Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 19CoE/476/2011 zo dňa 21.02.2012

Druh
Uznesenie
Dátum
21.02.2012
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Exekúcia a výkon rozhodnutí
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Navrhovateľ
36432105
Odporca
36006033
Spisová značka
19CoE/476/2011
Identifikačné číslo spisu
3807204196
ECLI
ECLI:SK:KSTN:2012:3807204196.2
Súd
Krajský súd Trenčín
Sudca
JUDr. Beáta Čupková


Text


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/476/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807204196
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3807204196.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému DEES, spol. s r.o., Malolehotská 2, Prievidza, IČO: 36
006 033, o vymoženie 163,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2011, č.k. 9Er/653/2007-23, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1
písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. a súdnemu exekútorovi JUDr.
Jozefovi Ďuricovi, Borovianska cesta 2564, Zvolen, náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného mal súd preukázané, že
Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28K/11/2009-68 zo dňa 15.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.07.2009, zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosti DEES, spol. s r.o., Malolehotská
2, Prievidza, IČO: 36006033 pre nedostatok majetku dlžníka. Spoločnosť je zrušená od 07.07.2009 a deň
výmazu je 25.08.2009. Spoločnosť nemá právneho nástupcu. Dôvodil, že spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii
bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom
z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím stratil spôsobilosť mať práva a
povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú
prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu.
Uviedol, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné
vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady
vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods.
1, 2 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia
oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo
k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať, alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu
exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže
výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu
zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po troch rokoch od začatia exekučného konania k
výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť,
že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie,
keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže
byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Povinnosť oprávneného na náhradu
trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného



na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby.
Z týchto dôvodov okresný súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch. Namietal, že z internetového výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Trenčín mal súd za preukázané, že povinný bol dňa 25.08.2009 vymazaný
z obchodného registra ex offo na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Trenčín, ktorým
bolo konkurzné konanie voči povinnému zastavené pre nedostatok majetku. Nakoľko dôvodom výmazu
povinného z obchodného registra bola jeho nemajetnosť, súdny exekútor mal za to, že súd pri
rozhodovaní o trovách exekúcie mal aplikovať ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku,
podľa ktorej, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený. Žiadal, aby súd k náhrade trov exekúcie v zmysle vyúčtovania zo dňa 02.07.2009
zaviazal oprávneného.
Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil,
odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi dňa 04.04.2007, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 163,68 eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie
Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza, č. 700-1040024606-GC04/06 zo dňa 03.11.2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2006 a vykonateľnosť dňa 28.12.2006.

Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra vyplýva, že povinný bol v priebehu
exekučného konania dňa 25.08.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra, ako právnická osoba
zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Krajský súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci
zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť
má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na
rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Krajský súd vychádzajúc z vyššie uvedeného aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvádza, že v posudzovanej veci okresný súd nevzal do úvahy dôvod zrušenia a následného
zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do úvahy
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uvedená skutočnosť má
následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného



poriadku. Záver okresného súdu, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/
Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď súd nevzal do úvahy dôvody,
pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné.
Preto nemožno rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie považovať
za správne.

S poukazom na uvedené krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor
preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto zisťovania
opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .