cítila úľavu, u každého pacienta je to
individuálne a v podstate touto operáciou došlo k oddialeniu recidívy, operáciu jej navrhol MUDr. Lofaj,
aby nemala v budúcnosti problémy, t.j. k recidívam krčových žíl by tak často nedochádzalo ani k opuchom
nôh, navrhovaná operácia bola v podstate iná, aké jej robili doposiaľ, súhlasila, verila, že to oddiali
recidívu, malo ísť jednoznačne o zlepšenie jej zdravotného stavu, žiaden lekár by sa nevyjadril, či
dôjde k úplnému odstráneniu týchto problémov, teda v tomto zmysle sa s lekárom ani nerozprávala.
Navrhovateľka uviedla, že pooperačná bolesť bola ukrutná, po nociach jej dávali opioidné analgetiká,



nohy ju pálili, mala pocit, akoby jej zaživa rezali nohy, 2 dni po prepustení z nemocnice sa sťažovala Dr.
Lofajovi na nespavosť, nemožnosť postaviť sa a ukrutné bolesti, čo menovaný vyhodnotil ako počiatočné
pooperačné príznaky, navštívila ho asi po 10 dňoch v rámci dohodnutej pooperačnej kontroly, pociťovala
pálivú bolesť, stratu citlivosti na nohách, kŕče do prstov, postavila sa len za pomoci barlí, pri skúške
citlivosti na nič nereagovala, bola poslaná na neurológiu kde bolo konštatované asi poškodenie nervov u
spádového lekára, následne bola odoslaná na neurológiu do štátnej nemocnice, kde jej robili špeciálne
vyšetrenie nervu EMG, na ĽDK zistené 100 % - né poškodenie nervov, na PDK ťažké poškodenie,
toto vyšetrenie bolo opakované s totožným výsledkom, na neurochirurgii na Kramároch mali zvážiť
eventuálne suturu - nadpojenie preťatého tibiálneho nervu na oboch končatinách, úspešnosť bola len
na 60 %, operáciu jej dali na zváženie, v podstate by bola prvá v SR, ktorej by robili mikrochirurgiu nôh a
to za po konzultácii s českými lekármi s tým, že do roka jej vyrastú kýptiky týchto nervov - nikdy nebudú
rovnocenné s tými predtým a nebude teda viesť plnohodnotný život, je možné že do roka - dvoch od
operácie z januára 2004 sa motorika u nej obnoví, avšak senzitívna zložka tela nie, teda chodenie po
nerovnom povrchu je problematické. Navrhovateľka poukázala, že zo strany jej obvodnej lekárky bol
návrh na trvalú invaliditu, ona však toto odmietla, denne 3 - 4 hodiny tvrdo cvičila, čím sa dopracovala
k tomu, že chodí bez pomoci barlí, v tom čase bola na tom veľmi zle psychicky, pomáhal jej manžel,
nie je teda ani len v čiastočnom invalidnom dôchodku, po 7,5 mesačnej PN od 01.09.2004 nastúpila
na to isté pracovisko s tým istým zaradením ako odborný pracovník, ide o sedavú prácu za počítačom
- prácu, ktorú vykonávala i pred operáciou. Navrhovateľka uviedla, že 2 roky po operácii musela chodiť
vo vysokých šnurovacích topánkach o 1 číslo väčších na fixáciu nôh, nemôže chodiť na žiadnu turistiku
ako predtým, nemôže šoférovať, nakoľko nemá cit v ploskách nôh, v minulosti pasívne lyžovala na
bežkách - v súčasnosti takisto nie je možné, čo sa týka plávania prejde k vode len po hladkom povrchu,
v prípade nerovného povrchu stráca rovnováhu. Navrhovateľka uviedla, že od poslednej operácie nemá
nové krčové žily, veľký problém jej robí chôdza po schodoch, dodnes má stratu citlivosti v nohách,
dokáže chodiť len v topánkach bez podpätkov, čím je vyradená z dámskeho spoločenského oblečenia,
dodnes pretrvávajú bolesti v prstoch na oboch nohách, stále rehabilituje, aby sa jej stav nezhoršoval,
odmietla akýkoľvek návrh na posúdenie prípadnej invalidity, robili jej opakovane EMG vyšetrenie spolu
3x s výsledkami ľahkej neurogénnej lézie na PDK a stredne ťažkej neurogénnej lézie na ĽDK, ktorý stav
pretrváva doposiaľ a podľa všetkého nie je možné zlepšenie, uviedla, že o predmetnej operácii SEPS
sa prvý krát dozvedela v októbri 2003, bolo jej prezentované, že majú tieto operácie u nás úspech, podľa
všetkého sa vykonávali len pár rokov, a teda išla s dôverou na túto operáciu, ktorú vykonával odporca
ako jediný na Slovensku. Navrhovateľka uviedla, že rodinný život sa jej nezmenil, všetko funguje ako
predtým, stále je vydatá, po psychickej stránke sa však z nej stal introvert v dôsledku vyradenia zo
spoločnosti, sama sa so sebou vyrovnáva tak, aby nezaťažovala okolie. V rámci otázok uviedla, že
nebola poučená o rizikách ošetrujúcim lekárom MUDr. Lofajom, ani o tom, že môže dôjsť k poškodeniu
nervov.
Z ďalšieho výsluchu navrhovateľky po prvom vrátení spisu z odvolacieho súdu táto uviedla, že nebola
informovaná o možnostiach rizík daného operačného zákroku a prognóze, ktorá nastupovala, poučenie
podpisovala na izbe, kde jej ho priniesla zdravotná sestra a na otázku čo podpisuje, odpovedala, že je
to súhlas s operačným zákrokom - uvedené považovala navrhovateľka za kľúčovú chybu a jedinú chybu
doktora Lofaja (t. j. postup ošetrujúceho lekára), ktorý ju nepoučil o rizikách, teda lekár jej len navrhol
tento spôsob operácia a žiadnym spôsobom ju o následkoch nepoučil. Na otázku súdu však uviedla, že
od tejto spornej operácie už nemá vôbec problémy s cievami, netrpí vôbec zápalmi žíl. Na ďalšiu otázku
súdu prečo sa nerozhodla pre inú z navrhovaných operácií, navrhovateľka uviedla, že operačný výkon
SEPS bola novšia metóda a podľa doktora by touto operáciou mali ustúpiť problémy, t. j. problémy s
cievami a žilami, čo sa v podstate i stalo (má však jemný opuch v oblasti členkov).
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky vyplynulo, že sa jedná o dve rozdielne veci a to diagnózu
navrhovateľky - krčové žily a samotné poškodenie nervov, ku ktorému došlo až po operácii a teda nie v
dôsledku diagnózy, poukázal, že navrhovateľka podpisovala len súhlas s operáciou a nie informovaný
súhlas, nakoľko v čase operácie bol účinný zákon č. 277/1994 Z.z., kedy v našom právnom systéme
informovaný súhlas pacienta ešte nebol zavedený.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu vyplynulo, že s návrhom nesúhlasí v celosti, žiadal ho zamietnuť
z dôvodov uvedených v písomných vyjadreniach ( absencia príčinnej súvislosti, konanie lekára lege
artis ), namietal samotný základ uplatňovaného práva, takisto uviedol, že navrhovateľka výhľadovo o
indikácii operačného zákroku vedela už 09.10.2002, nesúhlasil s jej tvrdením, že o rizikách operácie
nebola informovaná, takisto nie je možné, aby dostávala opioidné analgetiká, keďže je na ne alergická,
všetky lieky sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácii,



Zo svedeckej výpovede MUDr. Petra Lofaja, ako aj ním predložených ambulantných nálezov a
protokolov o vyšetreniach navrhovateľky ( predložených súdu so súhlasom navrhovateľky ) vyplynulo,
že bola k nemu v októbri 2002 odoslaná obvodným lekárom s tým, že predtým absolvovala operáciu
krčových žíl na dolných končatinách, vrátane odstránenia hlavnej povrchovej žily, túto vyšetril z
dôvodu, že si sťažovala na únavu, tŕpnutie, bolesti, čo vyplynulo i z doporučujúcej lekárskej správy,
poslal ju na ultrazvuk, nakoľko trpela zápalmi žíl a na podstúpenie nejakej operácie musela byť
priechodnosť hlbokého žilového systému na končatinách, výsledok svedčil o priechodnosti, má však
nedostatočnosť novovytváraných svalových spojoch medzi povrchovým a žilovým systémom ( rozšírený
hlboký žilový systém a znížený tónus žilných stien ), doporučil jej medikamentóznu liečbu, cvičenie a
špeciálne zdravotné pomôcky, konštatoval v správe, že výhľadovo je indikovaný mediskopický výkon,
navrhovateľka ho opätovne navštívila v júni 2003 s opätovnými opuchmi a keďže jej doterajšia liečba
nepomáhala, objednal ju na operáciu recidívy varixov na 13.10.2003 ( 1 dňová hospitalizácia ), kde
previedli lokálny výkon na operácii odstránenia varixov na oboch DK, bola prepustená do domáceho
ošetrenia, kontrola 22.10.2003, neboli komplikácie, až na miernu bolestivosť ĽDK tesne pod kolenom
- bol tu vstrebávajúci sa hematóm, svedok odstránil stehy, doporučil bandáž, liečbu medikamentmi,
opätovná kontrola 19.11.2003, kedy ju oboznámil s možnosťami dvoch operačných zákrokov ( tzv.
Lintonova operácia a zákrok SEPS ), riadne navrhovateľku poučil o priebehu celej operácie, o ktorej
možnosti ( SEPS ) ju upozornil už v roku 2002, táto sa dobrovoľne rozhodla, podrobila sa operácii ( ĽDK
endoskopicky vypreparované, skeletizované 4 na pravom predkolení, výkon bol bezproblémový zhruba
20 minút, pokračovalo sa s druhou končatinou, zhruba 15 minút, následne prepustená do domáceho
ošetrenia. V rámci otázok svedok uviedol, že sa jednalo o špeciálny prístroj asi rok starý, pracovali
na ňom riadne zaškolení lekári, žiadne problémy s týmto prístrojom neboli ani pred ani po operácii
navrhovateľky, vykonali s ním desiatky operácií a žiadni pacienti nemali problémy, svedok uviedol, že za
každých okolností sa pacient poučuje pred podpisom vyhlásenia o zmysle operácie a operačnej techniky,
priebeh operácie bol bez komplikácií, hladký, nakoľko spojky u navrhovateľky boli dobre vizuálne a
preto i samotná operácia jednej i druhej končatiny trvala v pomere iných operácií tohto druhu kratšie,
svedok nemal k dispozícii žiadne neurologické vyšetrenie navrhovateľky, ani ju neposielal k neurológovi,
poslal ju k neurológovi po operácii pre jej subjektívne ťažkosti, uviedol, že súvis medzi jeho operačným
výkonom a neurologickým vyšetrením nie je žiadny, nakoľko u navrhovateľky sa nevyskytli žiadne zmeny
atrofie svalových skupín, potvrdil, že navrhovateľka mala diagnózu lymfedem ( mäkký opuch dolnej
končatiny, kedy sa v podkožnom tkanive hromadí lymfatický mok ), pričom krčové žily sú vyliečiteľné,
pri chorobe lymfatického systému sa choroba dá len zmierniť, svedok poukázal, že operácia ako taká
sa nevykonávala v miestach, kde sa nachádzali nervové štruktúry.
Po opätovnom výsluchu MUDr. Lofaja po vrátení spisu z odvolacieho súdu tento uviedol, že si pamätá
navrhovateľku ktorá ho navštívila v minulosti s jej zdravotnými problémami, načrtol jej možnosť operácie
SEPS (surfacial endoskopicy perforator surgery), nakoľko pacientka v tom čase trpela opuchmi končatín
ktoré sa skladali z dvoch zložiek 1/ lymfatická, 2/ žilná nedostatočnosť, v minulosti bola viackrát
operovaná v tejto súvislosti v iných zdravotných zariadeniach, podpísala informovaný súhlas v roku 2004
- totožný pre všetky druhy operácií, vykonali sonografiu hlbokého žilového systému, indikovali operáciu
transfasciálnych spojov - SEPS, o priebehu tohto typu operácie bola riadne poučená, bol presvedčený
že všetky otázky, ktoré mu navrhovateľka položila zodpovedal, samozrejme hovorili i o možnom
pooperačnom vývoji a následkoch - na základe čoho sa vlastne rozhodli operovať - očakávali zmenšenie
opuchov, podotkol, že možnosť tejto operácie bola s navrhovateľkou viackrát predebatovaná. Na
vysvetlenie lekár uviedol, že zákrokom SEPS podľa jeho vedomia a svedomia nebol poškodený tibiálny
nerv navrhovateľky, nakoľko každý perforátor alebo spojka bola po vypreparovaní vizualizovaná na
obrazovke endoskopickej veže a bezpečne elektrokoagulovaná, pričom v mieste resekcie perforátorov
nervus tibialis neprebieha. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky mohli nastať nefunkčnou elastickou
kompresívnou bandážou, pravdepodobne došlo k zatečeniu malého množstva krvi smerom distálne -
dole do miesta nervovo- cievneho zväzku, preto sa ťažkosti pacientky objavila až niekoľko dní po operácií
a nie bezprostredne po nej. Svedok uviedol, že je možné lokálnou kompresiou nervu spôsobiť jeho
denerváciu resp. poruchu vedenia týchto nervov.
Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2008, vypracovaného MUDr. Imrichom Lukáčom, CSc. dňa
12.01.2009 vyplynulo, že u navrhovateľky došlo k poškodeniu nervu - nervus tibialis na obidvoch
predkoleniach.
Znalec vyhodnotil uvedené titulom bolestného nasledovne:
- 232c - kompletná lézia tibiálneho nervu vľavo - 130 bodov
- 232b - ťažká porucha tibiálneho nervu vpravo - 48,75 bodov ( 3 zo 65 bodov )
bolestné zvýšené pre bolestivý spôsob liečby o polovicu ľavé predkolenie - 65 bodov



bolestné zvýšené pre bolestivý spôsob liečby o polovicu pravé predkolenie - 24,38 bodov
spolu 268,13 bodov.
Titulom SSU nasledovne:
- 428b - obrna nervus tibialis vľavo - dist.časť - 50 bodov
- 428b - obrna nervus tibialis vpravo - dist.časť - 25 bodov ( 1 z 50 bodov )
zvýšenie SSU na dvojnásobok vzhľadom na dopad na ďalší život navrhovateľky a jej vek - spolu 150
bodov.
Znalec poukázal, že kvalita života navrhovateľky sa zmenila, chôdza je menej stabilná, je znížená
citlivosť na dotyk na ploskách nôh, má problémy s obuvou, nemôže nosiť topánky s podpätkom,
potrebuje pevnú obuv o dve čísla väčšiu, nemôže šoférovať, pestovať turistiku, je tu určité obmedzenie
v obliekaní vzhľadom na obuv, stav je trvalý, podstatné zlepšenie zdravotného stavu už nemožno
očakávať, vhodné je pre ňu sedavé zamestnanie, nie sú vhodné povolania spojené s dlhšou chôdzou,
státím, chôdzou do schodov, do prudkého svahu, šoférovaním. V rámci celkovej genézy zdravotného
stavu navrhovateľky v znaleckom posudku a teoretických poznámok znalca na bližšie vysvetlenie v
súvislosti s neurochirurgiou znalec v poznámkach k danému prípadu uviedol, že v spornom prípade
došlo zrejme k poškodeniu nervu, trpí následkami, ktoré súvisia s operáciou kŕčových žíl, pred operáciou
takéto ťažkosti neboli prítomné, je to následok operácie.
Dodatkom č. 1 k Znaleckému posudku č. 8/2008 doc. MUDr. Imricha Lukáča, CSc. vyplynulo, že
k poškodeniu uvedených nervov podľa znalca došlo pri operácii, v teoretickej poznámke to uvádza
poznámkou z literatúry, takéto poranenia sa skutočne vyskytujú. V tomto prípade k poškodeniu nervov
podľa znalca došlo iatrogénne pri operácii varixov, je to jasná príčina vzniknutých problémov, bez
operácie by k tomu stavu nedošlo. V súvislosti s nefunkčnosťou elastickej bandáže, ktorá mohla spôsobiť
poškodenie nervu tibialis znalec poukázal, že v teoretickej rovine by to bolo možné ako to už vysvetlil
pred tým, avšak trval na tom, že v tomto prípade nefunkčná bandáž poranenie nervov nespôsobila
rozhodne, je to dôsledok operácie.
So samotného výsluchu svedka - znalca dr. Lukáča vyplynulo, že pracuje ako neurochirurg a pod
jeho pozíciu nespadá cievna chirurgia v súvislosti s varixami, táto spadá pod odvetvie chirurgia. Na
vypracovanie znaleckého posudku bol však kompetentný, nakoľko keď príde k poškodeniu nervu,
musí nasledovať diagnostika, ktorú robí neurológ alebo aj v spolupráci neurochirurg, tak ako to bolo v
tomto prípade a rekonštrukčnú operáciu (nápravu tohto stavu) indikuje neurochirurg. Znalec rozpor v
pôvodnom znaleckom posudku a jeho dodatku odstránil, tak že sa pridržiaval dodatku podľa ktorého k
poškodeniu došlo pri operácii varixov. Poukázal i na skutočnosť, že nervus tibialis prebieha blízko vedľa
cievnych štruktúr a práve tá tesná súvislosť pri operácii, keď sa to robí endoskopicky je príčinou, že
koagulácii alebo pri resekcii varixov môže sa zachytiť nerv a týmto spôsobom sa môže poškodiť, znalec
podotkol, že na predkolení navrhovateľky bol už zmenený terén, pretože tam boli už predošlé operácie.

Predmetom konania je náhrada škody na zdraví titulom bolestného, titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, náhrada straty na zárobku počas práceneschopnosti, náhrada účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného stavu z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd s poukazom na citované ustanovenia zákona vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi ( odporca
upustil od kontrolného znaleckého posudku i výsluchu svedka MUDr. Biskadského ), a na ktorých
vykonaní v priebehu konania zotrvali, ďalej vykonal dôkaz výpisom z obchodného registra odporcu,
lekárskymi správami zo zdravotnej dokumentácie so súhlasom navrhovateľky predloženými svedkom
MUDr.Lofajom.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za



škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú ; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).
Základnými atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
1/ porušenie právnej povinnosti
2/ existencia škody
3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
4/ zavinenie
Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom- peniazmi. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t.j. jedným
z predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný vzťah. Pri stanovení výšky náhrady škody
spôsobenej na veci je treba vychádzať z nákladov ( ich ceny ), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie
veci do pôvodného stavu ( § 442 ods.1 O. z.), zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach
súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, tak základom,
pre určenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú potrebné k tomu, aby odškodnenie bolo
poskytnuté inak ako uvedením veci do pôvodného stavu.
Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide a nie
je možné ju zamieňať so súvislosťou časovou. Príčinná súvislosť medzi zavineným konaním odporcu
a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu len pravdepodobnosť. Pokiaľ niektorá zo
skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok
nebol nastal, je potrebné posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, pričom
dôkazná povinnosť ohľadom protiprávneho úkonu a príčinnej súvislosti má poškodený navrhovateľ.
Príčinná súvislosť v danom prípade je však sporná.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Nároky zo škody na zdraví podrobne upravovala Vyhláška č.32/1965 Zb., účinná od 01.05.1965 ( 1 bod
á 10 Sk ) v znení neskorších právnych predpisov a to zákon č. 78/1981 Zb. ( 1 bod á 15 Sk ) - účinný od
01.09.1981, zákon č. 47/1995 Zb. ( 1 bod á 30 Sk ) - účinný od 01.04.1995, pričom od 01.04.1999 bola
v platnosti novela zákon č. 19/1999 Z.z. (60,- Sk á 1 bod ) a zákonom č. 437/2004 Z.z. s účinnosťou od
01.08.2004 došlo k zrušeniu citovaných právnych predpisov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z.z. - prechodné a záverečné ustanovenia, podľa ktorých na bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto
dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom, pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného , alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazový
príplatok podľa všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.
Podľa § 449, ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené
s liečením.

Navrhovateľka si uplatňovala náhradu škody na zdraví titulom bolestného i náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, domáhala sa mimoriadneho zvýšenie bolestného i SSU o 7-násobok. Keďže
sa jedná o dva samostatné nároky individuálne posudzované zo strany súdu, náhradou za bolesť sa
rozumie peňažné odškodnenie bolestí vytrpených pri úraze, resp. akejkoľvek škodnej udalosti, ako i po
ňom počas liečenia, rehabilitácií a pod.. Naopak náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
rozumie peňažné odškodnenie trvalého zdravotného poškodenia, ktoré má nepriaznivé následky pre
výkon životných úkonov, uspokojovanie osobných potrieb, uplatnenie sa pri styku s ľuďmi ( nemusí ísť
o viditeľné poškodenie ). Navrhovateľka si ďalším nárokom uplatňovala náhradu za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti a v neposlednom rade i náhradu nákladov spojených s liečením ako
súčasťou náhrad poskytovaných pri škode na zdraví.



V tejto súvislosti treba opätovne uviesť, že na to, aby súd mohol pristúpiť k posudzovaniu nároku
navrhovateľky na náhradu škody na zdraví ( bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia ), musel sa
vyporiadať v prvom rade so skutočnosťou, či boli splnené všetky atribúty zodpovednosti za škodu podľa
§ 420 OZ, vychádzajúc z podaní i obsahu spisu mal za to, že navrhovateľka si uplatňuje nárok podľa
všeobecnej zodpovednosti odporcu t.j. § 420 OZ.
Pri posudzovaní návrhu čo do základu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. podľa všeobecnej
zodpovednosti odporcu je potrebné uviesť, že predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia
byť splnené kumulatívne, teda vznik škody ( v danom prípade škoda na zdraví ), porušenie právnej
povinnosti ( konanie škodcu ) a príčinná súvislosť s konaním odporcu a vznikom škody, patria medzi
základné predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody je otázku skutkovou, nie právnou. Z hľadiska naplnenia príčinnej
súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže postačiť samotné pripustenie
možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného konania odporcu, naopak musí byť táto príčinná súvislosť
s istotou daná - zistená, čo nebolo jednoznačne v danom prípade preukázané.
Z vykonaného dokazovania, ako aj pri postupe v intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, súd konštatoval že aj pri postupe „lege artis“ môže dôjsť k nechcenému poškodeniu
zdravia (nervu) čo je možné označiť ako „vitium artis“ ako doslovný preklad- „chyba umenia“, čo sa
vzťahuje na tento konkrétny prípad. Tento termín sa používa k vysvetleniu možných omylov a chýb,
vzniklých neúmyselne pri rôznych spôsoboch terapie, názory na ne môžu byť rozporné, nie je možné ich
pripisovať na vrub použitej techniky, nie sú závislé na použitých prístrojoch, avšak pochybením ľudského
faktora ovplyvnené môžu byť, teda z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k poškodeniu nervov
došlo pri operácii, ide o pochybenie - t.j. porušenie povinnosti, a to síce neúmyselné a nevedomé,
ale urobené z nevedomej nedbanlivosti, keď samotná lekárska veda takéto komplikácie pripúšťa. Súd
teda vyhodnotil, že v postupe operátora došlo k pochybeniu, čo bolo príčinou poškodenia zdravia
navrhovateľky a boli naplnené atribúty § 420 ods. 1 O.z., boli splnené predpoklady zodpovednosti za
škodu 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ príčina súvislosť medzi nimi, pričom preukázané
zavinenie sa predpokladá a to všetko s prihliadnutím na závery znalca zhora uvedené, vzhľadom na
uvedené súd návrhu vyhovel a ostatné nároky zo základu takisto priznal navrhovateľke, ako dôvodné v
zmysle zhora uvedených ustanovení hmotného práva.
Súd teda vyhodnotil, že k poškodeniu zdravia došlo pri operačnom zákroku s poukazom na „vitium artis“,
a napriek odôvodneniu predchádzajúceho meritórneho rozhodnutia v súvislosti s Etickým kódexom
zdravotného pracovníka, článkom 40 Ústavy SR, zasahujúcich právnych predpisov do všetkých oblastí
poskytovania zdravotnej starostlivosti, t.j. zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, v čase
operačného výkonu to bol zákon č. 277/1994 Z.z., zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti, zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a iné, ako aj z pohľadu
ochrany práv pacientov z hľadiska zmluvného vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti v súvislosti s poskytnutím informácii o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia
zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia zdravotnej
starostlivosti ďalej neskúmal okolnosti informovanosti navrhovateľky ako pacientky o pripravovanom
zákroku.
Súd mal preukázané, že navrhovateľka od svojich 14. rokov trpela stavom po strippingu, vo svojich
53. rokoch sa podujala na operáciu ako pracovníčka v zdravotníctve, predtým absolvovala množstvo
operačných zákrokov, bola jej diagnostikovaná chronická fáza ochorenia - venózna insuficiencia, čo však
je v danej veci právne irelevantné.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že operujúci lekár síce využil poznatky vedy, ktoré sa realizujú
už aj na území Slovenskej republiky (SEPS), avšak pri operačnom zákroku došlo k nechcenému
poškodeniu zdravia- nervu („vitium artis“).
Z vykonaného znaleckého posudku a jeho doplnenia dodatkom č. 1 mal súd preukázané , že skutočne
k poškodeniu NT u navrhovateľky došlo práve týmto operačným výkonom.

Vzhľadom na všetko zhorauvedené súd návrh v časti náhrady škody titulom bolestného i sťaženia
spoločenského uplatnenia vyhovel v celosti (§ 444 O.z.).

V súvislosti s ďalšími nárokmi navrhovateľky, súbežne uplatňovanými s náhradou škody na zdraví, t.
j. náhradou straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti ( obdobie od 1.1.2004 do 31.8.2004),
ďalej nákladmi účelne vynaloženými s liečením navrhovateľky a ostatné súd sa stotožnil s predloženými
listinnými dôkazmi zhorauvedenými zo strany navrhovateľky a priznal jej ich plnú náhradu s poukazom



na zhorauvedené ustanovenia hmotného práva (§ 446, § 449 ods. 1 O.z.). Súd sa teda nestotožnil s
tvrdením odporcu ohľadom zamietnutia týchto nárokov, keďže nemajú oporu v zákone (mzdové nároky
riadne vypočítané, vynaložené náklady na liečenie preukázané i keď išlo čiastočne o nadštandardné
náklady pri nákupe prístroja TENS, avšak nie je možné sa formalisticky pridržiavať skutočnosti, že
liečenie je možno dosiahnuť aj na základe verejného zdravotného poistenia).

Vo zvyšku návrhu, konkrétne uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamietol (§ 517 ods. 1, 2 O.s.p.),
nakoľko odporca sa nedostal do omeškania s plnením, toto bude aktuálne jedine v prípade, ak rozsudok
nadobudne právoplatnosť a odporca nebude plniť v zmysle uloženia povinnosti v lehote 3 dní, teda
do omeškania sa dostane až nasledujúcim dňom po uplynutí tejto lehoty v prípade neplnenia. V tejto
súvislosti súd poukazuje na notoricky známu judikatúru.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., s tým že navrhovateľke priznal plnú
náhradu trov konania, i keď mala čiastočný neúspech (zamietnutie príslušenstva pohľadávky), nakoľko
vyhodnotil tento neúspech len v nepatrnej časti.

Navrhovateľke priznal ich plnú náhradu, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 10 040,08
€, vyčíslených podľa Vyhlášky MS SR č. 240/90 Z.b., (hodnota veci 2 440,00 Sk), č. 163/2002 Z.z.,
( hodnota veci 7 968 Sk), a č. 655/2004 Z. z.( hodnota veci 8 150 Sk) o odmenách a náhradách advokátov
v platnom znení v spornom období a to nasledovne:

Rok 2006
- prevzatie a príprava á 8 150 Sk
- podanie návrhu na súd á 8 150 Sk
- 2 krát režijný paušál do 31.12.2006 á 328 Sk

Rok 2007
- 3 krát účasť na pojednávaniach (5.2., 13.3., 1.10.2007) á 8 150 Sk
- 2 krát písomné podanie vo veci samej ( 5.4. a 12.9.2007) á 8 150 Sk
- 5 krát režijný paušál do 31.12.2007 á 890 Sk
spolu 2 320,97 € pri konverznom prepočte z Sk všetko vrátane DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky)

- ďalej 2 krát účasť na pojednávaní (26.11.2007 a 27.2.2008) á 7 150 Sk
- písomné podanie vo veci samej (12.12.2007) á 7 150 Sk
- 2 krát režijný paušál do 31.12.2007 á 178 Sk
- 1 krát režijný paušál á 190 Sk
spolu 730,13 € pri konverznom prepočte z Sk všetko vrátane DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky)

Rok 2009
- rokovanie s klientom (10.6.2009) á 237,34 €
- účasť na pojednávaní (15.6.2009 ) á 237,34 €
- písomné podanie (14.7.2009) á 237,34 €
- 3 krát režijný paušál do 31.12.2009 á 6,95 €
spolu 1 755,60 € všetko vrátane DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky)

- 2 krát účasť na pojednávaní 28.9. a 26.10.2009 á 253,94 €
- 2 krát režijný paušál do 31.12.2009 á 6,95 €
spolu 626,14 € všetko vrátane DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky)

- 10 krát účasť na pojednávaní v dňoch 9.12.2009, 15.3.2010, 8.2.2012, 19.3.2012, 14.1.2013,
14.3.2013, 19.7.2013, 12.11.2014, 30.9.2015 a 14.12.2015, - á 253,94 €
- 7 krát písomné podanie (5.11.2009, 18.5.2010, 29.3.2012, 31.7.2012, 8.10.2013, 10.11.2014,
2.12.2015) - á 253,94 €
- 2 krát režijný paušál do 31.12.2009 - á 6,95 €
- 2 krát režijný paušál do 31.12.2010 - á 7,21 €
- 4 krát režijný paušál do 31.12.2012 - á 7,63 €
- 4 krát režijný paušál do 31.12.2013 - á 7,81 €
- 2 krát režijný paušál do 31.12.2014 - á 8,04 €



- 3 krát režijný paušál do 31.12.2015 - á 8,39 €
spolu 5 337,97 €, všetko vrátane DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky)

t.j. 7 právnych úkonov z istiny 331 757,00 Sk za jeden právny úkon bez RP a DPH- 8 150,00 Sk do
1.10.2006, ďalej 3 právne úkony z istiny 233 169,50 Sk bez RP a DPH- 7 150 Sk do 27.2.2008, ďalej
3 právne úkony z tej istej istiny bez RP a DPH- 237,34 € do 14.7.2009, ďalej 2 právne úkony z istiny
8 436,95 € bez RP a DPH- 253,94 € do 26.10.2009, ďalej 17 právnych úkonov z istiny 9 628,38 € bez
RP a DPH- 253,94 € do 12.11.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia , písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O.s.p. ).