Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.


Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223999
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2314223999.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Renáta
Hanemannová, nar. 09.02.1964, bytom P. J. Šafárika 377/11, Šaľa, zast.: Advokátska kancelária BÁNOS
s.r.o., IČO: 47 551 372, so sídlom Hlavná 979/23, Galanta 924 01, proti žalovanému 1/: Nemocnica s
poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s., IČO: 44 452 519, so sídlom Hodská 373/38, Galanta 924 22, zast.:
LEGAL ART, s. r. o., IČO: 36 289 302, so sídlom Michalská 14, 811 01 Bratislava a žalovanému 2/:
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., IČO: 35 971 126, so sídlom Pod Krásnou hôrkou 1,
Bratislava 833 48, zast.: JUDr. Marta Srncová, advokátka, IČO: 50100904, so sídlom Seberíniho 9, 821
03 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

III. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

IV. Slovenská republika má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2014 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 33.000 Eur s príslušenstvom na nasledovnom základe. Manžel žalobkyne sa dňa 11.02.2013
podrobil u žalovaného 2/ operačnému zákroku, náhrade vencových tepien (by-pass). Dňa 19.02.2013
bol prepustený do domáceho liečenia s tým, že jeho zdravotný stav je stabilizovaný a vyžaduje si iba
ambulantné kontroly. Dňa 20.02.2013 však došlo u manžela k náhlemu zhoršeniu jeho zdravotného
stavu. Bolo mu nevoľno, zvracal. Preto v ten istý deň bol odvezený vozidlom RZP do nemocnice
žalovaného 1/ s podozrením na šokový stav pri otrave krvi. Po vyšetrení bol umiestnený na jednotku
intenzívnej starostlivosti (JIS). Pre zlyhávanie životných funkcií bol manžel dňa 25.02.2013 preložený
na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM). Pretože ošetrujúci personál mal podozrenie
na bezprostrednú post operačnú infekciu, konzultoval zdravotný stav manžela telefonicky s príslušnými
lekármi žalovaného 2/, ktorí túto možnosť vylúčili. Žalobkyňa má za to, že lekárom žalovaného 1/
muselo byť vzhľadom na výsledky vyšetrení zrejmé, že uvedené má súvis s operačným zákrokom,
keďže k prejavom infekcie došlo iba 1. deň po prepustení z ústavu žalovaného 2/. Žalobkyňa má za
to, že infekcia nastala v dôsledku neodborného operačného zákroku žalovaným 2/, a že manžel bol
prepustený z ústavu napriek príznakom otravy krvi. Žalovaný 1/, resp. jeho lekári, mali konzultovať
zdravotný stav manžela nielen telefonicky, ale mali uskutočniť prevoz manžela do ústavu žalovaného
2/. Lekármi žalovaného 1/ nebolo zvládnuté korigovanie metabolických funkcií organizmu manžela v
inkriminovanom čase, následkom čoho došlo k jeho úmrtiu. V záverečnej správe JIS žalovaného 1/ sa
uvádza, že manžel zomrel na akútny infarkt myokardu. Avšak uvedenému odporuje lekárska správa



vypísaná pri úmrtí manžela dňa 08.03.2013, kde sa uvádza, že manžel mal AV blokáciu III. stupňa.
Táto diagnóza svedčí skôr o rozvrate vnútorného prostredia manžela ako o akútnom infarkte myokardu.
Žalobkyňa vyzvala žalovaných k zaplateniu nemajetkovej ujmy listami zo dňa 30.06.2014, ktorí však
výzvam nevyhoveli. Podľa žalobkyne je nepochybné, že za smrť manžela zodpovedajú žalovaní čím
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne práva na súkromie
a rodinný život. Manželstvo žalobkyne a zosnulého W. N. bolo harmonické. Zo vzťahu pochádza jedna
dcéra (33 rokov). Manžel žalobkyne bol diabetikom. Od 22 rokov trpel schizofréniou. Mal zvýšený
cholesterol, cistu na ľadvinách. Ďalšie vážne ochorenia nemal. Nepracoval od 2 rokov dcéry, odvtedy bol
invalidný. Neskôr dostal ischemickú chorobu srdca. Liečil sa. Dňa 19.09.2012 dostal infarkt. Absolvoval
prefukovanie ciev, ale cítil sa stále slabší. Aj preto mu bolo odporučené podstúpiť operačný zákrok.
Sám sa pred operáciou pobalil. Volávali si každý deň. Operácia dopadla dobre. Dva dni po operácii ho
žalobkyňa navštívila, už chodil, povedal, že sa cíti super. To bolo vo štvrtok. V sobotu mu žalobkyňa
volala, ale už rozprával mimo. Na to žalobkyňa volala so sestričkou, že niečo nie je v poriadku. V
nedeľu sa nevedela žalobkyňa dovolať. V pondelok jej bolo povedané, že je manžel je na tom dobre
a vo štvrtok ho prepustia domov. V utorok však manžel zavolal, že ho v ten deň prepustia a môže ísť
domov. Volala doktorke, ktorá povedala, že ak chce ísť manžel domov, tak ho prepustia. Keď prišla
do nemocnice, doktorka jej povedala, že manžel chcel v pondelok utiecť a zastavila ho upratovačka,
čo manžel poprel. Ešte pred prepustením lekár kontroloval ranu manželovi. Manžel bol žltý, potácal
sa, museli to vidieť aj lekári, napriek tomu ho prepustili. MUDr. N. si myslela, že je na tom manžel
zle po psychickej stránke a navrhla, že nech ho ešte nechajú v nemocnici jeden deň a uvedú ho do
umelého spánku. Žalobkyňa navrhla, aby bol prevezený na psychiatriu, čo doktorka vylúčila kvôli rane.
Uvedené bolo následne potvrdené aj na psychiatri u žalovaného 1/. Poslali ju domov s tým, že ak sa
situácia zhorší, dajú ho na interné. V ten deň nič nejedol, ale ďalší začal vracať, dostal teplotu. Tak
zavolala RZP a zobrali ho k žalovanému 1/. V nemocnici povedali, že ho z Bratislavy prepustili s vysokou
infekciou, zápalom pľúc na jednej strane a vo veľmi vážnom stave. To sa stalo 20.02.2013. Nasadili mu
antibiotiká, ale nie správne, rana mokvala. Ranu dali do poriadku, ale dostal bacila. Manželovi prestali
fungovať ľadviny. V sobotu sa prešiel ešte s pomocou žalobkyne po chodbe. Povedal, že cíti, že zomrie.
V nedeľu už len chrčal a ledva otvoril oči. V pondelok bol prevezený na ARO. V utorok-stredu mu zaviedli
hadicu, už nevedel sám dýchať, ale stále si ju vyberal, tak ho uviedli do umelého spánku na jeden deň.
Povedali žalobkyni, že možno prežije. V nedeľu bol na tom celkom dobre. V pondelok bol prepustený
na interné. V utorok ho navštívila, bol v normálnom stave. V stredu ju už nevnímal. Vo štvrtok povedali
žalobkyni, že zomiera. Povedala, nech ho preložia na ARO, ale preložili ho na JIS. Žalobkyňa zavolala
dcére, ktorú nevideli 10 rokov, tá aj prišla, udobrili sa s otcom. To bolo posledné čo vnímal, v piatok
zomrel. Manžel fajčieval krabičku cigariet denne, odkedy bol chorý na srdce dve, tri. Medzi žalobkyňou
a manželom existovali silné sociálne, morálne, citové a kultúrne putá vytvorené v rámci ich súkromného
a rodinného života. Nečakaná smrť manžela nenávratne pretrhla tieto putá. Z nečakanej smrti manžela
žalobkyňa prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku. Stratila možnosť viesť súkromný život, ktorý
mohol pokračovať nerušene ešte dlhé roky. Žalobkyňa od smrti manžela má psychické problémy. Bola
hospitalizovaná u žalovaného 1/ na psychiatrii, nevie jesť, spať, berie antidepresíva. Miera zásahu je
značná a z uvedeného dôvodu si žalobkyňa uplatňuje sumu 33.000 Eur, k zaplateniu ktorej požaduje
žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne, nakoľko nie je možné presne určiť mieru ich zavinenia.
Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzala žalobkyňa na jednej strane z emocionálneho pocitu
v peniazoch nevyčísliteľnej straty zomrelého manžela a na druhej strane z racionálneho pocitu tzv.
rozumovej dostatočnosti požadovanej náhrady. Manžel bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške
280 Eur. Aktuálny príjem žalobkyne v čase podania žaloby bol 400 Eur. Žalobkyňa žiadala aj úroky
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo žalovanej sumy počnúc dňom 01.08.2014 do zaplatenia. Na
pojednávaní dňa 13.10.2015 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti úrokov z omeškania 2,95% ročne
od 01.08.2014. V uvedenej časti bolo konanie zastavené uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
13.10.2015. Voči uzneseniu sa strany vzdali práva na podania odvolania. Súd teda ďalej konal a
rozhodoval ohľadne istiny 33.000 Eur s úrokom z omeškania 5,1% p.a. z uvedenej sumy od 01.08.2014
do zaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalovaný 1/ žiada zamietnuť žalobu v celom rozsahu, nakoľko žaloba nie je dôvodná. Dňa 11.02.2013
sa manžel žalobkyne podrobil u žalovaného 2/ štvornásobnému aortokoronárnemu bypassu. Dňa
19.02.2013 bol prepustený do domáceho liečenia, a to v hemodynamicky stabilnom stave, pričom
operačná rana bola v danom čase bez známok poruchy hojenia. Pacient bol poučený o možných
rizikách, čo svojim podpisom potvrdil pri prepustení. Napriek uvedenému sa žalobkyňa domnieva,
že žalovaný 2/ prehliadol známky infekcie. Pacient bol bezprostredne pred svojou smrťou v dňoch



20.02.2013 do 08.03.2013 hospitalizovaný u žalovaného 1/, kde napriek komplexnej intenzívnej liečbe
dňa 08.03.2013 zomrel. Manžel žalobkyne bol dňa 20.02.2013 prijatý už v existujúcom septickom
stave. Bola nasadená komplexná liečba. Pacient trpel viacerými chronickými ochoreniami, vrátane
srdca a ciev, bol po prekonanej cievnej príhode. Manžel žalobkyne zomrel dňa 08.03.2013 z dôvodu
kardiorespiračného zlyhania ako následok infarktu myokardu s AV blokom III. stupňa. Podstatou AV
blokácie je nedostatok elektrických impulzov do srdcových komôr vedúci k zástave srdca, ktorá nie je
priamo závislá od rozvratu vnútorného prostredia ako tvrdí žalobkyňa. Žalovaný 1/ sa plne stotožňuje
so závermi znalca MUDr. Q. Y. v znaleckom posudku č. 05/2018. Tento nevykazuje žiadne rozpory so
znaleckým posudkom MUDr. H. O. č. 5/2016. Znalec B.. Y. A. pri vypracovaní znaleckého posudku zo
súdneho spisu, ktorého súčasťou je zdravotná dokumentácia, i keď nie celok, ale sú tam všetky potrebné
lekárske správy a výsledky vyšetrení potrebné k zodpovedaniu na otázky. Žalovaný 1/ pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nepochybil, zdravotnú starostlivosť poskytol lege artis, konanie žalovaného
teda nemožno kvalifikovať ako protiprávne, absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
1/ a vznikom nemajetkovej ujmy žalobkyne, neboli kumulatívne naplnené obligatórne podmienky pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Uvedené vyplýva najmä z protokolu ÚDZS, z ktorého
je zrejmé, že bol posudzovaný aj postup žalovaného 1/ (str. 6). Žalovaný 1/ sa plne stotožňuje s jeho
závermi, rovnako ako so závermi dvoch nezávislých a samostatných znalcov. Žalovaný 1/ si uplatnil
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaný 2/ žiada zamietnuť žalobu v celom rozsahu, nakoľko žaloba nie je dôvodná. W. N. bol
polymorbídnym pacientom. Podrobil sa ťažkej kardiochirurgickej operácii. Operáciu a pooperačný stav
počas hospitalizácie u žalovaného 2/ pacient zvládol. V pooperačnom období sa u neho naplno prejavili
všetky pridružené ochorenia, ktorými trpel a ktoré v konečnom dôsledku viedli k multiorgánovému
zlyhaniu a následnému úmrtiu. Každá cielená liečba hospitalizovaného pacienta v nemocničnom
prostredí môže sama o sebe vyvolať hrozbu zásahu do integrity človeka a preto nie je možné počítať
s nulovým percentom mortality. Žalovaný 2/ odmietol plniť žalobkyni na základe jej výzvy zo dňa
30.06.2014, poukazujúc na závery ÚDZS, ktoré bolo vykonané u žalovaných v dňoch 26.03.2013 do
10.05.2013. ÚDZS dospel k záverom na základe kompletnej zdravotnej Q. W. N. a šetrení, ktoré
vykonal na mieste. Z protokolu je zrejmé, že do posudzovania sa dostal aj žalovaný 1/ a ak by ÚDZS
zistil akékoľvek pochybenie na strane žalovaného 1/ zo zákona by bol povinný z vlastného podnetu
konať. Žalovaný 2/ sa plne stotožňuje so závermi znaleckých posudkov. K okolnosti, prečo nebola u
W. N. vykonaná pitva žalovaný 2/ uviedol, že podľa § 43 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania
a srdcovej činnosti. Po zistení úmrtia osoby v zdravotníckom zariadení ošetrujúci lekár v záverečnej
správe (epikríze) zhrnie zdravotný stav pacienta, presný čas zistenia smrti vrátane pravdepodobnej
príčiny úmrtia pacienta a odporučí vykonať patalogicko-anatomickú pitvu. Prehliadka mŕtveho tela a
pitva patrí do pôsobnosti ÚDZS na základe prehliadky mŕtveho tela, ktorú vykoná lekár poverený
ÚDZS. Stanovisko B.. M. N. zo dňa 02.06.2014 nemá odbornú vypovedaciu hodnotu k zistenému
skutkovému stavu. Stranám bolo umožnené navrhnúť a vykonať všetky nimi navrhované dôkazy.
Žalovaný 2/ poukazuje najmä na závery ÚDZS a oba znalecké posudky, pričom vypovedacia hodnota,
vierohodnosť a presvedčivosť znaleckého posudku ako zložitého revízneho postupu je závislá od
znalosti posudzovaného v celej jeho integrite. Žalovaný 2/ si uplatnil nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

4. Súd vykonal nasledovné listinné dôkazy: lekárska správa žalovaného 1/ zo dňa 20.02.2013, lekárska
správa žalovaného 1/ zo dňa 08.03.2013, list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí zo
dňa 08.03.2013 a 12.03.2013, prepúšťacia správa žalovaného 2/ zo dňa 19.02.2013, výzvy žalobkyne
žalovaným zo dňa 30.06.2014, vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 15.07.2014, vyjadrenie žalovaného 2/
zo dňa 30.07.2014, výpisy z obchodných registrov žalovaných, podnet žalobkyne na prešetrenie postupu
zo dňa 21.03.2013, protokol č. 304/2013 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa zo dňa
10.05.2013, odpoveď na výzvu súdu B.. W. N. zo dňa 04.11.2015, poučenia pacienta zo dňa 19.02.2013,
znalecký posudok č. 5/2016 B.. H. O. zo dňa 31.10.2016, znalecký posudok č. 05/2018 B.. Q. Y. zo
dňa 08.12.2018, stanovisko k spôsobu liečby W. N. B.. M. N., interného lekára zo dňa 02.06.2014,
rozhodnutie ÚPSVaR zo dňa 20.08.2018, potvrdenie o poberaní peňažného príspevku v roku 2018;
bločky (č.l. 422 a nasl.).

5. Z prepúšťacej správy žalovaného 2/ (č.l. 8-10) vyplýva, že manžel žalobkyne bol hospitalizovaný
u žalovaného 2/ od 05.02.2013 do 19.02.2013. Dňa 11.02.2013 sa podrobil operačnému zákroku



mammariokoronárnemu a aortokoronárnemu bypassu. Išlo o 53-ročného hypertonika, diabetika 2.
typu na PAD s orgánovými komplikáciami... Boli zistené viaccievne koronárne AS postihnutie pri
redukovanej systolickej funkcii ľavej komory srdca s difúznou hypokinézou stien, prítomný reštrikčný typ
plnenia. Vo včasnom pooperačnom období bol bez komplikácií. V odobraných kultiváciách bol prítomný
staphylococus epidermidis. Bola nasadená ATB liečba. Pri prepustení bola prítomná redukovaná
systolická funkcia ľavej komory (LVEF 35%). Stav bol kompenzovaný, bol afebrilný, normotenzný, rana
bola kľudná. Bol prepustený na 8. pooperačný deň do ambulantnej starostlivosti kardiológa, diabetológia
a psychiatra.

6. Z odpovede B.. W. N., ošetrujúcej lekárky u žalovaného 2/ zo dňa 04.11.2015 (č.l. 99) vyplýva,
že žalobkyňa aj manžel, obaja vyslovili prianie a žiadosť pokračovať v ďalšej liečbe ambulantne. Dňa
19.01.2013 pri rannej vizite boli upozornení na možné riziká odchodu do ambulantnej starostlivosti. Bola
im poskytnutá možnosť predĺženia hospitalizácie, čo obaja zamietli. W. N. slobodne, dobrovoľne, bez
nátlaku podpísal poučenie pacienta pri prepustení lekárom aj sestrou dňa 19.02.2013. V uvedený deň
W. N. s manželkou odišli z vlastného rozhodnutia. Uvedené je potvrdené z poučení pacienta zo dňa
19.02.2013, ktoré sú podpísané W. N. (č.l. 100-101).

7. Z lekárskej správy žalovaného 1/ zo dňa 20.02.2013 (č.l. 5) vyplýva, že manžel žalobkyne mal odísť
z ústavu žalovaného 2/ údajne na vlastnú žiadosť. Manžel žalobkyne bol od 10/2012 nefajčiar, predtým
fajčil 20 cigariet denne. Okrem väčšieho počtu diagnóz bolo diagnostikované, že manžel žalobkyne mal
septický stav. Pacient bol odoslaný na JIS.

8. Z lekárskej správy žalovaného 1/ zo dňa 08.03.2013 (č.l. 6) vyplýva, že manžel žalobkyne bol
preložený z JIS na OAIM po respiračnom zlyhaní a sepse. Od 05.03.2013 umiestnený na JIS. Napriek
nasadenej liečbe dochádza k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu. Konštatuje sa, že u pacienta sa
pravdepodobne jednalo o recidívu akútneho infarktu myokardu s AV blokom III. st. Dňa 08.03.2013 bol
konštatovaný exitus za kardiorespiračného zlyhania. Bol odporučený preklad na patologicko-anatomické
oddelenie.

9. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí zo dňa 12.03.2013 (č.l. 7) sa uvádza,
že smrť nastala dňa 08.03.2013 o 17:30 hod. v nemocnici. Choroba, ktorá priamo privodila smrť bolo
kardiorespiračné zlyhanie, predchádzajúcou príčinou bol akútny infarkt myokardu s AVB III. st., prvotnou
príčinou bol septický stav, bilaterálna bronchopneumonia. Zo správy vyplýva, že nebola navrhnutá pitva.

10. Z protokolu č. 304/2013 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“)
zo dňa 10.05.2013 (č.l. 52-58) vyplýva, že tento bol vypracovaný podľa § 47 zákona č. 581/2004
Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov na základe poverenia č. 304/2013 u žalovaného 2/ od 26.03.2013 za účelom
preverenia správnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej W. N. pre dohliadané obdobie 11.02.2013
do 08.03.2013 na základe podnetu žalobkyne. Záverom bolo konštatované, že indikovanie aj vykonanie
kardiochirurgickej intervencie, ktorú W. N. podstúpil dňa 11.02.2013, a to 4-násobný aortokoronárny by-
pass bolo plne medicínsky opodstatnené. Predoperačný a pooperačný priebeh bol bez pozoruhodností.
Ošetrovanie operačnej rany bolo postačujúce. Bola nasadená antibiotická liečba. Od 7. pooperačného
dňa ustúpili febrility, pri prepustení bola operačná rana bez známok poruchy hojenia. Pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nedošlo k medicínskemu pochybeniu. Prijatie dňa 20.03.2013 do nemocnice
žalovaného 1/ na JIS bolo podmienené vznikom febrilného septického stavu. Pri prijatí bola operačná
rana kľudná, okolie operačnej rany bez známok poruchy hojenia. Vykonanie CT vyšetrenia na základe
konzultácie so žalovaným 2/ dňa 21.03.2013 bolo správne a medicínsky opodstatnené. Vyšetrenie
CT zo dňa 21.03.2013 vykazuje primerané hojenie hrudnej kosti bez známok osteolýzy. Pokračovanie
v nasadenej komplexnej liečbe, vrátane antibiotickej bolo správne. Dňa 22.03.2013 dochádza aj k
poruche hojenia rany. Či bola príčinou poruchy endogénna alebo exogénna infekcia nie je možné
exaktne stanoviť. Výrazným rizikovým faktorom boli predisponujúce faktory (cukrovka, psychiatrické
ochorenie, dysfunkcia ľavej komory srdca), ktoré výrazným spôsobom zvýšili riziko poruchy hojenia rany.
K multiorgánovému zlyhaniu a úmrtiu pacienta dochádza z dôvodu septického stavu, v kombinácii s
polymorbitou pacienta. Zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá u žalovaného 2/ bola poskytnutá
správne, včas, v adekvátnom rozsahu a podľa odporúčaných medicínskych postupov. Nedošlo k
odbornému pochybeniu. K zlyhaniu došlo následkom multiorgánového postihnutia. Pri ukončení
hospitalizácie u žalovaného 2/, aj pri prijatí u žalovaného 1/ bola operačná rana bez secernácie



a inflamácie. Manifestovala až o dva dni neskôr. Výkonom dohľadu sa preukázalo, že zdravotná
starostlivosť bola poskytnutá správne. Nakoľko stanovisko Úradu ohľadne podnetu žalobkyne sa týkalo
iba na prešetrenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovaným 2/, strana žalobkyne navrhla vykonať
znalecké dokazovanie.

11. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením č.k. 23C/273/2014-166 zo dňa 23.06.2016;
a to znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína za účelom zodpovedania
otázok podstatných pre posúdenie nároku žalobkyne. Za znalca bol ustanovený B.. H. O.. Znalec
v znaleckom posudku č. 5/2016 zo dňa 31.10.2016 (ďalej len „ZP1“, č.l. 170-215) konštatoval, že
diagnostický a liečebný postup žalovaných bol v súlade so štandardnými postupmi pre dané ochorenia.
Infekcia rany mohla vzniknúť v čase medzi prepustením z ústavu žalovaného 2/ a prijatím u žalovaného
1/. Poškodený bol po ťažkom operačnom zákroku a bol liečený na závažné ochorenia, v tejto súvislosti
došlo k rozvoju ťažkej infekcie so septickým priebehom, ktorá i napriek liečbe skončila úmrtím.
Poškodený trpel mnohými závažnými ochoreniami (menovanými v posudku), väčšinou chronickými,
ktoré mali jednoznačne negatívny a závažný vplyv na priebeh liečenia. Psychická porucha mohla mať
za následok zhoršenie zdravotného stavu pacienta. Za daných okolností nebolo možné zabrániť smrti
pacienta. Boli použité maximálne liečebné postupy. U pacientov nad 50 rokov s takými závažnými
diagnózami sa môžu vyskytnúť pooperačné komplikácie v rozsahu 30% a viac v porovnaní s osobou,
ktorá takýmito diagnózami netrpí. Presnú príčinu smrti môže určiť len patalogicko-anatomická pitva,
ktorá nebola vykonaná. Poškodený bol prepustený do domáceho liečenia v stabilizovanom stave,
dĺžka hospitalizácie bola dostatočná. U poškodeného došlo k ťažkej otrave krvi/sepse s celkovým
zlyhávaním organizmu. Nebol potvrdený nález zápalu kostného systému. Nemožno potvrdiť, že by
žalovaný 1/ nezvládol korigovanie metabolických funkcií organizmu poškodeného. AV blokácia III.
st. sa diagnostikuje na EKG o.i. u pacientov s ischemickou chorobou srdca následkom infarktu
myokardu a v 90% je príčinou nezvládnutého srdcového zlyhania s úmrtím. Nemocnica žalovaného 1/ je
okresnou nemocnicou s akreditovanými pracoviskami v diagnostickej a liečebnej zložke, kompetentná
na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Lekári žalovaného 1/ nepochybili, keď sa po
telefonickej konzultácii nerozhodli pre prevoz poškodeného do ústavu žalovaného 2/. V danom prípade
mohlo prísť k úmrtiu poškodeného aj pri prevoze. Zdravotný stav poškodeného nevyžadoval operačnú
liečbu, ale konzervatívnu, ktorú poskytol žalovaný 1/. V zdravotnej dokumentácii žalovaného 1/ sú
všetky laboratórne nálezy s dátumami odberu a vyšetrenia. Postup lekárov žalovaných od 11.02.2013
do 08.03.2013 bol lege artis.

12. Nakoľko sa žalobkyňa nestotožnila so závermi znaleckého posudku, navrhla nariadiť (kontrolné)
znalecké dokazovanie. Uznesením č.k. 23C/273/2014-303 zo dňa 25.06.2018 súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína a za znalca bola
ustanovená B.. Q. Y. (ďalej len „ZP2“, č.l. 320-339). Znalkyňa konštatovala, že dĺžka hospitalizácie
W. N. u žalovaného 2/ bola dostatočná vo vzťahu k rozsiahlosti a komplikovanosti ním podstúpeného
operačného zákroku. Operačný výkon bol nevyhnutný, mal anginózne bolesti. Pri prepustení bol
kardiopulmonálne kompenzovaný, bez bolesti na hrudníku a dýchavice, operačná rana bola bez výtoku
a zápalu. Bol prepustený z ústavu žalovaného 2/ dňa 19.03.2013, užíval antibiotikum indikované na
liečbu ťažších infekcií a môže mať vedľajšie účinky ako hnačky, bolesť brucha, nauzea a zvracanie
a okrem toho užíval ďalšie lieky na ostatné ochorenia, čo mohlo mať dopad na zhoršenie stavu z
hľadiska tráviaceho traktu. U W. N. nastala ťažká otrava krvi, sepsa, ktorá spôsobila celkové zlyhávanie
organizmu. Kostný systém nebol poškodený. Ošetrujúci personál žalovaného 1/ zvládol korigovanie
metabolických funkcií organizmu, pri sepse a zlyhávaní orgánov u W. N. postupoval podľa štandardných
postupov na základe klinického stavu a laboratórnych výsledkov a napriek intenzívnej liečbe došlo k
multiorgánovému zlyhaniu. W. N. zomrel na akútny infarkt srdcového svalu, pričom pri infarkte myokardu
je najobávanejšia porucha vo vedení elektrických impulzov AV blokácia III. stupňa, pri ktorej impulz
vychádzajúci z ľavej predsiene neprechádza na komory, ale predsiene srdca aj komory bijú svojim
rytmom, nie je synergia. Nemocnica žalovaného 1/ má akreditované pracoviská s diagnostickými a
liečebnými zložkami na liečbu špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Lekári žalovaného 1/ nepochybili,
keď sa nerozhodli pre prevoz W. N. do ústavu žalovaného 2/. Liečba, ktorú potreboval bola zabezpečená
kompletne, boli realizované špecializované vyšetrenia pred aj počas hospitalizácie. Liečba bola cielená
podľa dátumov vyšetrení, všetko musí byť zaznamenané v dekurzoch. Postup lekárov žalovaných
od 11.02.2013 do 08.03.2013 bol lege artis. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzala zo súdneho spisu, v ktorom boli všetky prepúšťacie správy z ústavu
žalovaného 2/ a nemocnice žalovaného 1/. Pretože otázky súdu smerovali k poskytnutej zdravotnej



starostlivosti zo strany žalovaných, nemala dôvod použiť inú zdravotnú dokumentáciu. Ako lekárka
s praxou 42 rokov vie vyhodnotiť následky choroby pri stanovení diagnózy, ktoré boli stanovené
jednoznačne vo vzťahu k W. N. v Kardiologickom centre C.. Každá diagnóza má svoju klasifikáciu,
na základe ktorej ako lekár musí vedieť stanoviť liečbu a ďalší priebeh ochorenia. Príčinou smrti W.
N. bolo zlyhanie srdca. Prvotná príčina smrti - septický stav a obojstranný zápal pľúc sú stavy, ktoré
W. N. nezvládol, pretože na operáciu išiel s veľmi ťažkými diagnózami. Príčinou smrti bolo zlyhanie
srdca. Táto bola stanovená na základe klinického obrazu. Prvotnou príčinou smrti bol septický stav a
obojstranný zápal pľúc, ktoré stavy W. N. nezvládol, pretože na operácie išiel s ťažkými diagnózami.
W. N. pred prijatím do ústavu žalovaného 2/ bol 53-ročným pacientom s vysokým tlakom, cukrovkou
2. stupňa, na tabletkách s orgánovými komplikáciami, boli poškodené obličky, mal poruchu tukového
metabolizmu, vysoký cholesterol, prekonal infarkt v septembri 2012 a bol komplexne prešetrený v Kardio
centre C. v októbri 2012 a následne išiel na operáciu. Vzhľadom na ťažké poškodenie 3 tepien v srdci
bol odoslaný na operáciu do ústavu žalovaného 2/. Uzávery boli 99%, 80% a 90% na tepnách. Pri
prijímaní do ústavu žalovaného 2/ mal pacient ťažký dych, tlak na hrudníku, pri predoperačnom echo
vyšetrení bolo zistené, že je narušená pohyblivosť celého srdca, pri naplnení srdca sa nedostatočne
prekrvovalo, vývrhový objem srdca bol 35%, čo patrí medzi ťažké poruchy srdca, nálezy boli ťažkého
stupňa a operácia bola z vitálnej indikácie. Cukrovka a vysoký tlak sú to ochorenia, kde je znížená
imunita. Vysoké teploty a komplikácie, ktoré nastali sa môžu predpokladať pri každej operácii. W. N.
mal vyššie teploty, robili mu ster v oblasti sterna, ster bol negatívny, rana bola kľudná, aj napriek tomu
boli dané antibiotiká - Dalacin - klindamycín, čo je širokospektrálne ATB, ktoré sa dáva aj pri kostných
infekciách. Teplota sa počas hospitalizácie upravila a pacient bol prepustený bez teploty a bez toho,
že by rana v oblasti mostíka bola zapálená. Až počas hospitalizácie v hornej polovici mostíka začal
vytekať krvavo hnisavý výtok. Antibiotiká užíval naďalej, ale prišlo k zmene antibiotík, a to z Dalacinu na
Cefotaxín a Klimycín. 25.02.2013 došlo k náhlej zmene pacienta, na röntgene pľúc bol zistený zápal pľúc
obojstranne, bola zahájená liečba, ktorá patrila príslušnému stavu. Došlo k stabilizácii a dňa 05.03.2013
bol preložený na interné oddelenie JIS. Pokračovali v liečbe, pridávali ATB a keďže bola stále teplota,
tak pridali aj nesteroidné antiflogistikum. Napriek tejto celej liečbe sa stav pacienta rapídne zhoršil,
prítomný je znížený počet pulzov, zástava dýchania, srdce je bez pulzu a začali KPR resustitáciu. Bol
privolaný tím OAIM, ktorí pokračovali v KPR resustitácii, pacient bol zaintubovaný, pridali mu lieky na
podporu srdca. Aj napriek tomu dochádza pravdepodobne k recidíve infarktu myokardu s AV blokom III.
stupňa. Bol to vlastne reinfarkt. Nebola vykonaná pitva, kde sa určí presná diagnóza. Vo všeobecnosti sa
pitva vykonáva vtedy, ak je diagnóza počas hospitalizácie nejasná a pacient zomrie. V posudzovanom
prípade sa jednalo o ťažké poškodenie srdca s EF35 (vývrh krvi ľavej komory) a zároveň bol vykonaný
trojcievny by-pass, ako predpoklad úmrtia bolo stanovený ako kardiorespiračné zlyhanie s reinfarktom
a s AV blokom III. stupňa, ktoré zvyčajne končí úmrtím. Sami príbuzní, ak majú pochybnosti o priebehu
zdravotnej starostlivosti, ktorá viedla podľa nich k smrti, môžu požiadať o vykonanie pitvy. Po smrti
pacienta sa vyhotoví list o prehliadke mŕtveho a štatistické zisťovanie, následne je pacient pochovaný
alebo je vykonaná pitva (súdna alebo anatomická). Na otázku žalobkyne, prečo prepustili W. N. z ústavu
žalovaného 2/, keď sa potácal, pritom ho mienili dať do umelého spánku, znalkyňa odpovedala, že podľa
prepúšťacej správy nie je nič zaznamenané ohľadom potácania a vzhľadom k tomu, že to bol ťažko chorý
pacient, môžu byť poruchy slabosti. Pri prepúšťaní bol zdravotný stav W. N. stabilizovaný. Na otázku
právneho zástupcu žalobkyne, že prečo srdce po operácii, ktorá mu mala pomôcť, ťažšie pracovalo,
znalkyňa uviedla, že keď je srdce ťažko choré, môže a nemusí prijať štepy. Ak príde k infekcii, tým
pádom sa zhorší činnosť srdca. Po uskutočnení výsluchu nemal právny zástupca námietky k formálnym
nedostatkom znaleckého posudku, ale namietal posudok po materiálnej stránke.

13. Zo stanoviska k spôsobu liečby W.C. N. B.. M. N., interného lekára zo dňa 02.06.2014 (č.l. 399), ktoré
po vykonaných znaleckých dokazovaniach predložila strana žalobkyne vyplýva, že na základe výsledkov
vykonaných vyšetrení išlo u poškodeného o ťažkú otravu krvi (sepsu) s celkovým zlyhávaním organizmu.
Bolo pravdepodobné, že infekcia vznikla v súvislosti s operačným zákrokom v ústave žalovaného
2/ a bolo potrebné konzultovať stav poškodeného s lekármi žalovaného 2/, avšak nie telefonicky.
Ak by išlo o zápal kostného systému, nebola jeho liečba u žalovaného 1/ dostatočná. Ošetrujúcim
personálom žalovaného 1/ nebolo zvládnuté korigovanie metabolických funkcií, následkom čoho podľa
názoru lekára došlo k jeho úmrtiu. V záverečnej správe JIS žalovaného 1/ sa uvádza, že poškodený
pravdepodobne zomrel na akútny infarkt myokardu. Tejto príčine smrti však odporuje lekárska správa
vypísaná pri smrti poškodeného, kde sa uvádza, že poškodený mal AV blokáciu III. stupňa, čo svedčí
skôr o rozvrate vnútorného prostredia. Lekári žalovaného 2/ zrejme vykonali zákrok neodborným
spôsobom, keďže došlo u poškodeného k infekcii. Rovnako pri prepúšťaní poškodeného z ústavu



žalovaného 2/ došlo zrejme k prehliadnutiu príznakov otravy krvi u poškodeného. Lekári žalovaného
1/ pochybili, keď nezabezpečili riadnu konzultáciu u žalovaného 2/. Neposkytli liečbu maximálne
agresívnym spôsobom používaným pri zápale kostí. Nebolo zvládnuté korigovanie metabolických
funkcií. V zdravotnej dokumentácii chýbajú dátumy, kedy boli vykonané jednotlivé vyšetrenia.

14. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si je plne vedomá, že
aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa jej jednoznačne nepodarilo preukázať, že za smrť jej manžela
sú priamo zodpovední žalovaní. Tento výsledok je pre ňu veľkým sklamaním a priniesol žalobkyni
len ďalšie prehĺbenie nepriaznivého duševného stavu. Avšak je presvedčená, že existuje určitá miera
zodpovednosti žalovaných. Ide tu o morálnu zodpovednosť za celkový spôsob zdravotnej starostlivosti
o jej manžela v inkriminovanom čase. Táto nebola poskytnutá správne, včas, v adekvátnom rozsahu a v
súlade so zásadou lege artis. Žalobkyňa je presvedčená, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaných v rozpore s morálkou a smrťou manžela žalobkyne, a teda žalobkyňa trvá na žalobe v
celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 18.04.2019 strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 16.05.2019, kedy vyhlásil rozsudok, tak ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.

15. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy:

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (účinný v čase smrti manžela žalobkyne; ďalej
len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 OU, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

16. Medzi stranami nebolo sporné, že manžel žalobkyne sa dňa 11.02.2013 podrobil u žalovaného
2/ operačnému zákroku srdca „by-pass“. Vo včasnom pooperačnom období bol bez komplikácií.
Dňa 19.02.2013 bol prepustený. Dňa 20.02.2013 bol hospitalizovaný u žalovaného 1/, kde mu bol
diagnostikovaný septický stav. Bol umiestnený na JIS. Dňa 25.02.2013 bol preložený na OAIM po
respiračnom zlyhaní a sepse. Lekári žalovaného telefonicky konzultovali zdravotný stav W. N. s
lekármi žalovaného 2/. Po zlepšení zdravotného stavu bol dňa 05.03.2013 preložený na JIS. Dochádza
k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu. Dňa 08.03.2013 o 17:30 hod. W. N. zomrel v nemocnici
žalovaného 1/.

17. Žalobkyňa má za to, že manžel bol prepustený z ústavu žalovaného 2/ napriek príznakom otravy
krvi. Z prepúšťacej správy žalovaného 2/ vyplýva, že pri prepustení dňa 19.02.2013 bol stav W. N.
kompenzovaný, bol afebrilný, normotenzný, rana bola kľudná. Z protokolu č. 304/2013 Úradu zo dňa
10.05.2013 vyplýva, že od 7. pooperačného dňa ustúpili febrility, pri prepustení bola operačná rana bez



známok poruchy hojenia. Zo ZP1 vyplýva, že pri prepustení bol W. N. kardiopulmonálne kompenzovaný,
bez bolesti na hrudníku a dýchavice, operačná rana bola bez výtoku a zápalu. Zo ZP2 vyplýva, že dĺžka
hospitalizácie poškodeného u žalovaného 2/ bola dostatočná vo vzťahu k rozsiahlosti a komplikovanosti
ním podstúpeného operačného zákroku. Z odpovede B.. W. N., ošetrujúcej lekárky u žalovaného 2/
zo dňa 04.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa aj manžel, obaja vyslovili prianie a žiadosť pokračovať v
ďalšej liečbe ambulantne. Boli upozornení na možné riziká, bola im poskytnutá možnosť predĺženia
hospitalizácie, čo obaja odmietli. Pri získavaní informácií lekárom žalovaného 1/ bolo dňa 20.02.2013
(lekárska správa žalovaného na č.l. 5) zistené, že W. N. údajne na vlastnú žiadosť odišiel domov.
Žalobkyňa má za to, že lekárom žalovaného 1/ muselo byť vzhľadom na výsledky vyšetrení zrejmé, že
stav W. N. pri prijatí má súvis s operačným zákrokom, keďže k prejavom infekcie došlo iba 1. deň po
prepustení z ústavu žalovaného 2/. Žalobkyňa má za to, že infekcia nastala v dôsledku neodborného
operačného zákroku žalovaným 2/. Z protokolu č. 304/2013 Úradu zo dňa 10.05.2013 vyplýva, že to či
bola príčinou poruchy hojenia rany endogénna alebo exogénna infekcia nie je možné exaktne stanoviť.
Výrazným rizikovým faktorom boli predisponujúce faktory (cukrovka, psychiatrické ochorenie, dysfunkcia
ľavej komory srdca), ktoré výrazným spôsobom zvýšili riziko poruchy hojenia rany. Zo ZP1 vyplýva, že
infekcia rany mohla vzniknúť v čase medzi prepustením z ústavu žalovaného 2/ a prijatím u žalovaného
1/. Poškodený bol po ťažkom operačnom zákroku a bol liečený na závažné ochorenia, v tejto súvislosti
došlo k rozvoju ťažkej infekcie so septickým priebehom, ktorá i napriek liečbe skončila úmrtím. Žalobkyňa
má za to, že žalovaný 1/, resp. jeho lekári mali konzultovať zdravotný stav manžela nielen telefonicky,
ale mali uskutočniť prevoz manžela do ústavu žalovaného 2/. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že
nemocnica žalovaného 1/ je okresnou nemocnicou s akreditovanými pracoviskami v diagnostickej a
liečebnej zložke, ktorá je kompetentná na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Lekári
žalovaného 1/ nepochybili, keď sa po telefonickej konzultácii nerozhodli pre prevoz poškodeného do
ústavu žalovaného 2/. V danom prípade mohlo prísť k úmrtiu poškodeného aj pri prevoze. Zdravotný stav
poškodeného nevyžadoval operačnú liečbu, ale konzervatívnu, ktorú poskytol žalovaný 1/. Žalobkyňa
má za to, že lekármi žalovaného 1/ nebolo zvládnuté korigovanie metabolických funkcií. Uvedené bolo aj
v tomto prípade vylúčené oboma znalcami. Vylúčený bol aj zápal kostného systému. Žalobkyňa uviedla,
že v záverečnej správe JIS žalovaného 1/ sa uvádza, že manžel zomrel na akútny infarkt myokardu.
Avšak uvedenému odporuje lekárska správa vypísaná pri úmrtí manžela dňa 08.03.2013, kde sa uvádza,
že manžel mal AV blokáciu III. stupňa. Táto diagnóza svedčí skôr o rozvrate vnútorného prostredia
manžela ako o akútnom infarkte myokardu. Medzi stranami nebolo sporné, že nebola vykonaná pitva
a z uvedeného dôvodu nie je možné určiť jednoznačnú príčinu smrti. Z výsluchu znalca B.. Q. Y.
vyplynulo, že vo všeobecnosti sa pitva vykonáva vtedy, ak je diagnóza počas hospitalizácie nejasná a
pacient zomrie. V posudzovanom prípade sa jednalo o ťažké poškodenie srdca a zároveň bol vykonaný
trojcievny by-pass, ako predpoklad úmrtia bolo preto stanovené kardiorespiračné zlyhanie s reinfarktom
a s AV blokom III. stupňa, ktoré zvyčajne končí úmrtím. Podľa § 48 zákona č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (účinného v čase úmrtia W. N.), pitvu nariadi úrad v rámci výkonu dohľadu na mieste na
základe prehliadky mŕtveho tela, ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne
alebo z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom. Úrad môže nariadiť pitvu aj na žiadosť osoby,
ktorá je blízkou osobou zomrelému. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, Úrad nariadi pitvu aj pri
úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť
príčinu smrti. Z dokazovania vyplynulo, aj zo samotného výsluchu žalobkyne, že W. N. trpel viacerými
závažnými ochoreniami, vrátane psychiatrického. V minulosti už mal srdcový infarkt. Je bývalý ťažký
fajčiar. Prekonal náročnú operáciu srdca, ktorá bola vitálne indikovaná. Takáto operácia sama o sebe
predstavuje závažné riziko. Z dokazovania vyplynulo, že Úrad dospel k záveru, že nie sú pochybnosti
o tom, že by zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, čo bolo následne potvrdené znalcami.
Vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie sa v danom prípade nejednalo o náhle a neočakávané úmrtie.
Akokoľvek, rozhodnutie o tom, či sa pitva realizuje, nebolo v kompetencii žalovaných. V prípade
pochybností ohľadne poskytnutej zdravotnej liečby a príčiny úmrtia mohla sama žalobkyňa požiadať o
vykonanie pitvy. Úrad stanovil príčinu smrti na základe klinického obrazu. Z listu o prehliadke mŕtveho
a štatistického hlásenia o úmrtí vyplýva, že choroba, ktorá priamo privodila smrť bolo kardiorespiračné
zlyhanie, predchádzajúcou príčinou bol akútny infarkt myokardu s AVB III. st., prvotnou príčinou bol
septický stav, bilaterálna bronchopneumonia. Podľa žalobkyne je nepochybné, že za smrť manžela
zodpovedajú žalovaní, čím došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne,
konkrétne práva na súkromie a rodinný život. Výkonom dohľadu Úradom sa preukázalo, že zdravotná
starostlivosť bola poskytnutá správne. Obaja znalci skonštatovali, že postup lekárov žalovaných od
11.02.2013 do 08.03.2013 bol lege artis. Strana žalobkyne vytkla znalkyni B.. Q. Y.L., že nemala k



dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu W. N.. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaných, že je na
znalcovi, ktorá časť zdravotnej dokumentácie je potrebná pre účely vyhotovenia znaleckého posudku,
t.j. zodpovedania otázok zo strany súdu.

18. Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti) právnu
zodpovednosť, musia byť kumulatívne naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje.
Konkrétne ide o tieto predpoklady: (1) protiprávny úkon - konanie či zanedbanie musí byť v rozpore
s povinnosťami zdravotníckeho pracovníka; (2) škodlivý následok, škoda - porušenie alebo ohrozenie
zákonom alebo iným právnym predpisom chránených hodnôt; (3) príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
- medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku, tzv. príčinný
vzťah; (4) zavinenie - ku konaniu alebo zanedbaniu musí dôjsť zavinením, či už pôjde o úmysel
(priamy, nepriamy) alebo nedbanlivosť (vedomá, nevedomá). Na základe vykonaného dokazovania
(najmä bod 17 rozsudku) však súd zistil, že nebol naplnený ani jeden z predpokladov zodpovednosti
na strane žalovaných, nakoľko nezistil ani prvý z predpokladov. T.j. nezistil porušenie akejkoľvek im
zákonom zverenej povinnosti ohľadne poskytovania zdravotnej starostlivosti lege artis, teda v súlade so
súčasnými poznatkami vedy. Námietky uvedené v stanovisku B.. M. N. sú vyvrátené Úradom i oboma
znalcami, preto samo o sebe nie je spôsobilé presvedčiť súd o opačnom závere. Ak nebolo konštatované
porušenie povinnosti zo strany žalovaných, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi porušením
povinností zo strany žalovaných a smrťou manžela žalobkyne. Nebolo preukázané, že úmrtie manžela
žalobkyne z príčin uvedených vyššie (bod 17) bolo spôsobené žalovanými následkom porušenia ich
povinností, nemohlo teda dôjsť v dôsledku úmrtia manžela žalobkyne ani k neoprávnenému zásahu
žalovaných do práv na ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne do práva na súkromie a rodinný život.
Vzhľadom na uvedené súd považoval za nadbytočné vyjadrovať sa k uplatnenému nároku žalobkyne
na peňažnú satisfakciou nemajetkovej ujmy. Úmrtie blízkej osoby v rodine je výrazným zásahom do
súkromnej sféry osobnosti pozostalých, ktorý poznačí ich životy. Avšak, pokiaľ žalovaní neporušili žiadnu
povinnosť, nemôžu niesť ani morálnu zodpovednosť za smrť manžela žalobkyne. Na základe uvedených
skutočností je žaloba nedôvodná, preto ju súd zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Strana žalobkyne bola neúspešná v konaní. Požiadala súd, aby v prípade neúspechu
zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom
pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá ne stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy kumulatívne
spojenie dvoch podmienok a/ dôvody hodné osobitného zreteľa, b/ výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým
sa vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Dôvody osobitného zreteľa možno zhrnúť
nasledovne: a/ neprimeraná tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a
okolnosti sporu, d/ zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e/ zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, f/ osobné pomery strany sporu, g/ nízky príjem. Žalobkyňa už v čase podania
žaloby mala k dispozícii protokol z dohľadu Úradom, v priebehu konania bolo realizované znalecké
posúdenie a aj napriek tomu sa rozhodla pre ďalšie znalecké dokazovanie. Avšak je potrebné prihliadnuť
na to (písm. c/), že v predmetnom spore záviselo rozhodnutie súdu od posúdenia odborných otázok.
Odmena znalkyne B.. Y. bola plne hradená z preddavku zloženého žalobkyňou, teda žalovaným nijaké
trovy v tejto súvislosti nevznikli. Súd zároveň zohľadnil osobnú situáciu žalobkyne a jej nízky príjem (č.l.
418), a to, že žalobkyňa sa celodenne stará o ťažko chorú matku, z uvedeného dôvodu nepracuje a
poberá iba opatrovateľský príspevok vo výške 369,36 Eur mesačne. Žije vo svojom 1-izbovom byte,
nemá žiadne peňažné úspory. Je vdova. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že sú dané výnimočné
okolnosti na strane žalobkyne. Žalovaní sú právnické osoby, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti,
ktorí nepocítia dôsledky zníženia náhrady trov konania v takom rozsahu ako by ich pocítila žalobkyňa v
prípade plnej náhrady. Súd sa domnieva, že zníženie náhrady na 50% je primerané, tak aby bol daný
pomer medzi úspechom žalovaných a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane žalobkyne, tak ako
sú uvedené vyššie. Vzhľadom na uvedené súd priznal náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 50%.

20. Žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov na základe uznesenia č.k. 23C/273/2014-59
zo dňa 12.01.2015. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21.02.2019 odňal žalobkyni



oslobodenie od súdnych poplatkov od 03.04.2018. Preplatok na preddavku zloženom žalobkyňou vo
vzťahu k odmene znalca B.. Y. je 84,16 Eur. Nakoľko však štátu vznikli trovy v súvislosti s vykonaným
znaleckým dokazovaním B.. H. O.L. v sume 521,72 Eur, súd zaviazal žalobkyňu k náhrade trov štátu v
rozsahu 50%, berúc do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré prihliadol pri žalovaných.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh
v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje
povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť
súdny poplatok vo výške 20 eur.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.