Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.

Súd: Okresný súd Bratislava III Spisová značka: 11Cpr/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219756 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314219756.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky : Q.. B. K., bytom Z. č. XX, O., zastúpená JUDr. Ladislavom Sirankom, advokátom, so sídlom Vajnorská č. 89, Bratislava, proti odporcovi : Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., so sídlom Pod krásnou Hôrkou č. 1, Bratislava, IČO: 35971126, zastúpený JUDr. Matrou Srncovou, so sídlom Koceľova č. 9, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto r o z h o d o l : Návrh sa zamieta. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 28.08.2014, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.3.2014, je neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.12.1979 uzatvorila pracovnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu. Podaním, ktoré bolo doručené dňa 24.03.2014 odporca prejavil vôľu skončiť s ňou pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, z organizačných dôvodov, v dôsledku nadbytočnosti u zamestnávateľa. Navrhovateľka požadovala, aby ju odporca naďalej zamestnával, odporca však zotrval na rozhodnutí skončiť pracovný pomer. Poukazovala na to, že zámer odporcu, skončiť pracovný pomer, nemá oporu v ustanoveniach platného právneho poriadku a to tak po formálnej, ako aj vecnej stránke. Výpoveď bola podpísaná generálnym riaditeľom, nie povereným alebo splnomocneným zástupcom odporcu, ani štatutárnym zástupcom v zmysle obchodného registra. Ďalší formálny nedostatok navrhovateľka vidí v tom, že odporca nesplnil povinnosť ponúknuť jej vhodnú prácu. Pochybnosť o legitímnosti vzbudzuje aj postupu odporcu, keď dňa 22.01.2014 malo byť prijaté rozhodnutie predstavenstva odporcu a dňa 18.02.2014, mesiac po organizačnej zmene, bol odporcom vypracovaný a navrhovateľke doručený, popisu jej funkčného miesta. Je nesporné, že navrhovateľka vykonávala funkciu lekára ambulantného oddelenia. Listom zo dňa 26.03.2014 jej bolo oznámené, že pracovné miesto, ktoré vykonávala podľa podmienok pracovnej zmluvy sa dňom 31.03.2014 zrušuje a odporca nemá možnosť prideľovať jej prácu a plniť podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Pracovné miesto navrhovateľky, ktoré malo byť dňa 31.03.2014 zrušené, bolo s účinnosťou od 01.04.2014 obsadené inou zamestnankyňou, navyše ktorej pracovné zaradenie v prevažnej miere predstavovalo farmakológiu a pracovnú zdravotnú službu. Ambulancia navrhovateľky, ako praktického lekára, v ktorej mala osobné veci, bola počas jej práceneschopnosti dňa 01.04.2014 bez jej vedomia a prítomnosti sprístupnená násilnou výmenou kľúčov. Odporca sa ku návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka mala uzatvorený pracovný pomer s odporcom, druh práce - lekár závodnej ambulancie. Na základe pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov bola zaradená v ambulancii všeobecného lekára, s účinnosťou od 01.12.2013 vykonávala prácu v ambulancii závodného lekára v pracovnom úväzku 0,5 (t.j. 20 hodín týždenne). Na riadnom zasadnutí predstavenstva akciovej spoločnosti, dňa 22.01.2014, s cieľom optimalizácie pracovných miest, za účelom zvýšenia efektívnosti práce, pri udržaní trendu zvyšovania mzdových nákladov zdravotných pracovníkov, boli prehodnotené účinky opatrení predstavenstva z roku 2013. Predstavenstvo opakovane riešilo problematiku závodnej ambulancie prevádzkovanej v činnostiach všeobecný lekár, pracovná zdravotná služba a ústavných farmakológ. Na uvedených pracovných pozíciách boli zaradené spolu v úväzku 1,5 stanoveného týždenného pracovného času dve zamestnankyne a to navrhovateľka ako všeobecná lekárka pre dospelých a MUDr. P. S. ako všeobecná lekárka pre pracovnú zdravotnú službu a činnosti ústavného farmakológa. Obe zamestnankyne spĺňali kvalifikačné predpoklady na výkon činností všeobecný lekár pre dospelých pre účel prevádzky závodnej ambulancie. Pri zvažovaní najoptimálnejšieho riešenia rozhodli členovia predstavenstva o zrušení takto systemizovaného pracovného miesta v organizačnej schéme a bolo rozhodnuté o vytvorení jedného nového pracovného miesta s úväzkom 1,0 týždenného pracovného času, s náplňou práce obsahujúcou všetky tri činnosti tak, ako boli vykonávané v priestoroch závodnej ambulancie. Organizačnou zmenou schválenou od 2. štvrťroka 2014 bolo zároveň rozhodnuté o znížení počtu zamestnankýň v zdravotnej ambulancii a to od 01.04.2014. Pri výbere predstavenstvo rozhodlo v prospech MUDr. S., ktorá spĺňala kvalifikačné predpoklady pre všetky zdravotnícke činnosti vykonávané v závodnej ambulancii. Ohľadne navrhovateľky bolo generálnemu riaditeľovi a predsedovi predstavenstva uznesením predstavenstva uložené riešenie možnosti jej zaradenia na iné vhodné pracovné miesto, ktoré by mohla vykonávať na kratší pracovný čas, alebo ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Dňa 24.03.2014 bol s navrhovateľkou vykonaný pohovor za prítomnosti vedúcich zamestnancov odporcu a zástupcu zamestnancov, predsedníčky základnej organizácie odborového zväzu, kde jej bola vysvetlená potreba zmeny organizačnej štruktúry ústavu, aj dôvod výberu Q.. S. na novovytvorené pracovné miesto. Navrhovateľke bolo oznámené, že odporca nemá k dispozícii žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť ani na kratší pracovný úväzok od 01.04.2014. Pred uskutočnením pohovoru bola nadbytočnosť navrhovateľky prerokovaná vo výbore základnej odborovej organizácie, na základe písomnej žiadosti zo dňa 07.03.2014. Dňa 24.03.2014 bola navrhovateľke doručená výpoveď z pracovného pomeru a počas výpovednej doby jej bol vyplácaný priemerný mesačný zárobok z dôvodov prekážok na strane zamestnávateľa. Odporca ďalej uvádzal, že podľa stanov spoločnosti a organizačného poriadku je generálny riaditeľ najvyšším výkonným orgánom spoločnosti, vykonáva právne úkony súvisiace s riadením, organizáciou a kontrolou všetkých činností ústavu, vlastným menom vydáva a podpisuje akty vnútorného riadenia. Podpisovanie písomností súvisiacich so zmenou alebo skončením pracovného pomeru generálnym riaditeľom je v súlade s jeho pracovnoprávnym zaradením a v rozsahu kompetencií prislúchajúcich do pôsobnosti najvyššieho výkonného orgánu akciovej spoločnosti. Spochybňovanie podpisu výpovede generálnym riaditeľom preto považuje za účelové a zavádzajúce. Ďalej uviedol, že odporca nemal k dispozícii žiadnu inú vhodnú prácu v mieste, ktoré by bolo možné so zamestnankyňou dohodnúť v mieste doterajšieho výkonu práce. Organizačnými opatreniami odporca riešil znižovanie pracovných úväzkov aj u iných a ambulantných lekárov a výber zamestnávateľa medzi dvomi zamestnancami je v plne v súlade so zákonom, účelom a cieľom sledovaným organizačnými zmenami. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov Q.. B. a zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľka pracovala u právneho predchodcu odporcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.12.1979, v znení jej dodatkov. Ostatný dodatok bol uzatvorený dňa 07.10.2013, dohoda o zmene pracovných podmienok na základe, ktorého pracovala u odporcu na pozícii všeobecný lekár pre dospelých, v pracovnom úväzku 20 hodín týždenne. K tomuto pracovnému zariadeniu jej bol dňa 18.02.2014 doručený popisu funkčného miesta. Pre výkon povolania na tomto pracovnom mieste boli stanovené kvalifikačné predpoklady a to ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v povolaní lekára, diplom v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Odporca uvádzal, že diplomy, respektíve certifikáty získané pri iných špecializačných lekárskych odboroch neboli predpokladom pre výkon pracovných činností. Dňa 22. januára 2014 sa uskutočnilo zasadnutie predstavenstva odporcu, ktoré zobralo na vedomie informáciu týkajúcu sa závodnej ambulancie, pracovnej zdravotnej služby, kumulácii s činnosťou ústavného farmakológa, pričom na pracovných pozíciách boli zaradené dve zamestnankyne v pracovnom úväzku 1,5. V záujme optimalizácie pracovných miest za účelom zvýšenia efektívnosti práce bol generálnemu riaditeľovi predložený návrh na prijatie organizačného opatrenia, zrušením jedného pracovného miesta, ktoré vykonáva navrhovateľka s tým, že Q.. S. bude zaradená do úväzku 1,0 pracovného miesta v kumulovaných funkciách. Odporca zabezpečil navrhovateľke ponuku nového pracovného miesta, ktoré by mohla vykonávať. V prípade odmietnutia ponuky alebo v prípade, ak zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu v mieste sídla organizácie je daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce t.j. z dôvodu nadbytočnosti, alebo možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou. Predstavenstvo prijalo uznesenie, ktorým zobralo informáciu na vedomie, schválilo zámer riešenia organizačnej zmeny a uložilo generálnemu riaditeľovi v súčinnosti s OĽZ a právničkou ústavu zabezpečiť organizačnú zmenu v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Odporca požiadal o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, vyplýva to z interného oznámenia odporcu. Žiadosť prevzala Q.. Q. Z., predsedníčka výboru ZO OZ a bola spracovaná dňa 07.03.2014 Q.. Q. R.. Dňa 18.03.2014 sa uskutočnila pracovná porada, ktorú viedla primárka Q.. B., na ktorej odznelo, že na základe rozhodnutia predstavenstva sa od 01.04.2014 ruší pracovný úväzok navrhovateľky v ambulancii praktického lekára pre dospelých. Dňa 24.03.2014 bol uskutočnený pohovor, o ktorom bol vyhotovený aj záznam. Prítomní na pohovore boli navrhovateľka, námestník odporcu, vedúca odboru ľudských zdrojov, navrhovateľkina priama nadriadená, predseda základnej organizácie odborového zväzu. Na pohovore bola navrhovateľka oboznámená, že odporca nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom a pred uskutočnením pohovoru bola možnosť skončenia pracovného pomeru prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Dňa 24.03.2014 navrhovateľka svojím podpisom potvrdila prevzatie listiny označenej ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo podpísané generálnym riaditeľom a uvádza sa v ňom, že na základe rozhodnutia predstavenstva o organizačných zmenách zo dňa 22.01.2014 došlo s účinnosťou ku dňu 01.04.2014 ku zrušeniu pracovného miesta, ktoré navrhovateľka vykonávala v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.1979 v znení jej dodatkov v zaradení lekár v závodnej ambulancii. Pracovný pomer sa končí výpoveďou z organizačných dôvodov, v dôsledku nadbytočnosti u zamestnávateľa, v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Listom zo dňa 26.03.2014 generálny riaditeľ navrhovateľke oznamuje, že výpovedná doba sú tri kalendárne mesiace a začína plynúť od 01.04.2014 do 30.06.2014. Zamestnávateľ nemá možnosť prideľovať jej prácu a na základe tohto skutkového stavu jej bude vyplácaná náhrada mzdy v sume priemerného zárobku až do skončenia výpovednej doby. Listom zo dňa 25.06.2014, ktorý bol odporcovi doručený dňa 30.06.2014 navrhovateľka odporcovia oznamuje, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Listom zo dňa 30.06.2014 odporca navrhovateľke odpovedá, že zamestnávateľ trvá na skončení pracovného pomeru a pracovný pomer končí dňom 30.06.2014. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že má kvalifikáciu všeobecného lekára, licenciu internistu. Mala aj certifikát na pracovnú zdravotnú službu. Od 01.12.2013 pracovnú zdravotnú službu prevzala MUDr. S.. Od 01.12.2013 jej bol znížený úväzok na 4 hodiny, pričom tam bola začlenená aj práca internistu, predoperačné vyšetrenia. Navrhovateľka potvrdila že dňa 24.03.2014 s ňou bol uskutočnený pohovor, bola predvolaná na riaditeľstvo, kde jej vedúca odboru ľudských zdrojov predložila výpovede, aby si vybrala. Odporca jej vo februári poslal pracovnú náplň, ktorú dovtedy nemala, preto vôbec nepredpokladala, že jej miesto bude zrušené. Dozvedela sa to až 24.03.2014. Od 1. apríla primárka zamkla ambulanciu a ona nemala prístup ani k osobných veciam. Zdôraznila, že u odporcu pracovala 37 rokov, v roku 2004 odišla do starobného dôchodku a odvtedy bola zaradená do ambulantného oddelenia vo funkcii všeobecného lekára s pracovnou náplňou internistu. Sama si hradila náklady na kurz pracovnej zdravotnej služby, aby ho mohla vykonávať a túto vykonávala až do roku 2013. Odporca dôvodil, že po prijatí novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, na základe ktorej sa od 01.01.2014 zvyšovali platy lekárov, zdravotnícke zariadenie prihliadalo na to, aby malo dostatok finančných prostriedkov nielen na mzdy, bolo nutné prijať opatrenia na zvýšenie efektivity práce. Preto sa začali riešiť úpravami miezd, cestou organizačných zmien, boli znížené pracovné úväzky lekárov. Ambulancia závodného lekára zostala napriek tomu, že odporca mohol rozhodnúť o jej zrušení. Navrhovateľka pracovala v tejto ambulancii s MUDr. S.. V roku 2013 ambulancia pracovala na 1,5 úväzku a boli do nej zaradené dve lekárky. Pri organizačnej zmene odporca ponechal v ambulancii jedného lekára na úväzok 1,0 a bola to práve MUDr. S., ktorá môže vykonávať kumulovane v jednom pracovnom úväzku všetky činnosti . Aj tieto organizačné zmeny odporca prerokoval v predstavenstve a tak došlo aj k tomuto rozhodnutiu o zrušení pol úväzku v ambulancii závodného lekára. Bola na rozhodnutí predstavenstva, aby rozhodlo o tom, ktorá z dvoch pracovníčok závodnej ambulancie odíde a členovia predstavenstva sa rozhodli pre MUDr. S.. Odporca nemal možnosť navrhovateľke ponúknuť inú prácu. Svedkyňa Q.. H.R., primárka ambulantného oddelenia, nadriadená navrhovateľky uviedla, že odporca robil racionalizáciu pracovných miesť, pristúpilo sa ku skráteniu pracovných úväzkov všetkých lekárov, bolo ich šesť, po príkaze vedenia na optimalizáciu miest dala návrh v tom zmysle, v že MUDr. S. zvládne činnosť ambulancie, čo bolo jej náplňou a miesto navrhovateľky sa zrušuje. Takýto model funguje dodnes. Potvrdila, že sa zúčastnila rozhovoru s navrhovateľkou za prítomnosti vedenia odporcu, kde sa návrh na výpoveď prejednával. Svedkyňa ďalej uviedla, že pracovná náplň, ktorá bola navrhovateľke doručovaná, súvisela s tým, že od 01.12.2013 sa znížil jej pracovný úväzok na polovičku a následne bola vypracovaná aktuálna pracovná náplň a hodnotiaci rozhovor, ktorý bol tiež súčasťou spisu. Ďalej svedkyňa uviedla, že v rámci činnosti ambulancie praktického lekára pre dospelých nebola táto ambulancia zazmluvnená ako interná ambulancia a v pracovnej náplni mala navrhovateľka uvedené, že môže vykonávať interné predoperačné vyšetrenia. V roku 2013 nebolo poisťovňou vykázané ani jedno predoperačné vyšetrenie, v roku 2014 boli tri a vykonávala ich MUDr. S.. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. V zmysle ustanovenia § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Súd považoval vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov. Bolo preukázané, že posledná dohodnutá zmena pracovnej zmluvy predstavovala dodatok zo dňa 07.10.2013, išlo o dohodu o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej navrhovateľka bola zaradená do pozície všeobecný lekár pre dospelých, jej pracovný úväzok predstavoval 20 hodín týždenne. Navrhovateľka namietala, že skončenie pracovného pomeru nepredpokladala, pretože jej dňa 18.02.2014 bola doručená pracovná náplň. Je pravdou, že k tomuto pracovnému zariadeniu bol navrhovateľke až dňa 18.02.2014 doručený popis funkčného miesta, nič však nemení na skutočnosti, že v tejto pozícii pracovala už od 07.10.2013. Súd považoval za preukázané, že odporca dňa 22.01.2014 na zasadnutí predstavenstva, rozhodol o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Predstavenstvo odporcu, ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene, bolo orgánom, ktorý má kompetenciu o organizačnej zmene rozhodnúť. Predstavenstvo rozhodlo, že v záujme optimalizácie pracovných miest za účelom zvýšenia efektívnosti práce predkladá generálnemu riaditeľovi návrh na prijatie organizačného opatrenia a to zrušenie jedného pracovného miesta, práve miesta, ktoré vykonáva navrhovateľka. Predstavenstvo rozhodlo, že Q.. S. bude zaradená do úväzku 1,0 pracovného miesta v kumulovaných funkciách. Predstavenstvo rozhodlo aj o to, že v prípade navrhovateľky je daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. dôvod nadbytočnosti. Predstavenstvo zároveň uložilo generálnemu riaditeľovi túto organizačnú zmenu zabezpečiť v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Aj z toho je zjavné, že generálny riaditeľ mal oprávnenie na ďalší postup (ukončenie pracovného pomeru) a námietka navrhovateľky, že výpoveď podpísaná iba generálnym riaditeľom a nie povereným alebo splnomocneným zástupcom odporcu, ako štatutárnym zástupcom v zmysle obchodného registra, nie je relevantná. Generálny riaditeľ v zmysle svojej funkcie bol oprávnený konať v mene odporcu. Navrhovateľka namietala, že uznesenie predstavenstva nespĺňa náležitosti stanovené zákonodarcom. Podľa nej z tohto rozhodnutia vyplýva rozkolísanosť inštitútov, čo sa prejavuje aj vo výpovedi. Podľa navrhovateľky na zasadnutí predstavenstva nebolo uvažované o pracovnom úväzku v časti vnútorného lekárstva, pre ktoré navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady. Nebola legitímne riešená otázka pracovnej zdravotnej služby, pričom navrhovateľka pracovnú zdravotnú službu ako gestor zastrešovala. Podľa názoru súdu rozhodnutie predstavenstva bolo jednoznačné, prijaté opatrenie znamenalo zrušenie jedného pracovného miesta a to práve miesta, ktoré vykonáva navrhovateľka a zároveň rozhodlo o zaradení MUDr. Kučerovej do úväzku 1,0 pracovného miesta v kumulovaných funkciách. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka zastrešovala zdravotnú službu, v období pred organizačnou zmenou zdravotnú službu vykonávala MUDr. Kučerová, potvrdila to aj navrhovateľka vo výpovedi. Navrhovateľka namietala aj splnenie ponukovej povinnosti. Podľa nej existujú rozpory medzi skutočným stavom a stavom opísaným v zázname o pohovore zo dňa 24.03.2014. Podľa nej prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov je problematické, vzhľadom na skutočnosť, že boli predložené rôzne žiadosti o prerokovanie výpovede, ktorých obsah nie je identický. Súd považoval za preukázané, že odporca prerokoval skončenie pracovného pomeru navrhovateľky výpoveďou, vyplýva to z interného oznámenia odporcu. Žiadosť prevzala Q.. Q. Z., predsedníčka výboru a bola spracovaná dňa 07.03.2014 Q.. Q. R.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj prítomnosť zástupcu zamestnancov na rokovaní dňa 24.03.2014, kedy bol uskutočnený pohovor s navrhovateľkou, o ktorom bol vyhotovený aj záznam. Ponuková povinnosť bola vykonaná, navrhovateľke bolo oznámené, že zamestnávateľ nemá pre ňu iné vhodné pracovné miesto, ktoré by mohla vykonávať na pol úväzok. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka bola odborným zástupcom odporcu, odporca má určených odborných zástupcov pre zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a títo sú menovite uvedený v rozhodnutí ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 02.10.2010. K námietke navrhovateľky, že v rozhodnutí o organizačnej zmene nebolo uvažované o pracovnom úväzku v časti vnútorné lekárstvo, pre ktoré navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady a boli jej pridelené číselné kódy lekára, odporca uviedol, že číselné kódy lekárov prideľuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na žiadosť príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Číselný kód lekára sa prideľuje každému lekárovi, ktorý získal diplom v príslušnom špecializačnom odbore a je oprávnený vykonávať výkony poskytovanej zdravotnej starostlivosti na pracovisku poskytovateľa. O oprávnenosti používať číselný kód rozhoduje odporca, právo používať číselný kód všeobecného lekára navrhovateľke zaniklo dňom 31.03.2014, teda dňom, kedy reálne prestala vykonávať v mene odporcu služby zdravotnej starostlivosti. Odporca ďalej uvádzal, že výkon pracovnej zdravotnej služby je tímová práca, lekár s odbornou špecializáciou vnútorné lekárstvo je členom tohto tímu. U odporcu je výkon pracovnej zdravotnej služby upravený v internom predpise zo dňa 01.06.2011. Funkciu vedúcej tímu dlhodobo od roku 2008 vykonáva na zmluvnom základe Q.. S., navrhovateľka nikdy nebola garantom, ani zastrešovala tím pracovnej zdravotnej služby. Sama navrhovateľka vo výpovedi potvrdila, že od 01.12.2013 pracovnú zdravotnú službu prevzala Q.. S.. O organizačnej zmene bolo rozhodnuté zákonným spôsobom, bola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou konkrétneho zamestnanca, bola zachovaná aj písomná forma rozhodnutia o organizačnej zmene. Výber zamestnanca, ktorý zostal pracovať pre odporcu je vecou zamestnávateľa. Zákonník práce práve prostredníctvom ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) umožňuje, aby zamestnávateľ reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v dobe podania výpovede. Pretože platnosť právnych úkonov vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede (Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie 4 Cdo 102/2009). Keďže v konaní neboli preukázané dôvody, pre ktoré by bolo možné označiť výpoveď za neplatnú, súd návrh zmietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si nároku na náhradu trov konania vzdal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.