INMEDIA, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201988
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8714201988.2

Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného INMEDIA, spol. s r. o., so sídlom Námestie SNP 11,
960 01 Zvolen, IČO: 36 019 208, v práv. zast.: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01
Zvolen, IČO: 36 867 306 proti povinnému AMZET, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 43/58, 059 21 Svit, IČO:
45 849 145, o vymoženie 2.115,58 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Alena Bohovičová,
Exekútorský úrad so sídlom Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. Ex 36/14, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Bohovičovej, Exekútorský úrad so
sídlom Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica trovy exekúcie vo výške 223,43 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.02.2014 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi
začalo exekučné konanie proti povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. k. 8Cb/174/2013-29 zo dňa 16.10.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 10.12.2013 a
vykonateľným dňa 14.12.2013. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 24.02.2014.

2. Dňa 09.03.2016 doručil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že z oznámenia súdneho
exekútora o stave exekúcie vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území
Slovenskej republiky, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, povinný má vedený účet v
Slovenskej sporiteľni, a.s. s rezervovanou sumou vo výške 45.400,12 eur a vo Všeobecnej úverovej
banke, a.s. s rezervovanou sumou vo výške 494,57 eur. Zároveň uviedol, že v evidencií Sociálnej
poisťovne sa povinný nenachádza. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na to, že nie
je predpoklad uspokojenia vymáhaného nároku, pričom oprávnený nemá vedomosť o inom majetku
povinného oprávnený navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
exekúciu v celom rozsahu zastavil.

3. Dňa 27.04.2016 doručil súdny exekútor súdu podanie, označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“,
v ktorom uviedol, že dňa 09.03.2016 podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného a s tým súvisiacej skutočnosti, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu vzniknutých trov exekúcie, čo je nesporne dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorý predpokladá
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd v
zmysle uvedeného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil a zaviazal v plnom rozsahu oprávneného
v zmysle § 203 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie podľa špecifikácie priloženej k návrhu
na zastavenie exekúcie.



4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov <https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-pravnych-predpisov?
p_p_id=enactmentSearch_WAR_portletsez&p_p_lifecycle=1&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_enactmentSearch_WAR_portletsez_zodpovedajucaUcinnost=30.01.2018&_enactmentSearch_WAR_portletsez_iri=
%2FSK%2FZZ%2F1995%2F233%2F20180101> znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Ex. por.),
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. S poukazom na podnet exekútora, samotný návrh oprávneného a zistenú nemajetnosť povinného
šetrením súdneho exekútora nie je predpoklad, že by v budúcnosti nadobudol nejaký majetok
podliehajúci exekúcii, keďže povinný nemá majetok ani žiadny príjem a nevytvára zisk a tento stav
pretrváva u povinného dlhodobo, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavil, pretože
má za to, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Z
exekútorského spisu mal súd za preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti podliehajúcej
exekúcií, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, na účtoch v bankách má povinný
rezervované sumy v celkovej výške 45.894,69 eur, nie je evidovaný v evidencií Sociálnej poisťovne a
teda nevlastní majetok zexekvovaním ktorého by bola možná čo i len čiastočná úhrada pohľadávky
oprávneného. Súd mal za preukázané, že v exekučnom konaní sú splnené dôvody, ktoré predpokladá
Exekučný poriadok v súvislosti so zastavením exekúcie a preto rozhodol tak, že exekúciu vzhľadom na
majetkové pomery zastavil.

7. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. prvej vety ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na úplné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

11. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

12. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

13. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.



14. Podľa § 23 ods. 1 cit. vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený
na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

15. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

16. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy
má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek
tomu, že samotná exekúcia nebola čo i len čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov
mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku.

17. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekúcie.

18. Paušálnu odmenu súd priznal súdnemu exekútorovi za 22 úkonov v sume 73,04 eur, a to získanie
poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 eur; doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur;
doručenie Upovedomenia o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 3,32 eur;
doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 3,32 eur; doručenie
Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke; zisťovanie sídla a
majetku povinného - 56,44 eur (17 x 3,32 eur).

19. Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi celkovo v sume 125,33 eur, a to za
poštovné v sume 25,65 eur, telekomunikačné výdavky v sume 3,32 eur, bankové služby v sume 5,90
eur a súdne poplatky za výpis z OR v sume 8,00 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi
v zmysle § 22 cit. vyhlášky aj náhradu za cestovné za cestu vykonanú dňa 19.01.2015 vo výške 75,20
eur (základná náhrada za každý 1 km jazdy (pri počte ubehnutých kilometrov - 250 km) a náhrada
za spotrebované pohonné látky), spolu náhrada hotových výdavkov vo výške 75,20 eur. Náhradu za
stratu času za zas strávený na služobnej ceste vykonanej dňa 19.01.2015 súd priznal v zmysle § 23 cit.
vyhlášky za 11 aj začatých polhodín v celkovej výške 7,26 eur.

20. Daň z pridanej hodnoty súd priznal na základe skutočnosti, že súdny exekútor je platiteľom dane z
pridanej hodnoty preukázanej Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo
sumy 125,33 eur vo výške 25,06 eur.

21. Súd nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu za duplicitne uplatnené úkony a to za úkony doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 15 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., za úkony doručenia upovedomenia
o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa § 15 ods. 1 písm. e) cit. vyhl., a za
úkony doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
podľa § 15 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.. Súd priznal odmenu len za 1 takýto úkon, pretože paušálnou
sumou vo výške 3,32 eur sa odmeňuje len 1 takýto úkon exekútora. Doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, príkazu na začatie exekúcie či exekučného príkazu citovaný právny predpis neumožňuje
odmeňovať za každé doručenie upovedomenia či príkazu na začatie exekúcie tak, ako je to napr. pri
úkonoch podľa písm. g) až j) cit. vyhlášky, teda napr. každé zisťovanie bydliska povinného, pretože
je to zrejmé zo zákonného textu citovaného ustanovenia tejto vyhlášky. Súdnemu exekútorovi preto v
danom prípade prislúcha odmena vo výške 3,32 eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nie
za každé doručenie týchto úkonov, ak tento úkon vykonal viac ako jeden krát. Ak tak exekútor urobí, v
takomto prípade sa premietne doručovanie viacerým subjektom len v náhrade hotových výdavkov, napr.
v poštovnom.

22. Rovnako súd nepriznal poštovné v súdnym exekútorom uplatnenej výške, keďže po kontrole
doručeniek v exekučnom spise mal preukázané len poštovné tak, ako je uvedené vyššie za súdom



zistený počet doručených zásielok pričom nepriznal ani poštovné spojené s ukončením exekučného
spisu, nakoľko tieto nemal súd nijakým spôsobom za preukázané. Súd taktiež nepriznal súdnemu
exekútorovi ostatné požadované hotové výdavky, ktorých vyčíslenie súdny exekútor jednak nijakým
spôsobom nešpecifikoval a zároveň súdny exekútor neuviedol, z čoho pozostávajú tieto hotové výdavky.
Nakoľko tieto súd z exekútorského spisu nemal za preukázané, ich náhradu nepriznal. Pokiaľ by
súdny exekútor disponoval listinami preukazujúcimi vynaloženie ďalších hotových výdavkov, zaiste by
tieto boli súčasťou exekútorského spisu alebo by ich súdny exekútor doložil k návrhu na zastavenie
exekúcie spolu s inými faktúrami, ktoré k návrhu na zastavenie priložené boli. K tomuto súd pre úplnosť
dodáva, že vyhláška MS SR č.288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu
hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi teda nepatrí náhrada hotových
výdavkov za spotrebný materiál akým je papier, toner či obálky. Bežný kancelársky materiál, akými by
mohli byť veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. papier, obalové prostriedky,
obálky s doručenkou, obálky, spisový obal, toner atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že
náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej
sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí
preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať
za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne
identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti
alebo jej úkonov.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného
uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 223,43 eur.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.